Motorizované fúriky

Počas storočí rozšírené ručné fúriky sa postupne na stavbách vymieňajú za motorizované, ktorými možno bez väčšieho pracovného úsilia efektívne zvládnuť transport a manipuláciu so sypkým aj kusovým materiálom. Svoje uplatnenie nachádzajú predovšetkým pri novostavbách a rekonštrukciách stavebných objektov v svahovitom teréne, kde sa automobilom alebo nakladačom možno len ťažko dostať.

Ručný fúrik
Vďaka využitiu princípu rovnováhy na páke je nosnosť ručného fúrika najmenej taká, aká je hmotnosť pracovníka, ktorý ho tlačí. Prepraviť náklad je z hľadiska vynaloženej energie štyrikrát úspornejšie, ako pri ručnom prenose. S naloženým fúrikom možno prejsť aj po nespevnenom teréne, po doske alebo naklonenej rovine, dokonca až na lešenie. Korba sa jednoducho plní a ešte jednoduchšie vyprázdňuje, a to vysypaním nákladu na ktorúkoľvek stranu. V porovnaní s pôvodným celodreveným fúrikom, ktorý sa zaraďuje medzi desať najväčších vynálezov stredoveku, sa dnešný stavebný fúrik výrazne zmodernizoval. Drevené bahrové koleso (bahor – oblúková časť kolesa) sa nahradilo diskovým kolesom s bandážou alebo pneumatikou. Drahšie typy s bezúdržbovými alebo valivými ložiskami sa nemusia mazať, hrdzavú alebo poškodenú korbu uloženú na trubkovej konštrukcii s držadlami možno nahradiť novou.

Vlastnosti súčasných stavebných fúrikov
Súčasné ručné stavebné fúriky, ktoré na stavebnom trhu ponúka desiatka výrobcov, sa skladajú z plechovej pozinkovanej (obr. 1) alebo lakovanej, výnimočne aj plastovej korby, do ktorej sa zmestí 60 až 100 litrov sypkého alebo kusového mate­riálu a z rámu zváraného z ohýbaných oceľových trubiek. Ich hmotnosť sa v závislosti od vyhotovenia pohybuje v rozpätí od 10 do 13 kg. Prevažne sa predávajú s polyuretánovým bandážovaným kolesom s priemerom 400 mm, ktorým možno (aj s preťaženým) jazdiť po štrku s ostrými hranami, alebo s kolesom s bezdušovou pneumatikou.

Bežná hrúbka plechu korby sa pohybuje v rozpätí od 0,8 do 1,25 mm, pričom vystuženými preliskami, návarkami a olemovaným okrajom sa zabraňuje jej deformovaniu. Na držadlách sa objavujú ergonomické prvky. Držadlá smerujú mierne od seba a lepšie sa držia.

Stavebníci na rozdiel od záhradkárov uprednostňujú drevené rukoväte, ktoré sú odolné proti malte a špine. Vďaka trubkovému rámu zahnutému pred kolesom do oblúka možno náklad jednoducho vyklopiť bez toho, aby sa fúrik posúval dozadu.

Najčastejšie sa používajú na prepravu piesku, štrku, hliny, vrecovaného cementu alebo fasádnych zmesí, ale aj na transport dlažobných dosiek, kociek až na miesto použitia alebo ukladania. Na prepravu kubického metra sypkého materiálu treba 12 až 16 jázd. Korba sa zvykne používať aj na miešanie menších šarží mált, škárovacích materiálov, tmelov a betónu priamo pri mieste aplikácie.

O čínske fúriky s párom bandážovaných alebo pneumatických kolies s korbou s objemom 65 až 75 litrov nejavia stavebníci zatiaľ záujem. Pravdepodobne preto, že sa s nimi ťažko prechádza cez stavenisko, na ktorom sa nachádza množstvo prekážok.

Elektrický fúrik
S nápadom, ako zmenšiť fyzickú námahu a rozšíriť využitie fúrika, napríklad aj na odhrabávanie snehu v zime, prišiel v roku 2010 výrobca Isolit-Bravo. V disku predného kolesa má motorový stavebný fúrik od tohto výrobcu namontovaný akumulátorový elektropohon s planetovou prevodovkou (prevzaté z juhokórejských elektromotocyklov), ktorý ťahá alebo tlačí fúrik aj do svahu so značným stúpaním, čím sa obsluhe ušetrí veľká časť námahy. Jazdná rýchlosť (od 3 do 4,5 km/h) sa riadi otočným držadlom na jednej z rukovätí. Výmenný gélový akumulátor Panasonic (12 V) sa nachádza pod korbou a plne nabitý prejde asi 10 km s naloženým vrecom cementu na korbe. Výkon sa predlžuje rekuperáciou. Pri jazde z kopca fúrik brzdí elektromotor fungujúci v režime generátora, z ktorého sa energia vracia do akumulátora.

Fúrik je síce ťažší (asi 30 kg), ale do plastovej korby, v závislosti od jej objemu 120 alebo 180 litrov (obr. 2) možno naložiť až 150 kg nákladu. Vďaka väčšiemu priemeru pneumatík s terénnym dezénom možno prechádzať s fúrikom aj po schodoch. Elektromotor a akumulátor sú chránené proti vode a vlhkosti. Fúrik tak možno po práci očistiť striekaním hadicou. V zime s ním možno, po jeho zaťažení pieskom, alebo kameňmi s nasadenou radlicou so šírkou 65 cm odhŕňať sneh.

Namontovaním bubienka na os kolesa sa fúrik zmení na lanový navijak, ktorým po ukotvení k stromu alebo inému pevnému bodu možno odtiahnuť ťažké predmety alebo prekážky z neprístupných miest.

Motorové fúriky s minidampérmi
Objemnejšie a ťažšie náklady (od 140 až do 350 kg) možno v zložitom teréne, napríklad po schodoch a rampách prepravovať dvojkolesovými alebo štvorkolesovými vozíkmi, poháňanými väčšinou jednoducho štartovateľnými ekologickými štvortaktnými motormi Honda.

Väčšinou sa dovážajú fúriky od nemeckého výrobcu PowerPac, fúriky z Južnej Kórey Mini-Dump a štvorkolky z Anglicka Muck-Truck. Ich ceny sa pohybujú na úrovni 1 250 až 2 100 eur. Možno ich aj zapožičať z požičovní stavebnej techniky. Väčšina z nich má bohaté vybavenie v podobe adaptérov na odhŕňanie snehu, rotačnej metly alebo vysávača a podobne. Dôležitou súčasťou je dvojdielna nakladacia rampa, ktorá po rozložení umožňuje výjazd vozíka a vyklopenie korby do kontajnera alebo na nákladné auto (obr. 3).

Dvojkolesovými motorovými fúrikmi Mini-Dump s pomocným kolesom na zadnej ostrohe možno previezť na korbe s objemom 85 litrov až 100 kg nákladu s rýchlosťou 3,6 km/h smerom dopredu alebo 2 km/h smerom dozadu. Ovládajú sa vidlicovými riadidlami.

PowerPac vyrába ľahšie dvojkolesové Mini-Caddy RC350 s nosnosťou 140 kg (obr. 4) a stúpavosťou 35° alebo ťažšie jednorýchlostné Multi-Caddy RC500 s nosnosťou 180 kg, so zdvojenou montážou pneumatikových kolies a so silnejším motorom Honda 5,5 kW. Výrobca ponúka aj elektrickú verziu MCE-100 s dvoma rýchlosťami (0 až 6 km/h pri pohybe smerom dopredu a 0 až 3 km/h pri pohybe dozadu) a s elektrickým sklápaním korby.

Na najrozšírenejšom štvorkolesovom Muck-Trucku možno na korbe prepraviť až 250 kg kusového alebo sypkého nákladu (obr. 5). Objem korby 170 litrov možno zväčšiť nadstavcom o 30 %. Vďaka štvorrýchlostnej prevodovke (so spiatočkou) a benzínovému štvortaktnému motoru s výkonom 4 kW možno zdolať stúpanie až do 30°. Štyri väčšie kolesá s terénnym dizajnom sa neprekĺzavajú a nezabárajú sa ani pri prejazde po nespevnenom teréne. Smer jazdy sa ovláda riadidlami, zatáčky treba prechádzať miernym nadzdvihnutím zadných kolies. Možno naň pripojiť až 2,5-tonový príves a doplniť vidlicovým nosičom paliet.

Viacúčelové pásové transportéry
Ešte lepšiu prejazdnosť a väčšiu nosnosť (do 600 kg) aj v neprístupnom a mäkkom teréne vykazujú malé pásové transportéry. Ich cena sa nachádza na úrovni 2 500 až 5 400 eur. Na trhu sa nachádzajú transportéry od výrobcov značiek Honda, Neu­meier, Active (obr. 6) a niektorých ďalších japonských výrobcov.

Vďaka elastickým pojazdovým pásom, mechanickej prevodovky typu 2 + 1, prípadne 3 + 1 alebo drahších hydraulických tempomatov možno dosiahnuť jazdnú rýchlosť až 4,5 km/h, pri stúpaní okolo 25° (obr. 7). Zmena smeru jazdy sa realizuje zablokovaním príslušného pásu riadiacimi páčkami, ktoré sa nachádzajú na rukovätiach riadidiel. Vodič môže stáť na malej podložke. Korba s možnosťou bočného aj zadného otvárania, sa sklápa hydraulicky. Pohon je zabezpečený štvortaktným motorom Honda OHC s výkonom od 3,2 do 4,5 kW (obr. 8), s elektrickým štartovaním. Spotreba benzínu sa pohybuje na úrovni asi 1,2 l/h.

Výkonnejšie typy, napríklad NTD60 (obr. 9), Honda HP500, používané na prepravu tvárnic, dlaždíc a tehál, a to dokonca aj po schodoch rozostavanej budovy, sa označujú ako minidumpre. Nielen na sklápanie vysokej korby v prípade niektorých typov, ale aj na pohon čelnej nakladacej lopaty alebo, naopak, zdvíhacích vidiel, tak ako pri vidlicových vozíkoch, sa využíva hydraulický pohon. Preto sa hodia aj na prepravu paliet so stavebným materiálom.

Obr. 7 S pásovým transportérom Honda 350 možno prekonať prevýšenie 20° a náklad tak prepraviť aj po schodisku	Obr. 9 Pásový minidumper NTD060 s hydropohonom a nakladacou lopatou
Obr. 8 Pásový transportér Honda HP350 s motorom Honda s výkonom 4,3 kW uvezie až 250 kg.

TEXT: Ing. Jan Tůma
FOTO: archív autora

Autor je odborníkom s dlhodobými skúsenosťami v oblasti ručného náradia a stavebnej techniky a autor celého radu odborných publikácií.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.

–>–>