Stavebné lešenie

Problematika týkajúca sa lešenia je pomerne rozsiahla, lebo zahŕňa nielen varianty pracovných lešení (radové, priestorové, pohyblivé, voľne stojace, zavesené a konzolové lešenia) a lešenia podperné, ale stále častejšie aj iné konštrukcie montované z lešenárskeho materiálu (tribúny, pódiá, reklamné konštrukcie, prístrešky, priechody, lávky, zastrešenia a podobne). Najpočetnejšou skupinou lešení na stavbách však doteraz ostávajú pracovné radové (fasádne) lešenia.

Stavebné lešenia v ČR
Stavebné lešenia patria k najpoužívanejším pomocným konštrukciám. Pred rokom 1990 sa používalo predovšetkým lešenie rúrkové a dielcové lešenie a iba výnimočne niektoré ďalšie dielcové lešenia, hlavne podperné alebo pohyblivé. Odvtedy došlo k veľkému rozšíreniu používaných lešenárskych systémov, ktoré sú bežné aj vo vyspelom svete. Keďže najmä dovozcovia reagovali na prejavený záujem stavebných a lešenárskych firiem, možno už dnes vidieť väčšinu európskej lešenárskej produkcie. Značne sa zmenila aj štruktúra firiem, ktoré sa stavbou lešení zaoberajú. Okrem firiem, ktoré si stavajú lešenia na vlastné stavebné práce, vzniklo aj mnoho špecializovaných lešenárskych firiem.

Výber lešení
Tradičné rúrkové lešenia sú trochu na ústupe a nahrádzajú sa progresívnejšími dielcovými lešeniami s kvalitnou povrchovou úpravou. Ich vyššiu cenu vyvažuje rýchlejšia montáž a dlhšia životnosť. Napriek výhodám pri výbere je nutné mať na pamäti, že každá konštrukcia má svoje špecifické vlastnosti a požiadavky na vyhotovenie, ale aj svoje optimálne využitie. Nemožno povedať, že tá či ona konštrukcia je bezvýhradne na daný účel najlepšia alebo výrazne lepšia než ostatné. Každá výhoda v sebe skrýva nejakú nevýhodu a ide len o to, aby výhod bolo čo najviac a nevýhod čo najmenej, so zreteľom na to, čo sa od konštrukcie lešenia očakáva, respektíve, aké sa na ňu kladú konkrétne požiadavky.

Pri výbere lešenia treba prihliadnuť tak na stránku ekonomickú, ako aj technickú. Napríklad pri práci na kamennej stavbe alebo v interiéri sa ťažko dá použiť rúrkové lešenie bez povrchovej úpravy, aj keď je lacnejšie, lebo znečistenie hrdzou môže veľmi skoro spôsobiť náročné opravy.

Dokumentácia
Na začiatku každej stavby lešenia sa musí vypracovať dokumentácia, podľa ktorej sa má lešenie postaviť. Stavebné lešenia patria ku konštrukciám, ktoré sa zo statického a konštrukčného hľadiska vymykajú bežným kritériám. Vo väčšine prípadov ide o konštrukcie staticky neurčité, neobyčajne namáhané, montované zo subtílnych tenkostenných prvkov s malou priečnou tuhosťou, ktorých statické parametre sú v konštrukcii lešenia maximálne využité. Preto nemožno pripustiť, aby sa lešenia stavali živelne bez tejto technickej dokumentácie.

Ani kvalifikovaný lešenár nemôže pri neštandardnom lešení bez technických podkladov objektívne posúdiť konštrukciu z hľadiska statickej bezpečnosti. Individuálny projekt sa však vyžaduje len v prípadoch, keď na navrhovanú konštrukciu, podľa ktorej by bolo možné lešenie postaviť, neexistuje doteraz žiadna dokumentácia. Najčastejšie sa lešenia stavajú na základe typového projektu (či už spracovaného dodávateľom stavby alebo dodaného výrobcom).

Napríklad dielcové i rúrkové fasádne lešenia majú výrobcom spracovanú typovú dokumentáciu do výšky 24 m. Pri väčších výškach sa majú lešenia už staticky posudzovať. To platí aj vo všetkých prípadoch, keď je vyhotovenie konštrukcie iné ako v podkladoch, ktoré sú k dispozícii.

Založenie lešenia
Nosnosť lešenia ovplyvňujú hlavne tri faktory:

• založenie,
• kotvenie,
• uhlopriečna výstuž konštrukcie.

Obvykle uvádzané preťaženie konštrukcie ako dôvod havárie obstojí iba v tom prípade, ak sa správne nezrealizoval niektorý z týchto faktorov. Lešenie sa môže zakladať tak na plochu terénu, ako aj na stavebnú konštrukciu, ktorej nosnosť sa však musí dopredu overiť. Z plochy sa musí všetko vypratať, podklad urovnať a podľa potreby spevniť.

Pri zakladaní sa veľmi často urobí veľa chýb. Aj pomerne vysoké konštrukcie sa zakladajú, navyše mimo stredu, na kúsky brvien (obr. 1) alebo iný materiál, často kvôli vyrovnaniu výšky, a tento materiál je uložený nestabilne (obr. 2). Pri zakladaní rúrkových lešení sa okrem toho nepoužívajú nánožky (obr. 3). Pri systémových lešeniach sa zasa nadmerne vysúvajú skrutkové pätky, čo vnáša do stĺpikov neprípustnú excentricitu (obr. 4).

Uhlopriečna výstuž
Lešenie sa musí navrhnúť a urobiť tak, aby tvorilo priestorovo tuhý celok zaistený proti lokálnemu i celkovému vybočeniu, proti preklopeniu a proti posunutiu. Konštrukcia lešenia je veľmi citlivá na stabilitu a tuhosť. Zo statického hľadiska majú styčníky charakter kĺbov, do značnej miery umožňujúcich deformáciu, respektíve pootočenie či posun prvkov a dielov. Deformácii možno zabrániť predovšetkým systémom uhlopriečnej výstuže. Tá je postavená na princípe vytvorenia pevných trojuholníkov zabraňujúcich deformácii.

Preto je pri lešení predpísaná výstuž v troch vzájomne kolmých rovinách:

• zvislej pozdĺžnej,
• zvislej priečnej,
• vodorovnej.

Kotvenie
Okrem uhlopriečnej výstuže sa tuhosť a sta­bilita zaisťuje kotvením. Funkcia kotvenia je dvojaká: jednak zabezpečuje konštrukciu proti preklopeniu (napr. od budovy), jednak sa uplatňuje pri skracovaní tzv. vzpernej dĺžky tlačených prvkov (stĺpikov), ktoré tvoria spravidla rúrky s relatívne malým prierezom v pomere k výške. Kotvením sa celý stĺpik po výške rozdelí na malé úseky a v priečnom smere sa stabilizuje, takže sa zvýši jeho priečna tuhosť, a tým aj nosnosť.

Kotvenie sa robí spravidla rovnomerne po celej ploche lešenia čo najbližšie k styčníkom, aby sa zamedzilo výkyvom, prípadne deformáciám lešenia alebo jeho konštrukčných častí. Pri rozmiestnení kotiev treba vychádzať z použitého typu lešenia. Na obr. 5 je ukážka kotvenia rúrkového lešenia, na obr. 6 je príklad kotvenia systémového lešenia. Nosnosť kotiev v prevádzkových podmienkach sa má overiť pri montáži lešenia. Požadovaná veľkosť kotevných síl je uvedená v montážnych návodoch jednotlivých typov lešení. Bude veľmi rozdielna nielen pri jednotlivých systémoch lešenia, ale napríklad aj pri lešení pred plnou fasádou a skeletom stavby.

Ďalší podstatný vplyv na veľkosť kotevných síl bude mať prípadné zakrytie lešenia. Pri zakrytí lešenárskou sieťou budú kotevné sily približne dvojnásobné, pri zakrytí plnou plachtou až štvornásobné. Pretože konštrukcia lešenia je obmedzená nielen nosnosťou kotiev, ale aj tuhosťou samotnej konštrukcie lešenia, musí sa v týchto prípadoch úmerne zvyšovať počet kotiev. Pri úplnom pokrytí lešenia plachtou to znamená takmer vždy kotvenie v každom styčníku.

Vplyv vetra
Vplyv vetra nemá vplyv len na kotevné sily, ale aj na nedostatočne pripevnené diely lešenia. Hlavne nezaistené podlahové diely vyšších konštrukcií lešenia pri silnejšom vetre z lešenia pravidelne odlietajú. A stáva sa to nielen pri rúrkových lešeniach s drevenými podlahovými dielmi, ale aj pri systémových lešeniach s oceľovými podlahovými dielmi s plochou 1 m² a hmotnosťou vyše 20 kg. Väčšinou to spôsobí iba vecné škody, ale nedá sa vylúčiť ani ohrozenie ľudí.
 
Montáž a demontáž
Pri montáži a demontáži sa vyžaduje predbežné stanovenie technologického postupu. Pri zložitých alebo opakovaných lešeniach sa predpokladá písomná forma, pri jednoduchých stačí montážny postup stanoviť ústne.

Špecifickým problémom je stavba lešenia v mestách na frekventovaných komunikáciách. Kde je to možné, treba – po dohode s príslušnými orgánmi – vylúčiť počas montáže (demontáže) z montážneho priestoru verejnú dopravu. Ak to však možné nie je, majú sa práce organizovať tak, aby sa vlastná montáž robila na chodníku a priľahlej komunikácii v čase čo najmenšej frekvencie. Lešenie sa v tomto prípade stavia tak, že sa založí prízemná časť s pevným zakrytím a záchytnou strieškou, čím sa vytvorí podchod pre peších. Nad týmto relatívne bezpečným koridorom potom pokračuje montáž. Je prirodzené, že aj tak sa musí venovať zvýšená pozornosť eliminácii rizika pádu montovaných prvkov, prípadne náradia.

Bezpečnosť lešenia
Vlastná montáž lešenia veľmi často prebieha v rozpore s požiadavkami predpisov o BOZP, podľa ktorých sa vyžaduje, aby bol pracovník pri práci vo výškach vždy zaistený proti pádu. Aj keď je to pri niektorých konštrukciách ťažko riešiteľné, nemožno to obchádzať. Na situácii, bohužiaľ, nič nezmenili ani niektoré najnovšie smutné prípady. V nových montážnych návodoch sa už uvádzajú vhodné kotevné miesta pri upevnení osobného zaistenia, niektoré lešenia sa už konštruujú s dopredu montovaným ochranným zábradlím. Tieto možnosti sa však až veľmi často nevyužívajú.

Problémy pri prevádzke môžu spôsobiť nielen neoprávnené zásahy užívateľov do konštrukcie, ale aj niektoré zaťaženia, o ktorých sa pri návrhu neuvažovalo (obr. 7). K bezpečnej prevádzke neprispieva ani neporiadok a zlé hospodárenie s lešenárskym materiálom (obr. 8).

Po úplnom dokončení montáže sa lešenie medzi vedúcim lešenárskej čaty a zástupcom užívateľa lešenia odovzdáva a preberá, a to písomnou formou. Preberací protokol sa spracúva obvykle formou zápisu v stavebnom denníku. Špecifikujú sa v ňom podmienky užívania (nosnosť, zvláštnosti vyhotovenia), pri rešpektovaní ktorých dodávateľ užívateľovi garantuje bezpečnosť konštrukcie.

Práce na lešení sa môžu začať až po jeho úplnom dokončení, vybavení a vystrojení podľa platných noriem. Lešenie sa smie použí­vať iba na účely, na ktoré sa navrhlo a zmontovalo, odovzdalo a prevzalo do užívania. Pri zmenenom spôsobe užívania lešenia (napr. pri požiadavke na vyššie zaťaženie), ktorý by mohol mať za následok zníženie jeho bezpečnosti, sa konštrukcia lešenia musí z uvedených hľadísk posúdiť a v prípa­de nutnosti v potrebnom rozsahu upraviť.

Odborné prehliadky
Pri pravidelných mesačných odborných prehliadkach sa overuje, či počas užívania neprišlo v konštrukcii ku zmenám alebo poruchám, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na statickú, funkčnú a pracovnú bezpečnosť (napr. sadanie terénu, uvoľnenie spojov a kotiev). To isté treba urobiť ihneď po mimoriadnych udalostiach (napr. po silnom vetre).

Okrem pravidelných prehliadok sa lešenie má pred začatím práce denne skontrolovať z hľadiska kompletnosti konštrukcie (zábradlie, podlahy, výstupy a podobne).

Ing. Svatopluk Vlasák
Foto: archív autora

Autor je podpredseda Českomoravskej komory lešenárov.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.