Výber automobilu pre potreby stavebnej firmy

Jediné vozidlo verzus autopark

Pri kúpe úžitkového vozidla treba mať v prvom rade jasnú predstavu, akému rozsahu činností by malo vozidlo slúžiť, po akých povrchoch bude najčastejšie jazdiť, čo sa ním bude prevážať a aké bude jeho prevádzkové zaťaženie. Živnostníci a predstavitelia malých stavebných firiem si kupujú predovšetkým menšie a univerzálnejšie automobily, ktoré v prevažnej miere aj sami šoférujú. Výber takéhoto automobilu však treba podriadiť prísne vecným kritériám – na prvom mieste je funkčnosť a spoľahlivosť, na druhom pomer kvality k cene a až na treťom mieste možno hľadieť na estetickú stránku vozidla.

Intenzívne pracovné nasadenie automobilu so sebou totiž zákonite prináša rôzne drobné poškodenia a preliačenia karosérie, a ak sa majiteľ pri kúpe rozhodoval najmä podľa príťažlivého vzhľadu vozidla, znáša takéto „kozmetické“ defekty ťažšie než ten, kto sa od začiatku orientoval na funkčnosť automobilu s najjednoduchšou výbavou a dobrým pomerom celkovej hmotnosti vozidla k jeho nosnosti. V tomto smere sa pragmatickejšie správajú riaditelia väčších stavebných spoločností, ktorí kupujú automobil ako nový prírastok do rozsiahlejšieho autoparku s vedomím, že v úlohe vodiča bude ich zamestnanec alebo zmluvný subdodávateľ.

Kabíny na podvozku

Takmer všetky stavebné vozidlá sa kupujú „nahé“, teda ako šasi, na ktoré potom dodávateľ vyrobí a namontuje nadstavbu podľa vopred dohodnutej špecifikácie. Šasi môžu mať v podstate tri uloženia kabín na podvozku:

• za motorom (nosatá kabína),
• nad motorom (trambusová kabína),
• pred motorom s tým, že motor presahuje zadnú časť kabíny a môže zasahovať aj pod prednú časť nadstavby.

Kabína umiestnená za motorom – toto uloženie kabíny sa najčastejšie používa v kategórii do 3,5 t (N1), ale presahuje až do kategórie N2 do 12 t. Tieto kabíny sú variantom kabín dodávkových vozidiel – Mercedes Sprinter (obr. 1), VW Crafter, Renault Master (obr. 2) a Mascott, Fiat Ducato, Ford Transit (obr. 3), Citroën Jumper, Peugeot Boxer, Opel Movano, Iveco Daily (obr. 4) atď. Ich výhodou je slušný jazdný komfort a lepšie rozloženie hmotnosti medzi nápravami aj pri malom alebo žiadnom zaťažení. Prístup k motoru je spredu po otvorení veka motora. Kabíny sú spravidla dvojmiestne alebo trojmiestne. Pre stavebné firmy je praktickejšia trojmiestna kabína, pretože popri prevoze nákladu uvezie o pasažiera navyše. Ak stavebník potrebuje spolu s nákladom pravidelne prevážať viac osôb, môže si vybrať variant „double cab“, teda dvojkabínu pre päť či šesť pasažierov umiestnenú na podvozku s dlhším rázvorom náprav (obr. 1). Pri tomto variante však treba počítať s nižšou nosnosťou ložnej plochy.

Obr. 1 Mercedes-Benz Sprinter	Obr. 2 Renault Maxity, v pozadí Renault Master
Obr. 3 Ford Transit	Obr. 4 Iveco Daily

Trambusová kabína – je umiestnená priamo nad motorom a najčastejšie sa vyskytuje na vozidlách kategórie N2 – VW Transporter, Renault Maxity (obr. 2), Mitsubishi Fuso (obr. 5), Nissan Cabstar (obr. 6) a Atleon, AVIA, Iveco Eurocargo, Mercedes Atego, MAN TGL (obr. 7) atď. Takéto usporiadanie umožňuje vybaviť automobil čo najdlhšou ložnou plochou. Treba však počítať s tým, že tieto vozidlá majú prevažne vyklápaciu kabínu, aby sa v servise dalo pohodlne dostať k motoru. To si vyžaduje udržiavanie absolútneho poriadku v kabíne, inak pri jej preklápaní hrozí, že voľne uložené veci v priečinkoch rozbijú zvnútra čelné sklo. Typickým príkladom vozidla s trambusovou kabínou je aj niekdajší symbol stavebníctva v našej krajine – AVIA.

Príchodom európskej konkurencie a vinou opakovaných zmien majiteľov v predchádzajúcich rokoch tento známy úžitkový automobil stratil veľmi veľa verných klientov. Svoj podiel na tom má i fakt, že niekdajší podvozok s veľkou svetlou výškou sa počas „kórejského obdobia“ zmenil na nízky, čím sa AVIA v podstate dostala do konkurenčného poľa s ostatnými, výrazne silnejšími značkami. Súčasný majiteľ Ashok Leyland sa snaží tomuto automobilu navrátiť niekdajšiu pozíciu na našom trhu tým, že ponúka slušné základné auto pre stavebníkov s prakticky okamžitou dodávkou, čo je dnes na trhu vzácnosťou. Na úžitkové vozidlá sa totiž bežne čaká aj niekoľko mesiacov. Všeobecne možno konštatovať, že v kategórii malých „city truckov“ s nosatou či trambusovou kabínou sa dobre darí vozidlám skupiny PSA Peugeot/Citroën, Iveco, Renault Trucks a Mitsubishi Fuso. Náročnejší siahajú po rýchlom a silnom valníku Mercedes Sprinter či VW Crafter.

Obr. 5 Mitsubishi Fuso Canter	Obr. 6 Nissan Cabstar
	Obr. 7 MAN TGL

Kabína umiestnená pred motorom (alebo čiastočne presahujúca motor) – sa prevažne vyskytuje na vozidlách kategórie N2 a N3 (nad 12 t), na ktoré sa väčšinou montujú aj prídavné manipulačné zariadenia (hydraulické ruky, plošiny). Aj tu je na našom trhu široká ponuka – DAF LF (obr. 8), Renault Midlum, Volvo FE, Mercedes Atego (obr. 9), Iveco Eurocargo, AVIA, Nissan Atleon, MAN TGM a ďalšie. Tieto vozidlá sú už určené aj na medzimestskú rozvážku a často sa využívajú v diaľkovej doprave. V stavebníctve slúžia predovšetkým na prevoz stredne ťažkých materiálov, preto sú často osadené spomínanými zariadeniami na manipuláciu s tovarom. Vyrábajú sa predovšetkým v trojsedadlových variantoch kabín, k dispozícii sú však i päť- či šesťmiestne dvojkabíny.

Obr. 8 DAF LF	Obr. 9 Mercedes-Benz Atego

Ľahká, no odolná nadstavba

Najčastejšie sa na holé šasi montujú valníkové nadstavby buď s jednoduchými drevenými (stále zriedkavejšie), alebo s odľahčenými hliníkovými (stále častejšie) bočnicami. Čím je totiž nadstavba ľahšia, tým lepší je pomer medzi celkovou hmotnosťou vozidla a jeho nosnosťou. Výber najvhodnejšieho materiálu vzhľadom na neskoršie využitie automobilu by mal stavebník detailne prediskutovať s dodávateľom nadstavby. Ten má už s rôznymi materiálmi svoje skúsenosti a dokáže ponúknuť takú nadstavbu, ktorá je nielen ľahká, ale aj primerane tuhá a odolná. Na podlahu sa bežne používa impregnovaná alebo pogumovaná preglejka. Tam, kde sa ráta s častým prevozom stavebného odpadu či sutiny, sa podlaha zvyčajne chráni hrubším oceľovým plechom a valník uzatvárajú odolné oceľové bočnice. Najmä v období od jesene do jari je užitočnou pomôckou trojstranne otvárateľná plachta, ktorá dokáže prepravovaný materiál dostatočne ochrániť pred nepriazňou počasia. Dnes sú autoplachty natoľko odolné, že pri použití zaisťovacieho lanka so zámkom umožňuje poisťovňa poistiť prevážaný tovar a v prípade poistnej udalosti aj rieši náhradu škody.

Pri výbere automobilu treba uvážiť aj dostupnosť a kvalitu servisných služieb pre vozidlá tej-ktorej značky v okolí sídla stavebnej firmy. Konečné rozhodovanie môže uľahčiť aj jednoduchý a často veľmi efektívny recept – zastaviť sa pri niekom, kto zamýšľané vozidlo už vlastní, a spýtať sa ho na jeho skúsenosti s prevádzkou i servisom.

Mgr. Viliam Bujna
Foto: Dopravné noviny TRANSPORT

Autor je vydavateľom odborného dvojtýždenníka Dopravné noviny TRANSPORT zameraného na dopravu, motorizmus, logistiku, distribúciu a skladovanie tovaru (www.transport.sk).