Stavebné firmy sú mierne pesimistické. Očakávajú pokles výstavby, inžinierske stavby potiahnu financie z EÚ
Monika Voleková 
Z októbrového prieskumu českej spoločnosti CEEC Research medzi stavebnými a inžinierskymi spoločnosťami vyplynulo, že na Slovensku sa dlhodobo nedarí vytvoriť kontinuálnu stratégiu v príprave kľúčových stavieb. Na budúci rok očakávajú slovenské stavebné spoločnosti pokles tržieb o 0,6 % , mierne sa zníži aj využitie stavebných kapacít a trh poklesne o 1,8 %.
V produkcii v zahraničí však boli stavebné firmy úspešnejšie, zaznamenali medziročne rast o 10,7 %.Riaditeľ CEEC Research Michal Vacek konštatoval, že rok 2024 bol pre slovenské stavebníctvo náročný.
„Výrazný prepad zaznamenali inžinierske stavby ako diaľnice a mosty,“ uviedol s tým, že v roku 2025 predpokladajú pokles trhu o 1,8 % s možným oživením v roku 2026 na úrovni 0,9 %. Ďalší vývoj závisí od stabilizácie ekonomického prostredia a dôvery investorov v slovenský trh.
Treba zlepšiť prípravu a legislatívu
Spoločnosť CEEC Research predstavila výsledky Polročnej analýzy slovenského stavebníctva H2/2024 v pondelok 4. novembra počas stretnutia lídrov slovenského stavebníctva v Bratislave. Príčinami neexistencie kontinuálnej stratégie v príprave kľúčových stavieb je zlá príprava (36 % opýtaných), nedostatočná legislatíva (23 % opýtaných), ktorá komplikuje schvaľovanie projektov.
Príkladom je výstavba úsekov diaľnice D1, ktorá sa opakovane oneskorila pre problémy so získavaním stavebných povolení. Pritom firmy majú v priemere zákazky na 8 mesiacov vopred a kapacita je využitá na 88 %.
NDS posilnila prípravu projektov
Z výsledkov ďalej vyplynulo, že k rastu v inžinierskom staviteľstve prispejú v rokoch 2025 a 2026 projekty dopravnej a energetickej infraštruktúry, pričom tieto stavby sú významne financované z európskych fondov. Z Programu Slovensko 2021 – 2027 sa očakáva investícia až 12,6 mld. eur do dopravnej infraštruktúry, čo môže zvýšiť tržby stavebných spoločností. To sa však podľa výskumu netýka firiem, ktoré čelia neistotám na rezidenčnom trhu a nižšiemu objemu zákaziek.
Predseda predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček povedal, že výrazne posilnili prípravu nových projektov a posunuli sa do fázy obstarávania. Uviedol príklad úseku Turany – Hubová alebo Kysuckej D3.
Mierny rast objemu stavebných prác však vďaka verejným obstarávaniam projektov ako Priemyselný park Valaliky 1, Turany – Hubová, D3 Oščadnica – Čadca-Bukov, ako aj príprave ďalších úsekov D3 predpokladá konateľ STRABAG Dopravné staviteľstvo Branislav Lukáč s tým, že úspešnou koncovkou bude uzavretie zmluvy so zhotoviteľom.
Návrh stavebného zákona smeruje na rokovanie vlády
Na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva sa nezúčastnil minister dopravy Jozef Ráž ml., ktorý bol na pracovnej ceste v Číne, rezort tam mal však svojho zástupcu – Petra Tvrdoňa zo sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií.
Témami diskusie boli aj uplatnenie zákona o podpore strategických investícií, predlžovanie trvania výstavby, neustály tlak na nízku cenu prác, čo sa často odzrkadľuje na kvalite realizácie. Ďalej sa hovorilo o čerpaní európskych peňazí na dopravné projekty zo strany regiónov i o návrhu nového stavebného zákona, ktorý pripravilo ministerstvo dopravy.
Príprava nového stavebného zákona, ktorý má platiť od apríla 2025 a má nahradiť zákon o výstavbe č. 201/2022 Z. z., má za sebou dôležitý míľnik. V pondelok 4. novembra ho schválila s pripomienkami Hospodárska a sociálna rada vlády SR, ktorá je súčasťou sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni medzi štátom a zamestnávateľmi i zamestnancami.
Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik povedal, že návrh potom smeruje na rokovanie vlády a neskôr do parlamentu. Bude sa o ňom rokovať v riadnom legislatívnom konaní, nie v skrátenom.
Za ním bude nasledovať tzv. zberný zákon, ktorý novelizuje približne 70 zákonov ním dotknutých. Kováčik označil za kompromis, že prvostupňové stavebné úrady ostávajú v mestách a obciach. Nedostatkom však podľa jeho slov je, že zákon významne skomplikuje nasadenie digitalizácie v povoľovacích procesoch. S rezortom dopravy sa dohodli , že počkajú na výsledky aplikačnej praxe. Je pravdepodobná technická novela zákona vzhľadom na krátke obdobie vzniku.
Ondrej Matej, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, naopak, ocenil rýchlosť prípravy nového zákona a aj spoluprácu s rezortom dopravy. Návrh rovnako považuje za kompromis. Norma zavádza 3 druhy stavieb, podarilo sa zaviesť inštitút certifikácie vyhradených stavieb. V jednom z prechodných ustanovení sa uvádza, že stavebný úrad, ktorý nemá zamestnaných dvoch zastupiteľných pracovníkov s okrúhlou pečiatkou, sa bude musieť do roka zlúčiť s iným.
