Stavebníctvo stále rastie, ale pripomína sa opatrnosť

Slovenský stavebný trh vzrastie o 4,4 %. V tomto roku sa bude viac dariť pozemnému staviteľstvu. Kapacity stavebných spoločností sú vyťažené na rekordných 93 %. Vyplýva to z Kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva Q3/2017, ktorú spoločnosť CEEC Research realizovala s kľúčovými predstaviteľmi vybraných stavebných, projektových, ako aj developerských spoločností. Nie všetko je však idylické – nedostatok zamestnancov napríklad núti riaditeľov odmietať 17 % zákaziek.

Podľa tejto analýzy 75 % riaditeľov stavebných spoločností očakávalo nárast stavebnej produkcie za rok 2017 o viac ako 4 %. Došlo tak k navýšeniu predpokladu z Kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva Q2/2017 (zo 4,0 % na 4,4 %). Rast bude pokračovať aj v roku 2018, v ktorom riaditelia stavebných spoločností predpokladajú rast o 3,8 %. Z hľadiska zamerania sa bude viac dariť stavebným spoločnostiam v pozemnom sektore. Očakávajú rast o 5,1 % oproti spoločnostiam v inžinierskom sektore (2,0 %). Naopak, v roku 2018 vyšší rast predpokladá inžinierske staviteľstvo (5,0 %) v porovnaní s pozemným staviteľstvom (3,4 %). Veľké spoločnosti sa k vyššiemu rastu stavajú skeptickejšie, očakávajú nárast iba o 2,5 %. Malé spoločnosti sú zase o čosi optimistickejšie a na tento rok predikujú rast o 4,6 %. Koncom uplynulého roka narástli stavebným spoločnostiam aj tržby, konkrétne išlo o 5,3 %. Rast tržieb bude pokračovať aj v roku 2018, a to o 4,1 %. V inžinierskom sektore sa v roku 2018 predpokladá rast tržieb o 6,0 %. Stavebné spoločnosti dosiahli najvyššie vyťaženie kapacít od roku 2010. V priemere sú stavebné spoločnosti vyťažené na 93 %. Veľké spoločnosti majú svoje kapacity vyťažené ešte o jeden percentný bod viac.

Rast s výstrahami

„Najbližšie roky očakávam rast, ak nás opäť nezastaví nejaká kríza,“ podmienečne súhlasí Martin Barbierik, konateľ stavebnej spoločnosti Ventana, s. r. o., a zároveň upozorňuje, že „stavebná výroba nikdy nie je dostačujúca. Vytváranie nových hodnôt v podobe stavebných diel je zrkadlom úrovne vývoja spoločnosti.“ Anton Barcík, generálny riaditeľ Považskej cementárne, a. s., Ladce zase zdôrazňuje, že „chýbajú ďalšie reálne projekty dopravnej infraštruktúry, čo vedie k tomu, že veľké stavebné spoločnosti sa opäť zameriavajú na malé stavby. V ďalšom vývoji musí slovenské stavebníctvo počítať s nárastom cien stavebných materiálov. Je to spôsobené enormným nárastom cien palív a elektrickej energie.“ Člen predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Metrostav Slovakia, a. s., Robert Pátek súhlasí so stavebnou konjunktúrou a tvrdí, že objem výstavby v segmente pozemného staviteľstva je najintenzívnejší za posledných päť rokov. Zároveň však upozorňuje, že „to sa veľmi negatívne prejavuje na enormnom raste cien vstupov a na nedostatku pracovníkov v základných stavebných odboroch.“ Robert Pátek očakáva v nasledujúcich dvoch rokoch rast o 2 až 4 %.

Práce je dosť, ale chýbajú ľudia

Stavebné spoločnosti majú zaistené zákazky na 7,6 mesiaca dopredu. V inžinierskom sektore sú vďaka dlhodobejším zákazkám spoločnosti zaistené ešte na dlhší čas, a to na 9,4 mesiaca. Bez ohľadu na zameranie majú na najviac mesiacov zazmluvnené zákazky veľké spoločnosti (11,3 mesiaca). Pre 39 % spoločností ide o navýšenie času zazmluvnených zákaziek. Kvartálna analýza slovenského stavebníctva Q3/2017 od spoločnosti CEEC Research však zároveň poukázala na alarmujúci stav: nedostatkom zamestnancov trpí 26 % stavebných spoločností. Skôr nedostatok pociťuje 33 % spoločností. So svojím stavom počtu zamestnancov je spokojných iba 18 % riaditeľov stavebných spoločností. „Slovensko vďaka nekoordinovanému systému prípravy a realizácie stavebných investícií nevie nastaviť, udržať a motivovať dostatočný počet personálu,“ myslí si Miroslav Beka, riaditeľ spoločnosti Hochtief Sk, s. r. o. „Výsledkom je nedostatok odborného personálu, nielen v remeslách, ale i technicko-hospodárskych profesiách.“ Podobne to vníma aj Dušan Jasečko, generálny riaditeľ firmy Keraming, a. s. „Samozrejme, aj my cítime nedostatok ľudských zdrojov, predovšetkým robotníckych profesií, ale aj na manažérskych postoch. Situácia je o to horšia, že ,výrobný priemysel‘ odčerpáva ľudí zo stavebníctva vďaka lepšej ponuke – 8-hodinový pracovný čas, čisté a teplé prostredie, strava v krásnych jedálňach, to všetko pri rovnakých príjmoch. Musíme sa vyrovnať so zvýšenými mzdovými nárokmi, preto cena našich dodávok bude musieť rásť.“

Pomôžu ľudia zo zahraničia?

Najviac stavebným spoločnostiam chýbajú robotníci (95 %) a následne majstri (44 %). Od nastupujúcich zamestnancov sa najviac požaduje stredoškolské vzdelanie v odbore (56 %), následne všeobecné stredoškolské a vysokoškolské. Z dôvodu nedostatku pracovníkov sú riaditelia stavebných spoločností nútení odmietať v priemere 17 % zákaziek. Najviac zákaziek musia odmietať veľké spoločnosti (23 %). V otázke o prijatí či neprijatí uvoľnenia legislatívy o pobyte cudzincov na bezproblémové zamestnanie pracovníkov z tretích krajín v slovenskej výstavbe hlasovali riaditelia veľmi nerozhodne. Prijatie legislatívy by uvítalo 44 % riaditeľov, 43 % riaditeľov túto legislatívu nechce. Obchodný riaditeľ spoločnosti Remeslo stav, s. r. o., Marián Hybler nepovažuje prijímanie cudzincov za koncepčné riešenie. Cestu vidí vo zväčšení príťažlivosti týchto profesií pre nastupujúce generácie a v návrate našich remeselníkov zo zahraničia – aj cez nižšie odvodové a daňové zaťaženie, profesijné minimálne ohodnotenie a zabránenie cenovému dumpingu, ktorý iba vedie k znižovaniu kvality a trvácnosti stavebných prác. „Zefektívnenie pracovnej legislatívy a jej prispôsobovanie potrebám trhu práce je dlhodobo zanedbávaná vec,“ dodáva Miloš Milanovič, riaditeľ spoločnosti PS STAVBY, s. r. o. „Určite nie som zástancom živelného uvoľňovania trhu práce, no zjednodušenie a urýchlenie súvisiacich administratívnych procesov by veľmi pomohlo.“

Generálny riaditeľ firmy Dopravoprojekt, a. s., Gabriel Koczkáš pripomína opatrnosť, ale súčasne hovorí áno, ak by išlo o vysokokvalifikovaných pracovníkov so znalosťou slovenského, anglického, nemeckého jazyka, keďže táto najväčšia projektantská spoločnosť na Slovensku pracuje aj na zahraničných projektoch alebo pre zahraničných klientov. „S myšlienkou zamestnávať cudzincov sa pohrávam už dlhšie,“ hovorí zase Martin Bakoš, konateľ a generálny riaditeľ (CEO & Partner) Amberg Engineering Slovakia, s. r. o. „Zatiaľ vo firme narážame skôr na interné, resp. odvetvové problémy, ako je jazyková pripravenosť cudzincov, znalosť slovenských noriem a pod.“

Prácu majú aj projektanti

Nárast objemu projektových prác bude v tomto roku vyšší než nárast objemu stavebných prác, riaditelia projektových spoločností očakávajú rast o 7,3 %. Rast bude pokračovať aj v roku 2018, a to o 4,3 %. Rast v oblasti pozemného staviteľstva bude mierne vyšší než v inžinierskom staviteľstve (7,5 % oproti 6,8 %). Spolu s projektovým trhom porastú aj tržby projektových spoločností. Tento rok prinesie rast o 6,4 %, v roku 2018 je predikovaný ďalší nárast o 4,4 %. Projektové spoločnosti pracujú na hranici svojich kapacít, rezervu majú iba 2 %. Zákazky majú zazmluvnené na pol roka dopredu (6,8 mesiaca). Tretina spoločností (33 %) si tak v porovnaní s minulým rokom navýšila zazmluvnené obdobie. Dostatok zamestnancov na tento rok má 38 % projektových spoločností, nedostatkom trpí 11 % spoločností. Spoločnosti, ktoré potrebujú rozšíriť svoje kapacity, by v priemere rady prijali 26 % zamestnancov. Najviac hľadajú vysokoškolsky vzdelaných projektantov (78 %) a následne vedúcich projektov (72 %). Pre nedostatok pracovníkov sú riaditelia nútení odmietať 10 % objemu zákaziek. „Po 1,5-ročnom výpadku a takmer 50 % prepade tržieb očakávame v roku 2018 opätovné naštartovanie prípravy významnejších stavieb,“ hovorí Slavomír Podmanický, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, REMING Consult, a. s. „Naše očakávania sú najmä v oblasti modernizácie železničnej infraštruktúry, v ktorej je zásobník pripravených stavieb na obdobie po roku 2020 takmer prázdny. A to napriek tomu, že za celé 28-ročné obdobie samostatných Železníc Slovenskej republiky bude do roku 2020 dokončená modernizácia v dĺžke trápnych 200 km.“

Člen predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti ENERGOPROJEKT Slovakia, a. s., Anton Letko zase predpokladá, že bude väčší dopyt po projektových prácach v oblasti bytovej výstavby, infraštruktúry, inžinierskych stavieb a v oblasti energetiky a rekonštrukcie jestvujúcich zdrojov s dôrazom na energetickú efektívnosť a reguláciu výkonu zdrojov s kombinovanou výrobou elektrickej energie a tepla. Aj názor Martina Bakoša smerom k nárastu projektových prác je jednoznačne pozitívny. „Bezpodmienečne bude potrebné doplniť zásobník projektov o nové úseky diaľnic, rýchlostných ciest, resp. rekonštrukcie ciest I. triedy,“ dodáva. „Bez projektov a cenových dosahov z nich vyplývajúcich sa nedajú určovať priority výstavby cestnej infraštruktúry.“

Záväzný harmonogram projektov

Zo strany štátu by pravidelnejším investíciám pomohol záväzný harmonogram projektov podľa 74 % riaditeľov stavebných spoločností. Inžinierskemu sektoru by tento záväzok prospel podľa 81 % riaditeľov. Riaditelia stavebných spoločností by v oblasti verejných zákaziek uvítali niekoľko zmien, ktoré by pomohli v rozvoji stavebníctva. Ako prioritu vnímajú zaistenie väčšieho dôrazu na viackriteriálne hodnotenie ponúk (8,1 bodu z 10) a následne na dlhodobé plánovanie investícií a ich dodržovanie (7,9 bodu z 10). Najmenej sa riaditelia stotožňujú so zvýhodnením firiem s väčším počtom kmeňových zamestnancov (5,8 bodu z 10). Viac ako tri štvrtiny spoločností (78 %) používa nástroj na identifikáciu hroziaceho úpadku dlžníka. Najčastejšie riaditelia využívajú verejne dostupné zdroje (59 %) a následne informácie od konkurencie (45 %). Interné firemné procesy a špecializovaný softvér používa iba 19 % spoločností.

„Výroba cementu je zabezpečovaná v nepretržitej prevádzke,“ hovorí Anton Barcík. „Realizácia predaja musí mať taktiež kontinuálny priebeh. Preto je záväzný harmonogram s pravidelnými investíciami zo strany štátu viac-menej snom. Prínosom by boli jednoznačne garancie štátu, na ktoré stavby je zabezpečené finančné krytie.“ Robert Pátek sa zase domnieva, že vláda SR by mala vypracovať záväzný harmonogram investícií, ktorý by obsahoval zásobník významných projektov zo strany štátu a priniesol tak väčšiu istotu pravidelných investícií. Uvedené by potom podľa neho umožnilo stavebným spoločnostiam efektívnejšie využívať, resp. lepšie plánovať svoje personálne, ako aj technické kapacity, čím by sa predišlo problémom, ktoré súvisia s nedostatkom kapacít v čase realizácie prác alebo naopak, s prebytočnými kapacitami v čase nedostatku stavebných príležitostí.

Očakávaný vývoj slovenského stavebníctva 2016 – 2018
Nárast stavebnej produkcie o viac ako 4 % očakávalo v roku 2017 75 % riaditeľov stavebných spoločností. Došlo tak k navýšeniu predikcie z Kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva Q2/2017 (zo 4,0 % na 4,4 %). Rast bude pokračovať aj v roku 2018, keď je riaditeľmi stavebných spoločností predpokladaný rast o 3,8 %.

Očakávaný vývoj stavebníctva v segmentoch v období 2017 – 2018
Pri pohľade na zameranie sa bude viac dariť stavebným spoločnostiam v pozemnom sektore. Očakávajú rast o 5,1 % oproti spoločnostiam v inžinierskom sektore (2,0 %). Naopak, v roku 2018 vyšší rast predpokladá inžinierske staviteľstvo (5,0 %) v porovnaní s pozemným staviteľstvom (3,4 %). Veľké spoločnosti sú voči vyššiemu rastu skeptickejšie, rast očakávajú iba o 2,5 %. Naopak, malé spoločnosti na tento rok predpokladajú rast o 4,6 %.

Zazmluvnené zákazky – porovnanie s minulým rokom
Stavebné spoločnosti majú zaistené zákazky na 7,6 mesiaca dopredu. V inžinierskom sektore vďaka dlhodobejším zákazkám sú spoločnosti zaistené ešte na dlhšie obdobie, a to na 9,4 mesiaca. Bez ohľadu na zameranie, majú na najviac mesiacov zazmluvnené zákazky veľké spoločnosti (11,3 mesiacov). Pre 39 % spoločností ide o navýšenie času zazmluvnených zákaziek.

Očakávaný vývoj tržieb v období rokov 2016 – 2018
V roku 2017 stavebným spoločnostiam porástli tržby, konkrétne ide o 5,3 %. Rast tržieb bude pokračovať aj v roku 2018, a to o 4,1 %. V inžinierskom sektore je na rok 2018 ­predpokladaný rast tržieb o 6,0 %.

BRATISLAVA PODKLADY: CEEC RESEARCH, redakčná úprava: Ľudovít Petránsky, GRAFY: CEEC RESEARCH

Ilustračné foto: mageba Slovakia

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2018.