Stratégia zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v SR v rokoch 2011 – 2020

Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 798/2011 zo 14. decembra 2011 novú Stratégiu zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v Slovenskej republike v rokoch 2011 až 2020 (Národný plán SR pre BECEP 2011 – 2020).

Stratégia je koncipovaná ako spoločný dokument subjektov, ktoré v SR ovplyvňujú bez­pečnosť cestnej premávky (ďalej len BECEP).

Národný plán BECEP v súčinnosti s hlavným koordinátorom – Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR – bude každoročne aktualizovaný a dopĺňaný konkrétnymi úlohami. Realizácia úloh a účinnosti opatrení bude priebežne vyhodnocovaná.

Stála odborná pracovná skupina, v ktorej sú zastúpené subjekty – ministerstvo vnútra, školstva, zdravotníctva, životného prostredia a ďalší odborníci z oblasti BECEP, bude na realizácii a koordinácii schválenej stratégie pracovať pod vedením ministra dopravy.

Nové opatrenia do roku 2020 sú rozvrhnuté do deviatich rámcových cieľov, pričom sa v nich premietajú realizovateľné úlohy zohľadňujúce navrhované iniciatívy Bielej knihy do roku 2050 – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje v oblasti zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky. Rámcové ciele zároveň predstavujú čiastkové programové ciele:

1. Zníženie dopravnej nehodovosti v dôsledku prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti a neprispôsobenia rýchlosti okolitým podmienkam.
2. Zníženie dopravnej nehodovosti v dôsledku požitia alkoholu a drog.
3. Zníženie dopravnej nehodovosti u zraniteľných účastníkov cestnej premávky.
4. Zvýšenie bezpečnosti prostredníctvom účinnej dopravnej výchovy v školách a výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie vo výcvikových zariadeniach autoškôl.
5. Zvýšenie úrovne bezpečnosti cestnej infraštruktúry.
6. Zvýšenie úrovne bezpečnosti prostredníctvom bezpečnejších vozidiel a zavádzaním inteligentných dopravných systémov (IDS).
7. Zvýšenie úrovne bezpečnosti v cestnej nákladnej a autobusovej doprave.
8. Zvýšenie úrovne ponehodovej starostlivosti.
9. Manažment bezpečnosti cestnej premávky.

Národné a medzinárodné súvislosti
Slovenská republika ako plnohodnotný člen Európskej únie rešpektuje odporúčania Európskej komisie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a snaží sa ich napĺňať. Garanciou je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z roku 2010, v ktorom sa okrem iného deklaruje: „Vláda SR podporí rozvoj kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry, konkurenčné dopravné služby, užívateľsky prijateľnú a ekologicky a energeticky efektívnu a bezpečnú dopravu.“

Bezpečnosť cestnej premávky na Slovensku teda súvisí nielen s vnútroštátnou bezpečnosťou dopravy, ale aj s bezpečnou dopravou na európskych cestách. Smerovanie BECEP v SR tak vychádza zo stratégie slovenskej vlády, ako aj z európskej dopravnej politiky. Ide pritom nielen o harmonizáciu a vývin nových inteligentných technológií a dopravných systémov, ale aj o vypracovanie komplexných strategických opatrení v oblasti dopravných nehôd, pohotovostných služieb, vymedzení pojmov na klasifikáciu zranení a úmrtí ako prípravu na prijatie cieľa znížiť počet zranení, zamerať sa na odbornú prípravu a vzdelávanie používateľov, podporiť používanie bezpečnostného vybavenia a osobitnú pozornosť venovať najzraniteľnejším skupinám používateľov, ako sú chodci, cyklisti a motocyklisti, a to aj prostredníctvom bezpečnejšej infraštruktúry a technológie vozidiel.

Podstatou týchto zámerov je perspektívne vytvorenie takzvanej vízie nulovej nehodovosti v oblasti bezpečnosti dopravy. V tejto súvislosti Európska komisia opäť presadzuje ako prioritu na roky 2011 až 2020 zníženie počtu obetí cestnej premávky o polovicu v porovnaní s rokom 2010. Takto koncipovaný zámer je kľúčom k zlepšeniu celkovej výkonnosti dopravného systému a splneniu potrieb a očakávaní občanov a spoločností.

Definovanie vízie a cieľov
V záujme dosiahnuť reálne zníženie dopravnej nehodovosti a jej následkov je potrebné naplniť takto stanovený cieľ postupne (priemerne o 5 % ročne), aby nevznikol nepriaznivý skokový pokles, ktorý by spôsobil nežiaduce disproporcie pri vyhodnocovaní celého programového obdobia 2011 až 2020.
 
Ekonomické súvislosti
Okrem závažných traumatizujúcich zážitkov obetí cestných nehôd a ich blízkych sa nehodovosť podieľa aj na značných spoločenských stratách, ktoré sú vyjadrené v monetárnych jednotkách. Proces ocenenia strát z dopravnej nehodovosti vyplýva z výpočtu, ktorý zohľadňuje priame a nepriame nákladové položky. Výskumný ústav dopravný, a. s., vypracoval v roku 2009 metodiku Hodnota ľudského života v súvislosti s dopravnou nehodovosťou, podľa ktorej medzi priame náklady patria:

• náklady na zdravotnú starostlivosť (rýchla zdravotnícka pomoc, ambulantná a nemocničná liečba),
• hmotné škody,
• administratívne náklady (polícia, súdy, pois­ťovne).

Za nepriame náklady sa považujú:

• straty na produkcii,
• sociálne výdavky.

V tab. 1 sú uvedené jednotkové náklady v cenových reláciách pre rok 2007 v závislosti od druhu nákladov a závažnosti zranenia spolu s percentuálnym vyjadrením.

Do celkových nákladov na dopravnú nehodu nie sú zahrnuté subjektívne škody, medzi ktoré patria bolesť, utrpenie, šok, strata nádeje na dožitie, strata životnej pohody a zvyčajného spôsobu života a iné, spravidla nenahraditeľné škody (takzvané humanitárne náklady). Pri stanovení celospoločenských nákladov z dopravnej nehodovosti za rok 2007 sa vychádzalo z vyššie uvedených jednotkových nákladov a počtu usmrtených a zranených osôb, ako aj dopravných nehôd s hmotnou škodou. Celkové náklady z nehodovosti dosiahli hodnotu viac ako 700 mil. eur (viac ako 21 mld. korún), čo indikuje významnosť tohto problému a potrebu jeho riešenia koordinovaným postupom, ktorý by bol založený na všeobecne uznávanej stratégii.

Štruktúra nákladov je vzhľadom na závažnosť zranenia pomerne vyrovnaná a vysoký podiel dosahujú aj náklady na nehody s hmotnou škodou. Tento fakt vyvoláva potrebu vytýčenia cieľov zameraných nielen na zníženie počtu usmrtených, ale aj na dopravnú nehodovosť s následkom zranenia. Takmer 15 % celkových nákladov predstavujú nehody s hmotnou škodou, čo by sa malo odraziť na vyššej angažovanosti poisťovní v aktivitách zvyšovania úrovne bezpečnosti cestnej premávky na Slovensku.

Financovanie navrhovaných úloh, ktoré v konečnom dôsledku vyústia do zníženia spoločenských nákladov z dopravnej nehodovosti, sa bude realizovať z rozpočtových kapitol dotknutých rezortov a inštitúcií, ktoré sú na tieto účely určené. Z dlhodobého hľadiska však bude potrebné tento stav prehodnotiť a navrhnúť také riešenie, ktoré by viedlo k čiastočne autonómnemu financovaniu niektorých úloh. Ide najmä o aktivity, ktorých pole pôsobnosti presahuje rámec jednotlivých rezortov a je potrebné ich riešiť prierezovo. Hľadanie vhodného postupu bude jednou z úloh pri ročnom konkretizovaní realizácie opatrení uvedených v Národnom pláne SR pre BECEP 2011 – 2020.
 
Záver
Na naplnenie ambiciózneho cieľa znížiť do roku 2020 počet usmrtených osôb pri dopravných nehodách v SR na polovicu hodnôt roka 2010 je nevyhnutné, aby sa stratégia nového Národného plánu SR pre BECEP na roky 2011 až 2020 stala skutočným zákla­dom pre činnosť všetkých subjektov pôsobiacich v tejto oblasti. Opatrenia Národného plánu musia byť zahrnuté medzi priority subjektov zúčastňujúcich sa na bezpečnosti cestnej premávky a rozpracované v ich strategických dokumentoch. Uznesením vlády SR bude určený hlavný koordinátor na realizáciu národného plánu BECEP, ktorý bude pravidelne, vždy začiatkom roka, konkretizovať a aktualizovať úlohy Národného plánu na nasledujúce ročné obdobie.

Národný plán SR pre BECEP do roku 2020 potrebuje aktívnu politickú aj spoločenskú podporu, aby sa realizovanými cieľmi pripojil k dekáde, ktorú Európska komisia, OSN a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásili za akčnú dekádu bezpečnosti cestnej premávky v Európe.
 
TEXT: Ing. Milín Kaňuščák
FOTO: MDVRR SR, Dano Veselský

Milín Kaňuščák je generálny riaditeľ sekcie cestnej dopravy, pozemných komunikácií a investičných projektov Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.