Striekaná tepelnoizolačná pena

Hľadanie opatrení a možností, ako spotrebovať čo najmenej energie, sa stalo doménou súčasnej doby. So spotrebou energie na výrobu tepla, jej cenou a výškou prevádzkových nákladov úzko súvisia tepelnoizolačné vlastnosti budov.

Penová tepelná izolácia

Tepelnoizolačné vlastnosti budov sú závislé od použitej tepelnej izolácie. Účinnou alternatívou na zateplenie je striekaná, tepelnoizolačná pena vyrobená na vodnej báze, ktorá sa viac ako 20 rokov úspešne používa v Kanade a USA. Pena bola použitá už vo viac ako 150 000 stavebných projektoch a nachádza svoje uplatnenie aj na Slovensku.

Obr. 1 Nástrek izolácie v styku zvislej a stropnej konštrukcie haly	Obr. 2 Nástrek na zvislej konštrukcii rodinného domu

Penová, dvojzložková tepelná izolácia je vhodná na tepelné izolovanie rodinných domov (obr. 2) a priemyselných hál (obr. 1, 3). Jej hlavnou prednosťou je, že po nástreku vďaka jej expanzii dochádza k vyplneniu všetkých medzier nachádzajúcich sa v konštrukcii. Preto je vhodná na izolovanie komplikovaných detailov a ťažko prístupných miest, ktoré by pri nevhodne zvolenom type tepelnej izolácie mohli predstavovať miesta tepelných mostov.

Pena je charakteristická otvorenou bunkovou štruktúrou a vďaka tomu izolácia (pena) umožňuje prestup vodných pár – konštrukcia dýcha. Pokiaľ by konštrukcia nedýchala, dochádzalo by v nej k hromadeniu vlhkosti, čo by mohlo mať za následok tvorbu plesní a hnilobu nosnej konštrukcie strechy pri drevenej konštrukcii alebo koróziu kovovej konštrukcie pri priemyselných objektoch tvorených oceľovou konštrukciou. Nanáša sa pomocou strojného zariadenia, ktoré je umiestnené v nákladnom vozidle. Vlastná aplikácia pomocou striekacej pištole zabezpečuje prístup aj do veľmi úzkych stavebných priestupov. Aplikácia prebieha nanesením tenkej vrstvy peny na podkladovú plochu.

Pena expanduje na objeme v pomere 1 : 100 (obr. 4). Po aplikácii penou sa vytvára kompaktná, vzduchotesná a nenasiakavá tepelnoizolačná vrstva. Expanziou peny sa zabezpečí vyplnenie celého požadovaného objemu priestoru. Penu možno následne zrezávať na požadovanú hrúbku a zakryť pohľadovou konštrukciou (obr. 5). V prípade izolovania miest skladových hál a priestorov, ktoré nie sú viditeľné, zrezanie peny nie je nutné.

Obr. 4 Pena po nástreku zväčší svoj objem stonásobne	Obr. 5 Prekrytie tepelnoizolačnej peny v interiérovej časti sadrokartónovými tabuľami s vinylovou fóliou

Jej výhodou je tesné priľnutie k podkladom a konštrukciám, medzi ktoré sa aplikuje izolačná pena. Tým sa zabezpečí optimálne izolovanie ťažko prístupných miest.

Technické parametre

_{1) Tepelnoizolačná pena Icynene® opláštená sadrokartónom 12,5 mm
2) Pri hrúbke 160 mm a započítaní nosnej drevenej konštrukcie
3) Stropné konštrukcie: SDK pohľad 15 mm (Knauf GKF) na CD profiloch, drevené nosníky 50 × 180 mm o rozpätí 930 mm, tepelnoizolačná pena Icynene® hrúbky 120 mm, doskový záklop, (smrekové drevo hrúbky 24 mm)
4)  Obvodová stena: nosný rám 50 × 100 mm (smrekové drevo) vyplnený tepelnoizolačnou penou Icynene® hrúbky 100 mm, OSB doska 15 mm exteriér, 12 mm interiér (obojstranný záklop), SDK doska zo strany interiéru 12,5 mm (Knauf GKF)}

Vzduchová tesnosť budovy
Vďaka vzduchovej tesnosti, ktorá sa ­dosiahne použitím penovej izolácie, dochádza k eliminovaniu tepelných strát prenikaním vzduchu cez obvodový plášť (prievzdušnosť stavebnými konštrukciami je minimalizovaná), a tým k zníženiu spotreby energie na vykurovanie (v letnom období zníženie spotreby energie na chladenie). Vzhľadom na schopnosť vytvárať vzduchotesnú bariéru je vhodným izolačným materiálom aj pre stavby s jednotkami núteného vetrania.

Blower door test

Vzduchovú tesnosť (respektíve netesnosť) obvodového plášťa budovy možno zistiť blower door testom. Označuje sa aj ako metóda diferenčného tlaku a je podrobne opísaná v norme STN EN 13829: 2001. Výsledkom merania blower door testu je intenzita výmeny vzduchu n50 (1/h) pri tlakovej diferencii 50 Pa (sleduje sa množstvo vzduchu, ktoré treba stabilne pričerpávať pri zvýšení a udržaní tlaku v budove o 50 Pa nižšieho ako v exteriéri).

Blower door test sa uskutočnil aj na jednom z realizovaných halových objektov, a to pred jeho zateplením tepelnoizolačnou penou a po ňom.

Výmenou pôvodnej tepelnej izolácie s hrúbkou 250 mm striekanou tepelnoizolačnou penou s hrúbkou 180 mm sa merná spotreba tepla na vykurovanie budovy znížila o 36 %, pričom vo výpočte sa nezohľadnilo zníženie nákladov na klimatizáciu v letnom období.

Termografická kamera
Účinnosť penového tepelného izolantu bola na rovnakom halovom objekte overená aj ďalším spôsobom merania, a to použitím termografickej kamery. Priamo na snímkach sú viditeľné úniky tepla cez konštrukciu, takzvané tepelné mosty, a ich následné eliminovanie po aplikácii peny (obr. 6a, b).
a)

b)

Zamedzenie kondenzácii vlhkosti
Ďalšou výhodou tohto izolantu je zamedzenie kondenzácii vlhkosti v konštrukciách, čím sa zabezpečí požadovaná životnosť a stabilita nosných konštrukčných prvkov. Vďaka zamedzeniu kondenzácie vlhkosti zabraňuje izolačná pena vzniku plesní v konštrukciách a taktiež na ich povrchu.

Novostavby aj rekonštrukcie
Izolačná pena sa najčastejšie používa ako tepelnoizolačná vrstva v rôznych typoch sendvičových konštrukcií, ktorých nosnou konštrukciou je buď drevený, alebo oceľový rám.

Okrem sendvičových konštrukcií novostavieb možno izolačnú penu použiť aj pri rekonštrukciách. Predovšetkým pri dodatočnom zatepľovaní fasád, striech, stropov občianskych, priemyselných a administratívnych budov (formou prevetrávanej fasády, keď kontaktné zateplenie izolačnou penou spolu s fasádnym obkladom vytvára riešenie nielen s vysokým tepelnoizolačným štandardom, ale aj s dlhou životnosťou).

Tepelnoizolačné vlastnosti si izolačná pena zachováva počas celej životnosti stavby.

Ide o nenasiakavý, nedegradujúci materiál, zlučiteľný zo všetkými bežnými stavebnými materiálmi. Obsah živicovej zložky ­zabezpečuje dokonalé priľnutie k akémukoľvek povrchu. Vytvára sa tak ochranná vrstva nosných ako aj nenosných konštrukcií, čo prispieva k zvýšeniu životnosti celej stavby.

Vďaka veľmi nízkej objemovej hmotnosti (8 kg/m3), možno penu použiť na zateplenie starších halových objektov, kde ju možno aplikovať na stropnú konštrukciu bez akýchkoľvek dodatočných zásahov do existujúcej konštrukcie, a to priamo na strešný plášť z vnútornej strany.

Úspora
Použitím striekanej tepelnoizolačnej peny možno dosiahnuť pomerne vysokú úsporu finančných nákladov na vykurovanie (až 70 %), ako aj nákladov na realizáciu tepelnoizolačnej vrstvy, pretože za jeden deň možno aplikovať asi 200 m2 izolačnej peny. To výrazne prispieva ku skráteniu času potrebného na izolačné práce.

TEXT: Štefan Pčola
FOTO: LIKO – S

Štefan Pčola je obchodným manažérom firmy LIKO – S, spol. s r. o.

Recenzoval prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD., ktorý pracuje na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.