Administratívne centrum Petržalka

Administratívne centrum Petržalka tvoria dve samostatné budovy. Časť A bude pripravená na kolaudáciu v lete 2008, časť B je určená na prenájom, prípadne predaj administratívnych priestorov. Obe časti prepája spojovacia chodba. Objekty sú položené na spoločnej podnoži, ktorú tvorí polozapustený suterén so 109 parkovacími miestami. Nad ním je parkovacia dvorana so 77 parkovacími miestami. Na tomto podlaží sú aj samostatné vstupy do oboch budov.

Systém vykurovania a chladenia

S cieľom dosiahnuť čo najvyššiu efektívnosť udržiavania vnútornej tepelnej pohody pristúpil investor na návrh inštalovať ­veľkoplošný ­sálavý systém vykurovania i chladenia cez strop. Napriek tomu, že sa v laickej i odbornej verejnosti vžil názor, že vykurovanie má prichádzať zospodu, teória i prax potvrdzujú, že sálavé stropné vykurovanie je veľmi atraktívnym spôsobom privádzania tepla do priestoru. Samozrejme, treba dodržať hygienické limity na povrchovú teplotu zdrojov, v prípade vykurovacích stropov však povrchová teplota stropu málokedy prekračuje 35 °C. Vykurovací výkon sa dosahuje veľkou plochou, ktorá v praxi zaberá aj viac ako 90 % pôdorysných rozmerov miestnosti.

Tepelné čerpadlá

Príprava vykurovacieho média s nízkou teplotou umožnila využiť ako zdroj tepla tepelné čerpadlá. Kompresorový okruh dokáže cez expanzný ventil a sústavu výmenníkov „vyčerpať“ nízkopotenciálne teplo z podložia na prípravu vody s teplotou vhodnou na vykurovanie. Účinnosť tejto premeny je nepriamo úmerná rozdielu teplôt zdroja a finálneho média. V praxi to znamená, že keď tepelné čerpadlo získava energiu zo zdroja s teplotou napr. 12 °C a pripravuje vodu na vykurovanie na hladinu 65 °C, má takmer dvojnásobnú spotrebu elektrickej energie, ako keď sú spotrebičom vykurovacie stropy s teplotou 35 °C.

Tepelné čerpadlá v letnom období, samozrejme, pracujú v režime chladenia a zabezpečujú odvod tepelných záťaží naspäť do podložia. V tomto prípade sa vykurovacie stropy menia na chladiace, pričom celá inštalácia zostáva bez zmeny, tie isté agregáty však pripravia ako chladiace médium vodu s teplotou 16 °C.

Aby sa budovy lepšie regulovali a mali rezervu 50 na 50 %, má každý z nich dvojicu agregátov – objekt A s tepelným výkonom 2 × 242 kW a s chladiacim výkonom 2 × 481,4 kW, objekt B s tepelným výkonom 2 × 357,7 kW a s chladiacim výkonom 2 × 685,4 kW – pri celkovej ploche objektov 11 200 m². Systém hydraulického zapojenia umožňuje eliminovať tepelné záťaže z oslnenej fasády ich prečerpaním na zatienenú časť budovy, čo prináša prakticky nulovú bilanciu v prechodnom období. Veľkoplošné zdieľanie tepla stropmi vytvára tepelnú pohodu pri nízkych povrchových teplotách, nevytvára nijaké prúdenie vzduchu a je úplne nehlučné.

Chladiace stropy

Chladiace stropy sa realizovali pomocou kapilárnych rohoží z polypropylénu. Jednotlivé rohože lichobežníkového tvaru sa kotvili sadrovými terčmi priamo na betónovú konštrukciu stropu. Následné omietanie sa nanášalo v zmysle technologických predpisov dodávateľa omietkových zmesí.

Okrem chladiacich stropov sa v zasadacích miestnostiach na chladenie a vykurovanie použili fancoilové jednotky, intenzívny prívod vetracieho vzduchu zodpovedá väčšiemu počtu zhromaždených osôb.

Klimatizačné jednotky sú umiestnené na streche.		Rozmiestnenie a upevnenie chladiacich rohoží pred pripojením na potrubné rozvody

Čo treba vopred zvážiť

Je zrejmé, že opísané výhody a energetická úspornosť veľkoplošného vykurovania prináša i niektoré obmedzenia: interiér stropov musí byť bez komplikovaných štukových výzdob, resp. viacdimenzionálnych sadrokartónových podhľadov. Koordinácia medzi elektrickými rozvodmi, požiarnymi hlásičmi, svietidlami či sprinklermi sa musí zvládnuť nielen vo fáze projektovania, ale i pri výbere fabrikátov (podvesené svietidlá) a najmä pri fixovaní rohoží na stropy. Akákoľvek dodatočná perforácia stropu po jeho omietnutí je prakticky nemožná, pretože osová vzdialenosť kapilár je 15 mm. Vŕtanie do takéhoto stropu je vopred odsúdené na neúspech. V prípade poškodenia však možno takúto kapiláru z omietky uvoľniť v dĺžke asi 10 cm na obe strany a zaslepením umožniť funkciu stropu bez merateľného poklesu výkonov. Akékoľvek plošné poškodenie (napr. rezaním otvorov) znamená definitívnu demontáž (osekanie stropu) a osadenie novej rohože.

Postup prác pri inštalácii sietí: podopreté siete…		… a roztiahnuté siete

Vetranie a fasáda

Na zabezpečenie vysokého komfortu je aj napriek použitiu otváracích okien celá budova vybavená núteným vetraním. Dávka vzduchu na osobu spĺňa najvyššie štandardy podľa platných európskych noriem. Privádzaný vzduch sa tepelne upravuje, zvlhčuje a vertikálne distribuuje cez šachty stúpacieho vedenia v jadrách. Na jednotlivých podlažiach je rozvod vzduchu ukrytý nad podhľadom kruhovej chodby s vyústením nad dverami jednotlivých kancelárií. Klimatizačné jednotky sú umiestnené na streche, na zníženie energetickej náročnosti majú rekuperáciu tepla.

Ideálnym doplnením nízkopotenciálneho vykurovania a chladenia je dvojplášťová prevetrávaná fasáda. Súčasťou fasády sú motoricky ovládané hliníkové žalúzie umiestnené v medzipriestore. Parametre dvojplášťovej fasády a jednotlivé časti sa navrhli na základe tepelnotechnického a aerodynamického posudku.

Príprava teplej vody

Keďže v budove nie je plynová kotolňa, teplá voda (TV) sa pripravuje pomocou lokálnych elektrických ohrievačov v jednotlivých sociálnych zariadeniach. Takéto riešenie má vysokú účinnosť, pracuje bez strát v cirkulácii a eliminuje riziká spojené s možným výskytom legionel v zásobníkoch TV.

Systémy regulácie a rozvody

Samozrejmou súčasťou systémov na tepelnú pohodu je individuálna možnosť regulácie teploty pri jednotlivých priestoroch. Centrálny dispečing riadi a koordinuje chod všetkých zariadení s cieľom optimalizovať elektrickú spotrebu.

Všetky silno- a slaboprúdové rozvody sú v celom objekte umiestnené v dutinkovej podlahe, čo umožňuje individuálnu variabilitu vnútornej dispozície, ako aj interiérového vybavenia každého podlažia.

V súčasnosti je strojná montáž technológie prakticky ukončená, prebieha omietanie za prísneho monitorovania tlaku v sieťach a pripravuje sa inštalácia systémov MaR tak, aby sa budova v krátkom čase odovzdala do užívania.

Ing. Alexander Suchal
Foto: Ing. arch. Matej Michalko, Ing. Marek Jagnešák

Autor pôsobí v spoločnosti ABC Klíma, s. r. o., ako technický riaditeľ. Spoločnosť ABC Klíma sa na stavbe zúčastnila ako projektant pre profesie vykurovanie, chladenie, vetranie a MaR. Tieto profesie aj dodávateľsky a realizačne zabezpečovala ako priamy partner generálneho dodávateľa.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK 4/2008.