Aj รบspornรฉ technolรณgie je nevyhnutnรฉ pouลพรญvaลฅ rozumne
Modernรฉ technolรณgie mรดลพu bez inteligentnรฉho pouลพรญvania vykazovaลฅ horลกie charakteristiky ako starลกie technolรณgie.
LED osvetlenie, kondenzaฤnรฝ kotol, tepelnรฉ ฤerpadlo ฤi rekuperรกcia mรญลajรบ menej ako starลกie technolรณgie, no v rรกmci uspokojenia energetickรฝch potrieb bรฝvania [1] mรญลajรบ naลกe dneลกnรฉ domy ฤi byty viac neลพ kedykoฤพvek v histรณrii ฤพudstva. Dlhลกie svietime, vykurujeme vรคฤลกie obytnรฉ priestory, dochรกdzame do vzdialenejลกieho zamestnania, viac chladรญme, mrazรญme a klimatizujeme. Na prรญklade testovania chladniฤky vลกak vidieลฅ, ako na veฤพkรฉ รบspory staฤia ฤasto iba rozumnรฉ rieลกenia.
Vลกetci poznรกme tento cyklus: v mrazniฤke zamrazรญme potraviny, aby sme ich pomocou plynu alebo elektriny zohriali/uvarili. Uvarenรฉ jedlo nรกsledne zachladรญme (uskladnรญme v chladniฤke), aby sme ho potom mohli zohriaลฅ v mikrovlnnej rรบre, aลพ ho napokon zjeme. Vรฝmena zastaranej mrazniฤky, chladniฤky ฤi mikrovlnky za novรบ z energetickej triedy A+++ prinesie v takomto cykle prรญpravy jedla znaฤnรบ รบsporu energie, no pri uvarenรญ a konzumรกcii ฤerstvo pripravenรฉho jedla sa minie drasticky menej energie ako v prvom prรญpade. Podobne aj rozumnรฉ nรกvyky v oblasti bรฝvania prinesรบ omnoho vรคฤลกie รบspory ako akรกkoฤพvek technologickรก, technickรก ฤi stavebno-konลกtrukฤnรก inovรกcia.
Keฤ โCโ je รบspornejลกie ako โAโ
Chladniฤky a mrazniฤky sรบ v prevรกdzke 24 h denne 365 dnรญ v roku, priฤom v priemernej domรกcnosti majรบ v rรกmci spotrebiฤov najvyลกลกiu spotrebu energie. Ich umiestnenie a nastavenie mรดลพe tรบto spotrebu znรญลพiลฅ na polovicu alebo, naopak, zdvojnรกsobiลฅ (analogicky predฤบลพiลฅ alebo skrรกtiลฅ ich ลพivotnosลฅ). Vรฝber inteligentnej รบspornej chladniฤky A++ preto nestaฤรญ, inteligentnรฝ musรญ byลฅ aj jej pouลพรญvateฤพ. Rovnako to platรญ aj o inรฝch inteligentnรฝch technolรณgiรกch v budove, ktorรฉ bez inteligentnรฉho pouลพรญvania mรดลพu vykazovaลฅ horลกie charakteristiky ako neinteligentnรฉ technolรณgie, ktorรฉ sa vลกak pouลพรญvajรบ rozumne.
Na prรญklade testovania chladniฤky ukรกลพeme vplyv ฤพudskรฝch nรกvykov na energetickรบ spotrebu. V rรกmci sรฉrie meranรญ sa testovala chladniฤka s mrazniฤkou Samsung RL56GSBSW (energetickรก trieda A+). Pri experimentoch sa merala teplota v miestnosti, teplota vzduchu v chladniฤke, teplota v mrazniฤke a teplota vo vnรบtri mรคsa (v mrazniฤke). V simulaฤnom prostredรญ Matlab Simulink sa vytvoril model umoลพลujรบci nastavenie stupลa vychladenia (vnรบtornej teploty chladniฤky aj mrazniฤky) a vonkajลกej teploty.
Chladniฤku je vhodnรฉ umiestniลฅ na najchladnejลกie miesto
V neklimatizovanรฝch domรกcnostiach kolรญลกe vnรบtornรก teplota v ลกirokom rozpรคtรญ teplรดt (od 18 ยฐC v zimnรฝch mesiacoch aลพ po 30 ยฐC v letnรฝch mesiacoch). Vysokรก teplota znamenรก zvรฝลกenรฉ nรกklady na chladniฤku (mrazniฤku), pretoลพe sa zvyลกuje rozdiel teplรดt medzi vnรบtrom chladniฤky a jej okolรญm.
Podฤพa zdravรฉho sedliackeho rozumu je zrejmรฉ, ลพe chladniฤka spotrebuje tรฝm menej energie, ฤรญm bude studenลกie prostredie, v ktorom je umiestnenรก, pretoลพe bude niลพลกรญ rozdiel teplรดt prostredia a chladniฤky.
Obr. 1 Spotreba elektrickej energie kombinovanej chladniฤky v zรกvislosti od vonkajลกej teploty
Prvรฉ meranie sa zameralo na vyhodnotenie zรกvislosti rastu spotreby energie od teploty prostredia (obr. 1). Z grafu je zrejmรฉ, ลพe ak v lete premiestnime chladniฤku z teplej slneฤnej kuchyne do chladnejลกej komory, znรญลพime jej spotrebu pribliลพne o polovicu. Alebo ak v zime znรญลพime teplotu miestnosti z 24 na 21 ยฐC (neprekurujeme), spotreba energie sa znรญลพi pribliลพne o 20 %. Vo vลกeobecnosti teda platรญ, ลพe spotrebovanรก energia je priamo รบmernรก teplote okolia chladniฤky, priฤom zvรฝลกenie izbovej teploty o 1 ยฐC zvyลกuje spotrebu pribliลพne o 6 % (oproti etalรณnovej spotrebe pri teplote 21 ยฐC).
Stupeล vychladenia vs. spotreba energie
Sรบฤasnรฉ chladniฤky umoลพลujรบ uลพรญvateฤพovi voฤพbu stupลa vychladenia, t. j. voฤพbu vnรบtornej teploty chladniฤky alebo mrazniฤky. Spravidla mรดลพeme voliลฅ z teplรดt 2 aลพ 10 ยฐC pri chladniฤke a z teplรดt โ23 aลพ โ16 ยฐC pri mrazniฤke. Podobne aj testovanรฝ model chladniฤky umoลพลoval nastaviลฅ stupeล vychladenia. V druhom meranรญ sa menila poลพadovanรก teplota chladniฤky/mrazniฤky od najvรคฤลกieho vychladenia 2 ยฐC/โ21 ยฐC po najmenลกie vychladenie 10 ยฐC /โ16 ยฐC.
Obr. 2 Spotreba pri rรดznych teplotรกch vychladenia (pri teplote v miestnosti 21 ยฐC)
Podobne ako v predchรกdzajรบcom prรญpade, pri zvyลกovanรญ teploty vychladenia (zniลพovanรญ rozdielu teplรดt โ izbovรก teplota a teplota vo vnรบtri chladniฤky) klesรก spotreba energie na chladenie. Ak naprรญklad zvรฝลกime teplotu chladniฤky o 2 ยฐC (zo 4 na 6 ยฐC; pri mrazniฤke z โ21 na โ19 ยฐC), znรญลพi sa spotreba pribliลพne o 15 %. Spotrebovanรก energia je priamo รบmernรก stupลu vychladenia, priฤom znรญลพenie teploty vychladenia o 1 ยฐC zvyลกuje spotrebu pribliลพne o 9 % (oproti etalรณnovej spotrebe pri teplote vychladenia 6 ยฐC/โ19 ยฐC).
Vรฝpadok a nรกbeh chladenia
Veฤพmi dรดleลพitou charakteristikou chladiacich zariadenรญ je udrลพanie chladu pri vรฝpadku napรกjania, pretoลพe ฤรญm pomalลกie narastรก teplota v chladniฤke/mrazniฤke, tรฝm dlhลกรญ moลพe byลฅ vรฝpadok napรกjania bez zmeny kvality chladenรฝch potravรญn (rozmrazenie atฤ.). Skรบmali sme preto zmenu teplรดt v chladniฤke/mrazniฤke po odpojenรญ napรกjania. Vypnutie chladenia sme realizovali pri dvoch rozdielnych teplotรกch vzduchu v miestnosti (14 a 21 ยฐC). Teplota v mrazniฤke sa menila takmer rovnako v oboch prรญpadoch (obr. 3), a to z toho dรดvodu, ลพe nami testovanรก mrazniฤka bola plnรก potravรญn (najmรค mรคsa), ฤo zaprรญฤinilo veฤพkรบ tepelnรบ kapacitu.
Obr. 3 Porovnanie teplรดt v mrazniฤke po vypnutรญ chladenia
Pri vypnutรญ chladenia sa vลกak teplota v chladniฤke menila vรฝrazne rรฝchlejลกie pri vyลกลกej izbovej teplote (obr. 4). Pri vyลกลกej teplote v miestnosti (21 ยฐC) sa zvรฝลกila teplota v chladniฤke za 3 h aลพ o 8 ยฐC, priฤom pri niลพลกej izbovej teplote (14 ยฐC) sa teplota v chladniฤke zvรฝลกila za rovnakรฝ ฤas len o 4 ยฐC (tento rozdiel oproti mrazniฤke je zaprรญฤinenรฝ niลพลกou tepelnou kapacitou potravรญn a vรคฤลกรญm povrchom chladniฤky v porovnanรญ s mrazniฤkou).
Obr. 4 Porovnanie teplรดt v chladniฤke po vypnutรญ chladenia
Na obr. 3 a 4 moลพno vidieลฅ, ลพe pri opรคtovnom zapnutรญ chladenia je v prรญpade niลพลกej izbovej teploty ฤas vychladenia poloviฤnรฝ a usporรญ sa poloviฤnรก spotreba energie (obr. 5), pretoลพe za rovnakรฝ ฤas sa pri chladnejลกom okolรญ oteplรญ chladniฤka vรฝrazne menej. Vo vลกeobecnosti platรญ, ลพe ฤรญm viac potravรญn je v chladniฤke, tรฝm pomalลกie rastie teplota po vรฝpadku chladenia (napรกjania).
Obr. 5 Nรกbeh chladenia po odstรกvke (spotreba)
ลฝivotnosลฅ chladniฤky vs. teplota v miestnosti
Pri rรดznych teplotรกch v miestnosti, ako aj pri rรดznych mรณdoch vychladenia bude pracovaลฅ chladiaci aparรกt chladniฤky rozliฤne dlhรฝ ฤas. Je zrejmรฉ, ลพe pri niลพลกej izbovej teplote trvรก cyklus vychladenia kratลกie ako pri vysokรฝch teplotรกch, priฤom ฤas medzi dvomi cyklami chladenia bude dlhลกรญ pri menลกom rozdiele teplรดt izba/chladniฤka (mrazniฤka) (obr. 6).
Obr. 6 Cyklus chladenia pri rรดznych izbovรฝch teplotรกch
Podobnรฉ to bude aj v prรญpade maximรกlneho vychladenia v porovnanรญ s chladenรญm na vyลกลกie teploty โ na obr. 7 vidieลฅ rozdiel โchoduโ chladniฤky pri izbovej teplote 14/28 ยฐC. Pri rovnakom cykle vychladenia chladรญ chladniฤka oveฤพa dlhลกie pri vyลกลกej izbovej teplote.
Obr. 7 Cyklus chladenia pri rรดznych stupลoch vychladenia
Podobnรบ zรกvislosลฅ moลพno badaลฅ aj pri voฤพbe rรดznych stupลov vychladenia. Pri zniลพovanรญ izbovej teploty, ako aj pri zniลพovanรญ stupลa vychladenia sa tak skracuje ฤas chladiaceho cyklu. Prepoฤet chodu chladiaceho zariadenia poฤas jednรฉho dลa je znรกzornenรฝ na obr. 1 a 2 (h/deล).
Inteligentnรฉ umiestnenie zariadenia
Podฤพa predloลพenรฝch meranรญ mรก umiestnenie chladniฤky a jej sprรกvne nastavenie veฤพkรฝ vplyv na jej ลพivotnosลฅ a spotrebu. Vo vลกeobecnosti mรดลพeme konลกtatovaลฅ, ลพe chladniฤku/mrazniฤku je vhodnรฉ umiestniลฅ do ฤo moลพno najviac chladnรฝch miestnostรญ (ak je to moลพnรฉ a neznรญลพi to komfort pouลพรญvania). V rodinnรฝch domoch mรดลพe premiestnenie mrazniฤky z teplej kuchyne do studenลกej komory alebo pivnice priniesลฅ viac ako 60-percentnรบ รบsporu energie. Tieto รบspory sรบ o to vรคฤลกie, o ฤo niลพลกia je energetickรก trieda chladniฤky/mrazniฤky. Za rok tak moลพno uลกetriลฅ desiatky eur bez toho, aby bolo nevyhnutnรฉ kupovaลฅ modernejลกie zariadenie. Ak predpokladรกme, ลพe je na Slovensku miliรณn domรกcnostรญ a kaลพdรก z nich by takto uลกetrila 10 % spotreby (t. j. 0,1 kWh), denne by sa uลกetrilo 100 MWh elektrickej energie. V eurรณpskom meradle by tak takรกto zdanlivo nepatrnรก รบspora predstavovala vรฝkon jednรฉho jadrovรฉho reaktora.
รspornรก technolรณgia pouลพรญvanรก neรบsporne
Prax jednoznaฤne ukazuje, ลพe energetickรก spotreba dvoch identickรฝch domov (s rovnakรฝm stavebno-konลกtrukฤnรฝm rieลกenรญm, technolรณgiami TZB atฤ.) vykazuje mnohokrรกt dramaticky odliลกnรฉ รบdaje. Tento rozdiel je zaprรญฤinenรฝ hlavne rozdielnym (ฤasto nesprรกvnym) nastavenรญm a pouลพรญvanรญm rovnakรฝch technolรณgiรญ, priฤom platรญ, ลพe รบspornรก ฤi inteligentnรก technolรณgia pouลพรญvanรก neรบsporne (neinteligentne) mรญลa ฤasto viac ako โkonvenฤnรกโ technolรณgia pouลพรญvanรก inteligentne.
Rozumnรฉ a etickรฉ nรกvyky pri stavbe a uลพรญvanรญ domov (bytov)
Nad akoukoฤพvek รบspornou ฤi inteligentnou technolรณgiou stojรญ ฤlovek, ktorรฝ jej potenciรกl mรดลพe vyuลพiลฅ rozumne alebo nerozumne. รspornรฝ LED LCD televรญzor vyuลพรญvanรฝ ako rรกdio (je zapnutรฝ v obรฝvaฤke, ale nesledujeme ho, pretoลพe pripravujeme obed v kuchyni) mรญลa rรกdovo viac energie ako rรกdio, ktorรฉ by sme poฤรบvali v kuchyni.
ฤasto sa spoliehame na รบspornosลฅ a inteligenciu danej technolรณgie ฤi zariadenia bez bliลพลกej ฤi akejkoฤพvek ลกtรบdie vรคzieb jej pouลพitia na ลกirลกรญ kontext nรกลกho ลพivota. Tisรญcky prรญpadov praxe vลกak jednoznaฤne potvrdzujรบ fakt, ลพe inteligencia na strane uลพรญvateฤพa je stรกle dรดleลพitejลกia ako โsmartโ ฤi โecoโ oznaฤenie nasadenej technolรณgie.
Z pohฤพadu etickรฉho vyuลพรญvania priestoru a energie je zรกsadnรฉ, aby bola uลพ pri tvorbe projektu domu vytvorenรก tzv. letnรก a zimnรก zรณna, ktorรก v maximรกlnej miere vyuลพรญva vลกetky pasรญvne prvky domu a okolia (orientรกcia a hmota domu, zatienenie ฤi eliminรกcia vetrov okolitou vegetรกciou โ minimalizรกcia potreby klimatizรกcie a vykurovania).
V starลกรญch dispoziฤne โnevhodneโ rieลกenรฝch domoch (najmรค bytoch) existuje mnoho prekurovanรฝch priestorov, naprรญklad ลกatnรญk, ลกpajza, chodby, toaleta atฤ., a to aj napriek tomu, ลพe sa v nich nenachรกdzajรบ vykurovacie telesรก (alebo sรบ tieto vykurovacie telesรก ฤi plochy โvypnutรฉโ). Prekurovanie je vรฝsledkom dispozรญcie a vznikรก v dรดsledku tepelnรฝch ziskov z okolitรฝch vykurovanรฝch miestnostรญ. V praxi sa ฤasto stretรกvame s prรญpadmi, keฤ sรบ miestnosti s poลพadovanou najniลพลกou teplotou (napr. serverovne a pod.) nevedomky umiestnenรฉ do najteplejลกรญch ฤastรญ budov, takลพe sa musia klimatizovaลฅ doslova nonstop.
Sprรกvna dispozรญcia, urฤenie รบฤelu jednotlivรฝch miestnostรญ a rozumnรฉ vykurovanie ฤi chladenie priestorov v sprรกvnom ฤase [2] minie oveฤพa menej energie ako najรบspornejลกie tepelnรฉ ฤerpadlo pouลพitรฉ v priestoroch, ktorรฉ nie sรบ sprรกvne vyuลพitรฉ a vykurovanรฉ/klimatizovanรฉ.
Krรกtke sprchovanie miesto vaลovรฉho kรบpeฤพa uลกetrรญ takmer 70 % vody a tรฝm pรกdom aj rovnakรฉ mnoลพstvo energie na jej ohrev. Vรฝmena starรฉho plynovรฉho kotla za novรฝ kondenzaฤnรฝ so ลกpiฤkovou riadiacou technikou prinesie v porovnanรญ s tรฝm รบsporu pribliลพne 10 aลพ 15 % [3].
Zmena naลกich nรกvykov a pouลพitie zdravรฉho sedliackeho rozumu pri vyuลพรญvanรญ energie tak mรดลพe vรฝrazne znรญลพiลฅ naลกu energetickรบ spotrebu. Kaลพdรฝ mรดลพe urobiลฅ malรฉ zmeny vo svojich beลพnรฝch nรกvykoch bez toho, aby sa jeho ลพivot obrรกtil naruby. Ak sa tieto malรฉ zmeny spoja, mรดลพu prispieลฅ k veฤพkej globรกlnej zmene.
Obrรกzky: autor, isifa/Shutterstock
Ing. Stanislav ล tevo, PhD.
Autor sa venuje nรกvrhom udrลพateฤพnรฝch stavieb a automatizรกcii budov.
Literatรบra
1. ล tevo, S.: Energetika bรฝvania v globalizovanรฝch domoch In: TZB Haustechnik, roฤ. 25, ฤ. 1 (2017), s. 32 โ 35.
2. ล tevo, S.: Efektรญvne riadenie zรกkuru. In: iDB Journal, roฤ. 2, ฤ. 6 (2012), str. 24 โ 25.
3. Radimak, E.: Kondenzaฤnรฝ kotol: je naozaj takรฝ รบspornรฝ? Vykurovanie a osvetlenie, 23. oktรณbra 2014, dostupnรฉ online: https://www.setri.sk/kondenzacny-kotol-je-naozaj-taky-usporny/.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 3/2017.