Aktuálny stav implementácie BIM v oblasti TZB na Slovensku

Podľa dostupných analýz má implementácia BIM priamy vplyv na zvýšenie hodnoty za vynaložené prostriedky, a ako sa píše v príručke, ktorú pripravila EU BIM Task group, implementácia BIM do stavebníctva predstavuje jednoznačne moment digitalizácie.

Európska únia z tohto pohľadu už od roku 2014 postupne využíva rôzne možnosti na zvýšenie miery využitia BIM vo verejnom sektore s cieľom podporiť inovácie a priniesť úspory. Žiaľ, Slovensko zatiaľ implementačnú politiku na zavedenie BIM do stavebníctva nemá.

Na Slovensku zaznamenávame stále značný nárast záujmu o problematiku BIM, a to aj z radov zástupcov štátu. Stavbári si čoraz viac uvedomujú, že s informáciami o stavbách nenarábajú dostatočne efektívne a málo využívajú nové informačné technológie, ktoré si už úspešne adoptovali iné priemyselné odvetvia.

Stavebný priemysel je pritom s podielom približne 10 % na hrubom domácom produkte (HDP) EÚ kľúčovým odvetvím a jedným z najväčších v Európe.

Európska komisia vo svojej sprievodnej správe k stratégii pre digitalizáciu európskeho priemyslu uvádza, že hoci sa v mnohých oblastiach hospodárstva digitálne technológie a procesy zaviedli rýchlo, ak majú byť celosvetovo konkurencieschopné, musia sa tieto digitálne príležitosti vo všetkých odvetviach európskeho priemyslu (a bez ohľadu na veľkosť spoločnosti) aj plne využívať.
V digitálnej transformácii zaostávajú malé a stredné podniky, obzvlášť tradičné odvetvia, napr. stavebný, agropotravinársky, textilný alebo oceliarsky priemysel.

Günther H. Oettinger, komisár pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť, vyhlásil v nadväznosti na stratégiu EÚ, že „Európa má veľmi konkurencieschopnú priemyselnú základňu a je svetovým lídrom v dôležitých odvetviach. Toto vedúce postavenie si však dokáže udržať, len ak svoj priemysel úspešne a rýchlo digitalizuje.“

Momentom digitalizácie na Slovensku by teda mohla byť logicky implementácia BIM do stavebného sektora.

Aktuálny stav implementácie

BIM asociácia Slovensko vykonáva pravidelne od roku 2017 dotazníkový prieskum medzi odbornou verejnosťou s cieľom zistiť, v akej miere a akým spôsobom sa využíva BIM na Slovensku. Tento prieskum realizuje v spolupráci so Slovenskou komorou stavebných inžinierov, Slovenskou komorou architektov, Komorou geodetov a kartografov a Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska.

Oproti predošlému ročníku zostali aktuálne otázky nezmenené, čo umožnilo lepšie vyhodnocovať medziročné zmeny. Okrem základných identifikačných otázok zameraných na prieskum oblasti, lokality a podmienok pôsobenia respondentov sme sa primárne zaujímali o ich skúsenosti s využívaním BIM pri výkone ich činnosti.

Spolu na dotazník odpovedalo 1 753 respondentov, čo je oproti predchádzajúcemu roku (2 327 respondentov) mierny pokles. Z tohto počtu bolo 1 168 respondentov so zameraním na pozemné stavby a 585 respondentov so zameraním na inžinierske stavby, t. j. pomer predstavuje 67 vs. 33 %.

Pri rozčlenení na oblasť, v ktorej pôsobia, boli najviac zastúpené oblasti architektúry a projektovej činnosti (51,3 %), výstavby (28,5 %) a inžinierskej činnosti a geodézie (12,0 %).

Z pohľadu profesie bolo najviac respondentov z radov projektantov (41,8 %), ­architektov (20,2 %) a statikov (15,3 %). Za oblasť technického zariadenia budov (zahŕňa vykurovanie, vzduchotechniku, zdravotnú techniku a elektroinštalácie) sa vyjadrilo 180 odborníkov.

Celková miera využívania BIM na Slovensku predstavuje 18 % z celkového počtu respondentov, čo je o 1 % viac ako v roku 2017. Pozitívom je, že ďalších 36 % síce dnes aktívne BIM nevyužíva, ale o danú problematiku sa zaujíma, pričom stále klesá percentuálny podiel tých, ktorí sa o túto tému nezaujímajú – v súčasnosti je to 46 %, v roku 2017 to bolo 49 %.

V rámci dotazníka sa vyhodnocuje aj úroveň skúseností respondentov s BIM – 16 % opýtaných hodnotí subjektívne svoje skúsenosti na úrovni experta, 59 % sa považuje za pokročilých a 28 % je začiatočníkov.

Pri rozdelení z hľadiska primárneho zamerania a pôsobenia opýtaných sa oproti roku 2017 zvýšila miera využitia na 23 % pri pozemnom staviteľstve (zvýšenie o 1 %) a na 9 % pri inžinierskych stavbách (zvýšenie o 2 %).

Významnejší pokles je však v skupine, ktorá neplánuje BIM využívať – v pozemnom staviteľstve je to pokles zo 44 na 42 % a v inžinierskom staviteľstve zo 60 na 54 % v roku 2018. Táto situácia odráža aktuálne dianie na trhu a zvýšený počet aktivít v oblasti inžinierskych stavieb, ktorý vyústil aj do zvýšenej miery záujmu.

S výnimkou fázy projektovej prípravy, kde dnes aktívne využíva BIM 30 % opýtaných, možno z grafu využitia BIM v životnom cykle (obr. 3) dedukovať, že v oblasti developmentu, výstavby a facility manažmentu sa s touto témou firmy na Slovensku len zoznamujú.

Prečítajte si tiež: Workshop představil pilotní projekty a klíčové prvky BIM

Nízke uplatnenie vo fáze výstavby je celosvetovým problémom a netýka sa len našej lokality. Prekvapivý je nárast negatívnych reakcií zo strany investorov, kde sa zvýšil počet tých, ktorí neplánujú BIM využívať, zo 47 % v roku 2017 na súčasných 53 %.

Z grafu na obr. 4 vyplýva, že profesie TZB sú aj naďalej veľkou príležitosťou na implementáciu BIM – aktuálna miera využitia je na úrovni 18 % respondentov. Pozitívom je, že toto číslo každoročne narastá – v roku 2017 bol výsledok na úrovni 13 %. Dnes len 51 % profesistov predpokladá, že BIM nikdy nevyužije.

Zo 180 respondentov z oblasti TZB, v rámci ktorej sme zaradili do dotazníka aj profesie týkajúce sa elektroinštalácií a požiarnej ochrany, bola najpočetnejšie zastúpená práve profesia zaoberajúca sa elektroinštalačnou technikou.

Profesiu týkajúcu sa požiarnej ochrany z dôvodu nízkej štatistickej vzorky v grafe na obr. 5 neuvádzame. Zaujímavým faktom je, že 66 % (v roku 2017 to bolo viac ako 70 %) opýtaných nikdy nedostalo požiadavku na spracovanie dokumentácie v BIM. Predpokladáme, že za rok 2019 sa tento údaj výraznejšie zmení.

Na obr. 6 sú uvedené bariéry implementácie BIM na Slovensku v medziročnom porovnaní. Až 39 % respondentov uviedlo, že za bariéru považujú chýbajúce štandardy a postupy, ktoré by prispeli k lepšej a jednotnej formulácii požiadaviek na model a tiež pomohli s dátovou výmenou i opísali celý proces.

Zhruba 30 % opýtaných zároveň vidí ako problém cenu, čas, nedostatok profesistov a nedostatočnú požiadavku objednávateľa.

Zaujímavý prehľad o odhade implementácie v čase poskytuje odpoveď na otázku „Ako odhadujete využitie BIM vo vašej inštitúcii?“. Z odpovedí je zrejmé, že v horizonte piatich rokov plánuje využívať BIM pri výkone svojej činnosti až 60 % respondentov, čo hodnotíme ako veľmi ambiciózne.

Normy

Nie je to až tak dávno, čo sme dosiahli prvý míľnik v oblasti tvorby noriem pre informačné modelovanie stavieb. Základným kameňom európskej normalizácie bolo prijatie prvých troch európskych noriem. V prvej fáze sa pracovná skupina CEN TC 442 pre Building Information Modeling rozhodla prevziať, resp. osvojiť už platné medzinárodné ISO normy.

Prijatie týchto štandardov bolo možné vďaka úzkej spolupráci medzi Európskym výborom pre normalizáciu (CEN – European Committee for Standardization) a Medzinárodnou organizáciou pre štandardizáciu (ISO – International Organization for Standardizadion) prostredníctvom Viedenskej dohody.

Na Slovensku, tak ako aj v ostatných 34 členských krajinách CEN, sme tieto normy prevzali prekladom prostredníctvom Národného normalizačného orgánu, ktorým je Ústav pre metrológiu, normalizáciu a skúšobníctvo SR (UNMS), v súčinnosti so „zrkadlovou“ komisiou TK 121 Informačné modelovanie stavieb – BIM, založenou v roku 2017.

Medzi aktuálne platné prevzaté a preložené normy patria:

• STN EN ISO 12006-3 Pozemné staviteľstvo – Usporiadanie informácií o stavebných prácach. Časť 3: Rámec pre objektovo orientované informácie,
• STN EN ISO 29481-1 Informačné modely stavieb (BIM). Príručka na odovzdávanie informácií. Časť 1: Metodika a formát,
• STN EN ISO 29481-2 Informačné modely stavieb (BIM) – Príručka na odovzdávanie informácií. Časť 2: Rámec interakcie.

Norma, ktorá definuje dátový formát IFC, sa vzhľadom na charakter a obsah prevzala bez prekladu v pôvodnom jazyku ako STN EN ISO 16739 Dátový formát Industry Foundation Classes (IFC) pre zdieľanie dát v stavebníctve a facility manažmente.

19. decembra 2018 boli publikované v CEN TC 442 ďalšie dve kľúčové normy, ktoré by mali byť na jar tohto roka prevzaté do sústavy STN a následne preložené do slovenského jazyka. Ide o tieto dve normy:

• EN ISO 19650-1 Organization and digitization of information about buildings and civil engineering works, including building information modelling (BIM) – Information management using building information modeling. Part 1: Concepts and principles,
• EN ISO 19650-2 Organization and digitization of information about buildings and civil engineering works, including building information modelling (BIM) –Information management using building information modeling. Part 2: Delivery phase of the assets.

Prax

Musíme konštatovať, že v praxi naďalej prevláda názor, že BIM je určené prevažne projektantom. Pravdou je, že projektovanie v BIM ponúka takmer absolútnu kontrolu nad projektom a eliminuje nielen chybovosť v projektovej činnosti, ale významne prispieva aj k efektívnejšej komunikácii naprieč celým projektom.

Dôkazom toho sú rôzne projekty aj na Slovensku, kde sa využíva parametrický model nielen na tvorbu a koordináciu projektovej dokumentácie, ale aj pri príprave a realizácii vrátane oblasti inžinierskych stavieb.

BIM poskytuje určitým spôsobom formálny rámec toho, ako si majú jednotlivé organizácie definovať, vymieňať, „zdieľať“ a uchovávať údaje o stavbách, čo im umožní maximalizovať výhody BIM zabezpečením toho, že správna osoba má správne informácie v správnom čase a v neposlednom rade v správnom formáte.

Celý tento proces znie jednoducho, ale náklady na dosiahnutie takéhoto cieľa a jeho zložitosť by sa nemali podceňovať.

Podľa BCG (The Boston Consulting Group), konkrétne dokumentu Digital in Engineering and Construction: The Transformative Power of Building Information Modeling z roku 2016, sa však odhaduje, že „širšie využitie BIM povedie do roku 2025 k 15- až 25-percentným úsporám v rámci globálneho infraštrukturálneho trhu“.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 2/2019.