anketa budeme este v roku 2020 vykurovat
Galรฉria(8)

Anketa: Budeme eลกte v roku 2020 vykurovaลฅ?

Partneri sekcie:

Odpoveฤ ukรกลพe fenomรฉn budov sย takmer nulovou spotrebou energie. Budovy sย takmer nulovou spotrebou energie predstavujรบ รบplne novรฝ fenomรฉn, ktorรฝ vstupuje do nรกvrhu, realizรกcie aย prevรกdzky budov vย zmysle balรญka opatrenรญ Eรš 20/20/20. ฤŒasovรฝ horizont ich reรกlnej existencie je prรกve rok 2020. Pritom nejde len oย samotnรฉ budovy sย takmer nulovou spotrebou energie, ale najmรค oย filozofiu trvalej udrลพateฤพnosti architektรบry aย vรฝstavby sย celkovรฝm zรกmerom navrhovaลฅ, realizovaลฅ aย prevรกdzkovaลฅ vย budรบcnosti budovy, ktorรฉ budรบ energeticky aktรญvne, ekologicky bezpeฤnรฉ aย ekonomicky efektรญvne. Ako vลกak do tohto konceptu pasujรบ sรบฤasnรฉ systรฉmy vykurovania budov?

anketa budeme este v roku 2020 vykurovat 7230 big image
truchlik wolf big image
jindrak atrea big image
micusik herz big image
michal krajcik big image
pirsel big image
siea pavol kosa big image
Otรกzky
1.ย ย ย  Ak zoberieme do รบvahy ฤasovรฝ horizont pre budovy sย takmer nulovou spotrebou energie (2020), myslรญte si, ลพe je moลพnรฉ, aby sa poฤas nasledujรบcich rokov stavali novรฉ budovy sย takouto charakteristikou? Ako sa vย rรกmci dosiahnutia tohto cieฤพa pozerรกte na aplikovanie sรบฤasnรฝch systรฉmov vykurovania? Budรบ eลกte vย roku 2020 potrebnรฉ?

2.ย ย ย  Na druhej strane tu mรกme mnoลพstvo starรฝch budov. Viete si predstaviลฅ, ลพe ich obnovou sa dosiahne stav, ktorรฝ bude zodpovedaลฅ takmer nulovej spotrebe energie? Ako by sa vย tomto prรญpade mali vyvรญjaลฅ systรฉmy vykurovania, mรกme pred sebou jasne stanovenรฉ ciele?

Odpovede

Ing. Pavol Kosa
sekcia energetickรฝch ฤinnostรญ
Slovenskรก inovaฤnรก aย energetickรก agentรบra

1.ย ย ย  Poslednรก, trochu provokaฤnรก ฤasลฅ otรกzky je veฤพmi predฤasnรก. Urฤite budeme potrebovaลฅ systรฉmy na vykurovanie alebo na zabezpeฤenie vnรบtornej klรญmy budov, vย rรกmci ktorรฝch budรบ dominantnรฉ vykurovacie systรฉmy aj po roku 2020. Pri budovรกch sย takmer nulovou spotrebou sa preferuje vรฝznam slova โ€žnulovรกโ€œ, akoby to bola skutoฤne nulovรก spotreba energie. Budova ako technickรฝ systรฉm, ktorรฝ slรบลพi ฤพuฤom, vลกak vลพdy bude potrebovaลฅ energiu na svoju prevรกdzku. Pri โ€žnulovomโ€œ variante vรฝstavby treba hฤพadaลฅ prienik ฤo najniลพลกej potreby na prevรกdzku danej budovy vย rรกmci ekonomickรฝch sรบvislostรญ aย ฤo najvyลกลกieho vyuลพitia naprรญklad obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie (slnko, geoterm, tepelnรฉ ฤerpadlo, vlastnรก biomasa) na pokrytie potrebnej energie. Druhรฝm hlavnรฝm vรฝznamom โ€žnulovรฝchโ€œ budov by mala byลฅ absencia zรกvislosti od vonkajลกรญch dodรกvok energie. Tu vลกak musรญm spomenรบลฅ jeden paradox. Podstatnรฉ znรญลพenie potreby tepla na prevรกdzku takรฝchto domov dostรกva โ€ždo รบzkychโ€œ technolรณgie vyuลพรญvania OZE, ako sรบ naprรญklad solรกrne kolektory aย tepelnรฉ ฤerpadlรก. Tieto pomerne drahรฉ technolรณgie dodรกvajรบ pri nรญzkej dodรกvke (malรฉ vyuลพitie inลกtalovanรฉho vรฝkonu) relatรญvne drahรบ energiu vย prepoฤte na energetickรบ jednotku aย ich nรกvratnosti sa neรบmerne predlลพujรบ vย porovnanรญ sย โ€žklasikouโ€œ, ktorรบ uลพ dnes predstavujรบ naprรญklad kondenzaฤnรฉ kotly.

2.ย ย ย  Pri starรฝch budovรกch bude tรกto รบloha oveฤพa ลฅaลพลกia aย hlavne drahลกia. Pri niektorรฝch budovรกch sa nebude daลฅ ani splniลฅ aย pravdepodobne ich bude lepลกie zbรบraลฅ. Zo skรบsenostรญ sย manaลพovanรญm rekonลกtrukciรญ verejnรฝch budov vย rรกmci podpornรฉho programu Medzinรกrodnรฉho fondu na podporu vyradenia zย prevรกdzky JE Bohunice viem, ลพe viac-menej vย kaลพdom projekte vyskoฤil nejakรฝ โ€žkostlivec zo skrineโ€œ, oย ktorom sa vopred nevedelo aย nedal sa posรบdiลฅ ani pri spracovรกvanรญ energetickรฉho auditu, ani pri projekte. Podฤพa mรดjho nรกzoru bude pri starรฝch budovรกch veฤพmi dรดleลพitรฉ vopred zvรกลพiลฅ opodstatnenosลฅ obnovy na รบroveลˆ โ€žnulovej spotrebyโ€œ prรกve prostrednรญctvom veฤพmi dobre spracovanรฝch vรฝchodiskovรฝch hodnotenรญ โ€“ naprรญklad energetickรฝm auditom. Pri projektoch sa budรบ musieลฅ vypracovaลฅย  veฤพmi precรญzne aย variantnรฉ projektovรฉ hodnotenia aย pri samotnej obnove by mal byลฅ kย dispozรญcii dostatok realizaฤnรฝch stavebnรฝch odbornรญkov schopnรฝch rieลกiลฅ neoฤakรกvanรฉ problรฉmy. Povedzme si otvorene, verejnรฉ budovy vย zahraniฤรญ, pri ktorรฝch sรบ nรกklady na obnovu neรบmerne vysokรฉ, radลกej zbรบrajรบ aย postavia novรฉ sย energetickรฝmi charakteristikami, ktorรฉ starรฉ budovy nikdy nemajรบ ลกancu dosiahnuลฅ. Pri vyuลพรญvanรญ dostupnรฝch systรฉmov zabezpeฤujรบcich tepelnรบ pohodu mรกme na Slovensku eลกte rezervy. Vย systรฉmoch vykurovania, ktorรฉ sรบ sรบฤasลฅou TZB, sa stรกle viac uplatลˆujรบ predovลกetkรฝm nรญzkoteplotnรฉ veฤพkoploลกnรฉ konลกtrukฤnรฉ rieลกenia odovzdรกvania tepla (podlahovรฉ, stenovรฉ, kapilรกrne rohoลพe aย pod.). Menej sa zatiaฤพ vyuลพรญvajรบ systรฉmy riadenej vรฝmeny vzduchu, pri ktorรฝch moลพno vรฝznamnรฉ mnoลพstvo tepla rekuperovaลฅ. Prรกve tu sa podฤพa mลˆa skrรฝva eลกte vรฝznamnรฝ potenciรกl รบspory tepla pri vykurovanรญ, aย to pri relatรญvne priaznivej investiฤnej nรกroฤnosti.

Ing. Ladislav Pirลกel, PhD.
Slovenskรก rada pre zelenรฉ budovy

1.ย ย ย  Snaha zniลพovaลฅ energetickรบ nรกroฤnosลฅ prevรกdzky budov je podฤพa mรดjho nรกzoru opodstatnenรก. Mรกme za sebou storoฤie plytvania rรดznymi formami energie. Nakoniec, akรบtny nedostatok energie nie je jedinรฝmi dรดvodom ลกetrenia ลˆou. Rovnakรบ vรกhu zaฤรญnajรบ maลฅ dรดvody ochrany, respektรญve zachovania ลพivotnรฉho prostredia. Nemyslรญm si vลกak, ลพe by hrozilo โ€žvyhynutieโ€œ vykurovacรญch systรฉmov. Zavedenรญm poฤรญtaฤov aย elektronickรฝch dokumentov sa takisto nenaplnila vรญzia nepotrebnosti papiera. Aj vย budรบcnosti tak budรบ vย mnohรฝch lokalitรกch obรฝvanรฝch ฤพuฤmi vykurovacie systรฉmy jednoducho potrebnรฉ. Myslรญm si, ลพe Slovensko bude najbliลพลกรญch 1 000 rokov patriลฅ medzi tieto lokality. Stรกle bude existovaลฅ nesรบlad potreby aย dostupnosti tepla zย inรฝch neลพ umelรฝch zdrojov โ€“ naprรญklad vykurovacรญch sรบstav. Nedรก sa vychรกdzaลฅ len zย priemernรฝch hodnรดt klimatickรฝch parametrov. Aย navyลกe, nikomu sa doteraz nepodarilo efektรญvne uchovรกvaลฅ teplo zย obdobia jeho prebytku do obdobia jeho nedostatku.

ย ย ย  Kย tejto tรฉme si dovolรญm uviesลฅ eลกte jeden podnet na zamyslenie. Budovy energetickej triedy B, t. j. takรฉ, ktorรฉ spฤบลˆajรบ sรบฤasnรฉ technickรฉ normy, majรบ maลฅ vย zรกvislosti od kategรณrie budovy celkovรบ potrebu energie od 55 do 187ย kWh/m2 za rok. Zย toho pripadne na vykurovanie aย prรญpravu teplej vody vย zรกvislosti od kategรณrie budovy od 36 do 135ย kWh/m2 za rok. Vย Bratislave dopadne na kaลพdรฝ m2 horizontรกlnej roviny roฤne viac neลพ 1ย 100 kWh. Problรฉm je โ€žlenโ€œ vย tom, ลพe 75 % zย tejto energie je dostupnรฝch vย obdobรญ, keฤ ju aลพ tak veฤพmi nepotrebujeme, aย okrem toho, pochรกdza vรฝluฤne zo slneฤnรฉho ลพiarenia. ฤŽalลกรญ problรฉm je vย tom, ลพe 75 % tepla potrebujeme vย obdobรญ, keฤ je nedostatok slneฤnej energie. Inak by nรกm pri 100-percentnej รบฤinnosti systรฉmu jej vyuลพitia staฤila na pokrytie celkovรฝch energetickรฝch potrieb plocha menลกia ako 17 % podlahovej plochy priestorov sย upravovanรฝmi podmienkami. Alebo inak povedanรฉ, ak by mal systรฉm vyuลพitia slneฤnej energie celoroฤnรบ รบฤinnosลฅ len 5 %, staฤilo by to na pokrytie potrieb tepla jednopodlaลพnรฉho rodinnรฉho domu. Za predpokladu, ลพe by iลกlo oย horizontรกlnu plochu rovnรบ jeho zastavanej ploche. Dnes vลกak takรฝto systรฉm nemรกme. Naลกรญm problรฉmom nie je nedostatok energie, ale naลกa neschopnosลฅ vyยญuลพรญvaลฅ ju efektรญvne. Podฤพa mลˆa by sme oveฤพa viac pozornosti mali venovaลฅ tomu, ako lepลกie vyuลพรญvaลฅ to, ฤo nรกm โ€žnadelila matiฤka prรญrodaโ€œ, neลพ bezhlavo pฤพundrovaลฅ jej zdroje pod heslom zniลพovania tepelnรฝch strรกt za kaลพdรบ cenu.

ฤŒo sa vลกak podฤพa mรดjho nรกzoru zmenรญ, budรบ vรฝkonnostnรฉ parametre vykurovacรญch systรฉmov aย ich รบฤinnosti. Moลพno sa budรบ pouลพรญvaลฅ aj inรฉ technolรณgie. Uลพ dnes sa ukazuje stรกle vรคฤลกia potreba zdrojov pod 20 kW tepelnรฉho vรฝkonu. Vย budรบcnosti budรบ zrejme beลพnรฉ zdroje sย vรฝkonmi medzi 5 aลพ 10 kW. Je moลพnรฉ, ลพe sa nauฤรญme lepลกie vyuลพรญvaลฅ vedฤพajลกie produkty premeny energie zย jednej formy na druhรบ aย tรฝm znรญลพime spotrebu primรกrnych zdrojov. Koniec-koncov, trvalรก udrลพateฤพnosลฅ nie je len, ba dokonca ani nie prioritne, oย zniลพovanรญ spotreby tepla na nulovรบ รบroveลˆ, ale skรดr oย tom, aby sme sa sprรกvali zodpovedne. Ak vynaloลพรญme na tepelnรบ izolรกciu viac energie, ako ลˆou dokรกลพeme uลกetriลฅ, tak to potom nedรกva ลพiadny zmysel, zย celkovรฉho hฤพadiska je to dokonca kontraproduktรญvne. Ak zvyลกovanรญm tepelnoizolaฤnรฝch vlastnostรญ priesvitnรฝch konลกtrukciรญ decimujeme potenciรกlne zisky slneฤnej energie, tak je to โ€žprinajmenลกom poลกetilรฉโ€œ aย sย veฤพkou pravdepodobnosลฅou aj kontraproduktรญvne. Aย vรดbec, preฤo sa baviลฅ len oย vykurovacรญch systรฉmoch? Vย sรบฤasnosti sa vรฝznamnรฝmi spotrebiฤmi energie stรกvajรบ systรฉmy chladenia interiรฉrov. Niekedy mi to pripadรก tak, ลพe ลกetrรญme ostoลกesลฅ na vykurovanรญ, potom vลกak mรญลˆame omnoho viac na chladenรญ, aย to aj vย klimatickรฝch oblastiach, vย ktorรฝch pred niekoฤพkรฝmi desaลฅroฤiami nebolo chladenie interiรฉrov vรดbec beลพnรฉ. Kieลพ by sa nรกm vrรกtilo nieฤo spรคลฅ zย inteligencie aย vynaliezavosti starovekรฝch kultรบr.

2.ย ย ย  Uลพ dnes patria historicky chrรกnenรฉ budovy aย budovy vย pamiatkovรฝch rezervรกciรกch medzi budovy, ktorรฉ sรบ vyลˆatรฉ zย povinnosti hodnotenia energetickej hospodรกrnosti โ€“ energetickej certifikรกcie. Takลพe asi ลฅaลพko sa dรก oฤakรกvaลฅ, ลพe sa povinnosลฅ takmer nulovej spotreby bude tรฝkaลฅ celoploลกne vลกetkรฝch budov. To by, myslรญm si, uลพ hraniฤilo sย energetickรฝm fanatizmom. Alebo si skutoฤne vieme predstaviลฅ romรกnske, gotickรฉ, renesanฤnรฉ, barokovรฉ aย ฤalลกie stavby kultรบrneho dediฤstva obalenรฉ do hrubej vrstvy tepelnej izolรกcie? Nebolo by to kultรบrne barbarstvo? Vย ฤase mรดjho detstva ฤŒรญลˆania tieลพ vลกetci behali pod vlajkami kultรบrnej revolรบcie vย montรฉrkach โ€“ modrej jednotnej uniforme, aย vidรญte, dnes sรบ pestro obleฤenรญ โ€“ experiment zlyhal.

Akรก je budova sย takmer nulovou spotrebou energie?
Povinnosลฅ realizovaลฅ budovy sย takmer nulovou spotrebou energie vyplรฝva zo smernice Eurรณpskeho parlamentu aย Rady 2010/31/EU oย energetickej hospodรกrnosti budov (ฤalej len EPBD). Podฤพa tejto smernice budรบ musieลฅ maลฅ vลกetky novรฉ budovy vย Eรš do 31. decembra 2020 takmer nulovรบ spotrebu energie. รšlohu verejnรฉho sektora, ktorรฝ bude lรญdrom vย energetickej hospodรกrnosti, zdรดraznia znรญลพenรฉ limity na zรญskanie certifikรกtu pre verejnรฉ budovy aย skorลกie termรญny, do ktorรฝch by takรฉto budovy mali maลฅ takmer nulovรบ spotrebu energie (vย roku 2018). Budova sย takmer nulovou spotrebou energie sa vย EPBD definuje ako โ€žbudova, ktorรก mรก veฤพmi vysokรบ energetickรบ hospodรกrnosลฅ vย sรบlade sย prรญlohou Iย smerniceโ€œ. Toto takmer nulovรฉ alebo veฤพmi nรญzke mnoลพstvo potrebnej energie sa mรก pokryลฅ vo vรฝznamnej miere zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov vrรกtane energie zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo vย blรญzkosti.

–>–>

Ing. Michal Krajฤรญk, PhD.
Katedra TZB
SvF STU vย Bratislave

1.ย ย ย  Najskรดr by som sa rรกd vyjadril kย prvej ฤasti otรกzky. Prรญklady takรฝchto budov mรดลพeme nรกjsลฅ vย malej miere uลพ dnes โ€“zvรคฤลกa pritom ide oย individuรกlnu iniciatรญvu alebo oย pilotnรฉ projekty. Zย technickรฉho hฤพadiska by mala byลฅ vรฝstavba budov sย takmer nulovou spotrebou energie vย roku 2018, resp. 2020 moลพnรก. Ak vลกak chceme skutoฤne dosiahnuลฅ energeticky aktรญvny, ekologicky bezpeฤnรฝ aย ekonomicky efektรญvny stavebnรฝ fond, budeme musieลฅ vyrieลกiลฅ viacero zรกsadnรฝch otรกzok, ako sรบ naprรญklad: financovanie takรฝchto energeticky hospodรกrnych, ale investiฤne nรกroฤnรฝch budov; ekonomickรก optimรกlnosลฅ rieลกenรญ; dostatok kvalifikovanรฝch projektantov; energetickรก bilancia zย hฤพadiska celรฉho ลพivotnรฉho cyklu vrรกtane vรฝroby aย transportu materiรกlov atฤ. Aby som priamo odpovedal na otรกzku, takรกto vรฝznamnรก transformรกcia si vyลพaduje mnoho rokov, รบsilia aย prostriedkov. Podฤพa mรดjho nรกzoru budeme vย roku 2020 oย nieฤo bliลพลกie kย svojmu cieฤพu, no masovรก vรฝstavba na celonรกrodnej รบrovni aย pri vลกetkรฝch typoch budov uvedenรฝch vย smernici oย energetickej hospodรกrnosti, ktorรก by spฤบลˆala podmienky trvalej udrลพateฤพnosti, sa mi zdรก vzdialenejลกia ako rok 2020. Kย druhej ฤasti otรกzky. Pri sรบฤasnรฝch klimatickรฝch podmienkach treba aj vo veฤพmi dobre izolovanรฝch budovรกch aspoลˆ ฤasลฅ roka vykurovaลฅ. Na zรกklade sรบฤasnรฝch trendov by som si dovolil odhadnรบลฅ, ลพe vo veฤพkรฝch budovรกch administratรญvneho typu sa budรบ tradiฤnรฉ konvekฤnรฉ VZT systรฉmy postupne nahrรกdzaลฅ sรกlavรฝmi systรฉmami, zatiaฤพ ฤo vย obytnรฝch budovรกch sa tradiฤnรฉ vykurovanie vykurovacรญmi telesami bude nahrรกdzaลฅ sรกlavรฝmi systรฉmami aย vzduchotechnickรฝmi konvekฤnรฝmi systรฉmami (teplovzduลกnรฉ vykurovanie). ฤŒoraz dรดleลพitejลกie bude sprรกvne architektonicko-konลกtrukฤnรฉ rieลกenie, zasadenie objektu do okolitรฉho prostredia, vyuลพitie tieniacich prvkov vs. transparentnรฝch konลกtrukciรญ aย pod. Vnรบtornรฉ aย solรกrne zisky budรบ maลฅ vรคฤลกรญ podiel na tepelnej bilancii, priฤom podiel systรฉmov techniky prostredia na energetickej bilancii bude zasa menลกรญ, zvรฝลกia sa vลกak poลพiadavky na ich โ€žinteligenciuโ€œ โ€“ budรบ musieลฅ reagovaลฅ pruลพnejลกie aย presnejลกie. Dรดraz sa bude klรกsลฅ na riadenie aย optimalizรกciu, priฤom sa bude zvyลกovaลฅ vzรกjomnรก previazanosลฅ stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย systรฉmov techniky prostredia. Trendom bude zvyลกujรบci sa podiel obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie.
ย 
2.ย ย ย  Dosiahnuลฅ takmer nulovรบ spotrebu energie je podฤพa mรดjho nรกzoru pri starรฝch budovรกch zloลพitejลกie ako pri novรฝch budovรกch. Tu by mohlo byลฅ uลพitoฤnรฉ zameraลฅ sa na cenovo optimรกlne rieลกenia, ktorรฉ by pripรบลกลฅali oย nieฤo vyลกลกiu spotrebu energie, ako je takmer nulovรก spotreba โ€“ vย prรญpade, ak je to ekonomicky opodstatnenรฉ. Teraz mรกm na mysli najmรค tepelnรบ ochranu budov โ€“ vysokรฉ nรกroky na tepelnรบ izolรกciu budov vย roku 2020 by mohli priniesลฅ: 1) vysokรฉ investiฤnรฉ nรกklady aย sย tรฝm spojenรบ potrebu finanฤnej podpory od ลกtรกtu vย podstatne vรคฤลกej miere, ako je to dnes, 2) nevรดฤพu investovaลฅ do rekonลกtrukcie budovy, 3) tlak na cenu aย podporu lacnรฝch aย nekvalitnรฝch rieลกenรญ, ak sa bude investovaลฅ. Po zateplenรญ treba adaptovaลฅ vykurovacรญ systรฉm, ktorรฝ vลกak bol dimenzovanรฝ na mnohonรกsobne vyลกลกie tepelnรฉ straty. ฤŽalลกou vรฝzvou je dosiahnuลฅ kvalitu vzduchu vย takto dรดkladne utesnenรฝch budovรกch. Rieลกenรญm by mohlo byลฅ inลกtalovanie vetracieho systรฉmu so spรคtnรฝm zรญskavanรญm tepla, uskutoฤniteฤพnosลฅ takรฉhoto rieลกenia vย budovรกch starรฝch niekoฤพko desiatok rokov je vลกak otรกzna. Vย neposlednom rade bude treba adaptovaลฅ zdroje tepla aย primรกrne vykurovacie siete, ฤo najmรค pri systรฉmoch centralizovanรฉho zรกsobovania teplom nemusรญ byลฅ jednoduchรฉ. Aby som to zhrnul, podฤพa mรดjho nรกzoru si obnova starรฝch budov mรดลพe vyลพadovaลฅ urฤitรฝ kompromis vย poลพiadavkรกch na energetickรบ hospodรกrnosลฅ, urฤite si vลกak bude vyลพadovaลฅ mnoลพstvo financiรญ aย รบsilia, priฤom kฤพรบฤovรฉ bude zabezpeฤiลฅ, aby obnova starรฝch budov nezostala len na รบrovni tepelnej ochrany, ale aby sa ยญrealizovala komplexne.

Ing. Ladislav Truchlรญk
produktovรฝ manaลพรฉr
Wolf Slovenskรก republika

1.ย ย ย  Zdรก sa mi, ลพe hlavnรก otรกzka ankety mรก dosลฅ spochybลˆujรบci podtรณn, ฤo nie je namieste pri takom vรกลพnom dokumente, akรฝm je smernica Eรš 2010/13. Skรดr sa treba zamyslieลฅ, ako sa dรก ฤo najrรฝchlejลกie priblรญลพiลฅ vytรฝฤenรฝm cieฤพom, keฤลพe stav klรญmy na planรฉte Zem uลพ bije na poplach. Technicky sรบ zรกmery bezpochyby reรกlne, aj keฤ si vyลพiadajรบ znaฤnรฉ nรกklady. Vย ฤasoch ekonomickej krรญzy vลกak mรดลพu byลฅ hnacรญm motorom pri rieลกenรญ zamestnanosti vย krajinรกch Eรš, ak sa zรกchrannรฉ balรญฤky obrovskรฝch prostriedkov presmerujรบ viac do pomoci pri vรฝvoji eลกte รบspornejลกรญch technolรณgiรญ aย pri stavbe energeticky nenรกroฤnรฝch budov. Na druhej strane, nรกrast cien energie, ktorรฝ je vย budรบcnosti nezvratnรฝ, bude zlepลกovaลฅ efektรญvnosลฅ รบspornรฝch rieลกenรญ. Ak mรก maลฅ stavba takmer nulovรบ spotrebu energie, ide oย komplexnรฝ sรบbor technickรฝch zariadenรญ aย nedรก sa zรบลพiลฅ len na vykurovanie. Zniลพovanie vรฝkonu vykurovacรญch systรฉmov stavebnรฝmi konลกtrukciami sย maximรกlnymi tepelnoizolaฤnรฝmi parametrami vedie kย preferencii nรญzkoteplotnรฝch vykurovacรญch systรฉmov. Vetranie budov zรญskava mimoriadnu dรดleลพitosลฅ, keฤลพe potreba ฤerstvรฉho vzduchu sa nedรก nijako zniลพovaลฅ. Preto je nevyhnutnรฝ maximรกlny stupeลˆ rekuperรกcie tepla vetracรญch systรฉmov. Eลกte viac to platรญ pri rekuperรกcii chladu vย letnom obdobรญ, aby sa zateplenรฉ budovy neprehrievali vonkajลกรญm vzduchom. Na dochladzovanie sa musia vyuลพรญvaลฅ energeticky nenรกroฤnรฉ solรกrne adsorpฤnรฉ alebo absorpฤnรฉ chladiace systรฉmy. Vnรบtornรบ klรญmu vynikajรบco upravujรบ รบspornรฉ aย komfortnรฉ chladiace stropy. Majรบ moลพnosลฅ vyuลพรญvaลฅ aj pasรญvne chladenie prostrednรญctvom podzemnej vody alebo vertikรกlnych vrtov. Na ohrev pitnej vody sa popri solรกrnych zariadeniach โ€“ ฤi uลพ termickรฝch, alebo fotovoltickรฝch โ€“ musia vyuลพรญvaลฅ efektรญvne tepelnรฉ ฤerpadlรก. Spotrebu elektrickej energie ฤiastoฤne pokryjรบ malรฉ kogeneraฤnรฉ jednotky, ktorรฉ produkujรบ teplo sย potenciรกlom, ktorรฝ je vyuลพiteฤพnรฝ na ohrev vody aj vรฝrobu chladu. Vลกetky tieto technolรณgie uลพ existujรบ aย do roku 2020 je relatรญvne dosลฅ ฤasu na ich vylepลกenie aj zavรกdzanie. Treba veriลฅ, ลพe smernicu budรบ vลกetci chรกpaลฅ ako nevyhnutnรฝ krok do budรบcnosti.ย ย ย ย 

2.ย ย ย  Vย prรญpade starรฝch budov je situรกcia zloลพitejลกia aย aj smernica pripรบลกลฅa pri ich rekonลกtrukcii kompromisy zย hฤพadiska techniky, funkcie aj ekonomiky. Znamenรก to, ลพe by mala byลฅ vลพdy snaha maximรกlne splniลฅ poลพiadavky na energetickรบ hospodรกrnosลฅ, aย ak sa nedajรบ dosiahnuลฅ parametre stavby ako celku, mali by sa splniลฅ aspoลˆ poลพiadavky na obnovovanรฉ alebo nahrรกdzanรฉ prvky. Vย kaลพdom prรญpade sa dajรบ aj pri rekonลกtrukcii vykurovania pouลพiลฅ รบspornรฉ kondenzaฤnรฉ technolรณgie alebo tepelnรฉ ฤerpadlรก. Na strane spotreby podporujรบ efektรญvnosลฅ tรฝchto zdrojov tepla nรญzkoteplotnรฉ ploลกnรฉ systรฉmy (alebo aspoลˆ vykurovacie telesรก navrhnutรฉ na nรญzkoteplotnรฝ reลพim), ako aj modernรฉ spรดsoby ohrevu pitnej vody. Solรกrne systรฉmy sย minimรกlnou spotrebou energie by nemali chรฝbaลฅ ani na jednej rekonลกtruovanej budove. Ak sa rekonลกtruujรบ aj vetracie systรฉmy, nevyhnutnรก je rekuperรกcia tepla, ktorรก znรญลพi spotrebu energie na vykurovanie aลพ oย 25 %.ย ย ย 

Ing. Kamil Miฤuลกรญk
obchodnรฝ riaditeฤพ
HERZ, spol. s r. o.

1.ย ย ย  Technicky je moลพnรฉ, aby sa vย SR poฤas nasledujรบcich rokov zaฤali stavaลฅ budovy sย nulovou spotrebou energie. Technolรณgie sรบ vymyslenรฉ aย aj odskรบลกanรฉ. Problรฉm vidรญm skรดr vo financovanรญ tรฝchto technolรณgiรญ. Bez dotaฤnej politiky ลกtรกtu aย Eรš sa tieto ciele splnia len veฤพmi ลฅaลพko. Sรบฤasnรฉ systรฉmy vykurovania sa vo veฤพkej miere budรบ aplikovaลฅ aj vย roku 2020, dรดraz sa bude klรกsลฅ vลกak skรดr na sรกlavรฉ systรฉmy. Rok 2020 je uลพ za rohom aย nemyslรญm si, ลพe vย naลกich zemepisnรฝch ลกรญrkach si budeme mรดcลฅ dovoliลฅ nekรบriลฅ vย zimnรฝch mesiacoch.

2.ย ย ย  Obnova starรฝch budov na budovy sย nulovou spotrebou energie bude sรญce nรกroฤnรก zย technickรฉho, ฤasovรฉho aj finanฤnรฉho hฤพadiska, nie je vลกak nereรกlna. Dรดleลพitรฉ je pristupovaลฅ ku kaลพdej budove individuรกlne aย zvoliลฅ optimรกlne rieลกenie sย ohฤพadom na zdroj tepla, jeho moลพnosti aย aj na optimalizรกciu vykurovacej sรบstavy. Sprรกvna regulรกcia na vลกetkรฝch รบrovniach riadenia vย budove bude alfou aย omegou รบspechu.

Martin Jindrรกk
Atrea, s. r. o.

1.ย ย ย  Veฤพmi dรดleลพitรฉ je definovaลฅ, ฤo vlastne znamenรก pojem takmer nulovรก spotreba energie vย absolรบtnych hodnotรกch. Uลพ aj vย ฤŒR je pojem โ€ženergeticky pasรญvny domโ€œ beลพnรฝ, poฤet takto realizovanรฝch rodinnรฝch domov prudko narastรก. Aย prรกve vo vรคฤลกine zย nich uลพ nie je klasicky chรกpanรก vykurovacia sรบstava โ€“ naprรญklad vykurovacie telesรก vย kaลพdej miestnosti โ€“ rozvod tepla zabezpeฤuje vย tรฝchto prรญpadoch vzduchotechnika spoloฤne sย riadenรฝm vetranรญm vrรกtane rekuperรกcie tepla. Pri vรฝrobe pribliลพne 1 900 kWh/rok na vykurovanie je problรฉm zvoliลฅ rozumne lacnรฝ zdroj tepla sย ohฤพadom na prevรกdzkovรบ cenu energie. Aลพ keฤ to spojรญme sย prรญpravouย  teplej vody, kde je poลพiadavka na energiu asi dvakrรกt vyลกลกia neลพ pri vykurovanรญ (teda asi 3 500 kWh), potrebujeme dodaลฅ asi 5 400 kWh/rok. Toto mnoลพstvo je rozdelenรฉ na celรฝ rok, takลพe vย tomto prรญpade uลพ moลพno vyuลพรญvaลฅ naprรญklad tepelnรฉ ฤerpadlรก vzduch โ€“ voda sย relatรญvne rozumnou ekonomickou nรกvratnosลฅou. Doplnenรญm oย solรกrne alebo fotovoltickรฉ systรฉmy by sa nรกsledne naplnila aj myลกlienka oย vรฝznamnom pokrytรญ zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie. Klasicky chรกpanรฉ systรฉmy vykurovania sa tak budรบ potlรกฤaลฅ, skรดr sa budรบ vyuลพรญvaลฅ multifunkฤnรฉ zariadenia, ktorรฉ zabezpeฤia vย rรกmci tรฝch istรฝch obstarรกvacรญch nรกkladov vykurovanie, vetranie aj chladenie (naprรญklad noฤnรฉ โ€žpredchladenieโ€œ).

2.ย ย ย  Kategรณriu rekonลกtrukciรญ bude nevyhnutnรฉ rozdeliลฅ na viac ฤastรญ. Panelovรฉ domy umoลพลˆujรบ veฤพmi jednoduchรบ rekonลกtrukciu na energeticky nulovรฝ objekt aย nรกklady nie sรบ nijako zรกsadne vyลกลกie ako pri tzv. beลพnej rekonลกtrukcii. Pilotnรก realizรกcia vย Dubลˆanoch na Hodonรญnsku naprรญklad preukรกzala, ลพe nรกvratnosลฅ zvรฝลกenรฝch obstarรกvacรญch nรกkladov oproti ลกtandardne nevyhnutnej rekonลกtrukcii je vย rรกmci prevรกdzkovรฝch รบspor vย podmienkach ฤŒR pribliลพne 8 rokov, vย podmienkach cien energie na Slovensku asi 11,5 roka. Zย pohฤพadu ลพivotnosti objektu aย komfortu uลพรญvania je to akceptovateฤพnรฉ. Vรฝrazne vyลกลกรญ podiel vย rรกmci poลพiadaviek na energiu tu tvorรญ prรญprava teplej vody, solรกrne systรฉmy sรบ zase vรฝhodnejลกie neลพ pri rodinnรฝch domoch. Pri starลกรญch objektoch, vรฝraznejลกej hrรบbke stien aย zaloลพenรญ zรกkladov do zeminy alebo pri historickรฝch budovรกch sย ฤlenitou fasรกdou vลกak podmienky na znรญลพenie potreby energie na vykurovanie uลพ nie sรบ takรฉ priaznivรฉ. Naprรญklad nรกklady na zateplenie zรกkladov aย potlaฤenie tepelnรฝch mostov zo zeminy by ekonomicky nepriniesli dostatoฤnรฉ รบspory. Preto je vhodnรฉ pristรบpiลฅ po vyuลพitรญ rozumnรฝch moลพnostรญ kย doplneniu aktรญvnych systรฉmov, ktorรฉ sa svojou prevรกdzkou ekonomicky oplatia โ€“ opรคลฅ najmรค sย ohฤพadom na prรญpravu teplej vody pri vyลกลกom poฤte obyvateฤพov. Vย takรฝchto prรญpadoch zostane pravdepodobne klasickรฝ systรฉm vykurovania len sย doplnenรญm oย regulรกciu aย optimalizรกciu prevรกdzky.

(sf)
Foto: archรญv vydavateฤพstva aย respondentov, thinkstock.com

ฤŒlรกnok bol zverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.