Anketa: Budeme eลกte v roku 2020 vykurovaลฅ?
Odpoveฤ ukรกลพe fenomรฉn budov sย takmer nulovou spotrebou energie. Budovy sย takmer nulovou spotrebou energie predstavujรบ รบplne novรฝ fenomรฉn, ktorรฝ vstupuje do nรกvrhu, realizรกcie aย prevรกdzky budov vย zmysle balรญka opatrenรญ Eร 20/20/20. ฤasovรฝ horizont ich reรกlnej existencie je prรกve rok 2020. Pritom nejde len oย samotnรฉ budovy sย takmer nulovou spotrebou energie, ale najmรค oย filozofiu trvalej udrลพateฤพnosti architektรบry aย vรฝstavby sย celkovรฝm zรกmerom navrhovaลฅ, realizovaลฅ aย prevรกdzkovaลฅ vย budรบcnosti budovy, ktorรฉ budรบ energeticky aktรญvne, ekologicky bezpeฤnรฉ aย ekonomicky efektรญvne. Ako vลกak do tohto konceptu pasujรบ sรบฤasnรฉ systรฉmy vykurovania budov?
Otรกzky1.ย ย ย Ak zoberieme do รบvahy ฤasovรฝ horizont pre budovy sย takmer nulovou spotrebou energie (2020), myslรญte si, ลพe je moลพnรฉ, aby sa poฤas nasledujรบcich rokov stavali novรฉ budovy sย takouto charakteristikou? Ako sa vย rรกmci dosiahnutia tohto cieฤพa pozerรกte na aplikovanie sรบฤasnรฝch systรฉmov vykurovania? Budรบ eลกte vย roku 2020 potrebnรฉ?
2.ย ย ย Na druhej strane tu mรกme mnoลพstvo starรฝch budov. Viete si predstaviลฅ, ลพe ich obnovou sa dosiahne stav, ktorรฝ bude zodpovedaลฅ takmer nulovej spotrebe energie? Ako by sa vย tomto prรญpade mali vyvรญjaลฅ systรฉmy vykurovania, mรกme pred sebou jasne stanovenรฉ ciele?
Odpovede
Ing. Pavol Kosa
sekcia energetickรฝch ฤinnostรญ
Slovenskรก inovaฤnรก aย energetickรก agentรบra
1.ย ย ย Poslednรก, trochu provokaฤnรก ฤasลฅ otรกzky je veฤพmi predฤasnรก. Urฤite budeme potrebovaลฅ systรฉmy na vykurovanie alebo na zabezpeฤenie vnรบtornej klรญmy budov, vย rรกmci ktorรฝch budรบ dominantnรฉ vykurovacie systรฉmy aj po roku 2020. Pri budovรกch sย takmer nulovou spotrebou sa preferuje vรฝznam slova โnulovรกโ, akoby to bola skutoฤne nulovรก spotreba energie. Budova ako technickรฝ systรฉm, ktorรฝ slรบลพi ฤพuฤom, vลกak vลพdy bude potrebovaลฅ energiu na svoju prevรกdzku. Pri โnulovomโ variante vรฝstavby treba hฤพadaลฅ prienik ฤo najniลพลกej potreby na prevรกdzku danej budovy vย rรกmci ekonomickรฝch sรบvislostรญ aย ฤo najvyลกลกieho vyuลพitia naprรญklad obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie (slnko, geoterm, tepelnรฉ ฤerpadlo, vlastnรก biomasa) na pokrytie potrebnej energie. Druhรฝm hlavnรฝm vรฝznamom โnulovรฝchโ budov by mala byลฅ absencia zรกvislosti od vonkajลกรญch dodรกvok energie. Tu vลกak musรญm spomenรบลฅ jeden paradox. Podstatnรฉ znรญลพenie potreby tepla na prevรกdzku takรฝchto domov dostรกva โdo รบzkychโ technolรณgie vyuลพรญvania OZE, ako sรบ naprรญklad solรกrne kolektory aย tepelnรฉ ฤerpadlรก. Tieto pomerne drahรฉ technolรณgie dodรกvajรบ pri nรญzkej dodรกvke (malรฉ vyuลพitie inลกtalovanรฉho vรฝkonu) relatรญvne drahรบ energiu vย prepoฤte na energetickรบ jednotku aย ich nรกvratnosti sa neรบmerne predlลพujรบ vย porovnanรญ sย โklasikouโ, ktorรบ uลพ dnes predstavujรบ naprรญklad kondenzaฤnรฉ kotly.
2.ย ย ย Pri starรฝch budovรกch bude tรกto รบloha oveฤพa ลฅaลพลกia aย hlavne drahลกia. Pri niektorรฝch budovรกch sa nebude daลฅ ani splniลฅ aย pravdepodobne ich bude lepลกie zbรบraลฅ. Zo skรบsenostรญ sย manaลพovanรญm rekonลกtrukciรญ verejnรฝch budov vย rรกmci podpornรฉho programu Medzinรกrodnรฉho fondu na podporu vyradenia zย prevรกdzky JE Bohunice viem, ลพe viac-menej vย kaลพdom projekte vyskoฤil nejakรฝ โkostlivec zo skrineโ, oย ktorom sa vopred nevedelo aย nedal sa posรบdiลฅ ani pri spracovรกvanรญ energetickรฉho auditu, ani pri projekte. Podฤพa mรดjho nรกzoru bude pri starรฝch budovรกch veฤพmi dรดleลพitรฉ vopred zvรกลพiลฅ opodstatnenosลฅ obnovy na รบroveล โnulovej spotrebyโ prรกve prostrednรญctvom veฤพmi dobre spracovanรฝch vรฝchodiskovรฝch hodnotenรญ โ naprรญklad energetickรฝm auditom. Pri projektoch sa budรบ musieลฅ vypracovaลฅย veฤพmi precรญzne aย variantnรฉ projektovรฉ hodnotenia aย pri samotnej obnove by mal byลฅ kย dispozรญcii dostatok realizaฤnรฝch stavebnรฝch odbornรญkov schopnรฝch rieลกiลฅ neoฤakรกvanรฉ problรฉmy. Povedzme si otvorene, verejnรฉ budovy vย zahraniฤรญ, pri ktorรฝch sรบ nรกklady na obnovu neรบmerne vysokรฉ, radลกej zbรบrajรบ aย postavia novรฉ sย energetickรฝmi charakteristikami, ktorรฉ starรฉ budovy nikdy nemajรบ ลกancu dosiahnuลฅ. Pri vyuลพรญvanรญ dostupnรฝch systรฉmov zabezpeฤujรบcich tepelnรบ pohodu mรกme na Slovensku eลกte rezervy. Vย systรฉmoch vykurovania, ktorรฉ sรบ sรบฤasลฅou TZB, sa stรกle viac uplatลujรบ predovลกetkรฝm nรญzkoteplotnรฉ veฤพkoploลกnรฉ konลกtrukฤnรฉ rieลกenia odovzdรกvania tepla (podlahovรฉ, stenovรฉ, kapilรกrne rohoลพe aย pod.). Menej sa zatiaฤพ vyuลพรญvajรบ systรฉmy riadenej vรฝmeny vzduchu, pri ktorรฝch moลพno vรฝznamnรฉ mnoลพstvo tepla rekuperovaลฅ. Prรกve tu sa podฤพa mลa skrรฝva eลกte vรฝznamnรฝ potenciรกl รบspory tepla pri vykurovanรญ, aย to pri relatรญvne priaznivej investiฤnej nรกroฤnosti.
Ing. Ladislav Pirลกel, PhD.
Slovenskรก rada pre zelenรฉ budovy
1.ย ย ย Snaha zniลพovaลฅ energetickรบ nรกroฤnosลฅ prevรกdzky budov je podฤพa mรดjho nรกzoru opodstatnenรก. Mรกme za sebou storoฤie plytvania rรดznymi formami energie. Nakoniec, akรบtny nedostatok energie nie je jedinรฝmi dรดvodom ลกetrenia ลou. Rovnakรบ vรกhu zaฤรญnajรบ maลฅ dรดvody ochrany, respektรญve zachovania ลพivotnรฉho prostredia. Nemyslรญm si vลกak, ลพe by hrozilo โvyhynutieโ vykurovacรญch systรฉmov. Zavedenรญm poฤรญtaฤov aย elektronickรฝch dokumentov sa takisto nenaplnila vรญzia nepotrebnosti papiera. Aj vย budรบcnosti tak budรบ vย mnohรฝch lokalitรกch obรฝvanรฝch ฤพuฤmi vykurovacie systรฉmy jednoducho potrebnรฉ. Myslรญm si, ลพe Slovensko bude najbliลพลกรญch 1 000 rokov patriลฅ medzi tieto lokality. Stรกle bude existovaลฅ nesรบlad potreby aย dostupnosti tepla zย inรฝch neลพ umelรฝch zdrojov โ naprรญklad vykurovacรญch sรบstav. Nedรก sa vychรกdzaลฅ len zย priemernรฝch hodnรดt klimatickรฝch parametrov. Aย navyลกe, nikomu sa doteraz nepodarilo efektรญvne uchovรกvaลฅ teplo zย obdobia jeho prebytku do obdobia jeho nedostatku.
ย ย ย Kย tejto tรฉme si dovolรญm uviesลฅ eลกte jeden podnet na zamyslenie. Budovy energetickej triedy B, t. j. takรฉ, ktorรฉ spฤบลajรบ sรบฤasnรฉ technickรฉ normy, majรบ maลฅ vย zรกvislosti od kategรณrie budovy celkovรบ potrebu energie od 55 do 187ย kWh/m2 za rok. Zย toho pripadne na vykurovanie aย prรญpravu teplej vody vย zรกvislosti od kategรณrie budovy od 36 do 135ย kWh/m2 za rok. Vย Bratislave dopadne na kaลพdรฝ m2 horizontรกlnej roviny roฤne viac neลพ 1ย 100 kWh. Problรฉm je โlenโ vย tom, ลพe 75 % zย tejto energie je dostupnรฝch vย obdobรญ, keฤ ju aลพ tak veฤพmi nepotrebujeme, aย okrem toho, pochรกdza vรฝluฤne zo slneฤnรฉho ลพiarenia. ฤalลกรญ problรฉm je vย tom, ลพe 75 % tepla potrebujeme vย obdobรญ, keฤ je nedostatok slneฤnej energie. Inak by nรกm pri 100-percentnej รบฤinnosti systรฉmu jej vyuลพitia staฤila na pokrytie celkovรฝch energetickรฝch potrieb plocha menลกia ako 17 % podlahovej plochy priestorov sย upravovanรฝmi podmienkami. Alebo inak povedanรฉ, ak by mal systรฉm vyuลพitia slneฤnej energie celoroฤnรบ รบฤinnosลฅ len 5 %, staฤilo by to na pokrytie potrieb tepla jednopodlaลพnรฉho rodinnรฉho domu. Za predpokladu, ลพe by iลกlo oย horizontรกlnu plochu rovnรบ jeho zastavanej ploche. Dnes vลกak takรฝto systรฉm nemรกme. Naลกรญm problรฉmom nie je nedostatok energie, ale naลกa neschopnosลฅ vyยญuลพรญvaลฅ ju efektรญvne. Podฤพa mลa by sme oveฤพa viac pozornosti mali venovaลฅ tomu, ako lepลกie vyuลพรญvaลฅ to, ฤo nรกm โnadelila matiฤka prรญrodaโ, neลพ bezhlavo pฤพundrovaลฅ jej zdroje pod heslom zniลพovania tepelnรฝch strรกt za kaลพdรบ cenu.
ฤo sa vลกak podฤพa mรดjho nรกzoru zmenรญ, budรบ vรฝkonnostnรฉ parametre vykurovacรญch systรฉmov aย ich รบฤinnosti. Moลพno sa budรบ pouลพรญvaลฅ aj inรฉ technolรณgie. Uลพ dnes sa ukazuje stรกle vรคฤลกia potreba zdrojov pod 20 kW tepelnรฉho vรฝkonu. Vย budรบcnosti budรบ zrejme beลพnรฉ zdroje sย vรฝkonmi medzi 5 aลพ 10 kW. Je moลพnรฉ, ลพe sa nauฤรญme lepลกie vyuลพรญvaลฅ vedฤพajลกie produkty premeny energie zย jednej formy na druhรบ aย tรฝm znรญลพime spotrebu primรกrnych zdrojov. Koniec-koncov, trvalรก udrลพateฤพnosลฅ nie je len, ba dokonca ani nie prioritne, oย zniลพovanรญ spotreby tepla na nulovรบ รบroveล, ale skรดr oย tom, aby sme sa sprรกvali zodpovedne. Ak vynaloลพรญme na tepelnรบ izolรกciu viac energie, ako ลou dokรกลพeme uลกetriลฅ, tak to potom nedรกva ลพiadny zmysel, zย celkovรฉho hฤพadiska je to dokonca kontraproduktรญvne. Ak zvyลกovanรญm tepelnoizolaฤnรฝch vlastnostรญ priesvitnรฝch konลกtrukciรญ decimujeme potenciรกlne zisky slneฤnej energie, tak je to โprinajmenลกom poลกetilรฉโ aย sย veฤพkou pravdepodobnosลฅou aj kontraproduktรญvne. Aย vรดbec, preฤo sa baviลฅ len oย vykurovacรญch systรฉmoch? Vย sรบฤasnosti sa vรฝznamnรฝmi spotrebiฤmi energie stรกvajรบ systรฉmy chladenia interiรฉrov. Niekedy mi to pripadรก tak, ลพe ลกetrรญme ostoลกesลฅ na vykurovanรญ, potom vลกak mรญลame omnoho viac na chladenรญ, aย to aj vย klimatickรฝch oblastiach, vย ktorรฝch pred niekoฤพkรฝmi desaลฅroฤiami nebolo chladenie interiรฉrov vรดbec beลพnรฉ. Kieลพ by sa nรกm vrรกtilo nieฤo spรคลฅ zย inteligencie aย vynaliezavosti starovekรฝch kultรบr.
2.ย ย ย Uลพ dnes patria historicky chrรกnenรฉ budovy aย budovy vย pamiatkovรฝch rezervรกciรกch medzi budovy, ktorรฉ sรบ vyลatรฉ zย povinnosti hodnotenia energetickej hospodรกrnosti โ energetickej certifikรกcie. Takลพe asi ลฅaลพko sa dรก oฤakรกvaลฅ, ลพe sa povinnosลฅ takmer nulovej spotreby bude tรฝkaลฅ celoploลกne vลกetkรฝch budov. To by, myslรญm si, uลพ hraniฤilo sย energetickรฝm fanatizmom. Alebo si skutoฤne vieme predstaviลฅ romรกnske, gotickรฉ, renesanฤnรฉ, barokovรฉ aย ฤalลกie stavby kultรบrneho dediฤstva obalenรฉ do hrubej vrstvy tepelnej izolรกcie? Nebolo by to kultรบrne barbarstvo? Vย ฤase mรดjho detstva ฤรญลania tieลพ vลกetci behali pod vlajkami kultรบrnej revolรบcie vย montรฉrkach โ modrej jednotnej uniforme, aย vidรญte, dnes sรบ pestro obleฤenรญ โ experiment zlyhal.
Akรก je budova sย takmer nulovou spotrebou energie? Povinnosลฅ realizovaลฅ budovy sย takmer nulovou spotrebou energie vyplรฝva zo smernice Eurรณpskeho parlamentu aย Rady 2010/31/EU oย energetickej hospodรกrnosti budov (ฤalej len EPBD). Podฤพa tejto smernice budรบ musieลฅ maลฅ vลกetky novรฉ budovy vย Eร do 31. decembra 2020 takmer nulovรบ spotrebu energie. รlohu verejnรฉho sektora, ktorรฝ bude lรญdrom vย energetickej hospodรกrnosti, zdรดraznia znรญลพenรฉ limity na zรญskanie certifikรกtu pre verejnรฉ budovy aย skorลกie termรญny, do ktorรฝch by takรฉto budovy mali maลฅ takmer nulovรบ spotrebu energie (vย roku 2018). Budova sย takmer nulovou spotrebou energie sa vย EPBD definuje ako โbudova, ktorรก mรก veฤพmi vysokรบ energetickรบ hospodรกrnosลฅ vย sรบlade sย prรญlohou Iย smerniceโ. Toto takmer nulovรฉ alebo veฤพmi nรญzke mnoลพstvo potrebnej energie sa mรก pokryลฅ vo vรฝznamnej miere zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov vrรกtane energie zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo vย blรญzkosti. |
–>–>
Ing. Michal Krajฤรญk, PhD.
Katedra TZB
SvF STU vย Bratislave
1.ย ย ย Najskรดr by som sa rรกd vyjadril kย prvej ฤasti otรกzky. Prรญklady takรฝchto budov mรดลพeme nรกjsลฅ vย malej miere uลพ dnes โzvรคฤลกa pritom ide oย individuรกlnu iniciatรญvu alebo oย pilotnรฉ projekty. Zย technickรฉho hฤพadiska by mala byลฅ vรฝstavba budov sย takmer nulovou spotrebou energie vย roku 2018, resp. 2020 moลพnรก. Ak vลกak chceme skutoฤne dosiahnuลฅ energeticky aktรญvny, ekologicky bezpeฤnรฝ aย ekonomicky efektรญvny stavebnรฝ fond, budeme musieลฅ vyrieลกiลฅ viacero zรกsadnรฝch otรกzok, ako sรบ naprรญklad: financovanie takรฝchto energeticky hospodรกrnych, ale investiฤne nรกroฤnรฝch budov; ekonomickรก optimรกlnosลฅ rieลกenรญ; dostatok kvalifikovanรฝch projektantov; energetickรก bilancia zย hฤพadiska celรฉho ลพivotnรฉho cyklu vrรกtane vรฝroby aย transportu materiรกlov atฤ. Aby som priamo odpovedal na otรกzku, takรกto vรฝznamnรก transformรกcia si vyลพaduje mnoho rokov, รบsilia aย prostriedkov. Podฤพa mรดjho nรกzoru budeme vย roku 2020 oย nieฤo bliลพลกie kย svojmu cieฤพu, no masovรก vรฝstavba na celonรกrodnej รบrovni aย pri vลกetkรฝch typoch budov uvedenรฝch vย smernici oย energetickej hospodรกrnosti, ktorรก by spฤบลala podmienky trvalej udrลพateฤพnosti, sa mi zdรก vzdialenejลกia ako rok 2020. Kย druhej ฤasti otรกzky. Pri sรบฤasnรฝch klimatickรฝch podmienkach treba aj vo veฤพmi dobre izolovanรฝch budovรกch aspoล ฤasลฅ roka vykurovaลฅ. Na zรกklade sรบฤasnรฝch trendov by som si dovolil odhadnรบลฅ, ลพe vo veฤพkรฝch budovรกch administratรญvneho typu sa budรบ tradiฤnรฉ konvekฤnรฉ VZT systรฉmy postupne nahrรกdzaลฅ sรกlavรฝmi systรฉmami, zatiaฤพ ฤo vย obytnรฝch budovรกch sa tradiฤnรฉ vykurovanie vykurovacรญmi telesami bude nahrรกdzaลฅ sรกlavรฝmi systรฉmami aย vzduchotechnickรฝmi konvekฤnรฝmi systรฉmami (teplovzduลกnรฉ vykurovanie). ฤoraz dรดleลพitejลกie bude sprรกvne architektonicko-konลกtrukฤnรฉ rieลกenie, zasadenie objektu do okolitรฉho prostredia, vyuลพitie tieniacich prvkov vs. transparentnรฝch konลกtrukciรญ aย pod. Vnรบtornรฉ aย solรกrne zisky budรบ maลฅ vรคฤลกรญ podiel na tepelnej bilancii, priฤom podiel systรฉmov techniky prostredia na energetickej bilancii bude zasa menลกรญ, zvรฝลกia sa vลกak poลพiadavky na ich โinteligenciuโ โ budรบ musieลฅ reagovaลฅ pruลพnejลกie aย presnejลกie. Dรดraz sa bude klรกsลฅ na riadenie aย optimalizรกciu, priฤom sa bude zvyลกovaลฅ vzรกjomnรก previazanosลฅ stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย systรฉmov techniky prostredia. Trendom bude zvyลกujรบci sa podiel obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie.
ย
2.ย ย ย Dosiahnuลฅ takmer nulovรบ spotrebu energie je podฤพa mรดjho nรกzoru pri starรฝch budovรกch zloลพitejลกie ako pri novรฝch budovรกch. Tu by mohlo byลฅ uลพitoฤnรฉ zameraลฅ sa na cenovo optimรกlne rieลกenia, ktorรฉ by pripรบลกลฅali oย nieฤo vyลกลกiu spotrebu energie, ako je takmer nulovรก spotreba โ vย prรญpade, ak je to ekonomicky opodstatnenรฉ. Teraz mรกm na mysli najmรค tepelnรบ ochranu budov โ vysokรฉ nรกroky na tepelnรบ izolรกciu budov vย roku 2020 by mohli priniesลฅ: 1) vysokรฉ investiฤnรฉ nรกklady aย sย tรฝm spojenรบ potrebu finanฤnej podpory od ลกtรกtu vย podstatne vรคฤลกej miere, ako je to dnes, 2) nevรดฤพu investovaลฅ do rekonลกtrukcie budovy, 3) tlak na cenu aย podporu lacnรฝch aย nekvalitnรฝch rieลกenรญ, ak sa bude investovaลฅ. Po zateplenรญ treba adaptovaลฅ vykurovacรญ systรฉm, ktorรฝ vลกak bol dimenzovanรฝ na mnohonรกsobne vyลกลกie tepelnรฉ straty. ฤalลกou vรฝzvou je dosiahnuลฅ kvalitu vzduchu vย takto dรดkladne utesnenรฝch budovรกch. Rieลกenรญm by mohlo byลฅ inลกtalovanie vetracieho systรฉmu so spรคtnรฝm zรญskavanรญm tepla, uskutoฤniteฤพnosลฅ takรฉhoto rieลกenia vย budovรกch starรฝch niekoฤพko desiatok rokov je vลกak otรกzna. Vย neposlednom rade bude treba adaptovaลฅ zdroje tepla aย primรกrne vykurovacie siete, ฤo najmรค pri systรฉmoch centralizovanรฉho zรกsobovania teplom nemusรญ byลฅ jednoduchรฉ. Aby som to zhrnul, podฤพa mรดjho nรกzoru si obnova starรฝch budov mรดลพe vyลพadovaลฅ urฤitรฝ kompromis vย poลพiadavkรกch na energetickรบ hospodรกrnosลฅ, urฤite si vลกak bude vyลพadovaลฅ mnoลพstvo financiรญ aย รบsilia, priฤom kฤพรบฤovรฉ bude zabezpeฤiลฅ, aby obnova starรฝch budov nezostala len na รบrovni tepelnej ochrany, ale aby sa ยญrealizovala komplexne.
Ing. Ladislav Truchlรญk
produktovรฝ manaลพรฉr
Wolf Slovenskรก republika
1.ย ย ย Zdรก sa mi, ลพe hlavnรก otรกzka ankety mรก dosลฅ spochybลujรบci podtรณn, ฤo nie je namieste pri takom vรกลพnom dokumente, akรฝm je smernica Eร 2010/13. Skรดr sa treba zamyslieลฅ, ako sa dรก ฤo najrรฝchlejลกie priblรญลพiลฅ vytรฝฤenรฝm cieฤพom, keฤลพe stav klรญmy na planรฉte Zem uลพ bije na poplach. Technicky sรบ zรกmery bezpochyby reรกlne, aj keฤ si vyลพiadajรบ znaฤnรฉ nรกklady. Vย ฤasoch ekonomickej krรญzy vลกak mรดลพu byลฅ hnacรญm motorom pri rieลกenรญ zamestnanosti vย krajinรกch Eร, ak sa zรกchrannรฉ balรญฤky obrovskรฝch prostriedkov presmerujรบ viac do pomoci pri vรฝvoji eลกte รบspornejลกรญch technolรณgiรญ aย pri stavbe energeticky nenรกroฤnรฝch budov. Na druhej strane, nรกrast cien energie, ktorรฝ je vย budรบcnosti nezvratnรฝ, bude zlepลกovaลฅ efektรญvnosลฅ รบspornรฝch rieลกenรญ. Ak mรก maลฅ stavba takmer nulovรบ spotrebu energie, ide oย komplexnรฝ sรบbor technickรฝch zariadenรญ aย nedรก sa zรบลพiลฅ len na vykurovanie. Zniลพovanie vรฝkonu vykurovacรญch systรฉmov stavebnรฝmi konลกtrukciami sย maximรกlnymi tepelnoizolaฤnรฝmi parametrami vedie kย preferencii nรญzkoteplotnรฝch vykurovacรญch systรฉmov. Vetranie budov zรญskava mimoriadnu dรดleลพitosลฅ, keฤลพe potreba ฤerstvรฉho vzduchu sa nedรก nijako zniลพovaลฅ. Preto je nevyhnutnรฝ maximรกlny stupeล rekuperรกcie tepla vetracรญch systรฉmov. Eลกte viac to platรญ pri rekuperรกcii chladu vย letnom obdobรญ, aby sa zateplenรฉ budovy neprehrievali vonkajลกรญm vzduchom. Na dochladzovanie sa musia vyuลพรญvaลฅ energeticky nenรกroฤnรฉ solรกrne adsorpฤnรฉ alebo absorpฤnรฉ chladiace systรฉmy. Vnรบtornรบ klรญmu vynikajรบco upravujรบ รบspornรฉ aย komfortnรฉ chladiace stropy. Majรบ moลพnosลฅ vyuลพรญvaลฅ aj pasรญvne chladenie prostrednรญctvom podzemnej vody alebo vertikรกlnych vrtov. Na ohrev pitnej vody sa popri solรกrnych zariadeniach โ ฤi uลพ termickรฝch, alebo fotovoltickรฝch โ musia vyuลพรญvaลฅ efektรญvne tepelnรฉ ฤerpadlรก. Spotrebu elektrickej energie ฤiastoฤne pokryjรบ malรฉ kogeneraฤnรฉ jednotky, ktorรฉ produkujรบ teplo sย potenciรกlom, ktorรฝ je vyuลพiteฤพnรฝ na ohrev vody aj vรฝrobu chladu. Vลกetky tieto technolรณgie uลพ existujรบ aย do roku 2020 je relatรญvne dosลฅ ฤasu na ich vylepลกenie aj zavรกdzanie. Treba veriลฅ, ลพe smernicu budรบ vลกetci chรกpaลฅ ako nevyhnutnรฝ krok do budรบcnosti.ย ย ย ย
2.ย ย ย Vย prรญpade starรฝch budov je situรกcia zloลพitejลกia aย aj smernica pripรบลกลฅa pri ich rekonลกtrukcii kompromisy zย hฤพadiska techniky, funkcie aj ekonomiky. Znamenรก to, ลพe by mala byลฅ vลพdy snaha maximรกlne splniลฅ poลพiadavky na energetickรบ hospodรกrnosลฅ, aย ak sa nedajรบ dosiahnuลฅ parametre stavby ako celku, mali by sa splniลฅ aspoล poลพiadavky na obnovovanรฉ alebo nahrรกdzanรฉ prvky. Vย kaลพdom prรญpade sa dajรบ aj pri rekonลกtrukcii vykurovania pouลพiลฅ รบspornรฉ kondenzaฤnรฉ technolรณgie alebo tepelnรฉ ฤerpadlรก. Na strane spotreby podporujรบ efektรญvnosลฅ tรฝchto zdrojov tepla nรญzkoteplotnรฉ ploลกnรฉ systรฉmy (alebo aspoล vykurovacie telesรก navrhnutรฉ na nรญzkoteplotnรฝ reลพim), ako aj modernรฉ spรดsoby ohrevu pitnej vody. Solรกrne systรฉmy sย minimรกlnou spotrebou energie by nemali chรฝbaลฅ ani na jednej rekonลกtruovanej budove. Ak sa rekonลกtruujรบ aj vetracie systรฉmy, nevyhnutnรก je rekuperรกcia tepla, ktorรก znรญลพi spotrebu energie na vykurovanie aลพ oย 25 %.ย ย ย
Ing. Kamil Miฤuลกรญk
obchodnรฝ riaditeฤพ
HERZ, spol. s r. o.
1.ย ย ย Technicky je moลพnรฉ, aby sa vย SR poฤas nasledujรบcich rokov zaฤali stavaลฅ budovy sย nulovou spotrebou energie. Technolรณgie sรบ vymyslenรฉ aย aj odskรบลกanรฉ. Problรฉm vidรญm skรดr vo financovanรญ tรฝchto technolรณgiรญ. Bez dotaฤnej politiky ลกtรกtu aย Eร sa tieto ciele splnia len veฤพmi ลฅaลพko. Sรบฤasnรฉ systรฉmy vykurovania sa vo veฤพkej miere budรบ aplikovaลฅ aj vย roku 2020, dรดraz sa bude klรกsลฅ vลกak skรดr na sรกlavรฉ systรฉmy. Rok 2020 je uลพ za rohom aย nemyslรญm si, ลพe vย naลกich zemepisnรฝch ลกรญrkach si budeme mรดcลฅ dovoliลฅ nekรบriลฅ vย zimnรฝch mesiacoch.
2.ย ย ย Obnova starรฝch budov na budovy sย nulovou spotrebou energie bude sรญce nรกroฤnรก zย technickรฉho, ฤasovรฉho aj finanฤnรฉho hฤพadiska, nie je vลกak nereรกlna. Dรดleลพitรฉ je pristupovaลฅ ku kaลพdej budove individuรกlne aย zvoliลฅ optimรกlne rieลกenie sย ohฤพadom na zdroj tepla, jeho moลพnosti aย aj na optimalizรกciu vykurovacej sรบstavy. Sprรกvna regulรกcia na vลกetkรฝch รบrovniach riadenia vย budove bude alfou aย omegou รบspechu.
Martin Jindrรกk
Atrea, s. r. o.
1.ย ย ย Veฤพmi dรดleลพitรฉ je definovaลฅ, ฤo vlastne znamenรก pojem takmer nulovรก spotreba energie vย absolรบtnych hodnotรกch. Uลพ aj vย ฤR je pojem โenergeticky pasรญvny domโ beลพnรฝ, poฤet takto realizovanรฝch rodinnรฝch domov prudko narastรก. Aย prรกve vo vรคฤลกine zย nich uลพ nie je klasicky chรกpanรก vykurovacia sรบstava โ naprรญklad vykurovacie telesรก vย kaลพdej miestnosti โ rozvod tepla zabezpeฤuje vย tรฝchto prรญpadoch vzduchotechnika spoloฤne sย riadenรฝm vetranรญm vrรกtane rekuperรกcie tepla. Pri vรฝrobe pribliลพne 1 900 kWh/rok na vykurovanie je problรฉm zvoliลฅ rozumne lacnรฝ zdroj tepla sย ohฤพadom na prevรกdzkovรบ cenu energie. Aลพ keฤ to spojรญme sย prรญpravouย teplej vody, kde je poลพiadavka na energiu asi dvakrรกt vyลกลกia neลพ pri vykurovanรญ (teda asi 3 500 kWh), potrebujeme dodaลฅ asi 5 400 kWh/rok. Toto mnoลพstvo je rozdelenรฉ na celรฝ rok, takลพe vย tomto prรญpade uลพ moลพno vyuลพรญvaลฅ naprรญklad tepelnรฉ ฤerpadlรก vzduch โ voda sย relatรญvne rozumnou ekonomickou nรกvratnosลฅou. Doplnenรญm oย solรกrne alebo fotovoltickรฉ systรฉmy by sa nรกsledne naplnila aj myลกlienka oย vรฝznamnom pokrytรญ zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie. Klasicky chรกpanรฉ systรฉmy vykurovania sa tak budรบ potlรกฤaลฅ, skรดr sa budรบ vyuลพรญvaลฅ multifunkฤnรฉ zariadenia, ktorรฉ zabezpeฤia vย rรกmci tรฝch istรฝch obstarรกvacรญch nรกkladov vykurovanie, vetranie aj chladenie (naprรญklad noฤnรฉ โpredchladenieโ).
2.ย ย ย Kategรณriu rekonลกtrukciรญ bude nevyhnutnรฉ rozdeliลฅ na viac ฤastรญ. Panelovรฉ domy umoลพลujรบ veฤพmi jednoduchรบ rekonลกtrukciu na energeticky nulovรฝ objekt aย nรกklady nie sรบ nijako zรกsadne vyลกลกie ako pri tzv. beลพnej rekonลกtrukcii. Pilotnรก realizรกcia vย Dubลanoch na Hodonรญnsku naprรญklad preukรกzala, ลพe nรกvratnosลฅ zvรฝลกenรฝch obstarรกvacรญch nรกkladov oproti ลกtandardne nevyhnutnej rekonลกtrukcii je vย rรกmci prevรกdzkovรฝch รบspor vย podmienkach ฤR pribliลพne 8 rokov, vย podmienkach cien energie na Slovensku asi 11,5 roka. Zย pohฤพadu ลพivotnosti objektu aย komfortu uลพรญvania je to akceptovateฤพnรฉ. Vรฝrazne vyลกลกรญ podiel vย rรกmci poลพiadaviek na energiu tu tvorรญ prรญprava teplej vody, solรกrne systรฉmy sรบ zase vรฝhodnejลกie neลพ pri rodinnรฝch domoch. Pri starลกรญch objektoch, vรฝraznejลกej hrรบbke stien aย zaloลพenรญ zรกkladov do zeminy alebo pri historickรฝch budovรกch sย ฤlenitou fasรกdou vลกak podmienky na znรญลพenie potreby energie na vykurovanie uลพ nie sรบ takรฉ priaznivรฉ. Naprรญklad nรกklady na zateplenie zรกkladov aย potlaฤenie tepelnรฝch mostov zo zeminy by ekonomicky nepriniesli dostatoฤnรฉ รบspory. Preto je vhodnรฉ pristรบpiลฅ po vyuลพitรญ rozumnรฝch moลพnostรญ kย doplneniu aktรญvnych systรฉmov, ktorรฉ sa svojou prevรกdzkou ekonomicky oplatia โ opรคลฅ najmรค sย ohฤพadom na prรญpravu teplej vody pri vyลกลกom poฤte obyvateฤพov. Vย takรฝchto prรญpadoch zostane pravdepodobne klasickรฝ systรฉm vykurovania len sย doplnenรญm oย regulรกciu aย optimalizรกciu prevรกdzky.
(sf)
Foto: archรญv vydavateฤพstva aย respondentov, thinkstock.com
ฤlรกnok bol zverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.