Anketa: Energetické hodnotenie budov

Ako obstoja rozličné spôsoby vykurovania z pohľadu primárnej energie a emisií CO₂? Podľa niektorých zistení sa v praxi počítajú ekvivalentné emisie CO₂ pri výrobe tepla podľa vyhlášky č. 364/2012 Z. z. z potreby energie, respektíve z primárnej energie, namiesto výpočtu z dodanej energie.

Emisie tak vychádzajú pri tepelných čerpadlách vyššie ako pri plynových kotloch. Je to preto, lebo emisie uvedené vo vyhláške v kg CO₂ na dodanú energiu v kWh z vyrobenej elektriny sú vyššie (0,293 kg/kWh), aj keď tie skutočné sú výrazne nižšie (pod 0,18 kg/kWh). Emisie na dodanú energiu z plynu sú však vo vyhláške nižšie – 0,277 kg/kWh. Výsledok pri výpočte emisií z primárnej energie tak nezodpovedá skutočnosti, čo môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam a záverom. Aké sú očakávania z vyhodnocovania potreby primárnej energie, emisií CO₂ a ekonomiky pri využití rôznych technických zariadení na vykurovanie pri obnove a novej výstavbe budov? Na to sme sa opýtali našich respondentov.

Obr. 1 Výpočet PE (primárnej energie) a emisií CO2 pri výrobe 3 kWh tepla podľa vyhlášky. TČ na obrázku spotrebuje na výrobu 3 kWh tepla 1,08 kWh elektriny. To zodpovedá 3 kWh PE (1,37x menej ako PE z plynu). TČ vyprodukuje 0,318 kg CO2 (2,6x menej ako z plynu).

1. Aký očakávate v energetickej certifikácii budov výsledok prepočtu primárnej energie a ekvivalentných emisií CO₂ pri rôznych spôsoboch vykurovania – napríklad pri CZT, plynovom kotle či tepelnom čerpadle?
2. Ako hodnotíte pozíciu CZT, plynového kotla a tepelného čerpadla z hľadiska cieľov klimaticko-energetického balíčka? Aké vykurovacie zariadenia a vykurovacie systémy s väzbou na zdroje energie z pohľadu zaradenia budov do energetických tried sú perspektívne?
3. Ktoré vykurovacie systémy a zariadenia sú najbližšie nielen k dosahovaniu ekologických cieľov, ale aj k ekonomickej výhodnosti?   

Ing. Pavol Kosa, generálny riaditeľ – Národná energetická spoločnosť, a. s.

1. Na začiatok si dovolím trochu povzdychnúť nad tým, že sa zamieňajú jablká s hruškami, aj keď oboje patrí pod pojem ovocie. To sa totiž často stáva pri používaní ustanovení prílohy č. 2 k vyhláške MDV a RR č. 364/2012 Z. z. Pod pojmom primárna energia sa v danej vyhláške v prípade palív nerozumejú primárne energetické zdroje (PEZ) vstupujúce do procesu premeny, pod týmto pojmom sa rozumie celková energia, ktorá je v danej konštelácii potrebná na to, aby sa zabezpečilo príslušné množstvo energie na pokrytie spotreby daného stavebného objektu pred akoukoľvek premenou. Čiže, keď idem od konca, najskôr sa výpočtom stanoví potreba energie pre danú stavbu na päte stavby, potom sa pomocou koeficientu premeny podľa jednotlivých druhov palív alebo energie stanoví potreba primárnych energetických zdrojov a táto hodnota sa vynásobí koeficientom tvorby CO₂ podľa ich skladby.

Podľa môjho názoru nemožno do toho výpočtu zahrnúť energiu potrebnú na to, aby som energonosič (okrem elektriny) dostal na pätu budovy, pretože vôbec neviem, aké energetické nosiče (ich skladba) sa v rámci procesu ťažby, úpravy a dopravy použili. V prípade tepelného čerpadla (TČ) s elektropohonom nakupujem alebo inak povedané potrebujem dodávku elektriny, čiže asi 1/3 energie potrebnú na vykurovanie a prípravu teplej vody. Toto množstvo sa vynásobí príslušným koeficientom a dostaneme množstvo CO₂ prislúchajúce spotrebe elektriny. Koeficient prepočtu spotreby primárnej energie pri elektrickom TČ, tak ako je stanovený v už skôr uvedenej vyhláške, zodpovedá energetickému mixu roku z predchádzajúceho obdobia. Hodnota 0,18 kg CO₂/kWh elektriny, hodená do éteru v predslove ankety, môže, ale aj nemusí byť v súčasnosti pravdou, resp. realitou.

Je zrejme chybou, že v SR sa každoročne nevypočíta záväzný aktuálny prepočítací koeficient pre elektrinu – napríklad podľa energetického mixu z predchádzajúceho roku. Zároveň sa však vynára nasledujúca otázka: Ak výsledky certifikácie platia 10 rokov, ako by sa mal vlastne potom uplatniť koeficient tvorby CO₂ pre elektrinu, aby bol výsledok pri porovnaní s inými energonosičmi pokiaľ možno objektívny? V súčasnosti, podľa poslednej legislatívnej úpravy, bude musieť mať každé centralizované zásobovanie teplom (CZT) vypočítaný vlastný koeficient primárnej energie. Hodnota koeficientu výpočtu množstva CO₂ pri zemnom plyne (ZP) vyplýva z chemického zloženia a pri CZT aj z paliva alebo palív, z ktorých sa teplo vyrába.

2. Opäť sa mi žiada povzdychnúť – ak by bol stanovený jednotný postup výpočtu, napríklad cez národný kalkulačný postup, tak by som očakával reálnu možnosť porovnávania hodnôt energetickej náročnosti. Pri súčasnom „dosť uvoľnenom“ prístupe jednotlivých spracovateľov certifikátov som skeptický. Podľa môjho názoru by sa certifikácia budovy na porovnanie energetickej náročnosti mala končiť na päte budovy, resp. na vstupe do jednotlivých systémov spotreby energie potrebnej na prevádzku. To, aké energetické zdroje sa budú využívať a ako to bude vplývať na životné prostredie, by sa malo hodnotiť samostatne.

Kalkulácie s využívaním OZE (napríklad kozuby, kozubové kachle a pod.) bez reálneho uváženia ich skutočného podielu na ročnej spotrebe tepla výrazne krivia po odznení „ošiaľu“ z denného zakurovania to zrkadlo (globálny ukazovateľ), ktoré malo byť nastavené v dobrej viere. Viac-menej sa tzv. environmentálny vplyv obmedzil na vypúšťanie CO₂, ale napríklad v prípade malých zdrojov na biomasu môžu byť, resp. sú lokálne oveľa závažnejšie emisie tuhých znečisťujúcich látok a pod. Ak hovoríme o hodnotení pozícií, určite sa pri CZT založenom na spaľovaní hlavne menej hodnotných palív bude musieť z hľadiska našej témy riešiť v rámci udržateľnosti najviac problémov, niekedy zrejme až ekonomicky neriešiteľných. CZT založené na spaľovaní biomasy (buď pre celý, alebo pre podstatný objem dodávkového tepla) má pri súčasnej politickej dohode, že biomasa je environmentálne z hľadiska vypúšťania skleníkových plynov neutrálna (s čím sa osobne nestotožňujem), dobrú pozíciu. Výraznejším problémom je vypúšťanie tuhých znečisťujúcich látok hlavne zo zdrojov v blízkosti obytných zón.

Plynové kotly, myslím tým také, ktoré sa inštalujú priamo v hodnotenom objekte (v súčasnosti už asi nikto nepochybuje o výhodnosti kondenzačných kotlov), majú veľmi dobrú pozíciu, a to vďaka relatívne nízkej cene „železa“, dobrej ekonomike a nízkej emisnej záťaži. Tepelné čerpadlá patria medzi výrazne environmentálnu techniku využívajúcu nejakú formu obnoviteľnej energie. Pri hodnotení ich environmentálnej pozície pri súčasnom systéme certifikácie dochádza podľa môjho názoru k určitým dezinterpretáciám. Výpočet, ak je spracovaný bilančne správne v intenciách vyhlášky, nemôže poškodzovať TČ, pretože ak od potreby tepla na vstupe do systémov spotreby odčítam teplo získané z OZE, stále zostane iba spotreba elektriny, a k tej som už svoj názor uviedol.

3. Na túto otázku som čiastočne odpovedal už v predchádzajúcej odpovedi – myslím si, že všetky zdroje majú zatiaľ miesto pod slnkom. Z ekonomického hľadiska je tu však jedna výrazná okolnosť. S akcentom na znižovanie absolútnej spotreby energie na vykurovanie na úroveň napríklad pasívneho štandardu alebo až domu s takmer nulovou spotrebou sa akékoľvek „drahé“ systémy zabezpečenia tepla stávajú ekonomicky problémovými, keďže podiel amortizačných nákladov výrazne narastá. Moja vlastná skúsenosť pri rekonštrukcii RD na nízkoenergetický mi ukázala prepočet návratnosti TČ vzduch/voda oproti kondenzačnému plynovému kotlu na úrovni 31 rokov.

Nechcem tým povedať, že TČ sú neuplatniteľné, ale s poklesom potrebných príkonov vykurovacej sústavy je ich uplatnenie určite ťažšie, keďže stúpa merná investičná náročnosť. Možno čiastočne, hlavne z environmentálneho hľadiska, získava navrch plynové TČ (ak sa vychladia spaliny až na úroveň kondenzácie), aj v tomto prípade však môže byť problém s nadobúdacou cenou. Veď pri tlaku na znižovanie potreby tepla, čo považujem za správne, sa zároveň zvyšuje „emisný vplyv“ samotných materiálov, postupov výstavby a spôsobu prevádzkovania. Začína sa pomerne masívny program podpory využívania OZE zo štrukturálnych fondov prostredníctvom malých zdrojov, ktorý môže výrazne „zamiešať karty“, pretože podstatne zlepší ekonomické ukazovatele pri inštalácii slnečných termických kolektorov, tepelných čerpadiel, kotlov na biomasu a fotovoltiky.

Ing. Michal Krajčík, PhD., Katedra TZB SvF STU Bratislava

1. Emisie CO₂ treba počítať z dodanej energie. Norma STN EN 15603 uvádza primárnu energiu a emisie CO₂ ako dva alternatívne indikátory energetickej hospodárnosti, ktoré možno použiť aj súčasne. V norme sa uvádzajú príklady prepočítavacích faktorov primárnej energie, resp. emisií CO₂, z ktorých sa viaceré prebrali do vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. (ďalej len „vyhláška“). Faktory emisií CO₂ v sebe už zohľadňujú emisie súvisiace s vyťažením energetického nosiča, jeho spracovaním, transportom, skladovaním a pod. Násobenie dodanej energie faktorom primárnej energie a potom ešte raz faktorom emisií CO₂ je teda nesprávne. Emisie CO₂ však majú v energetickom certifikáte skôr informatívnu funkciu, pri zatriedení budovy je rozhodujúci globálny ukazovateľ – primárna energia.

Vyššie emisie CO₂ pri elektrickej energii sa kompenzujú oveľa priaznivejším faktorom transformácie a distribúcie energie pri tepelnom čerpadle. Z alternatív uvedených v otázke preto z hľadiska emisií CO₂ vždy vychádza najlepšie tepelné čerpadlo, nasledované plynovým kondenzačným kotlom a štandardným kotlom na zemný plyn (novým). Najnepriaznivejšie vychádza podľa vyhlášky starý štandardný plynový kotol a centralizované zásobovanie teplom zo zemného plynu, a to aj pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla.

2. Všetky menované zdroje majú svoje opodstatnenie. Budovanie systémov CZT má oporu v európskej legislatíve. Napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti odporúča, aby nové zariadenia na výrobu elektriny a existujúce zariadenia, ktoré sú v značnej miere renovované alebo ktorých povolenia alebo licencie boli aktualizované, boli po vykonaní analýzy nákladov a prínosov, ktorou sa preukáže prevaha prínosov, vybavené zariadeniami vysokoúčinnej kombinovanej výroby na využitie odpadového tepla vznikajúceho pri výrobe elektriny. Toto odpadové teplo by potom mohlo byť prostredníctvom sietí centralizovaného zásobovania teplom prepravované tam, kde je to potrebné. V každom prípade by nebolo múdre rozbíjať existujúce efektívne systémy CZT, a najmä nie tie, ktoré využívajú odpadové teplo z technologických procesov, ako je to napríklad v Trnave a okolí.

Tepelné čerpadlá majú z pohľadu ekologických cieľov svoje pevné miesto, vhodnosť ich inštalácie treba hodnotiť individuálne, s ohľadom na konkrétne podmienky a typ tepelného čerpadla. Vykurovanie zemným plynom má u nás dlhú tradíciu a pravdepodobne sa bude vo veľkej miere využívať aj v budúcnosti, vzhľadom na jeho cenovú dostupnosť – tu vidím potenciál na zlepšenie najmä v prechode na vysokoúčinné kondenzačné kotly. Ak hovoríme o nízkoteplotných zdrojoch tepla, ako sú kondenzačné kotly či tepelné čerpadlá, najvhodnejšia je ich kombinácia s veľkoplošnými sálavými systémami. Takéto systémy dokážu pracovať s vysokou účinnosťou a vytvárajú komfortné vnútorné prostredie.

3. Veľmi dobré postavenie má biomasa, ktorá aj z pohľadu primárnej energie a emisií CO₂ vychádza pri energetickej certifikácii jednoznačne najlepšie. To je však dobré riešenie len vtedy, ak existuje udržateľný systém hospodárenia s biomasou. V žiadnom prípade nemožno nezodpovedne vyrubovať lesy v mene lepšej energetickej hospodárnosti. Pri dosahovaní ekologických cieľov sa EÚ vo veľkej miere spolieha na solárne panely a tepelné čerpadlá. Energia z takýchto systémov má svoje miesto v energetickej bilancii Slovenska, tieto systémy však často zápasia s vyššími investičnými nákladmi a návratnosťou. Veľkým prínosom môžu byť sústavy CZT využívajúce teplo z technologických procesov či zvyškovú biomasu z poľnohospodárstva. V domoch s veľmi nízkymi tepelnými stratami stojí za zváženie využívať kombinované systémy vetrania a vykurovania, ktoré za priaznivých okolností potrebujú len pomerne málo elektrickej energie – tieto systémy by si zaslúžili viac výskumu.

Ing. Miroslav Bauco, i-energy, s. r. o.

1. Žiaľ, neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože v našej spoločnosti, aj v každej inej, je dobré akceptovať zákony a vyhlášky, no ak tie z rôznych dôvodov degradujú pravdu, otázka znie, na čo sú. Tak ako sa uvádza v úvode tejto ankety, množstvo skutočností nás presviedča o tom, že sa vo vyhláške uvádzajú nesprávne či nereálne hodnoty a postupy. Ak by sme akceptovali postupy podľa našej vyhlášky, dostaneme sa k úplne iným záverom ako pri reálnych meraniach. Napríklad výrobca elektrickej energie uvádza hodnoty znečistenia, ktoré postupne klesajú a dnes sa pohybujú na úrovni 0,122 kg/kWh, čo je dosť vzdialená hodnota od vyhláškou udávaných 0,293 kg/kWh – v skutočnosti je rozdiel viac ako dvojnásobný. Keď budem hovoriť od najnižších hodnôt k najvyšším, uviedol by som poradie od tepelného čerpadla cez plynový kotol po CZT.

2. Opäť ide o ťažké porovnanie, zjednoduší sa však, ak sa na to pozrieme z pohľadu energetickej hospodárnosti budov. Zákon definuje kategórie budov podľa energetických tried. Zároveň definuje lehoty a parametre budov s ohľadom na uvedené energetické triedy a definuje tzv. cieľovú hodnotu budov s takmer nulovou spotrebou energie po roku 2020. To znamená, že sa sleduje cielené stavebné riešenie budov s ohľadom na tepelnú techniku, vykurovaciu sústavu a prípravu TV, pričom meradlom budovy sa stáva spotreba primárnej energie. Je nevyhnutné povedať, že naše doterajšie prepočty ukazujú neakceptovateľnú pozíciu CZT. Vychádza, že budova v energetickej triede A sa po započítaní zdroja energie CZT dostane zrazu pri použití koeficientov a spôsobu výpočtu do triedy B, často aj C. Rovnako je to aj pri plynovom kotle, hoci ten je na rozhraní a občas sa pri ňom energetická trieda nezmení. Naopak, s tepelným čerpadlom zostane budova v triede A alebo sa trieda ešte zlepší.

Po zreálnení koeficientov však budú rozdiely väčšie. To isté nastane aj po úprave spôsobu výpočtu, pričom výsledky by sa mali prejaviť viac v prospech tepelných čerpadiel. Podľa mňa nemožno zanedbať ani skutočnosť, že tepelné čerpadlá neprodukujú v mieste inštalácie žiadny CO₂. Žiaľ, v našej republike nemajú TČ žiadnu významnú podporu a v energetickej koncepcii sa uprednostňujú práve CZT (s odôvodnením, že sa môže kontrolovať a merať), pri tepelnom čerpadle však netreba nič merať ani kontrolovať. To, čo sa kontroluje, sú F-plyny a CO₂, ktorý produkujú výrobcovia elektriny. Po zreálnení rozdielov transformačných a váhových faktorov pre emisie CO₂, resp. pri zmene metodiky výpočtu podľa skutočných hodnôt by sa úplne jednoznačne ukázalo, aké zdroje energie má zmysel podporovať. Podľa môjho názoru by bolo poradie od tepelných čerpadiel cez OZE až po iné zdroje a neobstáli by žiadne hry v prospech CZT a jeho podpory (to však neznamená, že ho treba zrušiť).

3. Podľa mojich skúseností ide práve o OZE. Vzhľadom na jednoduchosť sú pre zákazníka vhodné elektrické tepelné čerpadlá, aj keď na prvý pohľad sa pre výšku investície zdá, že to tak nie je. Z pohľadu prevádzkových nákladov a úspor sú však pre investora výhodné. Navyše ponúkajú aj možnosť chladenia, čo mnoho investorov využíva. Potom nasledujú všetky ostatné zdroje vrátane kombinácie s OZE.

Ing. Zdeněk Novák, produktový manažér – Wolf Slovenská republika, s. r. o.

1. Ak sa použije tepelné čerpadlo, ktoré sa prevádzkuje s nízkou výstupnou teplotou, vysokým SCOP a ktoré sa navyše využije aj ako zdroj chladu, potom je táto technológia absolútne jednoznačným víťazom. So znižovaním SCOP pri čerpadlách s vyššou výstupnou teplotou sa dá táto technológia už porovnať s plynovými kotlami. Inak pohľad na účinnosť a emisie v primárnom zdroji závisí značne od typu zdroja. Ťažko porovnávať veterné elektrárne s elektrárňami, ktoré spaľujú hnedé uhlie. Koncového užívateľa však nakoniec aj tak zaujímajú prevádzkové náklady.

2. Myslím si, že odpoveď na túto otázku sa skrýva v regióne inštalácie. Ak sa vo väčšom meste stane odberateľ CZT rukojemníkom, ktorý je pod tlakom ceny jednotky tepla, je to úplne iná situácia než tá, keď si staviteľ rodinného domu vyberá medzi tepelným čerpadlom a plynovým kotlom z pohľadu investičných nákladov a prevádzkových nákladov na 12 rokov. Ak nie je cena energie pre koncového užívateľa adekvátna skutočnému vstupu, je rozhodovanie absolútne jednoznačné.

3. Podľa mňa sú najbližšie k dosahovaniu ekologických cieľov aj ekonomickej výhodnosti kvalitné kotly na spaľovanie biomasy a peliet, plynové kondenzačné kotly a tepelné čerpadlá, to všetko doplnené solárnymi systémami a v spojení s veľkoplošnými nízkoteplotnými sálavými systémami.

doc. Ing. Peter Tomlein, CSc., tajomník Slovenský zväz chladiacej a klimatizačnej techniky

1. Pozície CZT, PK (plynový kotol) a TČ vychádzajú z potreby primárnej energie, z ekvivalentných emisií CO₂ a z ekonomiky. Najmä pri výpočte emisií sa používajú rôzne postupy a vstupné údaje. Pri energetickom hodnotení budov podľa vyhlášky sa objavuje výpočet, v ktorom sa emisie počítajú namiesto z dodanej energie z potreby energie, respektíve z primárnej energie. To čiastočne zapríčiňuje aj nie príliš vhodne zostavená tabuľka 8 vo vyhláške č. 364/2012 Z. z. Normatívny postup výpočtu podľa vyhlášky je definovaný na základe dodanej energie z jednotlivých energetických nosičov, ktorými sa cez systémovú hranicu domu zásobujú jednotlivé TZB na uspokojenie potrieb energie v budove podľa § 2(2). Emisie CO₂ sa určia podľa § 2(7) na základe jednotlivých energetických nosičov s využitím prepočítavacích faktorov podľa prílohy 2.

Množstvo CO₂ emitovaného do ovzdušia na energetickom certifikáte sa vyjadruje v kg/m² celkovej podlahovej plochy za jeden rok. Napriek pomerne jasne zadefinovanému výpočtu sa v praxi objavuje aj výpočet emisií z primárnej energie, čím sa tvorí nesprávny obraz o hodnotených zariadeniach. Na obr. 1 vidieť zjednodušený postup výpočtu primárnej energie a emisií CO₂, keď výrobu 3 KWh tepla v červenom rámčeku pomocou PK a TČ nahradíme z OZE. Z obr. 1 vyplýva, že TČ na rozdiel od PK zníži prínos energie získanej z OZE napríklad pomocou kotla na biomasu či solárneho kolektora a pod. A to aj napriek tomu, že PEF uvedený vo vyhláške pre elektrinu je vyšší ako európsky priemer uvádzaný Eurostatom a že skutočné emisie CO₂ (kg/kWh) vyrobenej elektriny sú na Slovensku výrazne nižšie.

2. Na zaraďovanie budov do energetických tried A1, A0 potrebujeme vo väčšine budov tepelné čerpadlá. Skončili sa časy, keď ich mnohí nepovažovali za technické zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje energie. Zmenili to až európske predpisy, ktorým sa postupne prispôsobujú aj tie naše. Splnenie cieľov pri znižovaní spotreby energie v budovách si to jednoducho vynucuje. Tepelné čerpadlá majú metodiku na výpočet podielu z OZE vydanú Rozhodnutím EK z roku 2013. Podľa nej pri splnení minimálneho sezónneho vykurovacieho súčiniteľa vyrobia TČ s inštalovaným výkonom približne 50 MW na Slovensku 85 GWh tepla, z čoho 50 GWh je z OZE. PK by pri výrobe 85 GWh tepla mali podľa vyhlášky emisie na úrovni 23 550 ton CO₂ a TČ na úrovni 9 962 ton CO₂, čo je 2,36x menej. Úspora emisií výpočtom podľa postupu v Rozhodnutí EK a vo vyhláške je tak
13 588 ton CO₂ za rok, čo predstavuje oproti PK úsporu až 58 %. Skutočná úspora je však vyššia.

3. Je zrejmé, že v praktickom živote občania sledujú hlavne ceny. Tie za teplo sú najvyššie pri CZT, ktoré je zatiaľ nastavené na rozvody horúcej vody. V budúcnosti by sa mohli okruhy CZT s teplou vodou dotovať napríklad odpadovým teplom a mohli by byť zásobníkom tepla na využitie „lacnej, nárazovej“ elektriny z OZE pomocou TČ. Dôležité sú izolácie a správne dimenzovanie, významnú úlohu má ekonomika takýchto rozvodov oproti tým jestvujúcim. Nielen malé, ale aj veľké tepelné čerpadlá dobre zapadajú do energetickej stratégie s veľkým podielom OZE pri výrobe elektriny. Súčasné náklady na CZT sa dajú znížiť odpojením a vybudovaním vlastnej plynovej kotolne alebo tepelného čerpadla. Aj keď návratnosť vlastnej plynovej kotolne je oproti CZT zväčša kratšia (okolo 4 až 6 rokov) a tepelného čerpadla dlhšia (5 až 8 rokov), plynové kotolne treba považovať za neperspektívne, pretože s nimi sa dom nedá posunúť do energetických tried A1, A0, čo bude okrem iného jedno z hlavných kritérií.

Navyše, tepelné čerpadlá v porovnaní s PK zarábajú dosahovanými úsporami po vrátení vynaloženej investície na svoju obnovu. Treba vziať do úvahy aj energetické zaraďovanie nových bytových domov alebo tých, ktoré by sa chceli odpojiť od CZT a vybudovať si svoj vlastný zdroj tepla. Podľa viacerých prepočtov sa využitím TČ dostane zateplený bytový dom do triedy A1. Ak zostane na centrálnom zdroji, bude len v triede D, a ak využije plynové kúrenie, bude v triede B, a to pri rovnakom zateplení a ostatných opatreniach. Podiel tepelných čerpadiel v tzv. nízkouhlíkových mestách, ktoré budú získavať teplo a chlad nielen zo zeme, vzduchu, vody, ale aj z kanalizácií, podzemných chodieb (metra), odpadového tepla z použitých termálnych vôd či z výrob v priemyselných podnikoch, sa postupne v EÚ aj vo svete zvyšuje. Tepelné čerpadlá budú stále viditeľnejšie, budeme stále viac vnímať, že prispievajú k všetkým trom cieľom KEB: šetria energiou, využívajú OZE a znižujú emisie CO₂.

(sf)
Foto: archív vydavateľstva a respondentov, Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.