Ceny energií nútia ľudí myslieť ekologicky
Revitalizácia posúva starostlivosť o bytové domy na Slovensku o priečku kvalitatívne vyššie. Obnovou bytového domu, teda zateplením a výmenou okien, sa plány na investície do vlastníctva obyvateľov neskončili. Možnosti investovať do alternatívnych zdrojov energie sú po dlhom období dostupnejšie.
Najskôr si treba uvedomiť, aké druhy energie existujú a ktorý zdroj chceme nahradiť. Ponúkajú sa rôzne možnosti náhradného/alternatívneho využitia za bežne dostupné zdroje tepla a elektrickej energie. V tomto kontexte je najzaujímavejšie využitie slnečných kolektorov. Mnohí nevedia, aký je rozdiel medzi slnečným kolektorom a fotovoltickým panelom. Rozdiel je v zdroji dodávajúcom teplo na ohrev vody (slnečný kolektor) a panelom na výrobu elektrickej energie (fotovoltika). V obidvoch prípadoch ide o využitie bezplatného zdroja dostupného takmer každému – o využitie slnečnej energie. Sú to nielen úsporné zdroje energie, ale aj zdroje šetrné k prírode (s produkciou nulových emisií CO2, bez produkcie hluku).
Slnečný kolektor je absorbér slnečného žiarenia, ktoré premieňa na teplo. Aby mohol absorbér teplo prijať, musí byť vyrobený z tepelne vodivého materiálu. Väčšinou býva medený alebo hliníkový. Musí prijať čo najviac tepla a zároveň ho čo najmenej vyžarovať. Teplo sa potom prenáša na teplonosné médium, ktoré preteká rúrkami absorbéra až do bojlera alebo iného spotrebiča. Slnečné kolektory slúžia najčastejšie na prípravu teplej vody (TV), ohrev vody pre bazény a pri splnení určitých technických podmienok aj na podporu vykurovania.
Fotovoltické panely vyzerajú podobne ako solárne. Priamo premieňajú slnečné žiarenie na elektrickú energiu pomocou solárneho panela pokrytého tenkou vrstvou kremíka. Kremík sa spracováva rôznymi spôsobmi; v závislosti na spôsobu spracovania vznikajú monokryštalické, polykryštalické či amorfné články. Nezužitkovaná elektrická energia, vyprodukovaná fotovoltickým panelom, sa odovzdáva do distribučnej siete. Užívateľ sa tak stáva výrobcom a dostáva odmeny podľa platného cenníka.
Zelené investície s dotáciami od štátu
Vláda vyčlenila 8 miliónov eur na dotáciu kotlov na biomasu a slnečných kolektorov pre rodinné a bytové domy. Opatrenie má nielen podporiť využívanie zelenej energie bežnými spotrebiteľmi (domácnosťami), ale aj vytvoriť nové pracovné miesta.
Ministerstvo hospodárstva vydalo 12. augusta 2009 výnos č. 7/2009, ktorý nadobudol účinnosť 20. augusta 2009. Tým sa upravuje výnos z apríla 2009, ktorý bol podľa mnohých plný prekážok a nezmyselných podmienok, ktoré záujemcov odrádzali vôbec o štátnu podporu zažiadať. Nová úprava je jednoduchšia, preto sa nezaznamenalo žiadne výrazné hromadenie žiadostí. Treba vedieť, že žiadosť (zvlášť pre rodinné domy a zvlášť pre bytové domy) sa musí podať osobne alebo poštou na pracovisko Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) najneskôr do 6 mesiacov po inštalácii kotlov alebo kolektorov. Podľa tejto novej právnej úpravy sa budú posudzovať aj žiadosti podané pred nadobudnutím účinnosti výnosu.
V akej výške možno získať dotácie?
Formulár žiadosti o dotáciu je k dispozícii na pracoviskách Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), na jej webovej stránke a na stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. |
Slnečnú energiu využívajú už aj bytové domy na Slovensku
Podľa spoločnosti HERZ, k najzaujímavejším inštaláciám solárnych panelov patria bytové domy v Michalovciach, Poprade, Šali, Košiciach a Dolnom Kubíne. Geografická poloha týchto miest nasvedčuje tomu, že slnečnú energiu má zmysel využívať nielen na Žitnom ostrove či v jeho okolí. Spoločnosti HERZ a Thermo|solar Žiar zabezpečujú inštalácie či dodávky pre projekty naozaj po celom Slovensku. Najviac požiadaviek sa týka inštalácie panelov do zateplených objektov alebo objektov odpojených z centrálneho zásobovania teplom.
| Kontrola a vrátenie dotácie SIEA je oprávnená do troch rokov od podania žiadosti vykonať revíziu inštalácie. Závažné porušenie podmienok poskytnutia dotácie musí oznámiť poskytovateľovi podpory najneskôr do 30 dní od vykonania kontroly. Vtedy si poskytovateľ uplatní nárok na vrátenie dotácie v plnej výške. |
Kde má zmysel solárnu technológiu použiť?
Vhodnosť lokalizácie solárnych kolektorov na území Slovenska, ako aj komplexný projekt, musí najskôr posúdiť odborník. Slnečné kolektory sa najčastejšie inštalujú na strechy alebo fasády budov, prípadne na voľné plochy v ich bezprostrednej blízkosti. Z logických dôvodov nemá zmysel investovať do solárnych panelov na prípravu teplej vody v priestoroch, kde solárny panel zakrýva iná plocha a slnko k nej vôbec nepronikne. Na Slovensku sa solárne kolektory najčastejšie inštalujú na novostavby. Podľa spomínaných spoločností prichádzajú najčastejšie dopyty po informáciách od projektantov, ktorých oslovia vlastníci budov, ale začínajú reagovať aj správcovia a spoločenstvá vlastníkov. Predpokladá sa, že o využívanie slnečnej energie bude aj vďaka dotáciám čoraz väčší záujem. V niektorých štátoch je montáž slnečných kolektorov nevyhnutnou súčasťou developerských projektov, bez ktorých investor nedostane stavebné povolenie.
Náklady a návratnosť investícií
Cenové ponuky solárneho zariadenia sa líšia podľa kvality a o vhodnosti konkrétneho panelu vzhľadom na miestne poveternostné podmienky musí rozhodnúť odborník. Podľa kvality a veľkosti systému, miesta a spôsobu ukotvenia kolektorov aj veľkosti potrebného solárneho zásobníka sa menia aj investičné náklady – pohybujú sa od 500 (15 063 Sk) do 800 € (24 100,80 Sk)/m2 pri dodávke na kľúč. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že návratnosť sa pohybuje v rozmedzí od 8 do 15 rokov. Tento údaj je však veľmi nepresný; vždy záleží aj od spôsobov financovania, úrokov a iných projektových nákladov. Možno aj potenciál trhu a narastajúci dopyt inšpiruje výrobcov inovovať technológie a znižovať vstupné náklady.
| Vďaka inštalácii 25 kolektorov na bytový dom v Michalovciach za 53 000 € (1 596 678 Sk) bez DPH sa ušetrí približne 33 % energie potrebnej na ohrev vody. Firma HERZ inštalovala kolektory za šesť mesiacov od predloženia projektu. |
Záver
„Slnečná energia môže znamenať iba doplnkový zdroj energie, tak pre domácnosti v rodinných domoch, ako aj pre bytové domy“, hovorí Ing. Ján Tomčiak z firmy Thermo|solar. Môžeme dúfať, že v blízkej budúcnosti začne viditeľný rozvoj solárnych, vodných či veterných elektrární, a tým sa zabezpečí zdravšie ovzdušie a vo väčšej miere sa využije zdrojov, ktoré nám príroda štedro ponúka.
Z podkladov spoločností AB Sortiment, HERZ, Sunenergy – Štefan Pohorelský a Thermo|solar Žiar,
spracovala Henrieta Peškovičová.
Foto: archív JAGA
Autorka je spolupracovníčka redakcie.
Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov.
