Cieľom certifikácie budov je zníženie spotreby energie

V čom je samotná podstata zákona o energetickej hospodárnosti budov?

Dosiahnuť zníženie spotreby energie na zabezpečenie všetkých požiadaviek súvisiacich so zdravým a bezpečným užívaním budov. Znamená to, že tú istú kvalitu alebo ešte lepšiu kvalitu pri užívaní budov vieme dosiahnuť bez zbytočného plytvania energiou. Konečný spotrebiteľ, teda stavebník, by mal za vynaložené finančné prostriedky dostať stavebné dielo, ktorým sa zabezpečia optimálne vlastnosti pri optimálne vynakladaných nákladoch počas užívania budovy. Samozrejme, cieľom je aj zníženie čerpania primárnych zdrojov energie a zníženie znečisťovania ovzdušia emisnými plynmi, najmä oxidom uhlíka.

Aké sú prvé skúsenosti z implementácie tohto zákona do praxe? Existuje dostatok odborných pracovníkov, ktorí by boli spôsobilí vykonávať energetickú certifikáciu?

Ako každý začiatok, aj začatie energetickej certifikácie budov je zložité, ale pritom zaujímavé. Prvé skúsenosti sú určite poznačené najmä nedostatkom odborne spôsobilých osôb, teda tých odborníkov, ktorí môžu spracovať a vydať energetický certifikát a energetický štítok budovy. Nedostatok odborne spôsobilých osôb a súčasne termíny kolaudácií ovplyvňujú pocit nedostatočného zabezpečenia procesu s názvom Povinnosť energetickej certifikácie.

Ako sa tento nedostatok rieši?

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vydalo na riešenie tohto problému na základe využitia ods. 2 § 82 stavebného zákona koncom marca usmernenie pre krajské stavebné úrady. Podľa neho môže stavebný úrad stanoviť primeranú lehotu na odstránenie nedostatku, ktorým je nepredloženie energetického certifikátu budovy ku kolaudačnému konaniu. Ak sú splnené ostatné podmienky v kolaudačnom konaní, uvedený nedostatok nebráni vydaniu kolaudačného rozhodnutia.

Kto a za akých podmienok môže vykonávať energetickú certifikáciu?

Energetickú certifikáciu môže vykonávať odborne spôsobilá osoba spĺňajúca požadované vzdelanie a odbornú prax, ktorá preukázala odbornú spôsobilosť skúškou odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou podľa zákona č. 138/1992 Z. z. Skúšky zabezpečuje Slovenská komora stavebných inžinierov. Z toho vyplýva, že energetickú certifikáciu nebude môcť vykonávať energetický audítor, ktorý bude ustanovený podľa zatiaľ len pripravovaného zákona o energetickej efektívnosti. Ním sa implementuje smernica č. 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách.

Na aké budovy sa certifikácia nevzťahuje?

Postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov sa nevzťahujú na tie budovy, ktoré sú uvedené v § 2 ods. 2 zákona. Pre ktoré kategórie budov je energetická certifikácia povinná, určuje zákon. Na všetky vykurované budovy možno vykonať dobrovoľnú energetickú certifikáciu.

Priblížme si ešte správnu interpretáciu zákona – znamená to, že sa netýka napríklad starších domov, ktoré sa doteraz neobnovovali?

Zákon č. 555/2005 Z. z. sa týka nových a vo významnej miere obnovovaných budov. Pri významnej obnove ide o také stavebné úpravy, pri ktorých sa mení spotreba energie – či už teda ide o zmenu v tepelnej ochrane zateplením jednotlivých stavebných konštrukcií, o výmenu otvorových konštrukcií (napríklad okien), alebo o zásahy do energetických systémov (napríklad systému vykurovania). Ak ide o zmeny, ktoré neovplyvnia spotrebu energie na niektorom mieste spotreby, na vlastníka sa nevzťahuje povinnosť zabezpečiť energetický certifikát budovy. Povinnosť zabezpečiť energetický certifikát nemá ani vlastník takej budovy, na ktorej sa nevykonávajú nijaké stavebné úpravy, budova zostáva v pôvodnom stave a vlastník budovu nepredáva alebo neprenajíma.

Aké sú sankcie za nedodržanie povinnosti vykonania energetickej certifikácie?

Podľa § 12 zákona č. 555/2005 Z. z. sa vlastník budovy dopustí priestupku tým, že neobstará energetický certifikát, hoci je na to podľa zákona povinný. Za priestupok možno podľa zákona uložiť pokutu 20 000 Sk. Úhrada pokuty neoslobodzuje vlastníka od povinnosti zaobstarať energetický certifikát budovy.

Na verejnosti sa často stiera rozdiel medzi energetickým auditom a energetickou certifikáciou budov. Kde treba hľadať odlišnosti?

Energetický audit môže vykonať energetický audítor akýmkoľvek spôsobom dohodnutým zmluvou uzavretou medzi objednávateľom a audítorom. Energetický certifikát môže vykonať odborne spôsobilá osoba iba výpočtom energetickej hospodárnosti budov podľa jednotnej metodiky postupmi vyplývajúcimi z európskych noriem. Tie na základe mandátu č. 343 Európskej komisie súvisia so smernicou č. 2002/91/ES a preberajú sa aj do sústavy slovenských technických noriem. Na tieto normy sa vzťahujú aj odkazy vo vyhláške MVRR SR č. 625/2006 Z. z., ktorou sa zákon č. 555/2005 Z. z. vykonáva.

Platí to aj pre energetické triedy?

Áno, rovnakou metódou sú určené aj rozpätia energetických tried, respektíve tried energetickej hospodárnosti, do ktorých sa jednotlivé budovy zaraďujú podľa kategórií. Energetický audítor a odborne spôsobilá osoba majú jednu povinnosť spoločnú – musia navrhnúť opatrenia. Odborne spôsobilá osoba ich musí uviesť do energetického certifikátu budovy a zároveň vyčísliť percento zníženia spotreby energie vplyvom uplatnenia vybraných opatrení.

Certifikácia sa uskutočňuje s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. V akých objemoch by sa malo pohybovať zníženie energií?

Formálnym cieľom je dostať príslušnú budovu významnou obnovou a využitím navrhovaných opatrení z energetickej triedy C až G do triedy B alebo až A a postaviť novú budovu tak, že dosiahne triedu A alebo v najhoršom prípade B. Ak berieme do úvahy, že horná hranica triedy D reprezentuje stav fondu budov k 1. januáru 2006, tak dosiahnutie hornej hranice triedy B znamená zníženie spotreby energie minimálne o 50 %. Pri rodinných domoch je to takmer 100 kWh/(m² . rok), pri bytových domoch minimálne 76 kWh//(m² . rok) a školách minimálne 74 kWh//(m² . rok). Ďalšie zníženie súvisí so znížením spotreby energie v distribučnom systéme a dotýka sa priamo primárnej energie.

Energetická certifikácia budov by mala priaznivo ovplyvniť kvalitu stavieb, ale aj rozšíriť využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Ide však iba o dodržiavanie predpisov, ktoré už máme v stavebnom práve zavedené od decembra 2002. Určite súvisí so zabudovávaním takých hrúbok tepelnej izolácie do stavebných konštrukcií i ochrany rozvodov, aby už v procese navrhovania v projektovej dokumentácii na stavebné povolenie sa preukázalo splnenie požiadaviek daných technickými normami. Zhotovovateľ by mal dodržiavať podmienky projektovej dokumentácie. Energetický certifikát budovy sa spracováva na základe zistení o skutočnej realizácii stavby.

Znižovanie energetickej náročnosti sa definuje ako jeden zo základných pilierov v rámci trvalo udržateľného rozvoja celej spoločnosti. Ako je na tom v tejto oblasti Slovensko v porovnaní so štátmi Európskej únie?

Zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov ako ukazovateľa určovania potreby energie dáva predpoklady aj na znižovanie energetickej náročnosti. Energetická náročnosť je ukazovateľom skutočnej spotreby energie v budove. Pred všetkými členskými štátmi Európskej únie je úloha zabezpečiť v období rokov 2008 až 2017, t. j. za deväť rokov, 9-percentnú úsporu konečnej energetickej spotreby. Znamená to každý rok znížiť spotrebu energie priemerne o 1 %.

V akej výške by sa mali pohybovať úspory?

Z Akčného plánu energetickej efektívnosti na roky 2008 až 2010 vyplýva, že na Slovensku treba vykonať opatrenia zamerané na dosiahnutie ročnej úspory konečnej energetickej spotreby v priemere 4 135 TJ/rok. Pre budovy to znamená zabezpečiť podiel na úsporách v rozsahu približne 1 654 TJ/rok. Samozrejme, zabezpečenie takéhoto cieľa nemôže byť iba povinnosťou vlastníkov budov. Pomocné nástroje prejavujúce sa najmä vo finančných podporách by mal nájsť aj štát.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský