Čo prináša nový zákon o energetickej efektívnosti?

Od decembra minulého roka je v platnosti zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti. Na tomto úseku zavádza viaceré podstatné zmeny. Budú prínosom? Nesú so sebou aj nejaké výraznejšie negatíva? Pýtame sa, s akým ohlasom sa zákon stretol a ako sa jeho uplatňovanie odrazí v praxi.

Otázky

1. Ako sa dívate na prijatie nového zákona o energetickej efektívnosti ako celku? Hodnotíte ho ako prínos?
2. Ktoré sú podľa vás najväčšie pozitíva a negatíva tohto nového predpisu?
3. Ako sa uplatňovanie zákona dotkne oblasti vášho pôsobenia?

Ing. Anton Letko, MBA – člen predstavenstva a generálny riaditeľ ENERGOPROJEKT Slovakia, a. s.

1. Nový zákon preberá právne záväznú smernicu EP a Rady EÚ č. 2012/27/EU o energetickej efektívnosti. Cieľom zákona je zvýšiť účinnosť využitia energie najmä v oblastiach konečnej spotreby, kde je predpoklad vysokých úspor energie. Prijatie nového zákona je prínosom.

2. Jednu z najdôležitejších zmien predstavuje zmena systému povinného energetického auditu. Nový zákon ruší povinnosť zabezpečiť vykonanie energetického auditu v mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch, ak by aj presiahli limity energetickej spotreby, takže takéto podniky ušetria týmto opatrením na nákladoch. Veľkí podnikatelia (podniky) sú po novom povinní zabezpečiť vykonanie energetického auditu každé štyri roky. Čas sa oproti päťročnej lehote upravenej predchádzajúcou právnou úpravou skrátil. Veľké podniky sú po novom povinné elektronicky poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému  súbor údajov pre monitorovací systém a súhrnný informačný list najneskôr do 30 dní od vyhotovenia tohto listu.

Zároveň sú povinné poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému písomnú správu z energetického auditu na účel overenia postupu pri jeho výkone, ďalej na účel overenia obsahu písomnej správy z energetického auditu a súhrnného informačného listu do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti prevádzkovateľa monitorovacieho systému. Ďalšou povinnosťou veľkých podnikov je uchovávať písomnú správu z energetického auditu a podklady, ktoré boli použité pri energetickom audite do vykonania ďalšieho energetického auditu.Sú to pozitíva, hlavne pre mikro, malé a stredné podniky z pohľadu nákladov, ale aj pre veľké podniky, ktoré energetickým auditom získajú väčší prehľad a rozhodovaciu schopnosť pri riešení svojho energetického hospodárstva.

3. Pre nás a projektovo-inžinierske organizácie bude výhoda spočívať v tom, že v prípade rekonštrukcie alebo rozšírenia energetického hospodárstva podnikateľa (podniku) nám bude môcť tento poskytnúť presnejšie (auditované) údaje o bilanciách energií pri ich výrobe a spotrebe ako doteraz.

Ing. Ladislav Piršel, PhD. – výkonný riaditeľ Slovenská rada pre zelené budovy

1. Prijatie tohto zákona chápeme ako pokračovanie nastúpeného trendu plniť záväzky Slovenska v oblasti európskych cieľov 20 – 20 – 20. Slovensko malo zákon o energetickej efektívnosti od roku 2008, takže s opatreniami na zlepšovanie energetickej efektívnosti tu už sú skúsenosti. Prvýkrát v histórii slovenského právneho poriadku sa upravuje povinnosť vykonávať energetické audity nie podľa veľkosti spotreby energie, ale podľa veľkosti podniku. Tieto opatrenia sa preto budú týkať aj celého radu spoločností, ktoré využívajú siete budov, ale nič materiálne nevyrábajú – nepatria do kategórie spotrebiteľov energie v priemysle alebo pôdohospodárstve.

Spotreba energie takýchto podnikov však môže byť porovnateľná so spotrebou menších alebo väčších priemyselných podnikov, preto to považujeme za správne. Navyše, zvyšovanie energetickej efektívnosti je návratom k zdravému rozumu. Špeciálne vtedy, keď sú premeny energie na využiteľné formy spojené so záťažami pre životné prostredie. Energetická efektívnosť však nemá byť samoúčelná, ale má byť súčasťou širšieho ponímania udržateľnosti. Opatrenia na podporu širšie ponímanej udržateľnosti zo strany štátu však, žiaľ, aj naďalej chýbajú.

2. Ako pozitívum hodnotíme, že sa zákon venuje aj definovaniu energetickej služby, podpornej energetickej služby, garantovanej energetickej služby a zmluve o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Definuje takto základné podmienky na vykonávanie týchto činností. Dôležitou súčasťou sú podľa nás aj ustanovenia o informovanosti v oblasti dodávok energie a, samozrejme, aj presnejšie vymedzenie, čoho sa má týkať obnova budov ústredných orgánov štátnej správy. Za negatívum v každom prípade považujeme to, že po zrušení predošlého predpisu – zákona č. 476/2008 Z. z. – a jeho vykonávacích predpisov, neexistujú ani po štvrťroku účinnosti nového zákona vykonávacie predpisy, na ktoré dal zákon splnomocňovacie ustanovenia, dokonca sa na tieto neexistujúce predpisy odvoláva. Vykonateľnosť zákona je potom napriek jeho účinnosti veľmi problematická.

3. Uplatňovanie nového zákona sa určite dotkne činnosti našich členov, a to nielen v tom, že niektorým vzniknú nové povinnosti (veľkým podnikom), ale aj v tom, že sa  niektorým vytvorí nový trh na poskytovanie služieb. Veríme, že zákon podporí aj výrobcov materiálov a zariadení, ktoré pomáhajú zvýšiť energetickú efektívnosť, a čo je asi najdôležitejšie, vytvorí predpoklady na zlepšenie životného prostredia.

Ing. Ľubica Šimkovicová – konateľka Inštitút pre energeticky pasívne domy

1. Zákon je čiastočnou transpozíciou smernice EP a Rady EÚ č. 2012/27/EU o energetickej efektívnosti. Cieľom zákona je zvýšiť energetickú efektívnosť najmä v oblasti konečnej spotreby, ustanovuje povinnosti štátnej správy pri tvorbe koncepcie energetickej efektívnosti, akčného plánu, návrh stratégie rozvoja systémov CZT, a najmä stanovuje pravidlá podnikania v oblasti energetických služieb. V súvislosti s obnovou budov má Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vypracovať v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR dlhodobú stratégiu obnovy verejných a súkromných budov a každé tri roky ju aktualizovať. Zákon upravuje aj povinnosť zabezpečiť energetický audit, ktorá zostáva aktuálnou už len pre veľké podniky. Zákon pôsobí pozitívne na rozvoj trhu s energetickými službami, a tým na zvyšovanie energetickej efektívnosti v oblasti budov.

2. Na Slovensku je zatiaľ len málo skúseností s finančným modelom EPC (Energy Performance Contracting), čo je vlastne garantovaná energetická služba. Ide o formu zmluvného vzťahu, pri ktorom rozsah projektu a výšku investície navrhuje dodávateľ vo väzbe na budúce úspory nákladov na energiu. Pozitívom je, že takéto formy financovania obnovy budov môžu viesť k dobrým výsledkom a významným úsporám energie potrebnej na prevádzku budov. Negatívom je, že vzhľadom na to, že hlavným kritériom je garantovaná úspora energie, nemusí to viesť nevyhnutne ku komplexnému riešeniu obnovy budovy a opatrenia sa pravdepodobne sústredia najmä na výmenu zastaranej technológie za efektívnejšiu. Tým sa zníži prínos v oblasti tepelnej ochrany budov a zvýšenia kvality vnútorného prostredia.

3. Inštitút pre energeticky pasívne domy pôsobí dlhodobo v oblasti osvety odbornej aj laickej verejnosti. Naši členovia sa venujú energetickej optimalizácii pomocou výpočtového softvéru PHPP (Passive House Planning Package), pričom výsledky takýchto kalkulácií a optimalizácií preukazujú, že metodika výpočtu je pomerne exaktná a vedie k požadovaným výsledkom. Vhodnou ukážkou je napríklad projekt bytového domu Zelené átrium v Trnave, kde časť budovy vznikla rekonštrukciou bývalých polygrafických závodov a časť je novostavba. Pomocou PHPP sa podarilo dosiahnuť v obidvoch častiach štandard pasívneho domu. Dobrým príkladom je aj projekt optimalizácie rekonštrukcie materskej školy v Dubovej, kde sa podarilo znížiť ročnú mernú potrebu tepla na vykurovanie z pôvodných 300 kWh/m² za rok na 60 kWH/m² za rok. Predpokladáme, že v najbližšom období bude narastať záujem o takéto služby, a to aj v dôsledku prijatia tohto zákona.

Ing. Róbert Máček – konzultant ENVIROS, s. r. o., člen skupiny JACoBS

1. Prijatie zákona o energetickej efektívnosti hodnotíme kladne. Zákon č. 321/2014 Z. z. nahradil až sedem rozličných zákonov a súvisiacich vyhlášok platných do minulého roka. Už to je veľkým prínosom.

2. Vzhľadom na nevyhovujúci stav mnohých budov ústredných orgánov štátnej správy je pozitívom zákona určite to, že definuje povinnosť štátu vypracovať plán obnovy týchto budov s definovaným cieľom úspor energie. Mal by to byť štát, kto pôjde v energetickej efektívnosti príkladom. Ďalším pozitívom je definícia garantovanej energetickej služby a jej poskytovateľa. Veríme, že zakotvenie v zákone podporí rozvoj garantovanej energetickej služby u nás. Do tretice je veľkým pozitívnym krokom zlepšenie informovanosti koncového spotrebiteľa o jeho spotrebách energie. Je to predsa koncový spotrebiteľ, kto šetrí energiou. Ako nevhodné riešenie vidíme stanovenie povinnosti vykonať energetický audit pre podniky podľa ich veľkosti a nie podľa spotrieb energie. Ide, samozrejme, o transpozíciu smernice EÚ, nie je to však šťastné riešenie.  

3. Naša spoločnosť dlhodobo podporuje garantovanú energetickú službu, a to nielen na Slovensku. Snažíme sa aj o podporu energeticky úsporných projektov a o rozvoj obnoviteľných zdrojov energie v spolupráci s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) v kreditných linkách MunSEFF a SlovSEFF. Veríme, že príde k ich rozvoju aj za účasti našej spoločnosti.

(sf)
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.