Dekarbonizujme rozumne podľa princípu „hodnota za peniaze“
Ak nám na Slovensku ide skutočne o predchádzanie a riešenie klimatickej zmeny, dekarbonizovať by sme mali striktne podľa princípu „hodnota za peniaze“, t. j. jednotlivé opatrenia zoradiť od najlacnejších na tonu zníženia CO2eq po tie najdrahšie.
Polovica slovenských emisií skleníkových plynov pochádza od veľkých priemyselných a energetických závodov. Hospodárstvo je energeticky náročné, preto je potenciál úspor energie a emisií v priemysle veľký. Najefektívnejšie projekty dekarbonizácie spočívajú v náhrade uhlia v energetike a v zavedení elektrických oblúkových pecí v železiarňach.
Emisie CO2 z individuálneho vykurovania zemným plynom napr. predstavujú len približne 7 % z celkových ročných emisií skleníkových plynov v Slovenskej republike.
Podľa mnohých ekoaktivistov je jediným správnym riešením hĺbková obnova domov a ich prechod na tepelné čerpadlá. Pri 786 100 domácnostiach s individuálnym vykurovaním plynom to predstavuje nasledujúce náklady:
1. na energetický štandard A1: 21,8 mld. eur
2. na inštaláciu tepelných čerpadiel: 9,90 mld. eur
3. na posilnenie elektrizačnej infraštruktúry: cca 7,35 – 13,36 mld. eur
Rok 2019 možno považovať za štandardný rok bez vplyvu pandémie a geopolitickej situácie v roku 2022. |
Vzhľadom na vysoké náklady na zateplenie a vysoký počet nezateplených rodinných domov momentálne neexistuje žiadny národný ani európsky rozpočet, ktorý by dokázal pokryť dotácie na zateplenie, ktoré by boli dostupné aj pre príjmovo slabšie domácnosti.
Ak by sme napriek tomu za 39 mld. eur kompletne zateplili rodinné domy a domácnosti vykurujúce plynom, ktoré by tak prešli na tepelné čerpadlá, emisie by sa znížili iba o 2,3 mil. ton CO2 ročne.
Pre porovnanie, investícia do elektrických oblúkových pecí a súvisiacich zmien v košických železiarňach by predstavovala 1,5 mld. eur a emisie by sa znížili až o 6 mil. ton CO2eq ročne.
Aj v sektore vykurovania zemným plynom existujú opatrenia, ktoré sú v súlade s princípom HzP. Na Slovensku je dnes používaných cca 401-tisíc starších plynových kotlov. Ak by sme jednu výmenu za moderný nízkoemisný plynový kondenzačný kotol podporili sumou 1 500 eur, minuli by sme spolu 601,5 mil. eur a ušetrili ročne 310-tisíc ton CO2. Pre domácnosť by to znamenalo okamžitú úsporu 15 až 23 % nákladov na kúrenie. Štátu by sa taká podpora vrátila na úspore na dotáciách za energie (približne 500 eur v najbližších dvoch rokoch).
Z hľadiska súčtu celkových prevádzkových a investičných nákladov, ktoré musí vynaložiť spotrebiteľ za 15 rokov životnosti vykurovacieho zariadenia v rodinných domoch všetkých energetických tried, vychádza plynový kondenzačný kotol výrazne lacnejšie ako tepelné čerpadlo. Navyše, úlohou európskeho a slovenského plynárenstva ostáva integrácia obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, čo je logický krok k trvalej udržateľnosti tohto odvetvia.
Na Slovensku stále máme aj 311-tisíc domov, ktoré vykurujú tuhým palivom (28 % všetkých rodinných domov), a na tie sa treba tiež sústrediť. Dotácia na zateplenie pokrývajúca významnú časť nákladov, ako aj dotácia na ich výmenu za moderný kotol na biomasu, plynový kondenzačný kotol či tepelné čerpadlo by takto synergicky riešila problém zlej kvality ovzdušia, emisií CO2, energetickej efektívnosti aj energetickej chudoby.
Zdroj: Eurostat, SPP – distribúcia, a.s., ICZ Slovakia, a.s.
Rok 2019 možno považovať za štandardný rok bez vplyvu pandémie a geopolitickej situácie v roku 2022.
Zdroj: PR článok SPP – distribúcia , a.s.
