Efektívnosť pri používaní energie v návrhu nového zákona

Energetická efektívnosť je v posledných rokoch v centre pozornosti ekonómov a politikov, či už na celosvetovej, európskej alebo národnej úrovni. V tomto kontexte vláda SR na svojom zasadnutí 20. augusta 2008 schválila návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie. Čo tento zákon prinesie?

Európsky kontext
Európske spoločenstvá od tzv. prvej ropnej krízy začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia dlhodobo usilujú o úsporné využívanie prírodných zdrojov v záujme ochrany životného prostredia a racionalizácie investičných a prevádzkových nákladov užívania zariadení a výrobkov. Podľa článku 174 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ide najmä o úsporné a racionálne využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov – ropných produktov, zemného plynu a tuhých palív, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého. Racionálne využívanie sa má podporiť aj preto, že Európska únia dováža značnú časť primárnych zdrojov energie z tretích krajín, čo so sebou prináša aj otázky bezpečnosti zásobovania energiou a vplýva na premietanie výkyvov cien energie na svetových trhoch do jednotlivých ekonomík a každodenného života obyvateľov.

Výroba a používanie energie majú veľký podiel na spotrebúvaní prírodných zdrojov v členských štátoch a významný vplyv na životné prostredie. Monitorovanie a podpora efektívnosti pri používaní energie a zvýšenie energetickej účinnosti predstavujú vhodné spôsoby prispievajúce k dosiahnutiu cieľov zníženia emisií skleníkových plynov. Zároveň umožňujú využívať nákladovo prijateľné opatrenia zamerané na úspory energie. Opatrenia na podporu energetickej efektívnosti by mohli členským štátom Európskej únie pomôcť čiastočne znížiť závislosť od dovozu energie. Posun smerom k energeticky účinným technológiám môže podporiť inovatívnosť a konkurencieschopnosť Európskej únie, ako sa to zdôrazňuje aj v Lisabonskej stratégii.

Prečo vznikol zákon o energetickej efektívnosti?
Európske spoločenstvá vykonali viaceré opatrenia na racionalizáciu spotreby energie a obmedzovanie emisií oxidu uhličitého. Jedným z aktuálnych opatrení na zlepšenie situácie je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006).

Dôvodom na prípravu návrhu zákona o efektívnosti pri používaní energie (zákona o energetickej efektívnosti) bola potreba transpozície smernice 2006/32/ES. Prijatím navrhovaného zákona sa vyplní právne vákuum v oblasti racionálneho využívania energie a tiež sa doplní systém koncepčných dokumentov a právnych predpisov zameraných na energetiku a energetickú efektívnosť:

• koncepcia energetickej efektívnosti SR,
• akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2008 – 2010,
• zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 657/2005 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z. z.,
• zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z.,
• zákon č. 665/2007 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu (zákon o ekodizajne),
• nariadenia vlády o energetickom štítkovaní,
• nariadenia vlády o technických požiadavkách na výrobky.

Uvedený súbor predpisov by sa mal doplniť o dva návrhy zákonov, ktoré sú v etape po medzirezortnom pripomienkovom konaní, konkrétne:

• návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• návrh zákona o Fonde energetickej efektívnosti.

Predmetom právnej úpravy zákona o efektívnosti pri používaní energie je vytvorenie rámca pre racionálne používanie energie, stanovenie požiadaviek na energetickú efektívnosť pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe energie, monitorovanie a podpora energetickej efektívnosti, definovanie povinností fyzických osôb, podnikateľov, právnických osôb a orgánov štátnej správy pri používaní energie. Jeho cieľom je zvýšiť účinnosť konečného využitia energie a podporiť rozvoj energetických služieb. Súčasťou návrhu zákona je aj doplnenie zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. s cieľom evidencie a vyhodnocovania energetických certifikátov budov. Túto úlohu zabezpečí ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja alebo ním poverená organizácia.

Obsah ustanovení zákona

Obsah, definície, povinnosti
Samotný návrh zákona obsahuje tri články a 18 paragrafov, ktoré možno uviesť nasledovne:
V § 1 návrhu zákona sa vymedzuje predmet návrhu zákona. Jeho účelom je vytvorenie rámca na stanovenie požiadaviek na efektívnosť pri používaní energie, t. j. pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe, a stanovenie povinností pri používaní energie. Zákon sa týka všetkých skupín pri používaní energie, t. j. právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov, ako aj ostatných fyzických osôb. Efektívnosť pri používaní energie treba riešiť komplexne, a preto sa z návrhu zákona nevylučujú koncoví spotrebitelia zaoberajúci sa činnosťami vymedzenými v prílohe I k smernici EP a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES podľa prílohy I smernice 2003/87/ES. Povinnosti ukladané týmto zákonom nie sú v rozpore so zákonom č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V § 2 sa nachádzajú definície základných pojmov používaných v jednotlivých ustanoveniach zákona, obsahovo zhodné so smernicou 2006/32/ES. Z definícií vyplýva, že povinnosti a požiadavky na efektívnosť sa týkajú používania všetkých foriem komerčne dostupnej energie s výnimkou leteckých palív a ťažkých vykurovacích olejov pre námornú dopravu. Definujú sa základné pojmy, ako je efektívnosť pri používaní energie, energetická účinnosť a energetická náročnosť. Toto ustanovenie návrhu zákona obsahuje aj definíciu pojmu energetický audit ako systematický postup na získanie dostatočných informácií o súčasnom stave technických zariadení a budov určených na používanie energie, na identifikáciu a návrh nákladovo efektívnych možností úspor energie. Jeho výstupom je písomná správa.

Povinnosti ústredného orgánu štátnej správy v súvislosti so spracovaním a vyhodnocovaním strategických a akčných dokumentov (koncepcií a akčných plánov) zameraných na efektívnosť pri používaní energie sú uvedené v § 3.

V kontexte smernice 2006/32/ES má verejný sektor slúžiť ako príklad. Na tento účel má najmä verejný sektor vykonať opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti zamerané na nákladovo efektívne opatrenia, ktoré vytvárajú čo najväčšie úspory energie v čo najkratšom čase. Takéto opatrenia sa majú vykonať na vhodnej celoštátnej ako aj regionálnej alebo miestnej úrovni. Tieto opatrenia sa stanovia v národných akčných plánoch, a preto budú pri tvorbe a hodnotení národných akčných plánov spolupracovať aj samosprávne kraje .

Cieľom Koncepcie efektívnosti pri používaní energie je najmä urobiť inventarizáciu súčasného poznania potenciálov energetických úspor v jednotlivých sektoroch ekonomiky, identifikovať bariéry, navrhnúť strategické ciele a priority, rámcovo definovať energeticky úsporné opatrenia, časovo zoradiť postupné kroky smerujúce k dosiahnutiu vytýčených cieľov a zabezpečiť realizáciu navrhnutých opatrení a ich monitorovanie. Koncepcie vypracúva Ministerstvo hospodárstva SR s perspektívou na 10 rokov s tým, že sa po piatich rokoch priebežne vyhodnotí a môžu sa navrhnúť jej zmeny. Akčný plán efektívnosti pri používaní energie v zmysle smernice 2006/32/ES je implementačným nástrojom na dosiahnutie národného indikatívneho cieľa úspor energie. Konkretizuje vybrané opatrenia a činnosti na najbližšie tri roky vrátane predpokladaných podporných finančných mechanizmov. Slovenská republika bude pripravovať akčné plány s trojročnou periodicitou v súlade s platnou európskou legislatívou. Hodnotenie plnenia akčného plánu a hodnotenie a overovanie úspor energie sa bude vykonávať podľa príloh smernice 2006/32/ES.

Výroba energie a hodnotenie prevádzok
Ustanovenia § 4 sa zameriavajú na definovanie povinností v oblasti výroby energie. Výrobcovia elektriny a výrobcovia tepla budú musieť splniť požiadavku, aby novobudované, rekonštruované alebo prevádzkované zariadenia na výrobu elektriny, zariadenia na výrobu tepla a zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla dosahovali aspoň definovanú minimálnu účinnosť.

Hodnoty minimálnej účinnosti zariadení sa stanovia všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva SR. Pri jeho príprave sa zohľadnia hodnoty účinnosti zariadení stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS a vyhláškou Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach č. 59/2008 Z. z., ktorou­ sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 328/2005 Z. z., ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov. Vzhľadom na nevyhnutne potrebný čas na prípravu nových projektov a prípadné úpravy v existujúcich zariadeniach sa lehota nadobudnutia účinnosti § 4 posúva na 1. január 2013.

Paragraf 5 sa týka problematiky povinnosti pravidelného hodnotenia zariadení na prenos, prepravu, distribúciu a rozvod energie a vybraných médií. Ide o tzv. samohodnotenie prevádzky zariadení s cieľom zisťovania strát, resp. energetickej náročnosti dopravy energie a médií. Dôležité je ustanovenie o zverejňovaní výsledkov hodnotenia, aby sa o nich informovala široká verejnosť. Napriek tomu, že v zákone sa nestanovujú žiadne ukazovatele, ktoré treba plniť, zvyšuje sa ním možnosť informovanosti širokej verejnosti o tom, či sa v súvislosti s prevádzkou zariadení na prenos, prepravu, distribúciu a rozvod energie a vybraných médií dosahujú úspory energie.

Veľké budovy, vykurovanie a príprava TV
V jednotlivých odsekoch § 6 sa vymedzujú povinnosti vlastníkov veľkých budov s úžitkovou plochou 1 000 m2 a viac s ústredným teplovodným vykurovaním a centrálnou prípravou teplej vody. Vlastníci budov budú povinní hydraulicky vyregulovať vykurovaciu sústavu v budove a rozvody teplej vody a udržiavať ich hydraulicky vyregulované, ako aj vybaviť sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti na teplote vzduchu vo vykurovaných miestnostiach, v ktorých sa osoby trvale zdržiavajú. Povinnosti podľa tohto zákona môže vlastník veľkej budovy previesť na správcu.

Požiadavky na tepelnú izoláciu rozvodov vykurovania a teplej vody sa ustanovujú v § 7. Tepelná izolácia rozvodov tepla a teplej vody v budovách významne ovplyvňuje energetickú efektívnosť. Technické požiadavky na takúto tepelnú izoláciu sa doteraz v Slovenskej republike neustanovili, preto sa Ministerstvo hospodárstva SR splnomocňuje na vydanie takéhoto všeobecne záväzného právneho predpisu. Zákon tiež ustanovuje výnimky, kedy sa na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody nevzťahujú žiadne povinnosti.

Energetická náročnosť výroby
V § 8 je obsahnutá povinnosť spotrebiteľov energie v priemysle a v pôdohospodárstve (ktorí sú definovaní v prílohe č. 1 uvedeného zákona) vyhodnotiť energetickú náročnosť výroby energetickým auditom prvýkrát v lehote podľa prílohy č. 1 alebo do piatich rokov od uvedenia ich zariadenia do trvalej prevádzky. Spotrebiteľ energie v priemysle a v pôdohospodárstve je subjekt, ktorý vykonáva akúkoľvek činnosť zaradenú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností do skupiny A, C, D, E alebo F.

Spotrebitelia energie v priemysle a v pôdohospodárstve sú povinní energetické audity aktualizovať každých päť rokov. Energetický audit budú vykonávať energetickí audítori. Postup pri výkone energetického auditu, obsah písomnej správy a súbor údajov na monitorovanie efektívnosti pri používaní energie sa ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva SR.

Energetický audítor a energetické služby
Predmetom právnej úpravy § 9 je ustanovenie požiadaviek na výkon činnosti energetického audítora. Zoznam energetických audítorov vedie Ministerstvo hospodárstva SR. V odseku 2 sa stanovujú podmienky na zápis do zoznamu energetických audítorov. Skúšky odbornej spôsobilosti a aktualizačnú odbornú prípravu energetických audítorov bude vykonávať Slovenská inovačná a energetická agentúra. Za osvedčenie o odbornej spôsobilosti sa podľa návrhu zákona bude považovať aj doklad o absolvovaní kurzu pre energetických audítorov, ktorý vydala Slovenská inovačná a energetická agentúra a jej právni predchodcovia.

Energetický audit bude môcť vykonať aj osoba z iného členského štátu Európskej únie, ak je držiteľom oprávnenia na výkon činnosti energetického audítora podľa právnych predpisov iného členského štátu. Energetický audítor bude povinný každoročne do 31. marca zaslať súbor údajov o energetických auditoch, ktoré vykonal za predchádzajúci kalendárny rok. Súbory údajov sa budú zasielať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému.

V § 10 sa vytvára legislatívny rámec pre energetické služby. Definuje sa súbor činností pri poskytovaní energetickej služby. Energetická služba je služba na dosiahnutie efektívnosti pri používaní energie a dosiahnutie hmotného prospechu (alebo inej výhody pre zmluvné strany), ktorú poskytuje právnická alebo fyzická osoba – podnikateľ na základe zmluvy, pričom stačí splnenie ohlasovacej povinnosti a nevyžaduje sa splnenie žiadnych ďalších podmienok alebo povinností.

Predmetom zmluvy môže byť:

• spracovanie energetických analýz a energetických auditov,
• návrh projektu zameraného na efektívnosť pri používaní energie a jeho realizácia,
• prevádzka a údržba energetických zariadení,
• monitorovanie a hodnotenie spotreby energie,
• zabezpečenie palív a energie za účelom poskytovania výkonov najmä v oblasti kvality vnútornej klímy v budovách, osvetlenia a prevádzky zariadení, ktoré spotrebúvajú energiu,
• dodávka energetických zariadení.

Energetické služby nie sú podľa návrhu tohto zákona regulovanou činnosťou v zmysle zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhy zmlúv o poskytnutí energetickej služby zverejní Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Iné povinnosti
Predmetom § 11 je ustanovenie povinností pre ústredné orgány štátnej správy, obce, samosprávy a obchodné energetické spoločnosti v súvislosti s monitorovaním efektívnosti pri používaní energie, poskytovaním a spracovaním vybraných údajov. Vymedzuje tiež informačné povinnosti obchodných energetických spoločností voči spotrebiteľom. V tomto paragrafe sa určujú aj ďalšie povinnosti, ktoré by mala vykonávať Slovenská inovačná a energetická agentúra ako príspevková organizácia Ministerstva hospodárstva SR.

Zvláštne záujmy, dozor, konania
V § 12 sa vymedzuje ochrana zvláštnych záujmov pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ozbrojené sily Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor a Slovenskú informačnú službu, v súvislosti so sledovaním a vyhodnocovaním celkovej spotreby energie.

Dozor nad dodržiavaním zákona bude podľa § 13 vykonávať Štátna energetická inšpekcia zriadená zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike, okrem špecifikovaných zariadení a objektov uvedených v odseku 2 tohto paragrafu.

V § 14 a 15 sa vymedzujú konania právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktoré sú podľa zákona správnym deliktom. Za porušenie povinností uložených zákonom sa ukladajú pokuty podľa všeobecných zásad o správnych deliktoch vo výške od 200 do 30 000 eur. Pri určovaní výšky pokuty inšpekcia prihliada na závažnosť konania, na trvanie a opakovanie protiprávneho stavu. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Spoločné a prechodné ustanovenia
V § 17 sa nachádzajú spoločné a prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých majú členské štáty podľa prílohy II uvedenej smernice ES určiť vlastné indikatívne ciele úspor energie a podľa prílohy IV tejto smernice spôsob merania, výpočtov a normalizácie úspor energie. Preto sa Ministerstvo hospodárstva SR splnomocňuje, aby právnym predpisom upravilo tieto prevažne technické a fyzikálne skutočnosti. V tomto ustanovení sa tiež Ministerstvu hospodárstva SR určujú lehoty na hodnotenie koncepcie efektívnosti pri používaní energie do 31. decembra 2012 a predloženie nasledujúceho akčného plánu energetickej efektívnosti pri používaní energie do 30. apríla 2011.

Podľa tohto paragrafu budú takisto vlastníci veľkých budov povinní splniť povinnosti podľa § 6 ods. 2 až 4 zákona, a to do piatich rokov od nadobudnutia jeho účinnosti. Ak je vlastníkom veľkej budovy vyšší územný celok alebo obec, môže požiadať ministerstvo o odklad splnenia tejto povinnosti v prípade, že preukáže prípravu alebo realizáciu projektu opatrení na dosiahnutie efektívnosti pri používaní energie vo väčšom rozsahu ako ustanovuje zákon.

Novela zákona č. 555/2005 Z. z.
Podľa článku II tohto zákona sa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. dopĺňa o povinnosť viesť evidenciu a vyhodnocovať energetické certifikáty budov. Túto úlohu zabezpečí Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR alebo ním poverená organizácia.

Účinnosť
Článok III zákona určuje navrhovanú účinnosť zákona od 1. januára 2009, s výnimkou § 4 a § 11 ods. 1 písm. b), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013. Účinnosť § 4 sa posunula z dôvodu času nevyhnutne potrebného na prípravu nových projektov a prípadné úpravy v existujúcich zariadeniach v súvislosti so zabezpečením požadovanej minimálnej účinnosti energetických zariadení. Vzhľadom na nedostatočné personálne kapacity v orgánoch územnej samosprávy treba prechodné obdobie, počas ktorého sa vypracuje jednotná metodika a vybudujú sa personálne kapacity na sledovanie a monitorovanie celkovej spotreby energie v orgánoch územnej samosprávy. Účinnosť § 11 ods. 1 písm. b) sa preto navrhuje až od 1. januára 2013.

Ing. Ján Magyar

Autor je hlavným štátnym radcom na odbore medzinárodných vzťahov v energetike sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva SR.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK 6/2008.