Energetickรก hospodรกrnosลฅ budovy
Ako by sa mal vyjadriลฅ vplyv obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie vย mieste budovy do vรฝpoฤtu energetickej hospodรกrnosti budovy? Aลพ donedรกvna sa na budovu pozeralo ako na spotrebiฤ energie, ktorรก sa vย nej pouลพรญva na รบpravu vnรบtornej klรญmy. Zloลพitรฝ vรฝvoj navrhovania budov zaznamenal od polovice 70. rokov minulรฉho storoฤia, teda od prvej ropnej krรญzy, mnohรฉ etapy, vย ktorรฝch sa presadzovala snaha oย ลกetrenie energiou vย budovรกch. Aลพ do polovice 70. rokov saย problematika tepelno-technickรฝch vlastnostรญ stavebnรฝch konลกtrukciรญ zameriavala len na dimenzovanie aย rieลกenie limitnรฝch hodnรดt zabezpeฤujรบcich hygienickรฉ poลพiadavky uลพรญvanรฝch budov. Neexistovali limitnรฉ hodnoty veliฤรญn na obmedzenie ลกpecifickรฝch tepelnรฝch strรกt budov alebo potreby energie na vykurovanie.
Zรกsadnรก zmena vย nรกzore na vรฝznam tepelno-technickรฝch vlastnostรญ stavebnรฝch konลกtrukciรญ nastala vย celosvetovom meradle po roku 1973 (zaฤiatok prvej energetickej krรญzy). Prejavila sa tak, ลพe na rozdiel od predchรกdzajรบceho obdobia sa stala prioritnรฝm dรดvodom zlepลกovania tepelno-technickรฝch vlastnostรญ potreba zmenลกovaลฅ tepelnรฉ straty budov cez obvodovรฉ konลกtrukcie, zniลพovaลฅ spotrebu tepla na vykurovanie budov aย vyยญuลพรญvaลฅ obnoviteฤพnรฉ zdroje energie.Dnes mรก tento trend navrhovania budov so znรญลพenou potrebou energie vรญziu vย โbudove sย takmer nulovou spotrebou energieโ, ktorรก je definovanรก vย prepracovanom znenรญ smernice 2010/31/Eร oย energetickej hospodรกrnosti (ฤalej len EPBD recast) [4] aย znamenรก budovu sย veฤพmi vysokou energetickou hospodรกrnosลฅou. Poลพadovanรฉ takmer nulovรฉ alebo veฤพmi malรฉ mnoลพstvo potrebnej energie by sa malo vo vรฝznamnej miere pokryลฅ energiou zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov vrรกtane energie zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo vย blรญzkosti budovy. Zรกroveล to znamenรก, ลพe sa budeme stretรกvaลฅ sย budovami ktorรฉ:
- energiu vyrรกbajรบ na mieste aย zรกroveล ju aj spotrebujรบ (naprรญklad solรกrne kolektory na prรญpravu teplej vody),
- energiu vyrรกbajรบ na mieste aย ฤasลฅ zย nej spotrebujรบ aย ฤasลฅ odvedรบ cez systรฉmovรบ hranicu budovy do siete (naprรญklad fotovoltickรฉ panely).
Na budovu sa tak uลพ nedรก pozeraลฅ len ako na spotrebiฤ, ale zรกroveล sa stรกva aj zdrojom odvรกdzanej energie (obr. 1).
Primรกrna energia
Primรกrna energia sa vypoฤรญta zย dodanej aย odvรกdzanej energie pre kaลพdรฝ energetickรฝ nosiฤ:
kdeย ย ย Edel,iย ย ย jeย ย ย dodanรก energia pre energetickรฝ nosiฤ i,
ย ย ย Eexp,iย ย ย โย ย ย odvรกdzanรก energia pre energetickรฝ nosiฤ i,
ย ย ย fP,del,iย ย ย โย ย ย faktor primรกrnej energie pre dodรกvanรฝ energetickรฝ nosiฤ i,
ย ย ย fP,exp,iย ย ย โย ย ย faktor primรกrnej energie pre odvรกdzanรฝ energetickรฝ nosiฤ i.
Vรฝpoฤet aย prezentรกcia รบdajov oย energetickej hospodรกrnosti budovy sรบ zaloลพenรฉ na metodike systรฉmu eurรณpskych noriem. Vรฝpoฤtovรฝ postup vychรกdza zย potreby tepla (na vykurovanie, chladenie, prรญpravu teplej vody atฤ.), na zรกklade ktorej sa urฤuje potreba energie (na vykurovanie, chladenie, prรญpravu teplej vody atฤ.) aย vย treลฅom kroku sa urฤuje primรกrna energia aย emisie oxidu uhliฤitรฉho. Symbolicky to znamenรก, ลพe vรฝpoฤet postupuje od potreby kย zdroju, teda od potreby tepla aลพ kย primรกrnej energii. Sย elektrickรฝmi systรฉmami (osvetlenie, vetranie aย vlastnรก spotreba energie) aย tepelnรฝmi systรฉmami (vykurovanie, chladenie aย prรญprava teplej vody) sa uvaลพuje oddelene vnรบtri systรฉmovej hranice budovy. Sย energiou vyrobenou na mieste zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie sa neuvaลพuje ako so sรบฤasลฅou dodanej energie. Dodanรก energia zahลลa elektrickรบ energiu od trhovรฉho dodรกvateฤพa energie zo siete, energiu zย plynu od trhovรฉho dodรกvateฤพa zo siete, naftu, vykurovacรญ olej alebo, povedzme, peletky (pri vลกetkรฝch sa uvaลพuje primรกrny energetickรฝ faktor). Tรกto energia sa transportuje do budovy na zรกsobovanie systรฉmov techniky prostredia.
–>–>
Akรฝ je odporรบฤanรฝ postup vรฝpoฤtu? Postupnosลฅ uvรกdza vรฝpoฤet energetickej hospodรกrnosti budovy od potreby tepla aลพ po primรกrnu energiu:
- vypoฤรญta sa potreba tepla (na vykurovanie, chladenie, prรญpravu teplej vody atฤ.)ย โ urฤรญ sa potreba tepla pre jednotlivรฉ systรฉmy budovy;
- od potreby tepla sa odpoฤรญta tepelnรก energia zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie vyrobenรก na mieste (naprรญklad zo solรกrnych kolektorov pri prรญprave teplej vody);
- vypoฤรญta sa potreba energie na kaลพdรฉ koncovรฉ pouลพitie (vykurovanie, chladenie, prรญpravu teplej vody, vetranie aย osvetlenie), ktorรก sa urฤuje zรกroveล pre kaลพdรฝ energetickรฝ nosiฤ (elektrika aย inรฉ nosiฤe). Do รบvahy sa berรบ รบฤinnosti zdroja, distribรบcie, odovzdรกvania aย regulรกcie;
- od potreby elektrickej energie sa odฤรญta elektrickรก energia zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie vyrรกbanรก na mieste (naprรญklad zย fotovoltickรฝch panelov);
- pre kaลพdรฝ energetickรฝ nosiฤ sa vypoฤรญta dodanรก energia ako sรบฤet potrieb energie (bez obnoviteฤพnรฝch zdrojov). Dodanรก energia tak vyjadruje sรบฤet energie potrebnej od trhovรฝch dodรกvateฤพov energie zย ich sietรญ;
- vypoฤรญta sa primรกrna energia odvodenรก od dodanej energie pri pouลพitรญ faktorov primรกrnej energie;
- vypoฤรญta sa primรกrna energia odvรกdzanรก do siete (tzn. vyrรกbanรก zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov alebo kogenerรกciou na mieste);
- vypoฤรญta sa ฤistรก primรกrna energia ako rozdiel mnoลพstiev uvedenรฝch vย bodoch 6 aย 7, resp. podฤพa vzลฅahu (1).
Na obr. 2 sรบ schematicky znรกzornenรฉ energetickรฉ toky vย budove sย uvaลพovanรญm obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie. Pri vรฝpoฤte sa pouลพijรบ eurรณpske normy uvedenรฉ vย tabuฤพke.
Obr. 2 Uvaลพovanรฉ energetickรฉ toky vย budove
Prรญklad vyjadrenia primรกrnej energie vย budove
Prรญklad uvaลพuje administratรญvnu budovu sย takรฝmito vlastnosลฅami:
Potreba tepla:
- na vykurovanie: 20 kWh/(m2 . rok),
- na prรญpravu teplej vody 5 kWh/(m2 . rok),
- na chladenie 35 kWh/(m2 . rok).
Roฤnรก potreba energie:
- elektrickรก energia na vetranie 7 kWh/(m2 . rok),
- elektrickรก energia na osvetlenie 10 kWh/(m2 . rok).
Budova mรก plynovรฝ kotol na vykurovanie aย prรญpravu teplej vody. Celkovรก sezรณnna รบฤinnosลฅ vykurovacieho systรฉmu je 80 %. Vย letnom obdobรญ mรก mechanickรฉ chladiace zariadenie celkovรบ sezรณnnu รบฤinnosลฅ 175ย %. Inลกtalovanรฉ solรกrne kolektory vyrobia do systรฉmu na prรญpravu teplej vody 3 kWh/(m2 . rok) aย fotovoltickรฝ systรฉm budovy vyrobรญ 15ย kWh/(m2 . rok). Zย toho sa 6 kWh/(m2 . rok) spotrebuje na mieste aย 9 kWh/(m2 . rok) sa odvedie do elektrickej siete. Poฤรญta sa (ako prรญklad) sย faktorom primรกrnej energie pre elektriku 2,5 (teda pomer primรกrnej aย dodanej energie je 2,5). Pri plyne sa uvaลพuje faktor primรกrnej energie 1,1.ย Na zjednoduลกenie vรฝpoฤtu aย prezentรกciu jednotlivรฝch foriem energie sa vย tomto prรญklade zanedbala vlastnรก spotreba technickรฝch zariadenรญ (ฤerpadlรก, elektronika).
Vรฝpoฤet primรกrnej energie na hodnotenie energetickej hospodรกrnosti budovy:
- potreba energie na vykurovanie (plynom) je 20 : 0,8 = 25 kWh/(m2 . rok),
- potreba energie na prรญpravu teplej vody (plynom) je (5 โ 3) : 0,8 = 2,5 kWh/(m2.rok),
- potreba elektrickej energie na chladenie je 35 : 1,75 = 20 kWh/(m2 . rok),
- dodanรก energia vย plyne je 25 + 2,5 = 27,5 kWh/(m2 . rok),
- dodanรก elektrickรก energia je 7 + 10 + 20 โย 6 = 31 kWh/(m2 . rok),
- primรกrna energia (dodรกvanรก) je 27,5 . 1,1 + 31 . 2,5 = 30,25 + 77,5 = 107,75 kWh/(m2 . rok),
- primรกrna energia odvรกdzanรก do siete je 9ย . 2,5 = 22,5 kWh/(m2 . rok),
- ฤistรก primรกrna energia je 107,75 โ 22,5 = 85,25 kWh/(m2 . rok).
Termรญn ฤistรก primรกrna energia oznaฤuje dodanรบ aย odvรกdzanรบ energiu pre kaลพdรฝย energetickรฝ nosiฤ podฤพa vzลฅahu (1). Mรดลพe sa chรกpaลฅ ako bilanฤne urฤenรก primรกrna energia.
ฤo hovoria normy aย smernice
Vย EN 15 603: 2008 sa dodanรก energia definovala ako energia vyjadrenรก podฤพa energetickรฉho nosiฤa, ktorou sa cez systรฉmovรบ hranicu budovy zรกsobuje technickรฉ zariadenie budovy, aby sa zabezpeฤili uvaลพovanรฉ รบฤely pouลพitia (vykurovanie, chladenie, vetranie, prรญprava teplej vody, osvetlenie alebo vรฝroba elektriny). Pri aktรญvnych slneฤnรฝch aย veternรฝch energetickรฝch systรฉmoch nie sรบ slneฤnรฉ ลพiarenie dopadajรบce na solรกrne kolektory alebo kinetickรก energia vetra sรบฤasลฅou energetickej bilancie budovy. Na nรกrodnej รบrovni sa mรก rozhodnรบลฅ, ฤi sa obnoviteฤพnรก energia vyrรกbanรก na mieste zapoฤรญta alebo nezapoฤรญta ako ฤasลฅ dodanej energie. Tรฝm, ลพe sa na nรกrodnej รบrovni umoลพnilo zapoฤรญtanie alebo nezapoฤรญtanie, je EN 15 603: 2008 vย ฤlรกnku 3.3.4 vzhฤพadom na znenie EPBD recast vย prรญlohe Iย [4] neaktuรกlna.
Podstatou tohto vรฝpoฤtovรฉho postupu [5] je, ลพe sย obnoviteฤพnou energiou produkovanou vย mieste budovy (moลพno je lepลกie oznaฤenie vnรบtri systรฉmovej hranice budovy) sa neuvaลพuje ako sย ฤasลฅou dodanej energie. Tรกto metodika sa uplatลuje vย [5] aย tak trochu modifikuje STN EN 15603: 2008. Vychรกdza zย EPBD recast aย jej prรญlohy Iย [4], podฤพa ktorej sa mรก pozitรญvny vplyv aktรญvnych solรกrnych systรฉmov aย ฤalลกรญch obnoviteฤพnรฝch zdrojov zahrnรบลฅ do hodnotenia. Energia pouลพitรก vย budove jej systรฉmami techniky prostredia pozostรกva zย dodanej energie od trhovรฝch dodรกvateฤพov aย zย energie obnoviteฤพnรฝch zdrojov vyrobenรฝch vย mieste budovy. Produkcia obnoviteฤพnej energie vย mieste budovy umoลพลuje zรกsobovanie systรฉmov techniky prostredia, aย tรฝm redukujeย mnoลพstvo dodanej energie do budovy od trhovรฝch dodรกvateฤพov. Energia zย tepelnรฝch zdrojov, ako sรบ tepelnรฉ ฤerpadlรก (vzduch, zem, voda) sa tieลพ povaลพuje za obnoviteฤพnรบ energiu. Urฤitรฝm problรฉmom vลกak bude definovaลฅ vย technickรฝch ลกpecifikรกciรกch termรญn okolie budovy, ktorรฝ je zavedenรฝ vย definรญcii budovy sย takmer nulovou spotrebou energie vย EPBD recast [4].
Podstatnรฝm pre energetickรฉ hodnotenie budov je vลกak znenie prรญlohy Iย vย EPBD recast [4], ktorรฉ za kritรฉrium hodnotenia povaลพuje primรกrnu energiu. Energetickรก hospodรกrnosลฅ budovy sa vyjadruje transparentnรฝm spรดsobom aย zahลลa ukazovateฤพ energetickej hospodรกrnosti aย ฤรญselnรฉ ukazovatele potreby primรกrnej energie zaloลพenej na faktoroch primรกrnej energie jednotlivรฝch nosiฤov energie. Tie sa mรดลพu zakladaลฅ na nรกrodnรฝch alebo regionรกlnych vรกลพenรฝch priemeroch alebo na ลกpecifickej hodnote pre produkciu na mieste. Vย metodike vรฝpoฤtu energetickej hospodรกrnosti budov by sa mali zohฤพadniลฅ eurรณpske normy aย tรกto metodika by mala byลฅ vย sรบlade sย prรญsluลกnรฝmi prรกvnymi predpismi รnie vrรกtane smernice 2009/28/ES oย podpore vyuลพรญvania energie zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie.
Stavebnรญctvo ponรบka nรกkladovo efektรญvne prรญleลพitosti na znรญลพenie spotreby energie Eurรณpska komisia navrhla vย januรกri 2007 komplexnรฝ balรญk opatrenรญ vย oblasti klรญmy aย energetiky, ktorรฝ zahลลa ciele znรญลพiลฅ spotrebu energie oย 20 %, znรญลพiลฅ emisie sklenรญkovรฝch plynov oย 20ย % aย dosiahnuลฅ 20-percentnรฝ podiel energie zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov do roku 2020. Eurรณpska rada na svojom jarnom zasadnutรญ vย roku 2007 toto smerovanie potvrdila. Stanovenรฉ ciele sa prijali vzhฤพadom na pribรบdajรบce vedeckรฉ dรดkazy sรบvisiace so zmenou klรญmy, vysokรฉ ceny energie aย ฤoraz vรคฤลกiu zรกvislosลฅ od dovozu energie aย zย toho vyplรฝvajรบcich moลพnรฝch geopolitickรฝch dรดsledkov. Znรญลพenie spotreby energie mรดลพe kย ich dosiahnutiu jednoznaฤne prispieลฅ, aย to vo vรฝznamnej miere. Prรกve sektor stavebnรญctva ponรบka mnohรฉ nรกkladovo efektรญvne prรญleลพitosti na prijatie opatrenรญ na zlepลกenie energetickej hospodรกrnosti budov (EHB). Cieฤพom prepracovanรฉho znenia smernice 2010/31/Eร [4] Eurรณpskeho parlamentu aย Rady oย energetickej hospodรกrnosti budov 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 [1] je objasniลฅ aย zjednoduลกiลฅ urฤitรฉ ustanovenia, rozลกรญriลฅ rozsah pรดsobnosti smernice aย zรกroveล posilniลฅ niektorรฉ jej ustanovenia aย zabezpeฤiลฅ vedรบcu รบlohu verejnรฉho sektora. Vย tomto procese sa mรก uฤพahฤiลฅ transpozรญcia aย implementรกcia smernice oย EHB aย vyuลพiลฅ aj znaฤnรก ฤasลฅ zvyลกnรฉho potenciรกlu zย hฤพadiska nรกkladovej efektรญvnosti vย sektore stavebnรญctva. Zรกroveล sa zachovajรบ ciele aย zรกsady platnej smernice, priฤom ako dosiaฤพ platรญ, ลพe ฤlenskรฉ ลกtรกty si vymedzia konkrรฉtne poลพiadavky aย spรดsoby ich uplatลovania. |
Zรกver
Prepracovanรฉ znenie smernice oย energetickej hospodรกrnosti (EPBD recast) prinรกลกa niekoฤพko novรฝch momentov do energetickรฉho hodnotenia budov. Vย tomto prรญspevku sa zaoberรกme vyjadrenรญm vplyvu obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie vย mieste budovy do vรฝpoฤtu energetickej hospodรกrnosti budovy. Navrhovanรฝ vรฝpoฤet primรกrnej energie je vย prepracovanom znenรญ EPBD recast [4] kritรฉriom hodnotenia energetickej hospodรกrnosti budov. Korektnรฉ aย ลกtandardizovanรฉ zapoฤรญtavanie obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie produkovanรฝch vย mieste budovy je predpokladom na prezentรกciu energetickej hospodรกrnosti budov sย rozliฤnou kvalitou. Na vrchole tejto kvality by pritom boli budovy sย takmer nulovou potrebou primรกrnej energie alebo budovy sย bilanฤne nulovou potrebou primรกrnej energie.
prof. Ing. Ivan Chmรบrny, PhD.
Autor pรดsobรญ na Katedre konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb Stavebnej fakulty STU vย Bratislave.
Recenzoval: prof. Ing. Duลกan Petrรกลก, PhD.
Obrรกzky: archรญv autora
Ilustraฤnรฉ foto: Dano Veselskรฝ
Literatรบra
1.ย ย ย Directive of the European Parliament and of the Council on the Energy Performance of Buildings, COM(2001) 226 final, 2001.
2.ย ย ย Zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov aย oย zmene aย doplnenรญ niektorรฝch zรกkonov.
3.ย ย ย Zรกkon ฤ. 17/2007 Z. z. oย pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacรญch sรบstav aย klimatizaฤnรฝch systรฉmov aย oย zmene aย doplnenรญ niektorรฝch zรกkonov.
4.ย ย ย Smernica eurรณpskeho parlamentu aย Rady 2010/31/Eร zย 19. 5. 2010 oย energetickej hospodรกrnosti budov (prepracovanรฉ znenie) EPBD recast
5.ย ย ย Guidelines Supplementing Directive 2010/31/EU of the European Parliament and of the Council on the Energy Performance of Buildings (recast) by Establishing aย Comparative Methodology Framework for Calculating Cost Optimal Levels of Minimum Energy Performance Requirements for Buildings and Building Elements, EU draft, July 2011.
6.ย ย ย Kurnitski, J. โ Allard, F., aย kol.: How to Define Nearly Net Zero Energy Buildings nZEB. The REHVA European HVAC Journal, vol. 48, No. 3, 2011.
7.ย ย ย STN EN 15 603: 2008 Energetickรก hospodรกrnosลฅ budov. Celkovรก potreba energie aย definรญcie energetickรฉho hodnotenia.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZBย HAUSTECHNIK.