Energetickรก รบฤinnosลฅ systรฉmu akumulรกcie tepla a teplej vody
Ak sรบ zรกsobnรญky a zรกsobnรญkovรฉ ohrievaฤe TV neefektรญvne navrhnutรฉ a vyhotovenรฉ, mรดลพu sa vรฝznamne podieฤพaลฅ na spotrebe tepla. Akumulรกcia tepla sa tradiฤne vyuลพรญva v systรฉme prรญpravy teplej vody (TV) vo forme zรกsobnรญkovรฉho ohrevu, keฤ sa voda ohrieva do zรกsoby tak, aby bolo moลพnรฉ vyrovnaลฅ nerovnomernosti v jej spotrebe. Stรกle ฤastejลกie sa vลกak stretรกvame s vyuลพitรญm akumulรกcie tepla aj pri vykurovacรญch systรฉmoch.
S vyuลพitรญm akumulรกcie tepla sa stretรกvame aj pri vykurovacรญch systรฉmoch, a to z dvoch dรดvodov. Po prvรฉ, akumulรกcia tepla umoลพลuje prekonaลฅ obdobie, keฤ odber tepla prevyลกuje jeho dodรกvku. S tรฝmto sa moลพno stretnรบลฅ pri obnoviteฤพnรฝch zdrojoch energie, naprรญklad pri znรญลพenom mnoลพstve slneฤnรฉho ลพiarenia pri solรกrnych kolektoroch ฤi pri veฤพmi nรญzkej teplote vonkajลกieho vzduchu pri tepelnom ฤerpadle vzduch/voda. Druhรฝm dรดvodom mรดลพe byลฅ kombinรกcia vysokoteplotnรฉho zdroja tepla (kotol na tuhรฉ palivo) a nรญzkoteplotnรฉho odovzdรกvacieho prvku (podlahovรฉ vykurovanie). V takomto prรญpade zรกsobnรญk tepla vyrovnรกva teplotnรฝ rozdiel medzi vysokou teplotou na zdroji tepla a nรญzkou teplotou odovzdรกvacieho prvku a zabraลuje ฤastรฉmu spรญnaniu zdroja tepla, resp. tepelnej nepohode vplyvom horรบcej podlahy. V tomto prรญspevku sa venujeme najmรค stanoveniu tepelnej straty zo zรกsobnรญkov a zรกsobnรญkovรฝch ohrievaฤov TV. Ak sรบ neefektรญvne navrhnutรฉ a vyhotovenรฉ, mรดลพu sa vรฝznamne podieฤพaลฅ na spotrebe tepla.
Energetickรก รบฤinnosลฅ systรฉmu akumulรกcie tepla
Pri vรฝpoฤte strรกt energie na vykurovanie, resp. prรญpravu TV sa postupuje od potreby tepla na vykurovanie cez straty pri odovzdรกvanรญ tepla, straty pri rozvode tepla aลพ po straty pri akumulรกcii a vรฝrobe tepla [1,โฏ2]. Tento postup je znรกzornenรฝ na obr. 1, priฤom akumulรกcia tepla je naznaฤenรก ako tretia poloลพka zฤพava.
รฤinnosลฅ podsystรฉmu akumulรกcie sa vypoฤรญta ako podiel energie, ktorรก z tohto podsystรฉmu vychรกdza, a energie, ktorรก doล vstupuje [3]:
ฮทs = Qs,out/Qs,in (โ) (1)
kde
Qs,out je potreba tepla na vykurovanie, resp. prรญpravu teplej vody, plus tepelnรฉ straty zo systรฉmov odovzdรกvania a rozvodu tepla (kWh),
Qs,in – teplo, ktorรฉ treba dodaลฅ systรฉmu akumulรกcie tepla, teda potreba tepla plus tepelnรฉ straty zo systรฉmov odovzdรกvania, rozvodu a akumulรกcie tepla (kWh).
Obr. 1 Postup vรฝpoฤtu tepelnรฝch strรกt zo systรฉmu vykurovania, resp. prรญpravy TV. Straty energie sa zvyลกujรบ smerom od vรฝroby k odovzdรกvaniu (sprava smerom doฤพava), vรฝpoฤet vลกak prebieha od odovzdรกvania k vรฝrobe tepla (zฤพava smerom doprava).
Spรดsoby zรกsobovania budov teplou vodou
Podฤพa konลกtrukcie zariadenia moลพno zรกsobovanie budov teplou vodou rozdeliลฅ takto [4]:
Zรกsobnรญkovรฝ ohrev teplej vody
Je zobrazenรฝ na obr. 2. Voda sa ohrieva do zรกsoby tak, aby bolo moลพnรฉ vyrovnaลฅ nerovnomernosti jej spotreby. Na tento typ ohrevu sa pouลพรญvajรบ zรกsobnรญkovรฉ ohrievaฤe a zรกsobnรญky TV. Zรกsobnรญkovรฝ ohrievaฤ predstavuje nรกdobu so zabudovanou teplovรฝmennou plochou, prostrednรญctvom ktorej sa ohrieva voda v nรกdrลพi. Nรกdrลพ sa obyฤajne vyrรกba z ocele, medi alebo z plastu. Oceฤพovรฉ nรกdrลพe sรบ nehrdzavejรบce alebo sa proti korรณzii chrรกnia vrstvou smaltu. Medenรฉ nรกdrลพe sa pouลพรญvajรบ pri malรฝch zรกsobnรญkoch. Plastovรฉ nรกdrลพe nie sรบ vzhฤพadom na pevnostnรฉ a teplotnรฉ nรกroky zatiaฤพ veฤพmi rozลกรญrenรฉ.
Obr. 2 Bytovรฝ dom a jeho odovzdรกvacia stanica tepla so zรกsobnรญkovรฝmi ohrievaฤmi s objemom 4 000 l [5]
Prietokovรฝ ohrev teplej vody
Voda sa ohrieva iba pri prietoku prietokovรฝm ohrievaฤom. Ohrev sa uskutoฤลuje stykom s teplovรฝmennou plochou, ktorรบ tvorรญ rรบrkovnica, sรบprava dosiek s prelismi alebo inรฉ usporiadanie. Prietokovรฝ ohrev charakterizuje potreba veฤพkรฉho prรญkonu energie, ktorรฝ musรญ byลฅ kedykoฤพvek k dispozรญcii. V porovnanรญ so zรกsobnรญkovรฝm ohrevom je prietokovรฝ ohrev podstatne menej nรกroฤnรฝ na priestor.
Zmieลกanรฝ ohrev teplej vody
Predstavuje kombinรกciu prietokovรฉho a zรกsobnรญkovรฉho ohrevu (obr. 3). Zvรคฤลกa ide o prietokovรฝ ohrev doplnenรฝ zรกsobnรญkom na pokrytie krรกtkodobรฝch odberovรฝch ลกpiฤiek, ktorรฉ nepresahujรบ 20 aลพ 60 minรบt. Zariadenia, ktorรฉ sa pouลพรญvajรบ na tento ohrev, sa konลกtrukฤne zhodujรบ s vรฝluฤne zรกsobnรญkovรฝmi zariadeniami. Rozdiel je len v menลกom objeme zรกsobnรญka a vo vรคฤลกom tepelnom prรญkone ohrievaฤa. Z toho vyplรฝvajรบ menลกie nรกroky na priestor a relatรญvne malรฝ potrebnรฝ prรญkon, ktorรฝ vลกak musรญ byลฅ k dispozรญcii kedykoฤพvek poฤas dลa.
Obr. 3 Bytovรฝ dom a jeho odovzdรกvacia stanica tepla s doskovรฝm vรฝmennรญkom tepla a 500-litrovรฝm zรกsobnรญkom [5]
Prรญklad systรฉmu so zรกsobnรญkovรฝm ohrevom TV
Prรญklad systรฉmu so zรกsobnรญkovรฝm ohrevom TV je na obr. 2. Ide o bytovรฝ dom s 80 bytmi, ktorรฝ je napojenรฝ na sรบstavu centralizovanรฉho zรกsobovania teplom. Ohrev TV sa zabezpeฤuje v odovzdรกvacej stanici tepla. Merania preukรกzali, ลพe systรฉm dodรกvky TV mรก v tomto konkrรฉtnom prรญpade รบฤinnosลฅ len okolo 74 %, pretoลพe ide o neobnovenรบ, predimenzovanรบ sรบstavu z roku 1986, v ktorej zabezpeฤovali prรญpravu TV dva paralelne zapojenรฉ 4000-litrovรฉ zรกsobnรญkovรฉ ohrievaฤe. Ak by bol zรกsobnรญkovรฝ ohrievaฤ novรฝ a menลกรญ, รบฤinnosลฅ zรกsobnรญkovรฉho ohrevu TV by bola urฤite vyลกลกia.
Na obr. 3 je prรญklad zmieลกanรฉho ohrevu TV v bytovom dome s 84 bytmi, ktorรฝ je napojenรฝ na sรบstavu centralizovanรฉho zรกsobovania teplom. Prรญprava TV sa zabezpeฤuje v odovzdรกvacej stanici tepla pomocou doskovรฉho vรฝmennรญka tepla s vรฝkonom 180 kW. Teplรก voda sa nรกsledne akumuluje v 500-litrovom zรกsobnรญku.
Faktory ovplyvลujรบce tepelnรฉ straty zo zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa teplej vody
Na tepelnรฉ straty zo zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa vplรฝva viacero faktorov, z ktorรฝch najdรดleลพitejลกรญmi sรบ poลพiadavky na dodรกvku TV, veฤพkosลฅ ohrievaฤa a รบroveล jeho tepelnej izolรกcie.
Poลพiadavky na dodรกvku teplej vody
Poลพiadavky na teplotu a ฤas dodรกvky TV ovplyvลujรบ poลพadovanรบ teplotu vody v zรกsobnรญku, resp. v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi, a tรฝm aj tepelnรฉ straty prechodom tepla cez steny zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa. Podฤพa vyhlรกลกky MDVRR SR ฤ. 364/2012 Z. z. [6] treba distribuฤnรบ sรบstavu novej budovy alebo vรฝznamne obnovenej budovy navrhnรบลฅ tak, aby: vรฝpoฤtovรก teplota TV s moลพnosลฅou termickej dezinfekcie bola 60 ยฐC, vรฝpoฤtovรก teplota TV bez moลพnosti termickej dezinfekcie bola 70 ยฐC, maximรกlny rozdiel teplรดt TV medzi vรฝstupnรฝm a vratnรฝm otvorom zรกsobnรญka bol najviac 5 K, z vรฝtoku od otvorenia TV vytekala do 30 sekรบnd voda s vรฝpoฤtovou teplotou 50 ยฐC a tepelnรก strata z potrubia neprekroฤila hodnotu 10โฏW/(mโฏ.โฏK). ฤalลกรญ predpis, STN EN 806-2 [7], poลพaduje zabezpeฤiลฅ, aby rozdiel teplรดt TV od vรฝstupu z ohrievaฤa po vstup cirkulaฤnรฉho potrubia do ohrievaฤa nepresiahol 5 K. Vyhlรกลกka MHโฏSR ฤ. 152/2005 Z. z. o urฤenom ฤase a urฤenej kvalite dodรกvky tepla pre koneฤnรฉho spotrebiteฤพa [8] zase vyลพaduje, aby mala TV na vรฝtoku u koneฤnรฉho spotrebiteฤพa teplotu najmenej 45 ยฐC a najviac 55 ยฐC, priฤom TV sa musรญ dodรกvaลฅ denne od 5:00 do 23:00โฏh. Vyลกลกia teplota vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi vedie k vyลกลกej potrebe tepla na ohrev TV a ovplyvลuje aj tepelnรบ stratu z distribรบcie a ohrievaฤa. Na druhej strane, niลพลกia teplota vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi mรดลพe viesลฅ k nedostatoฤnej teplote vody na vรฝtoku a k nespokojnosti uลพรญvateฤพov s teplotou TV.
Veฤพkosลฅ zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa teplej vody
Veฤพkosลฅ zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa vรฝznamne ovplyvลuje energetickรบ รบฤinnosลฅ systรฉmu dodรกvky TV. Predimenzovanรฝ ohrievaฤ, ako napr. na obr. 2, vedie k zvรฝลกenรฝm tepelnรฝm stratรกm. Naopak, prรญliลก malรฝ ohrievaฤ by mohol maลฅ nedostatoฤnรบ kapacitu na krytie poลพiadaviek uลพรญvateฤพov. V sรบฤasnosti neexistuje jednotnรก eurรณpska norma na nรกvrh zรกsobnรญkovรฝch ohrievaฤov. Na Slovensku stรกle platรญ pri nรกvrhu zรกsobnรญkovรฝch ohrievaฤov STNโฏ06โฏ0320 [9], ktorรก vลกak nezodpovedรก skutoฤnรฝm poลพiadavkรกm na odber TV v bytovรฝch domoch. Preto sa na nรกvrh zรกsobnรญkovรฝch ohrievaฤov ฤasto vyuลพรญvajรบ inรฉ metodiky, naprรญklad nemeckรก norma DIN 4708 [10]. Na obr. 4 je nรกvrh poลพadovanรฉho objemu a prรญkonu zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa pre bytovรฝ dom s 200 obyvateฤพmi podฤพa troch rรดznych predpisov. Z porovnania vรฝsledkov na obr. 4 je zrejmรฉ, ลพe vypoฤรญtanรฉ objemy podฤพa STN [9] a ฤSN [11] sa napriek odliลกnรฉmu spรดsobu vรฝpoฤtu veฤพmi nelรญลกia. V porovnanรญ s DIN 4708 [10] sรบ vลกak objemy ohrievaฤov podฤพa STN [9] aj ฤSN [11] prรญliลก veฤพkรฉ.
Obr. 4 Porovnanie poลพadovanรฉho objemu a prรญkonu zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa TV pre bytovรฝ dom s 200 obyvateฤพmi podฤพa STN, ฤSN a DIN [5]
Obr. 5 Priemernรฝ hodinovรฝ odber TV v troch bytovรฝch domoch poฤas dลa [5]
Na sprรกvny nรกvrh systรฉmu dodรกvky TV je kฤพรบฤovรฉ poznaลฅ odber TV. Na obr. 5 je zobrazenรฝ priemernรฝ hodinovรฝ odber TV nameranรฝ poฤas celรฉho roka v troch rรดzne veฤพkรฝch bytovรฝch domoch. Bytovรฝ dom A mรก nahlรกsenรฝch 156 obyvateฤพov, bytovรฝ dom B 196 a bytovรฝ dom C 306 obyvateฤพov. Na grafe je zobrazenรฝ priebeh odberu TV v bytovรฝch domoch. Graf treba ฤรญtaลฅ tak, ลพe ak sa stฤบpec s hodnotou odberu TV nachรกdza naprรญklad nad hodinou 1:00, znamenรก to, ลพe ide o priemernรฝ odber TV v ฤase od 0:00 do 1:00 h.
Z meranรญ vyplynulo, ลพe odberovรฉ ลกpiฤky nastรกvajรบ v ฤase rannej a veฤernej hygieny a poฤas obeda. Rozdiel v spotrebe TV nastรกva aj poฤas jednotlivรฝch dnรญ v tรฝลพdni. V pracovnรฝ deล a sobotu sรบ odbery pribliลพne rovnakรฉ, v nedeฤพu nastรกva vรฝrazne vรคฤลกรญ odber TV. Spotreba TV sa menรญ aj poฤas jednotlivรฝch mesiacov v roku. Najvรคฤลกรญ odber nastรกva v zimnom a jarnom obdobรญ, nasleduje jeseล a najniลพลกรญ je v lete. Spotreba TV v bytovom dome na jednรฉho obyvateฤพa zรกvisรญ od poฤtu obyvateฤพov v bytovom dome. Platรญ, ลพe ฤรญm viac je v bytovom dome nahlรกsenรฝch obyvateฤพov, tรฝm bude niลพลกรญ priemernรฝ dennรฝ odber TV v jednotlivรฝch bytovรฝch domoch na jednรฉho obyvateฤพa.
Tepelnรก izolรกcia zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa teplej vody
Veฤพmi dรดleลพitรฝm parametrom vplรฝvajรบcim na tepelnรบ stratu zo zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa TV je nepochybne รบroveล jeho tepelnej izolรกcie. V minulosti bola na Slovensku predpisom stanovujรบcim poลพiadavky na รบroveล tepelnej izolรกcie zรกsobnรญkovรฝch ohrievaฤov STN 06 1010 [12], ktorรก bola medziฤasom zruลกenรก. Minimรกlna hrรบbka tepelnej izolรกcie zรกsobnรญkov, resp. zรกsobnรญkovรฝch ohrievaฤov TV pre teplotu vody 55 ยฐC, teplotu vzduchu 20 ยฐC a sรบฤiniteฤพ tepelnej vodivosti izolรกcie 0,043 W/(m . K), vypoฤรญtanรก podฤพa maximรกlnej prรญpustnej dennej straty Qs-b na zรกklade tejto uลพ neplatnej normy, je uvedenรก v tab. 1. Hodnoty maximรกlnej prรญpustnej tepelnej straty v tejto tabuฤพke moลพno uลพ dnes povaลพovaลฅ za benevolentnรฉ, novรฉ zรกsobnรญky a zรกsobnรญkovรฉ ohrievaฤe majรบ zvyฤajne priaznivejลกiu รบroveล tepelnej izolรกcie. Vzลฅah medzi hrรบbkou tepelnej izolรกcie zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa TV a jeho mernou tepelnou stratou je uvedenรฝ v rovniciach (2), (3) a (4). Tepelnรฝ odpor stien zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa moลพno pre zjednoduลกenie vo vรฝpoฤte zanedbaลฅ, najmรค ak je dobre izolovanรฝ.
Mernรก tepelnรก strata cez steny zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa qz,steny sa stanovรญ ako
Mernรก tepelnรก strata cez vrchnรบ ฤasลฅ zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa qz,vrch sa stanovรญ ako
Mernรก tepelnรก strata cez spodnรบ ฤasลฅ zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa qz,spodok sa stanovรญ ako
kde
ฮป je tepelnรก vodivosลฅ tepelnej izolรกcie (W/(m . K)),
ev, est, esp โ hrรบbka tepelnej izolรกcie (m),
ลก โ ลกรญrka zรกsobnรญka (m),
v โ vรฝลกka zรกsobnรญka (m) podฤพa obr.โฏ6.
Obr. 6 Rez zรกsobnรญkovรฝm ohrievaฤom s tepelnou izolรกciou
Celkovรก mernรก tepelnรก strata zo zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa qz sa vypoฤรญta ako
Tepelnรฉ straty z akumulรกcie tepla a teplej vody
Tepelnรฉ straty z akumulรกcie vznikajรบ v dรดsledku prechodu tepla cez steny zรกsobnรญka ฤi zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa a vypoฤรญtajรบ sa podฤพa STN EN 15316-3-3 [14]. Tepelnรฉ straty z akumulรกcie moลพno stanoviลฅ z hodnoty pohotovostnej tepelnej straty s prispรดsobenรญm aktuรกlneho teplotnรฉho rozdielu ako
kde
ฮธs je priemernรก teplota vody v zรกsobnรญku, resp. v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi (ยฐC),
ฮธamb โ priemernรก teplota okolia (ยฐC),
ฮธs,s-b โ teplotnรฝ rozdiel medzi teplotou vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi a teplotou okolia pri meranรญ pohotovostnej tepelnej straty (ยฐC),
Qs-b โ pohotovostnรก tepelnรก strata zo zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa (kWh/deล).
Pohotovostnรก tepelnรก strata Qs-b sa meria experimentรกlne, pri novรฝch zรกsobnรญkoch a zรกsobnรญkovรฝch ohrievaฤoch sรบ jej hodnoty zvyฤajne dostupnรฉ. Na Slovensku sa tepelnรก strata v pohotovostnom stave stanovuje postupom podฤพa STN EN 12897 [15]. Podฤพa tejto normy sa tepelnรก strata v pohotovostnom stave Qst vypoฤรญta pre kaลพdรฝ skรบลกobnรฝ interval upravenรฝ na rozdiel 45 ยฐC medzi TV a teplotou okolia ako
kde
Qst zodpovedรก mernej tepelnej strate Qs-b v rovnici (6),
E โ elektrickรก energia spotrebovanรก poฤas 24 h skรบลกobnรฉho intervalu (kWh),
Tw โ strednรก hodnota teploty vody poฤas 24 h skรบลกobnรฉho intervalu (ยฐC), meranรก v bode pribliลพne 25 mm pod vypรบลกลฅanou TV,
TA โ strednรก hodnota teploty okolia poฤas 24 h skรบลกobnรฉho intervalu (ยฐC).
Obr. 7 Teplotnรก stratifikรกcia v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi pri rรดznych vyhotoveniach zakonฤenia prรญvodnรฉho potrubia studenej vody [16]
Okrem toho treba odhadnรบลฅ teplotu vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi. Uviesลฅ presnรบ hodnotu mรดลพe byลฅ nรกroฤnรฉ, pretoลพe teplota vody v ohrievaฤi nie je homogรฉnna โ dochรกdza k teplotnej stratifikรกcii (rozvrstveniu), ktorรก je vลกak ลพelanรก a pre efektรญvnu dodรกvku TV potrebnรก. Studenรก voda sa privรกdza na spodku ohrievaฤa, zatiaฤพ ฤo voda s vyลกลกou teplotou stรบpa vรฝmennรญkom tepla v dรดsledku ohrevu a tรฝm spรดsobenej niลพลกej hustoty nahor, kde sa odoberรก. Okrem toho sa teplotnรฉ podmienky v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi menia v ฤase v zรกvislosti od odberu a ฤalลกรญch okrajovรฝch podmienok. Na obr. 7 je ilustrovanรก teplotnรก stratifikรกcia vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi v rรกmci rรดznych vyhotovenรญ prรญvodnรฉho potrubia studenej vody. Naฤพavo je priamy prรญvod, ktorรฝ pรดsobรญ na stratifikรกciu ruลกivo, v strede a vpravo je prรญvod s platลami, ktorรฉ zmierลujรบ nepriaznivรฝ รบฤinok prรญvodu studenej vody na stratifikรกciu.
Pri odhade priemernej teploty vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi moลพno uviesลฅ prรญklad z STN EN 15316-4-2 [17], kde sa priemernรก teplota v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi TV odhaduje ako 90 % z teploty vody v mieste odberu TV z ohrievaฤa (tab. 2).
Hodnota pohotovostnej tepelnej straty sa zvyฤajne udรกva v kWh na deล pre obdobie celรฉho roka, preto treba rovnicu (6) vynรกsobiลฅ poฤtom dnรญ prevรกdzky v roku:
kde
n je poฤet dnรญ prevรกdzky systรฉmu.
V prรญpade, ak pohotovostnรก tepelnรก strata zo zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa nie je znรกma, moลพno na jej vรฝpoฤet vyuลพiลฅ vzลฅahy (2) aลพ (5) za predpokladu, ลพe je znรกma hrรบbka tepelnej izolรกcie pre vrch, boky a spodok a zรกroveล je znรกma tepelnรก vodivosลฅ izolรกcie. Tepelnรฉ straty z akumulรกcie tepla Qs,ls sa vypoฤรญtajรบ ako
kde
qz je celkovรก mernรก tepelnรก strata zo zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa (W/K),
ฮธs โ priemernรก teplota vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi (ยฐC),
ฮธamb โ priemernรก teplota okolia (ยฐC),
t โ dฤบลพka vรฝpoฤtovรฉho obdobia (h).
Zรกver
Energetickรก efektรญvnosลฅ systรฉmu akumulรกcie tepla vรฝrazne zรกvisรญ od jeho vhodnosti pre danรบ aplikรกciu, od jeho nรกvrhu, vyhotovenia a prevรกdzkovania. Najdรดleลพitejลกรญmi faktormi ovplyvลujรบcimi tepelnรฉ straty zo zรกsobnรญkovรฝch ohrievaฤov sรบ pritom poลพiadavky na teplรบ vodu, veฤพkosลฅ zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa a รบroveล jeho tepelnej izolรกcie.
ฤlรกnok vznikol vฤaka podpore v rรกmci OP Vรฝskum a vรฝvoj pre projekt: Kompetenฤnรฉ centrum inteligentnรฝch technolรณgiรญ pre elektronizรกciu a informatizรกciu systรฉmov a sluลพieb, ITMS: 26240220072 spolufinancovanรฝ zo zdrojov Eurรณpskeho fondu regionรกlneho rozvoja.
Foto a obrรกzky: autori
Literatรบra
1. Dahlsveen, T.; Petrรกลก, D.; Chmรบrny, I.; Smola, A.; Lulkoviฤovรก, O.; Fรผri, B.; Konkoฤพ, R.: Energetickรฝ audit a certifikรกcia budov. Bratislava: JAGA Group, 2008.
2. Krajฤรญk, M.; Petrรกลก, D.: Energetickรฉ hodnotenie budov. Bratislava: Nakladateฤพstvo STU, 2015.
3. STN EN 15316-1 Vykurovacie systรฉmy v budovรกch. Metรณda vรฝpoฤtu energetickรฝch poลพiadaviek systรฉmu a รบฤinnostรญ systรฉmu. ฤasลฅ 1: Vลกeobecne. 2010.
4. Valรกลกek, J.: Zdravotnotechnickรฉ inลกtalรกcie. Bratislava: Alfa, 1990.
5. Krippelovรก-ฤermanovรก, Z.: Spotreba teplej vody a energetickรก bilancia jej prรญpravy v bytovรฝch domoch. Dizertaฤnรก prรกca, STU v Bratislave, Stavebnรก fakulta, 2015.
6. Vyhlรกลกka Ministerstva dopravy, vรฝstavby a regionรกlneho rozvoja SR ฤ. 364/2012 Z. z. z 12. novembra 2012, ktorou sa vykonรกva zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodรกrnosti budov a o zmene a doplnenรญ niektorรฝch zรกkonov v znenรญ neskorลกรญch predpisov.
7. STN EN 806 -2 Vnรบtornรฝ vodovod pre rozvod pitnej vody. ฤasลฅ 2: Navrhovanie. 2005.
8. Vyhlรกลกka Ministerstva hospodรกrstva Slovenskej republiky ฤ. 152/2005 Z. z. o urฤenom ฤase a o urฤenej kvalite dodรกvky tepla pre koneฤnรฉho spotrebiteฤพa.
9. STN 06 0320 Ohrievanie รบลพitkovej vody โ Navrhovanie a projektovanie. 1986.
10. DIN 4708 Zentrale Brauchwassererwรคrmungsanlagen. 1979.
11. ฤSN 06 0320 Tepelnรฉ soustavy v budovรกch โ Pลรญprava teplรฉ vody โ Navrhovรกnรญ a projektovรกnรญ. 2006.
12. STN 06 1010 Zรกsobnรญkovรฉ ohrievaฤe vody s vodnรฝm a parnรฝm ohrevom a kombinovanรฉ s elektrickรฝm ohrevom. Technickรฉ poลพiadavky. Skรบลกanie. 1984. Zruลกenรก 2014.
13. Tomaลกoviฤ, P.; Beลฅko, B.; Perรกฤkovรก, J.: Zvukovรก a tepelnรก ochrana v budovรกch. Bratislava: JAGA Group, 2006.
14. STN EN 15316-3-3 Vykurovacie systรฉmy v budovรกch. Metรณdy vรฝpoฤtu energetickรฝch poลพiadaviek systรฉmu a รบฤinnosลฅ systรฉmu. ฤasลฅโฏ3-3: Systรฉmy prรญpravy teplej vody.
Vรฝroba. 2009.
15. STN EN 12897 Vodรกrenstvo. Poลพiadavky na nepriamo vyhrievanรฉ neodvetrรกvanรฉ (uzatvorenรฉ) zรกsobnรญkovรฉ ohrievaฤe vody. 2007.
16. Skalรญk, L.: Hodnotenie hospodรกrnosti slneฤnรฝch energetickรฝch systรฉmov v obytnรฝch budovรกch. Dizertaฤnรก prรกca, STU v Bratislave, Stavebnรก fakulta, 2013.
17. STN EN 15316-4-2 Vykurovacie systรฉmy v budovรกch. Metรณda vรฝpoฤtu energetickรฝch poลพiadaviek systรฉmu a รบฤinnosti systรฉmu. ฤasลฅ 4-2: Priestorovรฉ systรฉmy vรฝroby tepla, systรฉmy tepelnรฉho ฤerpadla. 2008.
Text: Ing. Michal Krajฤรญk, PhD., Ing. Zuzana ฤermanovรก, PhD.
M. Krajฤรญk pรดsobรญ na Katedre technickรฝch zariadenรญ budov SvF STU v Bratislave. Z. ฤermanovรก pracuje v spoloฤnosti Termocom, s. r. o., Bratislava.
Recenzovala: doc. Ing. Jana Perรกฤkovรก, PhD.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.