image 93073 25 v1
Galรฉria(7)

Energetickรฝ audit vรฝrobnej spoloฤnosti

Partneri sekcie:

ฤŒlรกnok vznikol z podkladov zรกvereฤnej prรกce kurzu EUREM (European Energy Manager). Napriek vลกetkej snahe o zdokonalenie prevรกdzky a samotnej vรฝroby tepla v spoloฤnosti MENERT โ€“ THERM moลพno predpokladaลฅ, ลพe po detailnej analรฝze sa prejavia slabรฉ strรกnky prevรกdzky a energetickรก nรกroฤnosลฅ podniku sa bude daลฅ znรญลพiลฅ. Vรฝsledkom energetickรฉho auditu je preto nรกvrh sรบborov opatrenรญ, ktorรฝch realizรกcia mรดลพe prispieลฅ k vรฝznamnรฝm energetickรฝm aj finanฤnรฝm รบsporรกm.

obr 1
Obr 2
Obr 3 Kotol na biomasu 1
Obr 4 Korozia oceloveho potrubia
Obr 5 Unik vody na distribucnej sieti tepla
Obr 6 Akumulacne nadoby na TUV

Spoloฤnosลฅ MENERT โ€“ THERM, s. r. o., je energetickรก spoloฤnosลฅ, ktorej hlavnรฝm predmetom ฤinnosti je vรฝroba aย distribรบcia tepla. Spoloฤnosลฅ prevรกdzkuje kotolne vย meste ล aฤพa na sรญdliskรกch Kukuฤรญnova aย Pรกzmรกลˆa, ktorรฉ zรกsobujรบ pribliลพne 33 % bytovรฝch jednotiek mesta teplom aย teplou vodou. Palivovรบ zรกkladลˆu pri obidvoch prevรกdzkovanรฝch kotolniach tvoril do roku 2005 zemnรฝ plyn.

Vย roku 2006 sa realizovala rekonลกtrukcia technologickรฉho zariadenia oboch kotolnรญ, vย rรกmci ktorej sa preลกlo na spaฤพovanie alternatรญvneho zdroja โ€“ biomasy. Spoloฤnosลฅ MENERT โ€“ THERM tak bola jednou zย prvรฝch na Slovensku, ktorรก sa zaฤala zaoberaลฅ vรฝrobou tepla vyuลพitรญm obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie. Vย sรบฤasnosti sa teplo zรญskava spaฤพovanรญm slamy, drevnej ลกtiepky aย peletiek.

Skutoฤnรฝ stav โ€“ kotolลˆa Pรกzmรกลˆa

Objekty
Kotolลˆa Pรกzmรกลˆa mรก jednu budovu, ktorรก sa nachรกdza na Ulici Petra Pรกzmรกลˆa ฤ. 24. Budova bola postavenรก vย 60. rokoch minulรฉho storoฤia. Vย sรบฤasnosti sa vyuลพรญva vyslovene na prevรกdzku kotolne, je vย nej umiestnenรก kompletnรก technolรณgia na vรฝrobu tepla, ako aj rozdeฤพovaฤ aย zberaฤ rozvodov tepla. Budova sa nevykuruje, takลพe jej tepelnotechnickรฉ vlastnosti nemรก vรฝznam rieลกiลฅ.

Zdroje tepla
Zdrojmi tepla sรบ:

  • Kotol na biomasu JUSTSEN, typ JU-MMV 19 sย teplovodnรฝm vรฝmennรญkom, sย nominรกlnym vรฝkonom 1,5 MW aย maximรกlnou prevรกdzkovou teplotou 110 ยฐC. Ako palivo sa pouลพรญva drevnรก ลกtiepka alebo pelety. Kotol je zรกkladnรฝm zdrojom tepelnej energie, vย prevรกdzke je 8ย 650 h roฤne.
  • Teplovodnรฝ kotol na zemnรฝ plyn typu OW 200 sย horรกkom APH 45 PZ sย nominรกlnym tepelnรฝm vรฝkonom 2,64 MW. Kotol sa vyuลพรญva ako rezervnรฝ zdroj tepelnej energie.
  • Teplovodnรฝ kotol na zemnรฝ plyn typu OW 160 sย horรกkom APH 45 PZ sย nominรกlnym tepelnรฝm vรฝkonom 1,86 MW. Kotol sa vyuลพรญva ako rezervnรฝ zdroj tepelnej energie.

Palivovรก zรกkladลˆa kotolne Pรกzmรกลˆa 24

Palivovรก zรกkladลˆa kotolne Pรกzmรกลˆa 24

Rozvody tepla
Rozvody slรบลพia na distribรบciu tepla zย kotolne Pรกzmรกลˆa aย sรบ uloลพenรฉ vย podzemnรฝch teplovodnรฝch kanรกloch. Na distribรบciu tepla sa pouลพรญva dvojrรบrovรฉ zapojenie, cez ktorรฉ sa dodรกva teplo do vรฝmennรญkovรฝch stanรญc. Na vรฝmennรญkovรฝch staniciach sa teplo rozdeฤพuje na teplo na รšK aย na teplo na prรญpravu TV. Teplรก voda sa pripravuje vย akumulaฤnรฝch nรกdobรกch, zย ktorรฝch sa potom dodรกva do jednotlivรฝch odbernรฝch miest vย teplovodnom kanรกli sย รšK.

Odbernรฉ miesta sรบ vytvorenรฉ vย suterรฉnoch objektov. Hraniฤnรฝm bodom je prvรฝ ventil za meraฤom tepla.
Rozvody boli vybudovanรฉ vย 60. rokoch minulรฉho storoฤia, ich celkovรก dฤบลพka je 3,4 km. Na oceฤพovรฝch potrubiach je vysokรก miera korรณzie, hlavne pri odboฤkรกch sรบ ฤastรฉ poruchy (รบnik vody). Tepelnรก izolรกcia rozvodov je technicky zastaranรก, miestami poลกkodenรก ฤi odpadnutรก.

Vรฝroba tepla za jednotlivรฉ mesiace (januรกr aลพ december) vย GJ
Vรฝroba tepla za jednotlivรฉ mesiace (januรกr aลพ december) vย GJ

Osvetlenie
Vย priestoroch kotolne aย na osvetlenie pracovรญsk sa poฤas dลˆa aj vย noฤnรฝch hodinรกch vyuลพรญva umelรฉ osvetlenie, vย ฤase dennรฉho svetla zdruลพenรฉ osvetlenie. Osvetlenie je zabezpeฤenรฉ vย celom pรดdoryse kaลพdej ฤasti haly. Existujรบce osvetฤพovacie zariadenia sรบ osadenรฉ vย mimoriadne praลกnom prostredรญ, ฤรญm sa intenzita osvetlenia zniลพuje. Osvetฤพovacia sรบstava nemรก nainลกtalovanรบ ลพiadnu regulรกciu, nie sรบ inลกtalovanรฉ ลพiadne prvky obmedzujรบce plytvanie elektrickou energiou.

Svietidlรก sa ovlรกdajรบ manuรกlne vypรญnaฤmi na stenรกch podฤพa okamลพitรฝch potrieb osvetlenia jednotlivรฝch pracovรญsk. Obsluha kotolne si ฤas aย dฤบลพku osvetlenia urฤuje podฤพa potreby. Vย rรกmci umelรฉho osvetlenia zabezpeฤenรฉho stropnรฝmi ลพiarivkovรฝmi svietidlami sa podiel zย celkovej spotreby elektrickej energie samostatne nemeria. Na osvetlenie sa vลกak spotrebรบva len malรก ฤasลฅ celkovej spotrebovanej energie.

Elektrickรก energia
Technologickรก spotreba zahล•ลˆa najmรค pohon asynchrรณnnych motorov, ktorรฉ slรบลพia na dopravu paliva, odvod popola, pohon ventilรกtorov aย hydroagregรกtov. Pri rekonลกtrukcii kotolne sa klรกdol veฤพkรฝ dรดraz na vysokรบ รบroveลˆ regulรกcie, ฤo spรดsobilo, ลพe vย sรบฤasnosti sรบ vย prevรกdzke na miestach, kde je to moลพnรฉ, namontovanรฉ frekvenฤnรฉ meniฤe, priฤom otรกฤky motorov sa regulujรบ podฤพa potreby vรฝroby tepla. Tรฝmto sa automaticky reguluje aj ฤinnรก zloลพka striedavรฉho vรฝkonu, t. j. prevรกdzka je zย hฤพadiska spotreby elektrickej energie efektรญvna.

Akumulaฤnรฉ nรกdoby na TV
Akumulaฤnรฉ nรกdoby na TV

Nรกvrh รบspornรฝch opatrenรญ

Vyradenie nadbytoฤnej rezervy vรฝrobnรฝch zdrojov
Vย kotolni Pรกzmรกลˆa sรบ zapojenรฉ tri od seba nezรกvislรฉ zdroje tepla. Po dlhoroฤnรฝch skรบsenostiach sa ukazuje, ลพe na zabezpeฤenie prevรกdzky kotolne staฤรญ aj pri najvรคฤลกom odbere tepla jeden kotol. Navrhuje sa teda ponechaลฅ iba jeden nรกhradnรฝ zdroj, ktorรฝ sa bude naฤalej riadne udrลพiavaลฅ (servis, pravidelnรก รบdrลพba, revรญzie). Tretรญ kotol by sa odpojil od vykurovacej sรบstavy aย od rozvodu zemnรฉho plynu. Uลกetria sa tak roฤnรฉ nรกklady na revรญzie, servis aย รบdrลพbu.

Predpokladanรฉ investiฤnรฉ nรกklady: 2 600 โ‚ฌ
Predpokladanรก roฤnรก รบspora: 600 โ‚ฌ
Nรกvratnosลฅ: 4,3 roka

Kompenzรกcia รบฤinnรญka cos ฯ†
Poplatky za nedodrลพanie รบฤinnรญka predstavujรบ novovzniknutรฝ problรฉm analyzovanej prevรกdzky, ktorรฉmu vลกak treba venovaลฅ veฤพkรบ pozornosลฅ. Za dva mesiace รบฤtovania poplatku je jednoznaฤnรฉ, ลพe nรกklady na elektrickรบ energiu narรกstli skoro trojnรกsobne!

Predpokladanรฉ investiฤnรฉ nรกklady: 2 500 โ‚ฌ
Predpokladanรก roฤnรก รบspora: 6 000 โ‚ฌ
Nรกvratnosลฅ: 0,42 roka (5 mesiacov)

Hydraulickรฉ vyregulovanie vykurovacej sรบstavy
Vzhฤพadom na veฤพkรบ tendenciu zatepฤพovania konลกtrukฤnรฝch plรกลกลฅov aย vรฝmeny okien vย poslednรฝch rokoch sa znaฤne zmenila tepelnรก potreba objektov vykurovanรฝch zย kotolne Pรกzmรกลˆa. Regulaฤnรฉ armatรบry na rozvodoch sรบ nastavenรฉ podฤพa vรฝpoฤtov zย 90. rokov minulรฉho storoฤia, vย sรบฤasnosti je vลกak pri niektorรฝch objektoch znรญลพenรก spotreba tepla aลพ oย 50 %!

Predpokladanรฉ investiฤnรฉ nรกklady: 13 000 โ‚ฌ
Predpokladanรก roฤnรก รบspora energie: 57 MWh
Predpokladanรก roฤnรก รบspora: 2 530 โ‚ฌ
Nรกvratnosลฅ: 5,1 roka

Kotol na biomasu
Kotol na biomasu

Vรฝmena rozvodov tepla
Ide oย vรฝmenu, resp. rekonลกtrukciu rozvodov aย vstupov รšK aย TV do objektov vย celom okruhu kotolne. Rekonลกtrukcia by mala zahล•ลˆaลฅ kompletnรบ vรฝmenu starรฝch oceฤพovรฝch rozvodov za novรฉ predizolovanรฉ potrubia. Zรกroveลˆ sa poฤรญta so zmenou spรดsobu distribรบcie tepla, t. j. zo 4-rรบrovรฉho systรฉmu sย vรฝmennรญkovรฝmi stanicami na 2-rรบrovรฝ systรฉm dodรกvky tepla, zruลกenรญm vรฝmennรญkovรฝch stanรญc aย vybudovanรญm novรฝch domovรฝch odovzdรกvacรญch stanรญc pre รšK aย TV na mieste spotreby.

Oproti sรบฤasnรฉmu stavu by to znamenalo znรญลพenie dimenziรญ aย zvรฝลกenie tepelnoizolaฤnรฝch vlastnostรญ rozvodov. Energetickรก รบspora by sa dosiahla znรญลพenรญm tepelnรฝch strรกt vย rozvodoch, znรญลพenรญm tepelnรฝch strรกt vo vรฝmennรญkovรฝch staniciach (cirkulรกcia TV) aย znรญลพenรญm รบnikov vody.

Predpokladanรฉ investiฤnรฉ nรกklady: 900 000 โ‚ฌ
Predpokladanรก roฤnรก รบspora energie: 31,17 MWh
Predpokladanรก roฤnรก รบspora: 0 โ‚ฌ*
Nรกvratnosลฅ: nevyฤรญsliteฤพnรก

*Pozn.: Spoloฤnosลฅ MENERT โ€“ THERM je dodรกvateฤพom tepla, tzn. podnikรก vย tepelnej energetike aย musรญ sa pri cenotvorbe riadiลฅ vyhlรกลกkou รšradu pre regulรกciu sieลฅovรฝch odvetvรญ. Vyhlรกลกka reguluje aj vรฝลกku oprรกvnenรฝch nรกkladov aย vรฝลกku primeranรฉho zisku, ktorรก nesรบvisรญ sย รบsporou paliva pri variabilnej zloลพke.

Korรณzia oceฤพovรฉho potrubia
Korรณzia oceฤพovรฉho potrubia

Zรกver

Energetickรฝ audit mal za รบlohu analyzovaลฅ aย opรญsaลฅ prevรกdzku. Po dรดkladnej analรฝze sme navrhli moลพnรฉ technickรฉ aย prevรกdzkovรฉ rieลกenia. Jednotlivรฉ navrhnutรฉ opatrenia musia zvรฝลกiลฅ energetickรบ hospodรกrnosลฅ, no zรกroveลˆ musia maลฅ aj ekonomickรฝ zmysel. Po vรฝpoฤte jednotlivรฝch nรกvratnostรญ navrhnutรฝch opatrenรญ sme dostali rรดzne vรฝsledky. Vidรญme, ลพe niektorรฉ investรญcie sรบ pri sรบฤasnรฝch cenรกch energie nรกvratnรฉ vย rozumnom ฤasovom horizonte. Tieto nรกvrhy by sa mohli implementovaลฅ do praxe aย boli by jednoznaฤnรฝm prรญnosom pre spoloฤnosลฅ, aย to zย energetickรฉho aj zย ekonomickรฉho hฤพadiska.

รšnik vody na distribuฤnej sieti tepla
รšnik vody na distribuฤnej sieti tepla

Vรฝsledky auditu poukรกzali aj na inรบ moลพnosลฅ, vย rรกmci ktorej by bola navrhnutรก investรญcia zย energetickรฉho hฤพadiska opodstatnenรก, no zย ekonomickรฉho prakticky nenรกvratnรก, zรกroveลˆ vลกak do budรบcna potrebnรก na vykonรกvanie samotnรฉho predmetu podnikania. Vรฝsledkom energetickรฉho auditu je nรกvrh sรบborov opatrenรญ, ktorรฝch realizรกcia mรดลพe prispieลฅ kย vรฝznamnรฝm energetickรฝm aj finanฤnรฝm รบsporรกm.

Treba vลกak jasne povedaลฅ, ลพe tieto vรฝsledky nemajรบ vykonรกvaciu povinnosลฅ! Analรฝza mรดลพe poukรกzaลฅ na jednotlivรฉ energetickรฉ nedostatky aย ฤalej mรดลพe byลฅ nรกstrojom pri rozhodovanรญ vyลกลกieho vedenia spoloฤnosti. Koneฤnรฉ rozhodnutie majรบ kompetentnรญ ฤพudia, ktorรญ musia zvรกลพiลฅ aj inรฉ okolnosti, ktorรฉ nemรดลพu byลฅ predmetom auditu.

Literatรบra
1. ย ย  ย Zรกkon ฤ. 657/2004 Z. z. oย tepelnej energetike aย vyhlรกลกka ฤ. 328/2005 Z. z.
2. ย ย  ย Vyhlรกลกka รšRSO ฤ. 328/2005 Z. z., ktorou sa urฤuje spรดsob overovania hospodรกrnosti.
3. ย ย  ย Dahlsveen, T. โ€“ Petrรกลก, D.: Energetickรฝ audit aย certifikรกcia budov. Bratislava: JAGA Group, 2008.

Text: Ing. Gรกbor Smatana
Obrรกzky: autor
Autor je energetik vย spoloฤnosti MENERT โ€“ THERM, s. r. o.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 3/2017.