Energetickรฝ audit vรฝrobnej spoloฤnosti
ฤlรกnok vznikol z podkladov zรกvereฤnej prรกce kurzu EUREM (European Energy Manager). Napriek vลกetkej snahe o zdokonalenie prevรกdzky a samotnej vรฝroby tepla v spoloฤnosti MENERT โ THERM moลพno predpokladaลฅ, ลพe po detailnej analรฝze sa prejavia slabรฉ strรกnky prevรกdzky a energetickรก nรกroฤnosลฅ podniku sa bude daลฅ znรญลพiลฅ. Vรฝsledkom energetickรฉho auditu je preto nรกvrh sรบborov opatrenรญ, ktorรฝch realizรกcia mรดลพe prispieลฅ k vรฝznamnรฝm energetickรฝm aj finanฤnรฝm รบsporรกm.
Spoloฤnosลฅ MENERT โ THERM, s. r. o., je energetickรก spoloฤnosลฅ, ktorej hlavnรฝm predmetom ฤinnosti je vรฝroba aย distribรบcia tepla. Spoloฤnosลฅ prevรกdzkuje kotolne vย meste ล aฤพa na sรญdliskรกch Kukuฤรญnova aย Pรกzmรกลa, ktorรฉ zรกsobujรบ pribliลพne 33 % bytovรฝch jednotiek mesta teplom aย teplou vodou. Palivovรบ zรกkladลu pri obidvoch prevรกdzkovanรฝch kotolniach tvoril do roku 2005 zemnรฝ plyn.
Vย roku 2006 sa realizovala rekonลกtrukcia technologickรฉho zariadenia oboch kotolnรญ, vย rรกmci ktorej sa preลกlo na spaฤพovanie alternatรญvneho zdroja โ biomasy. Spoloฤnosลฅ MENERT โ THERM tak bola jednou zย prvรฝch na Slovensku, ktorรก sa zaฤala zaoberaลฅ vรฝrobou tepla vyuลพitรญm obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie. Vย sรบฤasnosti sa teplo zรญskava spaฤพovanรญm slamy, drevnej ลกtiepky aย peletiek.
Skutoฤnรฝ stav โ kotolลa Pรกzmรกลa
Objekty
Kotolลa Pรกzmรกลa mรก jednu budovu, ktorรก sa nachรกdza na Ulici Petra Pรกzmรกลa ฤ. 24. Budova bola postavenรก vย 60. rokoch minulรฉho storoฤia. Vย sรบฤasnosti sa vyuลพรญva vyslovene na prevรกdzku kotolne, je vย nej umiestnenรก kompletnรก technolรณgia na vรฝrobu tepla, ako aj rozdeฤพovaฤ aย zberaฤ rozvodov tepla. Budova sa nevykuruje, takลพe jej tepelnotechnickรฉ vlastnosti nemรก vรฝznam rieลกiลฅ.
Zdroje tepla
Zdrojmi tepla sรบ:
- Kotol na biomasu JUSTSEN, typ JU-MMV 19 sย teplovodnรฝm vรฝmennรญkom, sย nominรกlnym vรฝkonom 1,5 MW aย maximรกlnou prevรกdzkovou teplotou 110 ยฐC. Ako palivo sa pouลพรญva drevnรก ลกtiepka alebo pelety. Kotol je zรกkladnรฝm zdrojom tepelnej energie, vย prevรกdzke je 8ย 650 h roฤne.
- Teplovodnรฝ kotol na zemnรฝ plyn typu OW 200 sย horรกkom APH 45 PZ sย nominรกlnym tepelnรฝm vรฝkonom 2,64 MW. Kotol sa vyuลพรญva ako rezervnรฝ zdroj tepelnej energie.
- Teplovodnรฝ kotol na zemnรฝ plyn typu OW 160 sย horรกkom APH 45 PZ sย nominรกlnym tepelnรฝm vรฝkonom 1,86 MW. Kotol sa vyuลพรญva ako rezervnรฝ zdroj tepelnej energie.
Palivovรก zรกkladลa kotolne Pรกzmรกลa 24
Rozvody tepla
Rozvody slรบลพia na distribรบciu tepla zย kotolne Pรกzmรกลa aย sรบ uloลพenรฉ vย podzemnรฝch teplovodnรฝch kanรกloch. Na distribรบciu tepla sa pouลพรญva dvojrรบrovรฉ zapojenie, cez ktorรฉ sa dodรกva teplo do vรฝmennรญkovรฝch stanรญc. Na vรฝmennรญkovรฝch staniciach sa teplo rozdeฤพuje na teplo na รK aย na teplo na prรญpravu TV. Teplรก voda sa pripravuje vย akumulaฤnรฝch nรกdobรกch, zย ktorรฝch sa potom dodรกva do jednotlivรฝch odbernรฝch miest vย teplovodnom kanรกli sย รK.
Odbernรฉ miesta sรบ vytvorenรฉ vย suterรฉnoch objektov. Hraniฤnรฝm bodom je prvรฝ ventil za meraฤom tepla.
Rozvody boli vybudovanรฉ vย 60. rokoch minulรฉho storoฤia, ich celkovรก dฤบลพka je 3,4 km. Na oceฤพovรฝch potrubiach je vysokรก miera korรณzie, hlavne pri odboฤkรกch sรบ ฤastรฉ poruchy (รบnik vody). Tepelnรก izolรกcia rozvodov je technicky zastaranรก, miestami poลกkodenรก ฤi odpadnutรก.
Vรฝroba tepla za jednotlivรฉ mesiace (januรกr aลพ december) vย GJ
Osvetlenie
Vย priestoroch kotolne aย na osvetlenie pracovรญsk sa poฤas dลa aj vย noฤnรฝch hodinรกch vyuลพรญva umelรฉ osvetlenie, vย ฤase dennรฉho svetla zdruลพenรฉ osvetlenie. Osvetlenie je zabezpeฤenรฉ vย celom pรดdoryse kaลพdej ฤasti haly. Existujรบce osvetฤพovacie zariadenia sรบ osadenรฉ vย mimoriadne praลกnom prostredรญ, ฤรญm sa intenzita osvetlenia zniลพuje. Osvetฤพovacia sรบstava nemรก nainลกtalovanรบ ลพiadnu regulรกciu, nie sรบ inลกtalovanรฉ ลพiadne prvky obmedzujรบce plytvanie elektrickou energiou.
Svietidlรก sa ovlรกdajรบ manuรกlne vypรญnaฤmi na stenรกch podฤพa okamลพitรฝch potrieb osvetlenia jednotlivรฝch pracovรญsk. Obsluha kotolne si ฤas aย dฤบลพku osvetlenia urฤuje podฤพa potreby. Vย rรกmci umelรฉho osvetlenia zabezpeฤenรฉho stropnรฝmi ลพiarivkovรฝmi svietidlami sa podiel zย celkovej spotreby elektrickej energie samostatne nemeria. Na osvetlenie sa vลกak spotrebรบva len malรก ฤasลฅ celkovej spotrebovanej energie.
Elektrickรก energia
Technologickรก spotreba zahลลa najmรค pohon asynchrรณnnych motorov, ktorรฉ slรบลพia na dopravu paliva, odvod popola, pohon ventilรกtorov aย hydroagregรกtov. Pri rekonลกtrukcii kotolne sa klรกdol veฤพkรฝ dรดraz na vysokรบ รบroveล regulรกcie, ฤo spรดsobilo, ลพe vย sรบฤasnosti sรบ vย prevรกdzke na miestach, kde je to moลพnรฉ, namontovanรฉ frekvenฤnรฉ meniฤe, priฤom otรกฤky motorov sa regulujรบ podฤพa potreby vรฝroby tepla. Tรฝmto sa automaticky reguluje aj ฤinnรก zloลพka striedavรฉho vรฝkonu, t. j. prevรกdzka je zย hฤพadiska spotreby elektrickej energie efektรญvna.
Akumulaฤnรฉ nรกdoby na TV |
Nรกvrh รบspornรฝch opatrenรญ
Vyradenie nadbytoฤnej rezervy vรฝrobnรฝch zdrojov
Vย kotolni Pรกzmรกลa sรบ zapojenรฉ tri od seba nezรกvislรฉ zdroje tepla. Po dlhoroฤnรฝch skรบsenostiach sa ukazuje, ลพe na zabezpeฤenie prevรกdzky kotolne staฤรญ aj pri najvรคฤลกom odbere tepla jeden kotol. Navrhuje sa teda ponechaลฅ iba jeden nรกhradnรฝ zdroj, ktorรฝ sa bude naฤalej riadne udrลพiavaลฅ (servis, pravidelnรก รบdrลพba, revรญzie). Tretรญ kotol by sa odpojil od vykurovacej sรบstavy aย od rozvodu zemnรฉho plynu. Uลกetria sa tak roฤnรฉ nรกklady na revรญzie, servis aย รบdrลพbu.
Predpokladanรฉ investiฤnรฉ nรกklady: 2 600 โฌ
Predpokladanรก roฤnรก รบspora: 600 โฌ
Nรกvratnosลฅ: 4,3 roka
Kompenzรกcia รบฤinnรญka cos ฯ
Poplatky za nedodrลพanie รบฤinnรญka predstavujรบ novovzniknutรฝ problรฉm analyzovanej prevรกdzky, ktorรฉmu vลกak treba venovaลฅ veฤพkรบ pozornosลฅ. Za dva mesiace รบฤtovania poplatku je jednoznaฤnรฉ, ลพe nรกklady na elektrickรบ energiu narรกstli skoro trojnรกsobne!
Predpokladanรฉ investiฤnรฉ nรกklady: 2 500 โฌ
Predpokladanรก roฤnรก รบspora: 6 000 โฌ
Nรกvratnosลฅ: 0,42 roka (5 mesiacov)
Hydraulickรฉ vyregulovanie vykurovacej sรบstavy
Vzhฤพadom na veฤพkรบ tendenciu zatepฤพovania konลกtrukฤnรฝch plรกลกลฅov aย vรฝmeny okien vย poslednรฝch rokoch sa znaฤne zmenila tepelnรก potreba objektov vykurovanรฝch zย kotolne Pรกzmรกลa. Regulaฤnรฉ armatรบry na rozvodoch sรบ nastavenรฉ podฤพa vรฝpoฤtov zย 90. rokov minulรฉho storoฤia, vย sรบฤasnosti je vลกak pri niektorรฝch objektoch znรญลพenรก spotreba tepla aลพ oย 50 %!
Predpokladanรฉ investiฤnรฉ nรกklady: 13 000 โฌ
Predpokladanรก roฤnรก รบspora energie: 57 MWh
Predpokladanรก roฤnรก รบspora: 2 530 โฌ
Nรกvratnosลฅ: 5,1 roka
Kotol na biomasu |
Vรฝmena rozvodov tepla
Ide oย vรฝmenu, resp. rekonลกtrukciu rozvodov aย vstupov รK aย TV do objektov vย celom okruhu kotolne. Rekonลกtrukcia by mala zahลลaลฅ kompletnรบ vรฝmenu starรฝch oceฤพovรฝch rozvodov za novรฉ predizolovanรฉ potrubia. Zรกroveล sa poฤรญta so zmenou spรดsobu distribรบcie tepla, t. j. zo 4-rรบrovรฉho systรฉmu sย vรฝmennรญkovรฝmi stanicami na 2-rรบrovรฝ systรฉm dodรกvky tepla, zruลกenรญm vรฝmennรญkovรฝch stanรญc aย vybudovanรญm novรฝch domovรฝch odovzdรกvacรญch stanรญc pre รK aย TV na mieste spotreby.
Oproti sรบฤasnรฉmu stavu by to znamenalo znรญลพenie dimenziรญ aย zvรฝลกenie tepelnoizolaฤnรฝch vlastnostรญ rozvodov. Energetickรก รบspora by sa dosiahla znรญลพenรญm tepelnรฝch strรกt vย rozvodoch, znรญลพenรญm tepelnรฝch strรกt vo vรฝmennรญkovรฝch staniciach (cirkulรกcia TV) aย znรญลพenรญm รบnikov vody.
Predpokladanรฉ investiฤnรฉ nรกklady: 900 000 โฌ
Predpokladanรก roฤnรก รบspora energie: 31,17 MWh
Predpokladanรก roฤnรก รบspora: 0 โฌ*
Nรกvratnosลฅ: nevyฤรญsliteฤพnรก
*Pozn.: Spoloฤnosลฅ MENERT โ THERM je dodรกvateฤพom tepla, tzn. podnikรก vย tepelnej energetike aย musรญ sa pri cenotvorbe riadiลฅ vyhlรกลกkou รradu pre regulรกciu sieลฅovรฝch odvetvรญ. Vyhlรกลกka reguluje aj vรฝลกku oprรกvnenรฝch nรกkladov aย vรฝลกku primeranรฉho zisku, ktorรก nesรบvisรญ sย รบsporou paliva pri variabilnej zloลพke.
Korรณzia oceฤพovรฉho potrubia |
Zรกver
Energetickรฝ audit mal za รบlohu analyzovaลฅ aย opรญsaลฅ prevรกdzku. Po dรดkladnej analรฝze sme navrhli moลพnรฉ technickรฉ aย prevรกdzkovรฉ rieลกenia. Jednotlivรฉ navrhnutรฉ opatrenia musia zvรฝลกiลฅ energetickรบ hospodรกrnosลฅ, no zรกroveล musia maลฅ aj ekonomickรฝ zmysel. Po vรฝpoฤte jednotlivรฝch nรกvratnostรญ navrhnutรฝch opatrenรญ sme dostali rรดzne vรฝsledky. Vidรญme, ลพe niektorรฉ investรญcie sรบ pri sรบฤasnรฝch cenรกch energie nรกvratnรฉ vย rozumnom ฤasovom horizonte. Tieto nรกvrhy by sa mohli implementovaลฅ do praxe aย boli by jednoznaฤnรฝm prรญnosom pre spoloฤnosลฅ, aย to zย energetickรฉho aj zย ekonomickรฉho hฤพadiska.
รnik vody na distribuฤnej sieti tepla |
Vรฝsledky auditu poukรกzali aj na inรบ moลพnosลฅ, vย rรกmci ktorej by bola navrhnutรก investรญcia zย energetickรฉho hฤพadiska opodstatnenรก, no zย ekonomickรฉho prakticky nenรกvratnรก, zรกroveล vลกak do budรบcna potrebnรก na vykonรกvanie samotnรฉho predmetu podnikania. Vรฝsledkom energetickรฉho auditu je nรกvrh sรบborov opatrenรญ, ktorรฝch realizรกcia mรดลพe prispieลฅ kย vรฝznamnรฝm energetickรฝm aj finanฤnรฝm รบsporรกm.
Treba vลกak jasne povedaลฅ, ลพe tieto vรฝsledky nemajรบ vykonรกvaciu povinnosลฅ! Analรฝza mรดลพe poukรกzaลฅ na jednotlivรฉ energetickรฉ nedostatky aย ฤalej mรดลพe byลฅ nรกstrojom pri rozhodovanรญ vyลกลกieho vedenia spoloฤnosti. Koneฤnรฉ rozhodnutie majรบ kompetentnรญ ฤพudia, ktorรญ musia zvรกลพiลฅ aj inรฉ okolnosti, ktorรฉ nemรดลพu byลฅ predmetom auditu.
Literatรบra
1. ย ย ย Zรกkon ฤ. 657/2004 Z. z. oย tepelnej energetike aย vyhlรกลกka ฤ. 328/2005 Z. z.
2. ย ย ย Vyhlรกลกka รRSO ฤ. 328/2005 Z. z., ktorou sa urฤuje spรดsob overovania hospodรกrnosti.
3. ย ย ย Dahlsveen, T. โ Petrรกลก, D.: Energetickรฝ audit aย certifikรกcia budov. Bratislava: JAGA Group, 2008.
Text: Ing. Gรกbor Smatana
Obrรกzky: autor
Autor je energetik vย spoloฤnosti MENERT โ THERM, s. r. o.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 3/2017.