Energetickรก politika Slovenska sa menรญ. Do novรฉho plรกnu pรดjdu miliardy eur
Prijatรฝ plรกn prinรกลกa ambiciรณzne ciele na vyuลพรญvanie obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie aย tlak na energetickรบ hospodรกrnosลฅ systรฉmov zรกsobovania teplom.
Smernicou Eurรณpskeho parlamentu aย Rady ฤ. 2018/2001 zย 11. decembra 2018 oย podpore vyuลพรญvania energie zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov si Eurรณpska รบnia dala novรฝ zรกvรคznรฝ cieฤพ vย oblasti obnoviteฤพnรฝch zdrojov, aย to zvรฝลกiลฅ รบroveล vyuลพรญvania energie zย nich do roku 2030 aspoล na 32 %.
Jasnรฝm cieฤพom smernice je zvรฝลกiลฅ podiel obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie (OZE) vo vykurovanรญ, tento predpis tak po transpozรญcii ovplyvnรญ teplรกrenstvo minimรกlne na ฤalลกie desaลฅroฤie. Kฤพรบฤovรฝ dokument na napฤบลanie cieฤพov uย nรกs predstavuje Integrovanรฝ nรกrodnรฝ energeticko-klimatickรฝ plรกn na roky 2021 โ 2030 (energeticko-klimatickรฝ plรกn).
Prรญprava aย schvaฤพovanie energeticko-klimatickรฉho plรกnu
Energeticko-klimatickรฝ plรกn je vypracovanรฝ na zรกklade poลพiadaviek nariadenia Eurรณpskeho parlamentu aย Rady (Eร) ฤ. 2018/1999 oย riadenรญ energetickej รบnie aย opatrenรญ vย oblasti klรญmy, ktorรฉ ukladรก ฤlenskรฝm ลกtรกtom predkladaลฅ Eurรณpskej komisii vย desaลฅroฤnรฝch intervaloch strategickรฉ plรกnovanรฉ ciele aย politiky sย opatreniami na ich dosiahnutie.
Sรบฤasne tento plรกn predstavuje aktualizรกciu energetickej politiky SR zย roku 2014. Prรญprava nรกvrhu plรกnu prebiehala vย roku 2018, Ministerstvo hospodรกrstva SR vย รบzkej sรบฤinnosti sย Ministerstvom ลพivotnรฉho prostredia SR, ako aj sย ฤalลกรญmi rezortmi aย sย odbornou verejnosลฅou pripravilo pracovnรบ verziu plรกnu, ktorรบ vย decembri 2018 predloลพilo Eurรณpskej komisii.
Eurรณpska komisia navrhovala vo svojom odporรบฤanรญ 24 % podiel OZE, priฤom model pouลพitรฝ vย nรญzkouhlรญkovej ลกtรบdii spracovanej za รบฤasti Svetovej banky navrhoval podiel obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie na รบrovni 19 %.
Na zรกklade tohto odporรบฤania sa prehodnotilo plรกnovanรฉ vyuลพitie OZE โ zย pรดvodnรฝch 18 % sa na medzirezortnรฉ pripomienkovรฉ konanie vย oktรณbri 2019 predloลพil nรกvrh, ktorรฝ zvyลกoval cieฤพ na 19,2 %, resp. alternatรญvne na 20 %. Zo vลกetkรฝch pripomienkujรบcich sa 5 subjektov vyjadrilo vย prospech niลพลกej hodnoty, priฤom alternatรญva 20 % nenaลกla ลพiadnu podporu.
Energeticko-klimatickรฝ plรกn bol schvรกlenรฝ 11.โ decembra 2019 uznesenรญm vlรกdy ฤ.โ 606/2019 aย nรกsledne zaslanรฝ Eurรณpskej komisii. Porovnanie cieฤพov Eร aย SR podฤพa plรกnu je uvedenรฉ vย tab. 1.
OZE vย energeticko-klimatickom plรกne sย ohฤพadom na teplรกrenstvo
Celkovรฉ investiฤnรฉ nรกklady na dosiahnutie cieฤพov vย oblasti OZE sa odhadujรบ vo vรฝลกke 4,3โ mld. eur. Tieto investiฤnรฉ nรกklady zahลลajรบ sektor elektriny (1,8 mld. eur) aย vykurovania (2,5 mld. eur). Vychรกdzajรบ zย odhadovanรฉho nรกrastu inลกtalovanรฉho vรฝkonu pre elektrinu, resp. tepla zย OZE aย zย investiฤnej nรกroฤnosti na jednotku vรฝkonu.
Odvetvie vykurovania aย chladenia predstavuje pribliลพne polovicu koneฤnej energetickej spotreby Eurรณpskej รบnie aย povaลพuje sa za kฤพรบฤovรฉ odvetvie vzhฤพadom na urรฝchlenie dekarbonizรกcie energetickรฉho systรฉmu. Okrem toho je tieลพ strategickรฝm odvetvรญm zย hฤพadiska energetickej bezpeฤnosti, pretoลพe sa predpokladรก, ลพe pribliลพne 40 % spotreby energie zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov do roku 2030 by malo pochรกdzaลฅ zย vykurovania aย chladenia zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov.
Vย rรกmci smernice oย OZE je stanovenรฝ aj indikatรญvny cieฤพ vย podobe orientaฤnej hodnoty 1,3 percentuรกlneho bodu ako roฤnรฉho priemeru za obdobie rokov 2021 aลพ 2025 aย 2026 aลพ 2030. Uvedenรก orientaฤnรก hodnota sa zniลพuje na 1,1 percentuรกlneho bodu, ak sa nepouลพรญva odpadovรฉ teplo aย chlad. Plnenie indikatรญvneho cieฤพa pre vykurovanie aย chladenie podฤพa schvรกlenรฉho plรกnu je vย tab. 2. Vรฝpoฤet podielu sa uskutoฤnil tak, ลพe vย ฤitateli sa pouลพรญva teplo zย OZE aย vย menovateli odhad potreby tepla na vykurovanie aย chladenie.
Politika OZE vย teplรกrenstve
Zรกkladnรฝm predpokladom splnenia cieฤพov vย teplรกrenstve je vytvoriลฅ podpornรฝ mechanizmus na zvyลกovanie podielu OZE vย sektore vykurovania aย vย systรฉmoch centralizovanรฉho zรกsobovania teplom (CZT) aj prostrednรญctvom vรฝroby zย OZE vo vysokoรบฤinnej kombinovanej vรฝrobe.
Existujรบca infraยญลกtruktรบra CZT predstavuje ideรกlnu zรกkladลu na budovanie inteligentnรฉho energetickรฉho systรฉmu aย mรก vลกetky predpoklady plniลฅ รบlohu integrรกtora jednotlivรฝch OZE rieลกenรญ na รบzemรญ miest. Uลพ dnes vย nich systรฉmy CZT zohrรกvajรบ dรดleลพitรบ รบlohu pri udrลพanรญ priaznivej kvality ovzduลกia, keฤลพe tieto systรฉmy dokรกลพu dodรกvaลฅ ekologickรฉ teplo spฤบลajรบce tie najprรญsnejลกie zรกkonnรฉ normy aย emisnรฉ limity.
Individuรกlne zdroje tepla sรบ zย pohฤพadu emisiรญ prakticky nekontrolovanรฉ aย nemusia plniลฅ takรฉto prรญsne normy, preto zย pohฤพadu zneฤistenia ovzduลกia predstavujรบ pre obyvateฤพov vรคฤลกie riziko.
Vย systรฉmoch CZT sa vyuลพรญva kombinovanรก vรฝroba elektriny, tepla aย chladu, vyuลพรญvajรบ sa obnoviteฤพnรฉ zdroje energie, pouลพรญvajรบ sa technolรณgie zniลพujรบce emisie, priฤom CZT umoลพลujรบ aj poskytovanie podpornรฝch sluลพieb vย elektrizaฤnรฝch sรบstavรกch aย akumulovanie energie vo forme tepla.
Na dosiahnutie cieฤพov vย oblasti OZE je nevyhnutnรฉ vyuลพiลฅ vลกetky dostupnรฉ moลพnosti, priฤom jeden zย najvรคฤลกรญch potenciรกlov je vย rozvoji zhodnocovania odpadov pri vรฝrobe biometรกnu aย vย energetickom zhodnocovanรญ odpadu, ktorรฝ nemoลพno recyklovaลฅ, aย teda by skonฤil na sklรกdke. Vย systรฉmoch CZT sa vyuลพije najmรค energetickรฝ potenciรกl geotermรกlnej aย slneฤnej energie, biomasy aย biometรกnu.
Navrhovanรฉ opatrenia na dosiahnutie cieฤพov vย teplรกrenstve
Presadzovanie vyลกลกie uvedenej politiky si vyลพaduje prijatie legislatรญvnych aj nelegislatรญvnych opatrenรญ vย odvetvรญ vykurovania. Podpora zย verejnรฝch zdrojov bude moลพnรก pri projektoch CZT, vย rรกmci ktorรฝch sa preukรกลพe nรกkladovรก aย environmentรกlna efektรญvnosลฅ.
Systรฉmy CZT sรบ vhodnรฉ na integrรกciu OZE aj vo forme biometรกnu pochรกdzajรบceho najmรค zย odpadov zย rastlinnej aย ลพivoฤรญลกnej produkcie, zย biologicky rozloลพiteฤพnej ฤasti komunรกlneho odpadu, biologicky rozloลพiteฤพnรฝch kuchynskรฝch aย reลกtauraฤnรฝch odpadov aย zย odpadov zย ฤistiฤiek odpadovรฝch vรดd. Potenciรกl geotermรกlnej energie na vรฝrobu tepla je sรญce dostatoฤnรฝ, ale jej vyuลพรญvanie sa musรญ primerane podporovaลฅ, ฤo si bude vyลพadovaลฅ celkovรฉ zvรฝลกenie pomoci.
Podmienky regulaฤnรฝch obdobรญ po roku 2022 vย oblasti tepelnej energetiky budรบ zohฤพadลovaลฅ povinnosลฅ zvyลกovania podielu OZE vย systรฉmoch diaฤพkovรฉho vykurovania aย moลพnosลฅ pripรกjania samospotrebiteฤพov aย energetickรฝch komunรญt vyrรกbajรบcich zย OZE na systรฉm CZT.
Zรกver
Rozvinutรก infraลกtruktรบra systรฉmov CZT, ktorรก je uลพ dnes do znaฤnej miery modernizovanรก, postupne integruje novรฉ inteligentnรฉ rieลกenia.
Nasadzovanie tรฝchto modernรฝch rieลกenรญ smeruje kย budovaniu tzv. mestskรฝch systรฉmov CZT 4. generรกcie, ktorรฉ flexibilne prepรกjajรบ vรฝrobu aย spotrebu, umoลพลujรบ skladovaลฅ energiu vย ฤase jej prebytku aย integrujรบ rรดzne formy energie, vznikajรบce vย mestรกch, vrรกtane obnoviteฤพnรฝch zdrojov aย odpadovรฉho tepla zย priemyselnรฝch procesov alebo zย terciรกrnej sfรฉry (napr. zย datacentier alebo nemocnรญc).
Klimaticko-energetickรฝ plรกn prinรกลกa ambiciรณzne ciele na vyuลพรญvanie obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie aย tlak na energetickรบ hospodรกrnosลฅ systรฉmov zรกsobovania teplom aย nastavuje zรกsadnรฉ opatrenia na ich dosiahnutie
Autor pรดsobรญ na odbore energetickej aย surovinovej politiky Sekcie energetiky Ministerstva hospodรกrstva SR.