Energy Performance Contracting vo verejných budovách na Slovensku

Energy Performance Contracting (alt. Energy Saving Contracting) je dlhodobo známa a v zahraničí osvedčená metóda realizácie energeticky úsporných projektov. Prioritnou oblasťou uplatnenia EPC sú budovy verejného sektora, princíp tejto metódy však možno uplatniť aj v iných sektoroch a energetických systémoch – napríklad v priemyselných budovách, systémoch CZT alebo pri verejnom osvetlení.

 Ide o komplexnú energetickú službu, ktorá zahŕňa prípravu, realizáciu a následné dlhodobé sledovanie a vyhodnocovanie výsledkov realizovaných energeticky úsporných opatrení. Dodávateľ poskytuje zadávateľovi (subjektu verejnej správy) záruku na dosiahnutie očakávaných ekonomických prínosov, t. j. zmluvne garantuje úroveň energetických úspor (štandardne od 20 do 35 %). Investícia a všetky súvisiace náklady na energeticky úsporné opatrenia sa postupne splácajú počas trvania zmluvného vzťahu z dosiahnutých úspor prevádzkových nákladov na energiu. Táto metóda znižuje nároky na rozpočty subjektov verejnej správy v oblasti kapitálových výdavkov tým, že umožňuje až 100-percentné financovanie nákladov dodávateľom (spoločnosťou energetických služieb – tzv. ESCO).

Čo je primárnym cieľom EPC
Na rozdiel od klasicky realizovaných projektov rekonštrukcií energetických zariadení je primárnym cieľom EPC projektov maximalizácia energetických úspor dosiahnutá nákladovo a energeticky optimálnymi úspornými opatreniami. EPC projekt obyčajne tvorí súbor budov a súbor energeticky úsporných opatrení. Základnými atribútmi EPC projektu sú teda garancia výsledku zo strany ESCO spoločnosti (ekonomického prínosu vyjadreného ako percentuálne zníženie nákladov na energiu v referenčnom roku) a postupné splácanie nákladov na úsporné opatrenia klientom z dosiahnutých úspor prevádzkových nákladov súvisiacich so zníženou spotrebou energie. Okrem toho má EPC celý rad ďalších výhod oproti klasickým projektom (napríklad komplexnosť riešenia a služby, prenesenie väčšieho rozsahu zodpovednosti a rizík na dodávateľa, väčší a dlhodobejší rozsah záruk zo strany dodávateľa).

Nákladovo optimálna obnova existujúcej budovy prostredníctvom EPC môže priniesť štandardne až 35 % úspor energie, komplexná obnova s realizáciou dlhodobejšie návratných stavebných opatrení až do 60 % úspor energie.

Uplatnenie a prínosy
Oblasťou uplatnenia tejto metódy na zvýšenie energetickej efektívnosti sú najmä verejné budovy, čiže najmä zdravotnícke a školské zariadenia, administratívne, kultúrne a športové budovy, budovy sociálnych služieb, kúpele, liečebne a podobne.  Existujúce verejné budovy na Slovensku sa vyznačujú nízkou priemernou energetickou hospodárnosťou v porovnaní s požiadavkami na nové a významne obnovované budovy v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Napríklad pri administratívnych budovách je priemerná energetická náročnosť Rs = 218 kWh/(m² . rok), kým požadovaná hodnota pre nové a významne obnovené budovy je Rr = 115 kWh/(m² . rok). Mnohí vlastníci a prevádzkovatelia verejných budov dnes čelia problému, ako vyhovieť požiadavkám na efektívnosť pri využívaní energie a požiadavkám na energetické zariadenia, ktoré kladie súčasná legislatíva – najmä zákon č. 476/2008 Z. z. o energetickej efektívnosti a zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov.

Spotreba energie v budovách predstavuje celosvetovo približne 40 % celkovej spotreby energie. Budovy majú zároveň najväčší potenciál energetických úspor. Podiel budov vo vlastníctve verejnej správy na celkovej energetickej spotrebe je pritom asi 12 %, čo predstavuje v energetickom vyjadrení 20 až 25 PJ/rok a vo finančnom vyjadrení až 300 mil. € za rok. Nákladovo optimálna obnova existujúcej budovy prostredníctvom EPC môže štandardne priniesť do 35 % úspor energie, komplexná obnova s realizáciou dlhodobejšie návratných stavebných opatrení až do 60 % úspor energie.

Legislatívna podpora zo strany EÚ
Európska únia prijala aktualizovanú smernicu 2010/31/ES, ktorou sa sprísňujú požiadavky na energetickú efektívnosť existujúcich budov a zdôrazňuje úloha verejného sektora, ktorý by mal ísť príkladom. Súčasne by smernica 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (smernica o energetickej efektívnosti) mala, okrem iného, vytvoriť rámec na rozvoj trhu energetických služieb, čiže aj komplexných služieb, medzi ktoré sa radí EPC.

Európska únia v kontexte čiastočného plnenia cieľa v rámci stratégie Európa 2020 (20-percentné zníženie energetickej spotreby) prijala nový plán energetickej efektívnosti 2011 a pripravila návrh nového znenia smernice o energetickej efektívnosti, ktorým sa menia mnohé odporúčania na záväzné požiadavky. Z pohľadu požiadaviek na verejný sektor v oblasti existujúcich budov a energetických služieb budú kľúčovými opatreniami záväzný ročný 3-percentný cieľ obnovy verejných budov s úžitkovou plochou nad 250 m² a požiadavka na systematické využívanie EPC.

EPC na Slovensku
Napriek zjavným výhodám EPC v porovnaní s klasickým spôsobom realizácie rekonštrukcií energetických zariadení sa táto metóda na Slovensku vo väčšej miere nevyužíva. Odlišná situácia je v Rakúsku, Nemecku a už aj v Českej republike. Na základe dostupných informácií možno skonštatovať, že od roku 2005 sa vo verejnom sektore nezrealizoval na Slovensku týmto spôsobom ani jeden projekt. Predtým, v rokoch 1997 až 2005, sa takto paradoxne zrealizovali viaceré projekty vo verejnom sektore – najmä nemocnice a školy. V súčasnosti prebiehajú aktivity na posilnenie informovanosti o EPC, napríklad v rámci projektu EESI (European Energy Service Initiative), podporovaného v rámci európskeho programu Intelligent Energy Europe. Slovenským partnerom projektu zodpovedným za realizáciu projektových aktivít je Energetické centrum Bratislava.

Využiteľný potenciál
Preukázateľný potenciál úspor v budovách verejného sektora, skúsenosti s EPC projektmi v zahraničí, ako aj prijímané opatrenia a legislatíva EÚ vytvárajú priestor na širšie uplatnenie EPC aj na Slovensku. Kľúčovým bude zásadné obmedzenie dostupnosti grantových zdrojov na rekonštrukciu budov vo vlastníctve, respektíve správe verejného sektora a postupné odstraňovanie pretrvávajúcich bariér. Dôležité bude najmä: 

• zvyšovanie informovanosti o princípoch EPC a úspešných projektoch,
• zvýšenie dostupnosti produktov finančných inštitúcií na financovanie EPC projektov,
• vytvorenie štandardizovaných postupov a dokumentov na obstarávanie EPC služieb,
• vyriešenie niektorých účtovno-rozpočtových otázok subjektov VS financovaných zo štátneho rozpočtu,
• riešenie otázok v oblasti cenovej regulácie tepla z CZT.

O potenciáli EPC na Slovensku svedčí aj realizovaný prieskum Energetického centra Bratislava, ktorý sa uskutočnil v rámci série seminárov pod názvom Modernizácia budov financovaná z budúcich úspor v marci a apríli 2011 vo všetkých krajských mestách (spoluorganizátorom bola spoločnosť Siemens). Z prieskumu vyplýva, že takmer 85 % respondentov (vlastníkov alebo správcov verejných budov) pravidelne meria a vyhodnocuje spotrebu energie a vidí potenciál na využitie metódy EPC pri energetickej obnove budov v ich vlastníctve alebo správe. Až 70 % respondentov uvádza, že v ich budovách sa zatiaľ nerealizovali žiadne energeticky úsporné opatrenia. Takmer všetci respondenti vyjadrili požiadavku na ďalšie informácie z rozličných oblastí týkajúcich sa prípravy a implementácie EPC projektov.

Marián Nicz
Foto a obrázky: ECB, Dano Veselský

Autor pôsobí v Energetickom centre Bratislava.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.