Environmentรกlne posรบdenie vnรบtornej klรญmy auly
Nevyhovujรบce mikroklimatickรฉ podmienky si (nielen v tomto ยญprรญpade) vyลพadujรบ adekvรกtne vzduchotechnickรฉ opatrenie. Prรญspevok sa venuje hodnoteniu existujรบceho stavu mikroklรญmy podkrovnej auly v budove gymnรกzia a ponรบka nรกvrh optimรกlneho vzduchotechnickรฉho rieลกenia.
Podkladom nรกvrhu nรบtenรฉho vetrania sa stali vรฝsledky z meranรญ tepelno-vlhkostnรฝch parametrov a koncentrรกciรญ oxidu uhliฤitรฉho. Z experimentรกlneho merania vyplynula potreba vzduchotechnickรฉho opatrenia, v rรกmci ktorรฉho sa sprรกvna voฤพba distribuฤnรฉho prvku porovnala na 2D matematicko-fyzikรกlnom modeli metรณdou CFD.
Problematika spojenรก s nevyhovujรบcim vnรบtornรฝm prostredรญm a nedostatoฤnรฝm vetranรญm ลกkolskรฝch tried a zariadenรญ je vลกeobecne znรกma. Zatiaฤพ ฤo v minulosti mali ลกkolskรฉ triedy drevenรฉ oknรก, ktorรฝmi prefukovalo, a obรกlka budovy vykazovala vplyvom nezaizolovanรฝch tepelnรฝch mostov vysokรฉ tepelnรฉ straty, s prรญchodom trendu ลกetrenia energiou sa zaฤalo zatepฤพovaลฅ a otvorovรฉ vรฝplne sa zaฤali vymieลaลฅ za kvalitnejลกie a tesnejลกie. Tak postupne v triedach dochรกdzalo k รบbytku โฤerstvรฉhoโ vzduchu a zvyลกovala sa koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho, ktorรฝ mรก neblahรฝ vplyv na bdelosลฅ ลพiakov a v koneฤnom dรดsledku aj na ich zdravie. Pri vysokรฝch koncentrรกciรกch sa objavujรบ bolesti hlavy, ktorรฉ mรดลพu prejsลฅ aลพ do nevoฤพnostรญ, prรญpadne aลพ straty vedomia.
Obr. 1 Gymnรกzium L. Jaroลกa, a) objekt, b) aula
Tรฉmou nedostatoฤnรฉho vetrania sa v ฤeskej republike zaoberal podrobne Ing. ล ubrt, ktorรฝ spracoval publikรกciu [1] venujรบcu sa vรฝskytu oxidu uhliฤitรฉho vo verejnรฝch priestoroch, predovลกetkรฝm v ลกkolรกch. Na Slovensku sa touto problematikou zaoberal Ing. Kapalo [2]. Podobnรฝ problรฉm, ako je zvรฝลกenรก koncentrรกcia CO2, predstavuje v ลกkolskรฝch triedach aj ich prehrievanie, ku ktorรฉmu dochรกdza v letnรฝch mesiacoch. Nadmerne vysokรบ teplotu zaprรญฤiลuje najฤastejลกie slneฤnรฉ ลพiarenie, ktorรฉ vstupuje do tried poฤetnรฝmi oknami. Na zamedzenie prieniku priamych slneฤnรฝch lรบฤov sa pouลพรญvajรบ sลฅahovacie rolety ฤi dnes viac pouลพรญvanรฉ vnรบtornรฉ ลพalรบzie. Tie vลกak dokรกลพu iba odtieniลฅ priamo dopadajรบce slneฤnรฉ lรบฤe, nepomรดลพu znรญลพiลฅ teplotu vzduchu.
Charakteristika objektu gymnรกzia
Gymnรกzium Ladislava Jaroลกa sa nachรกdza v meste Holeลกov a bolo zaloลพenรฉ v roku 1899. Nachรกdza sa v historickej budove postavenej v roku 1902. Aula ลกkoly bola vybudovanรก v novozrekonลกtruovanej podkrovnej stavbe a slรบลพi na slรกvnostnรฉ a reprezentaฤnรฉ รบฤely, poฤas ktorรฝch sa v tรฝchto priestoroch zรญde aลพ 150 osรดb. Svetlo vstupuje do miestnosti streลกnรฝmi oknami, ktorรฉ sรบ orientovanรฉ na juhovรฝchodnรบ svetovรบ stranu a nie sรบ zatienenรฉ ลพiadnymi tieniacimi prvkami. Vetranie miestnosti sa rieลกi nรบtenรฝm odvodom vzduchu odstredivรฝmi ventilรกtormi osadenรฝmi v strope s vรฝfukom do potrubia a nad strechu. Ako sa ukรกzalo po pรคtnรกsลฅroฤnom uลพรญvanรญ, tento spรดsob vetrania je รบplne nevyhovujรบci โ chรฝba v ลom prรญvod ฤerstvรฉho vzduchu a nespฤบลa podmienky na odvod tepelnej zรกลฅaลพe a koncentrรกcie oxidu uhliฤitรฉho.
Existujรบci stav a meranie
Na zhodnotenie mikroklimatickรฝch podmienok existujรบceho stavu sa vykonalo meranie. To bolo rozdelenรฉ na tzv. dlhodobรฉ, ktorรฉ prebiehalo 25 dnรญ a zaznamenรกvalo teplotno-vlhkostnรฉ parametre vzduchu, a krรกtkodobรฉ meranie, ktorรฉ malo stanoviลฅ nรกrast koncentrรกcie CO2 pri pobyte osรดb v miestnosti.
Obr. 2 Priebeh teploty vzduchu ti a relatรญvnej vlhkosti Rh za sledovanรฉ obdobie
Meranie tepelno-vlhkostnรฝch parametrov
Pri dlhodobom meranรญ sa sledovala teplota a relatรญvna vlhkosลฅ vnรบtornรฉho vzduchu. Tieto parametre sa merali 25 dnรญ dvomi teplotno-vlhkostnรฝmi sondami, ktorรฉ boli umiestnenรฉ v zatienenรฝch ฤastiach miestnosti vo vรฝลกke hlavy sediacej osoby. Po celรฝ ฤas merania sa aula nevyuลพรญvala, nevyskytovali sa v nej vnรบtornรฉ zdroje a ani sa v nej nevetralo. Zรกznam meranรฝch hodnรดt z jednรฉho vybranรฉho meracieho zariadenia je na obr. 2. Poฤas sledovanรฉho obdobia sa namerala maximรกlna teplota vzduchu ti v miestnosti 30,4 ยฐC. Na stanovenรฝ deล uvรกdza meteorologickรก stanica v Holeลกove teplotu vonkajลกieho vzduchu te 27 ยฐC. Pri vonkajลกรญch dennรฝch teplotรกch vyลกลกรญch neลพ 20 ยฐC sa teplota vzduchu v interiรฉri pohybovala na รบrovni okolo 30 ยฐC. Relatรญvna vlhkosลฅ vzduchu sa pri tรฝchto podmienkach pohybovala na รบrovni okolo 40 %.
Meranie koncentrรกcie CO2
Druhรฉ meranie sa zameralo na stanovenie kvality vzduchu, ktorรฉho ukazovateฤพom v priestoroch s vรฝskytom ฤพudรญ je koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho CO2. Poฤas tohto krรกtkodobรฉho merania sa v aule nachรกdzalo 89โosรดb, nevetralo sa oknami ani odลฅahovรฝmi ventilรกtormi, dvere auly boli zavretรฉ. Sonda bola umiestnenรก medzi sediacimi osobami. Uลพ na zaฤiatku sa namerala vysokรก hodnota koncentrรกcie CO2 876 ppm, ktorรก po celรฝ ฤas merania sรบstavne narastala (obr. 3), aลพ po 1,5 hodine kulminovala na hodnote 2โ920โppm. Po dosiahnutรญ maxima zaฤali ลกtudenti opรบลกลฅaลฅ miestnosลฅ a prebiehalo vetranie priestoru otvorenรญm dverรญ.
Obr. 3 Koncentrรกcia CO2
Simulรกcia prรบdenia vzduchu
Z vรฝsledkov meranรญ vyplynula potreba nรกvrhu vzduchotechnickรฉho opatrenia, ktorรฉ zabezpeฤรญ zvรฝลกenie tepelnej pohody osรดb a zlepลกรญ kvalitu vzduchu v miestnosti. Pod tรฝmto opatrenรญm sa rozumie nรกvrh ฤiastoฤnej klimatizรกcie, ktorรก bude privรกdzaลฅ do auly dostatoฤnรฉ mnoลพstvo vonkajลกieho vzduchu s poลพadovanou teplotou a vlhkosลฅou.
V prรญpadovej ลกtรบdii sa poฤรญta s objemom prรญvodnรฉho vzduchu 3 925 m3/h na 157 osรดb, ฤo predstavuje 25 m3/h na osobu. Na distribรบciu vzduchu sa vybralo textilnรฉ potrubie s mikroperforรกciou, ktorรฉ bude zavesenรฉ pod upรญnacรญmi prvkami. Vzhฤพadom na nรญzku vรฝลกku potrubia vลกak pri osobรกch sediacich pod vรฝustkami hrozรญ riziko obลฅaลพovania prievanom. Preto sa vytvorili simulรกcie, ktorรฉ overia tepelnรบ pohodu bez rizika prievanu, ktorรบ musรญ klimatizovanรก miestnosลฅ poskytovaลฅ [3].
Na matematicko-fyzikรกlnu simulรกciu sa pouลพil vรฝpoฤtovรฝ program ANSYS FLUENT a preprocesing sa spracoval v softvรฉri GAMBIT โ viac [4]. 2D geometriu miestnosti tvorรญ prieฤny rez a dopฤบลajรบ ju okrajovรฉ podmienky, ktorรฉ sรบ zrejmรฉ z obr. 4. Vnรบtornรก tepelnรก zรกลฅaลพ miestnosti je zadanรก na m2 rezu miestnosti. V mieste pobytu osรดb sa zvolili 2 charakteristickรฉ kontrolnรฉ body โ vo vรฝลกke ฤlenkov (0,1 m od podlahy) a v oblasti hlavy sediacej osoby (1,3 m od podlahy), v ktorรฝch sa poฤรญtali hodnoty sledovanรฝch veliฤรญn. V simulรกciรกch sa poฤรญtalo s ฤasovo ustรกlenรฝm prรบdenรญm vzduchu s prenosom tepla.
Obr. 4 Okrajovรฉ podmienky
Pri ฤพavej vรฝustke sa vytvorili spolu tri varianty, v ktorรฝch sa odliลกnรฝm spรดsobom modelovalo smerovanie prรบdu vzduchu z vรฝustky (tab. 1). Variant A poskytoval rovnomernรบ perforรกciu po celom obvode vรฝustky. Pri variante B sa zvolila smerovรก perforรกcia po ยพ obvodu vรฝustky. V poslednom variante C sa poฤรญtalo s tรฝm, ลพe vรฝustkou bude prรบdiลฅ vzduch len ยฝ perforovanรฉho obvodu, a to tou ฤasลฅou, ktorรก je orientovanรก do priestoru miestnosti. S odvodom vzduchu sa poฤรญtalo vo vodorovnej ฤasti podhฤพadu.
Obr. 5 Obraz prรบdenia vzduchu v teplotnom poli a) teplota vzduchu ti (ยฐC), b) strednรก radiaฤnรก teplota tr (ยฐC)
Diskusia
Poลพiadavky na tepelno-vlhkostnรบ mikroklรญmu zasadacej miestnosti stavieb na zhromaลพฤovanie vรคฤลกieho poฤtu osรดb upravuje vyhlรกลกka ฤ. 6/2003 Sb. [5]. Vo vyhlรกลกke sa stanovuje ako najvyลกลกia povolenรก vรฝslednรก teplota tg v letnom obdobรญ 26 ยฐC a vlhkosลฅ vzduchu 65 %. V aule bola poฤas merania stanovenรก maximรกlna teplota vzduchu 30,4โยฐC. Ak porovnรกme zmeranรบ teplotu vzduchu s vรฝslednou teplotou uvรกdzanou vo vyhlรกลกke [5], teplota v miestnosti sa prekroฤila o 4,4 ยฐC. Vรฝslednรก teplota v aule sa sรญce nemerala, ale dรก sa predpokladaลฅ, ลพe by dosahovala vyลกลกie hodnoty, neลพ ktorรฉ sa stanovili pri teplote vzduchu.
Ukazovateฤพom kvality vzduchu v miestnosti s pobytom osรดb je koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho CO2, ktorรฉho produkcia sa uvรกdza na 1โsediacu osobu medzi 15 aลพ 20 l/h. Vyhlรกลกka ฤ. 20/2012 Sb. o technickรฝch poลพiadavkรกch na stavby [6] stanovuje povinnosลฅ dodrลพaลฅ maximรกlnu prรญpustnรบ koncentrรกciu oxidu uhliฤitรฉho 1 500 ppm. Z meranรญ vyplynulo, ลพe dochรกdza k pravidelnรฉmu prekraฤovaniu tejto povolenej hodnoty koncentrรกcie CO2. Najvyลกลกia nameranรก koncentrรกcia dosahovala hodnoty takmer 3 000 ppm, ฤo uลพ mรดลพe vyvolรกvaลฅ รบnavu a bolesti hlavy.
Obr. 6 Rรฝchlostnรฉ pole a trajektรณria prรบdenia vzduchu a) rรฝchlosลฅ prรบdenia vzduchu v (m/s), b) teplotne sfarbenรก trajektรณria vzduchu (ยฐC)
Pri takto nevyhovujรบcich mikroklimatickรฝch podmienkach sa navrhlo vzduchotechnickรฉ opatrenie, ktorรฉ spoฤรญvalo v distribรบcii vonkajลกieho vzduchu textilnรฝmi vรฝustkami. Aby sa zabrรกnilo riziku ohrozenia osรดb sediacich pod vรฝustkou prievanom, vytvorili sa simulรกcie vo variantoch A โ C, ktorรฉ sa lรญลกili v smerovanรญ prรบdu vzduchu z ฤพavรฉho mikroperforovanรฉho potrubia. Pri variante A, v ktorom vystupuje prรญvodnรฝ vzduch po celom obvode, dosahuje rรฝchlosลฅ prรบdenia v oblasti ฤlenkov rรฝchlosลฅ 0,32 m/s, ktorรก nevyhovuje poลพiadavkรกm vyhlรกลกky ฤ. 6/2003 Sb. [5], kde je predpรญsanรก rรฝchlosลฅ prรบdenia vzduchu medzi 0,16 aลพ 0,25 m/s.
Preto bolo cieฤพom variantu B eliminovaลฅ nedostatky predchรกdzajรบceho rieลกenia, a teda znรญลพiลฅ rรฝchlosลฅ prรบdenia v kontrolnรฝch bodoch. Tu sa ukรกzalo, ลพe obmedzenie mikroperforรกcie v ยผ prierezu neobmedzรญ vznik prievanu, teda rรฝchlosลฅ nebude niลพลกia neลพ povolenรฝch 0,25โm/s. Ani vรฝsledky z variantu C, v ktorom je umoลพnenรฉ prรบdenie iba cez ยฝ obvodu potrubia, neukรกzali uspokojivรฉ hodnoty rรฝchlosti prรบdenia v oblasti ฤlenkov. Ako sa teda ukรกzalo, tรบto vysokรบ rรฝchlosลฅ nespรดsobuje rรฝchlosลฅ na prรญvodnรฝch vรฝustkรกch (cca 0,2 m/s), ale klesanie chladnรฉho prรญvodnรฉho vzduchu pozdฤบลพ vnรบtornej steny.
Z realizovanรฝch simulรกciรญ vyplรฝva, ลพe v navrhovanom stave vznikajรบ chladnejลกie miesta v ฤพavej ฤasti okolo steny a teplejลกie miesta v pravej ฤasti pri oknรกch. Tรกto nerovnomernosลฅ vลกak nie je vรฝznamnรก. Z hrubรฉho zatriedenia kritickรฝch priestorov v rรกmci jestvujรบceho stavu do kategรณriรญ podฤพa ฤSN EN ISO 7730 [7] tab. A 5 vyplรฝva, ลพe by spadali do najniลพลกej kategรณrie (C) komfortu prostredia.
Zรกver
Z vรฝsledkov merania vyplรฝva potreba nรกvrhu opatrenia na skvalitnenie mikroklimatickรฝch podmienok, ktorรฉ povedie k zvรฝลกeniu komfortu pri dlhodobom pobyte osรดb v aule. Pod takรฝmto opatrenรญm sa rozumie nรกvrh vzduchotechniky, ktorรก zabezpeฤรญ dostatoฤnรบ vรฝmenu vzduchu v miestnosti, poลพadovanรบ teplotu vzduchu a vlhkosลฅ. Pri nรกvrhu treba venovaลฅ zvรฝลกenรบ pozornosลฅ rรฝchlosti prรบdenia vzduchu, a to predovลกetkรฝm v oblasti ฤlenkov, keฤลพe sa pri simulรกciรกch ukรกzalo, ลพe rรฝchlosลฅ prรบdenia je v tejto oblasti vรคฤลกia neลพ maximรกlne poลพadovanรฝch 0,25 m/s.
ฤlรกnok vznikol s podporou ล pecifickรฉho vรฝskumu 2014 na Vysokom uฤenรญ technickom v Brne, grant FAST-S-14-2372 – Vรฝskum a tvorba surogaฤnรฝch modelov s vyuลพitรญm experimentov a parametrickรฝch CFD simulรกciรญ.
Literatรบra
1. ล ubrt, R.: Mikroklima ve veลejnรฝch budovรกch jako dลฏvod instalace rekuperace. 2011, Dotupnรฉ z: http://www.e-c.cz/download1.php?id=131.
2. Paulikovรก, A. โ Kapalo, P.: Metodika hodnotenia รบฤinnosti vetrania miestnostรญ z hฤพadiska zรกลฅaลพe CO2. In: Plynรกr – Vodรกr – Kรบrenรกr + Klimatizรกcia. Roฤ. 10, ฤ.โ1 (2012), s. 11 โ 13., 2012.
3. ล ikula, O.: Poฤรญtaฤovรฉ simulace a jejich aplikace pro tvorbu prostลedรญ bytovรฝch domลฏ. In: Stavebnictvรญ, 2008, roฤ. 08, ฤ. 11 – 12, s. 56 โ 59. (Dostupnรฉ online: http://www.casopisstavebnictvi.cz/pocitacove-simulace-a-jejich-aplikace-pro-tvorbu-prostredi-bytovych-domu_N1767) Citovรกno 21.4 2012.
4. FLUENT: Fluent 6.3.26 – Userโs guide Fluent Inc. 2007.
5. Vyhlรกลกka ministerstva zdravotnictvรญ ฤ. 6/2003 Sb. ze dne 16. prosince 2002, kterou se stanovรญ hygienickรฉ limity chemickรฝch, fyzikรกlnรญch a biologickรฝch ukazatelลฏ pro vnitลnรญ prostลedรญ pobytovรฝch mรญstnostรญ nฤkterรฝch staveb.
6. Vyhlรกลกka ministerstva vnitra ฤ. 20/2012 Sb., o hygienickรฝch poลพadavcรญch na stavby, ze dne 9. ledna 2012.
7. ฤSN EN ISO 7730 Mรญrnรฉ tepelnรฉ prostลedรญ โ Stanovenรญ ukazatelลฏ PMV a PPD a popis podmรญnek tepelnรฉ pohody.
Text: Ing. Petra Vojkลฏvkovรก, doc. Ing. Ondลej ล ikula, PhD., Ing. Petr Vlฤek, Ing. Lucie Horkรก
Foto a obrรกzky: autori
Autori pรดsobia v รstave technickรฝch zariadenรญ budov na Stavebnej fakulte Vysokรฉho uฤenรญ technickรฉho v Brne.
Recenzovala: Ing. Zuzana Strakovรก, PhD.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.