Európsky parlament nemôže prijať slabú novelu smernice o energetickej hospodárnosti budov

Celý rok sme sa na stránkach nášho časopisu venovali téme smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) – jej cieľom či aplikáciám v jednotlivých členských krajinách EÚ. Ako pri každom živom dokumente aj tu vzniká časom potreba jeho vývoja. Na záver nášho „seriálu“ o EPBD si dovolíme priniesť pohľad skutočne zblízka – od Silvie Adriany Ticau, ktorá pôsobí ako spravodajkyňa prebiehajúcej novely tejto smernice v Európskom parlamente.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Aká dôležitá je pre EÚ spotreba energie v budovách?
Obytný sektor je v rámci EÚ zodpovedný až za 40 % spotreby primárnej energie. Európska únia preto navrhla, že do roku 2020 by sa mala znížiť spotreba primárnej energie a emisií CO₂ o 20 %. V súvislosti s tým Európska únia reviduje aj existujúcu smernicu o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „smernica“).

Smernica bola prijatá v roku 2002. Aký je súčasný stav jej implementácie v členských štátoch? Možno povedať, prečo v takom relatívne krátkom čase potrebuje novelu (revíziu)?
Členské štáty EÚ mali posledný termín na transpozíciu súčasnej smernice do národnej legislatívy v januári 2006. V roku 2006 však implementovali smernicu do svojej legislatívy len dve krajiny. Odvtedy sa už urobil pokrok. Certifikácia budov prebieha v mnohých členských štátoch a počet inšpektorov pohybujúcich sa na trhu rastie. Niektoré z členských štátov však stále čelia podstatným problémom, vo veľkej miere pre ich dedičstvo mimoriadne energeticky neefektívneho bytového fondu. Väčšina z týchto krajín využila nadväzné obdobie troch rokov a implementáciu neukončila plne pred januárom 2009. Najmä inšpekcia kotlov a klimatizačných zariadení sa javí ako oblasť, v ktorej členské štáty potrebovali viac času na úplné splnenie požiadaviek smernice.

Primárnou bariérou boli pre členské štáty záležitosti spojené s financovaním. Druhú prekážku predstavovala skutočnosť, že smernicu v určitých oblastiach nemožno jednoznačne interpretovať, čo spôsobilo zmätok a odklad. Takisto bol nedostatok výpočtových metód a jednotlivé mechanizmy bolo treba uviesť do praxe. To všetko zabralo viac času, než sa predpokladalo.

Vo väčšine členských štátov je podiel súkromného vlastníctva budov (vrátane bytov) vysoký. Preto je dôležité presvedčiť a ponúknuť správne stimuly európskym rodinám, aby investovali do renovácie domov. V členských štátoch, kde je dostatočne vysoký podiel štátnych domov, je ľahšie uskutočniť niektoré opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Navyše, najmä v nových členských štátoch existuje vysoký podiel energeticky neefektívnych budov z dôvodu neefektívnych centralizovaných systémov zásobovania teplom. Nestačí teda len izolovať budovy, treba aj zlepšiť energetickú hospodárnosť centralizovaných systémov. Otázka nie je, či treba investovať do energetickej hospodárnosti budov, ale kto za to zaplatí a z akých finančných zdrojov. Takže minimálne požiadavky by sa v existujúcom bytovom fonde mali aplikovať opatrne a v súlade s vlastníckymi právami.

Parlament spravil v novej smernici navrhnutej Komisiou v roku 2009 takmer 100 zmien. Prečo nebol Parlament spokojný s prvým návrhom?
Európsky parlament ma potvrdil ako spravodajkyňu na druhé čítanie novely tejto smernice. Pri predošlom zasadnutí Parlament hlasoval v prvom čítaní o zmene existujúcej smernice 549 hlasmi za, 51 hlasmi proti a 26 prítomných sa zdržalo. K tomu musím podotknúť, že hlasovaniu predchádzala analýza 500 predložených pozmeňovacích návrhov.

Energetická hospodárnosť budov je téma, ktorá bude v nastávajúcom období vo verejnej agende stále viditeľnejšia, zvlášť v kontexte s prípravou konferencie o klimatických zmenách v Kodani (UN Climate Change Conference), ktorej cieľom je dosiahnuť dohodu o postkjótskom režime. Je očividné, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov vytvorí v tomto veľmi dynamickom sektore Európskej únie nové miesta a pomôže Európanom v čase globálnej krízy, keď mnoho ľudí prichádza o prácu.

Aká je úloha Parlamentu v energetickej politike EÚ?
Minulý týždeň zorganizovala Komisia EP pre priemysel, výskum a energiu diskusiu zameranú na aktualizáciu stavu novely smernice, ktorá nasledovala po výmene názorov s komisárom Andrisom Piebalgsom ohľadom sektora dodávok plynu do EÚ.

Európsky parlament hlasoval v prvom čítaní, čo je náš mandát na začatie vyjednávaní. Sme pripravení tvrdo pracovať a nebudeme akceptovať slabú smernicu. V správe z prvého čítania Európsky parlament odhlasoval niekoľko finančných a fiškálnych opatrení, ktoré by mohli motivovať členské štáty zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Ide o významné zvýšenie alokácie fondu ERDF (Europian Regional development Fund), ktorý sa môže využiť na zvýšenie energetickej efektívnosti budov; určenie štruktúry Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť a obnoviteľnú energiu v nasledujúcom programovom období (2014) a o možnosť dočasne využívať znížené dane na produkty a služby spojené s energetickou efektívnosťou budov pre členské štáty, ktoré majú o to záujem.

Aká je pozícia Rady pri novele smernice?
Švédske predsedníctvo Rady deklarovalo, že ekologická a zároveň efektívna ekonomika je prioritou v jeho pracovnej agende a dalo nám na vedomie svoju ochotu posunúť sa vpred pri adopcii balíka o energetickej efektívnosti do 7. decembra 2009, keď sa v Kodani uskutoční konferencia o klimatických zmenách. V tomto kontexte navrhla Rada EÚ uskutočniť sériu neformálnych stretnutí medzi Komisiou, Parlamentom a Radou. Európsky parlament je pripravený intenzívne spolupracovať s Radou počas týchto neformálnych rozhovorov na vylepšení príslušných dokumentov.

Vyzerá, že existuje niekoľko rozdielov medzi postojom Parlamentu pri prvom čítaní a postojom načrtnutým v rámci pracovnej skupiny Rady, ktorá sa zaoberá energiou. Vieme, že Rada pracuje intenzívne a čoskoro očakávame dodanie príslušného dokumentu.

Kedy bude novela smernice opäť v Parlamente? A kedy očakávate jej schválenie?
Niektoré dôležité diskusie by sa mali spájať s finančnými nástrojmi a fiškálnymi opatreniami, ktoré sú podľa nášho názoru veľmi potrebné na úspešnú implementáciu a dobré výsledky. Takisto by sa súčasťou týchto diskusií mali stať témy spoločných verzus národných metodík a požiadaviek na komponenty budov, a to nielen pre verejné budovy, ale aj pre takzvané budovy s nulovým výdajom energie. Verím, že všetky členské štáty sa zaujímajú o energetickú hospodárnosť budov a znižovanie emisií skleníkových plynov. Taktiež verím, že európski občania zo všetkých členských štátov by radi znížili mesačné platby za energie pomocou zlepšenia energetickej hospodárnosti budov. Európska legislatíva by mala vytvoriť dobrú zhodu medzi týmito potrebami a mala by povzbudiť členské štáty, aby vytvorili vhodný rámec na tento typ investícií.

Vieme, že vo veci súčasnej smernice sa mnohým členským štátom vyčíta alebo bude vyčítať jej nedostatočná implementácia. Európsky parlament preto podporuje len silnú smernicu o energetickej hospodárnosti budov, ktorá sa ľahko implementuje a bude výhodná pre európskych občanov. Európsky parlament by nemohol prijať slabú smernicu. Úspech tejto smernice však bude závisieť od rozhodnutia Európskej únie motivovať členské štáty a európskych občanov, aby investovali do energetickej efektívnosti budov. Je ľahšie vytvoriť požiadavky na energetickú efektívnosť pre nové aj verejné budovy. Ak však ide o existujúce budovy, mali by sme vziať do úvahy typ majetku, ktorý sa mení od jedného členského štátu k druhému, a cenovú prístupnosť takejto investície pre európskych občanov.

Do roku 2020 máme ešte 10 rokov čas. Musíme však konať teraz a rázne. Európsky parlament zostane v tejto oblasti rovnako ambiciózny ako predtým, zdôrazňujúc dôležitosť zlepšenia energetickej hospodárnosti budov. Naša vôľa je podporovať európskych občanov v zlepšovaní kvality ich života a znižovaní ich účtov za energiu prostredníctvom zlepšenia energetickej hospodárnosti budov a povzbudiť členské štáty, aby poskytli rámec pre rozvoj ekologickej a  efektívnej ekonomiky.

Foto: archív JAGA

Článok vznikol na základe rozhovoru, ktorý so Silviou Adrianou Ticau viedol Olli Seppänen, generálny tajomník Zväzu európskych spoločností pre vykurovanie a klimatizáciu REHVA, a Ioan Dobosi, viceprezident REHVA.
Preklad zabezpečil Ing. Michal Krajčík.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.