Európsky parlament prijal smernicu o využití obnoviteľných zdrojov energie
Európsky parlament prijal v decembri 2008 smernicu o využití obnoviteľných zdrojov energie ako dôležitú súčasť zrevidovanej energetickej politiky a akčného plánu pre klimatické zmeny a energetickú efektívnosť (klimaticko-energetický balíček 2008). Touto smernicou sa určujú ciele pri stanovení podielu energie získanej z obnoviteľných zdrojov na národnej úrovni vo všetkých členských štátoch. Významnú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov má stavebný sektor.
Vo výpočtoch sa ako prostriedok na dosiahnutie cieľa berie do úvahy aktívne využívanie obnoviteľných zdrojov energie v budovách. To znamená významný nárast pri využívaní biomasy, slnečnej energie, vetra, geotermálnej energie a ďalších technológií v budovách. Dôležitým rozhodnutím je pritom to, že teplo z vonkajšieho vzduchu, vody a pôdy sa tiež definuje ako obnoviteľný zdroj, ak je sezónne COP (coefficient of performance – výkonové číslo) tepelného čerpadla dostatočne vysoké (približne vyššie ako 3).
Tento príspevok sa týka len niektorých dôležitých článkov smernice, ktorej celý text je dostupný v jazykoch členských štátov Európskej únie aj na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre energetiku a dopravu Európskej komisie (DG TREN) v sekcii Európska komisia (http://ec.europa.eu/energy/strategies/2008/2008_01_climate_change_en.htm).
Národné ciele
Smernicu o využití obnoviteľných zdrojov energie prijal Európsky parlament 17. decembra 2008. Vytvára všeobecný rámec podpory energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov a na národnej úrovni vytyčuje záväzné ciele pre dosiahnutie celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov na výslednej spotrebe energie a podielu energie z obnoviteľných zdrojov v doprave. Ďalej určuje pravidlá vzťahujúce sa na štatistické prenosy medzi členskými krajinami, na spoločné projekty členských krajín a krajín tretieho sveta, na záruky pôvodu, administratívne postupy, informácie a zaškolenia a na prístup do elektrickej siete pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Stanovuje aj kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a ďalšie biotekutiny.
Národné akčné plány (článok 4)
Energetický akčný plán musia prijať všetky členské štáty. Národné energetické akčné plány majú vytýčiť národné ciele členských štátov v oblasti podielov energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, pri výrobe elektrickej energie, pri vykurovaní a chladení v roku 2020 – s ohľadom na účinok, aký budú mať ďalšie opatrenia spojené s energetickou efektívnosťou na konečnú spotrebu energie a so zreteľom na adekvátne opatrenia, ktoré bude potrebné prijať na dosiahnutie týchto národných cieľov. Do nich je zahrnutá aj: spolupráca medzi miestnymi, regionálnymi a národnými autoritami, plánované štatistické prenosy alebo spoločné projekty, národné stratégie pre rozvoj existujúcich zdrojov biomasy, vytváranie nových zdrojov biomasy na rozličné účely a opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek smernice.
Výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov (článok 5)
Celková výsledná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých členských krajinách sa vypočíta ako súčet:
- celkovej výslednej spotreby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie,
- celkovej výslednej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie,
- výslednej energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v doprave.
Celková výsledná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie sa vypočíta ako súčet množstva centralizovane vyrobeného tepla a chladu vyprodukovaného v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov a spotreby ďalšej energie z obnoviteľných zdrojov v priemysle, domácnostiach, službách, poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve na vykurovanie, chladenie a technologické účely.
V prevádzkach zásobovaných viacerými druhmi paliva, ktoré využívajú obnoviteľné a konvenčné zdroje, sa berie do úvahy len časť vykurovania a chladenia vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Na účely tohto výpočtu treba vypočítať príspevok každého zdroja energie na základe jeho energetického obsahu.
Pasívna technológia sa nepovažuje za obnoviteľnú
Pri pasívnych energetických systémoch sa na spútanie energie využíva samotný návrh budovy, čo sa považuje za šetrenie energiou. Tepelná energia vyrobená pasívnymi energetickými systémami, pri ktorých sa nižšia spotreba energie dosahuje pasívne prostredníctvom návrhu budovy alebo z tepla vyrobeného z neobnoviteľných zdrojov, sa však nemá považovať za súčasť cieľov vytýčených v smernici.
Tepelné čerpadlá
Tepelné čerpadlá, umožňujúce využitie okolitého tepla pri dostatočnej teplotnej úrovni, potrebujú na svoju prevádzku ďalší, prídavný zdroj energie. Energia využívaná na pohon tepelných čerpadiel by sa preto mala od celkového využiteľného tepla odpočítať. Do úvahy sa majú vziať iba tie tepelné čerpadlá, ktorých výkon výrazne prevyšuje primárnu energiu potrebnú na ich prevádzku.
Aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna tepelná energia získaná tepelnými čerpadlami sa berie do úvahy len pod tou podmienkou, že výsledný energetický výkon výrazne prevyšuje primárny energetický príkon. Množstvo tepla považované za energiu z obnoviteľných zdrojov sa na účely tejto smernice vypočíta v súlade s ďalej uvedenou metodikou (príloha VII smernice).
Výpočet energie vyrobenej tepelnými čerpadlami (príloha VII)
Množstvo okolitej energie zachytenej tepelnými čerpadlami a považovanej za energiu z obnoviteľného zdroja sa na účely smernice vypočíta pomocou tejto rovnice
E RES = Qvyužiteľné . (1 – 1/SPF)
kde Qvyužiteľné je odhadované celkové využiteľné teplo vyrobené tepelnými čerpadlami a spĺňajúce kritériá uvedené v článku 5 ods. 4 uvedenej smernice.
Do úvahy sa berú len tepelné čerpadlá, pre ktoré
SPF > 1,15 . 1/η
kde SPF je odhadovaný priemerný ročný výkonnostný faktor pre tieto čerpadlá,
η – pomer medzi celkovou vyrobenou elektrickou energiou a spotrebou primárnej energie na výrobu elektrickej energie; vypočíta sa ako priemerná hodnota v rámci EÚ založená na údajoch EUROSTAT-u.
Najneskôr do 1. januára 2013 vytvorí Európska komisia postupy na to, ako majú členské štáty odhadnúť hodnoty Qvyužiteľné a SPF pri rozličných technológiách a aplikáciách tepelných čerpadiel, berúc pritom ohľad na klimatické rozdiely, a najmä na veľmi chladné podnebie.
V krajinách EÚ je priemerná hodnota η približne 0,4. To znamená, že minimálna hodnota ročného výkonnostného faktora (SPF) by mala byť SPF = COPsezónne > 2,875 (pozn. redakcie REHVA).
Administratívne postupy, zákony a predpisy (článok 13)
Členské štáty majú so zreteľom na svoje zákony a predpisy týkajúce sa budov podporiť vykurovacie a chladiace systémy (so súvisiacim príslušenstvom), ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov. Tým sa má dosiahnuť významná redukcia energetickej spotreby. Ak sú k dispozícii, členské štáty musia používať energetické štítky alebo ekoštítky či iné primerané certifikáty alebo normy vyvinuté na národnej alebo európskej úrovni ako základ na podporu takýchto systémov a príslušenstva.
V prípade biomasy majú členské štáty podporovať konverzné technológie, ktoré dosahujú účinnosť konverzie najmenej 85 % pre aplikácie v obytnej a komerčnej sfére a najmenej 70 % pre priemyselné aplikácie.
V prípade tepelných čerpadiel majú členské štáty podporovať tepelné čerpadlá, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky ekoštítkovania zakotvené v rozhodnutí Komisie 2007/742/EC.
Pokiaľ ide o tepelnú energiu zo slnka, členské štáty majú podporovať certifikované príslušenstvo a systémy, ktoré sú založené na európskych normách (ak existujú) zahŕňajúcich eko- štítky, energetické štítky a ďalšie technické referenčné systémy zavedené európskymi normalizačnými inštitúciami.
Pri posudzovaní účinnosti konverzie a podielu príkon/výkon jednotlivých systémov a príslušenstva majú členské štáty na účely tohto odseku smernice využívať postupy EÚ alebo (ak sa neosvedčia) medzinárodné postupy, ak existujú.
Hlásenia z členských štátov (článok 22)
Každý členský štát musí Európskej komisii doručiť hlásenie o postupe pri podpore a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov najneskôr do 31. decembra 2011 a následne potom každé 2 roky. Šiesta správa, ktorá má byť doručená najneskôr do 31. decembra 2021, má byť posledným vyžadovaným hlásením.
Olli Seppänen
Preklad zabezpečil Ing. Michal Krajčík.
Foto: Dano Veselský
Autor pôsobil ako prezident Európskej federácie spoločností vykurovania, vetrania a klimatizácie REHVA.
Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.
