Exteriérové dlažby pre dopravné zaťaženie

Exteriérová dlažba sa v súčasnosti najviac používa v intraviláne miest (v urbanizovanom prostredí) pre nemotoristickú aj motoristickú dopravu. Ide o pešie zóny, chodníky, cyklistické pásy, križovatky, okružné križovatky, zastávky autobusov, ale aj priestory čerpacích staníc pohonných hmôt, manipulačné a odstavné plochy.

Dopravné plochy v mestách sú rôzne z hľadiska funkčného aj estetického. Od funkcie vozovky závisí najmä jej dopravné zaťaženie – intenzita a zaťažiteľnosť, od ktorého sa odvíja skladba vozovky. Exteriérová dlažba si našla svoje uplatnenie na miestach so statickou dopravou, ale aj na komunikáciách, po ktorých premávajú motorové vozidlá.

Súčasné dlažby sú rozmanité tak z hľadiska použitého materiálu, ako aj z hľadiska návrhového a konštrukčného. Dlažbový kryt vozovky môže byť z kamenných, betónových, ale aj iných dlažbových prvkov a tvaroviek. Škáry na stykoch prvkov sa vypĺňajú pieskom, maltou i asfaltovou zálievkou. Napriek používaniu malej mechanizácie je kladenie dlažby prácne, čo je určitou nevýhodou dláždených vozoviek.

Príjazdová cesta do garáže rodinného domu	Komunikácie na peších zónach musia odolávať aj občasnému dopravnému zaťaženiu

Odporúča sa, aby dlažbové prvky pre motoristickú dopravu mali tieto minimálne hrúbky:

• vibrovaný betón – 80, 100, 120 mm,
• prostý betón – 80 až 140 mm,
• prírodný kameň:

• veľká dlažba 160 × 160 × 160 mm – 300 mm,
• drobná dlažba 80 až 120 mm × 80 – 120 mm,

• konglomerovaný a umelý kameň.

Štandardná skladba vrstiev dláždenej vozovky:

• kryt z dlažbových prvkov,
• ložná vrstva,
• podkladová vrstva,
• ochranná vrstva.

Pre návrh a posúdenie konštrukcie vozovky s krytom z dlažbových prvkov všeobecne platí STN 73 6114 a pre stavbu tzv. technologické a materiálové normy zo súboru STN 73 62xxx, avšak so zmenami podľa už zavedených STN EN.

Rôzne spôsoby ukladania exteriérovej dlažby

Príklady využitia dlažby

Chodníky

S rozvojom lacnejších technológií na výrobu betónových dlažbových prvkov sa tieto stali najčastejšie používaným prvkom v mestách a obytných zónach. Dlažby sú vhodným riešením tam, kde je riziko poškodenia chodníka jeho križovaním ťažkými vozidlami. Odporúčajú sa aj pre ich nenáročnú údržbu a opravy pri poškodení podzemných inžinierskych sietí. Vhodná konštrukcia pre chodníky je napr.:

• dlažbová tvárnica hrubá 60 mm,
• ložná vrstva hrubá 30 mm,
• drvené kamenivo hrubé 100 až 150 mm.

Cyklistické chodníky/pásy

V niektorých krajinách sa z exteriérovej dlažby vytvárajú aj cyklistické chodníky a pásy. Vďaka tomu sa docieli aj optické oddelenie cyklistickej dopravy od motoristickej. Takéto vozovky môžu mať obdobnú skladbu ako chodníky pre peších. Možno ich kombinovať s chodníkmi a odlíšiť ich farebne alebo rozličným tvarom dlažbového prvku.

Autobusové zastávky a stanice

Na nástupištiach a zastávkach je zaťaženie vozoviek koncentrované. Vozovka je navyše zaťažená silami od rozbiehania a brzdenia vozidiel. Kolesá autobusov teda vozovku zaťažujú v jasne určených stopách. Tieto stopy sú rozptýlené a vidieť ich predovšetkým na asfaltových vozovkách. Na povrch autobusových pruhov, zastávok a nástupíšť sa najviac používajú betónové dlažby. Vzniká však otázka, či sú dlažbové prvky riešením povrchových problémov vozoviek, keďže vyžadujú skúsenosti pri návrhu a ich budovaní. Pri aplikovaní takejto dlažby sa vždy musí použiť spevnený podklad.

Vozovka z betónových dlažieb musí preniesť zvýšené dopravné zaťaženie a musí odolávať iným dopravným podmienkam ako cestná komunikácia (napr. časté rozbiehanie a brzdenie ťažkých autobusov). Použiť sa môže napr. takáto skladba vozovky:

• konštrukcia krytu dlažby hrubá 80 mm,
• ložná vrstva 30 mm (frakcia 4/8 mm),
• horná podkladová vrstva z drveného kameniva frakcie 8/16 mm s hrúbkou 100 mm,
• vrstva frakcie 16/32 mm s hrúbkou 100 mm,
• spodná podkladová vrstva zo štrkopiesku hrubá 100 mm.

Voľba správnej skladby vozovky však nemusí automaticky znamenať jej bezporuchovosť. Konštrukcia vozovky musí byť položená na zemnú pláň, ktorej únosnosť má požadovanú hodnotu predpísanú projektantom. V opačnom prípade sa deformácie a porušenie podložia odzrkadlia aj na životnosti vozovky.

Križovatky a okružné križovatky

Betónové dlažby na križovatkách a okružných križovatkách v mestách sa väčšinou volia z dôvodu zvýšenia bezpečnosti. Dlažba zvyšuje prehľadnosť a kontrolu dopravy na existujúcich križovatkách, kde je dopravná rýchlosť okolo 50 až 60 km/h. Farebne odlišné prvky dlažby môžu pomôcť pri optickom vedení vodiča. Dlažba sa tak stáva nástrojom, ktorý pozitívne ovplyvňuje pasívnu bezpečnosť na križovatke.

Parkoviská

Parkoviská sú plochy primárne určené pre statickú dopravu. Ich povrchová úprava závisí od toho, v akom priestore mesta sa nachádzajú. Vozovky na parkoviskách môžu byť z asfaltu, cementobetónu, s vegetačnou úpravou alebo z dlažby. Pred voľbou skladby vozovky si treba zodpovedať otázky, či sú náklady na parkoviská s dlažbou nižšie ako ostatné uvedené typy vozoviek. V prospech dlažby hovorí možnosť dosiahnuť zaujímavejší povrch. Farebná škála dlažbových prvkov umožňuje aj odlíšenie jednotlivých parkovacích miest.

Parkovacie plochy s farebne odlíšenými parkovacími miestami	Exteriérová dlažba našla svoje uplatnenie aj na komunikáciách pri ­Slovenskom národnom divadle v Bratislave

Cesty v obytných zónach

Cestné komunikácie v obytných zónach nie sú tak často vystavené zvýšenému dopravnému zaťaženiu. Najčastejšie prenášajú len zaťaženie osobných motorových vozidiel, občas menšie nákladné vozidlá do hmotnosti 3,5 tony. Konštrukcia týchto vozoviek sa väčšinou skladá z dlažby hrubej 80 mm a ložnej vrstvy hrubej 30 mm. Podklad je dvojvrstvový s celkovou hrúbkou 300 mm. Jednotlivé vrstvy majú frakcie 8/16 mm a 16/32 mm. Podsypová vrstva je hrubá 100 mm a tvorí ju zväčša štrkopiesok.

Vozovky zo segmentovej exteriérovej dlažby sa navrhujú podľa týchto návrhových metód:

• metóda založená na skúsenostiach,
• metóda využívajúca kombináciu skúseností a laboratórnych testov,
• metóda založená na ekvivalencii,
• metóda založená na matematických modeloch.

Všeobecne sa predpokladá, že dláždené vozovky sa správajú skôr ako netuhé vozovky. Pri netuhých vozovkách sa zaťaženie z povrchu vozovky prenáša relatívne tenkou obrusnou vrstvou, napr. asfaltovým betónom, ložnou vrstvou a podkladovými vrstvami do podložia. Ak je napätie v podloží dostatočne veľké, zemina podložia sa ušmykne a premiestni sa, čím zapríčiní tvorbu koľají, ktoré sú viditeľné aj na povrchu vozovky. Veľa návrhových metód už s touto poruchou počíta.

Dlažbové prvky povrchu sa správajú ako spojitá, navzájom sa ovplyvňujúca konštrukcia, a nie ako spojenie nezávislých tuhých telies, voľne prepojených škárami vyplnenými pieskom. Schopnosť dlažbových kociek vyvinúť spolupôsobenie a rozniesť zaťaženie bola dokázaná skúškami únosnosti pomocou dosiek a zrýchlenými zaťažovacími dopravnými skúškami na špeciálne postavených skúšobných úsekoch. Prelomenie dlažbových kociek je sekundárnym problémom, zvyčajne spojeným s veľkými trhlinami.

Na základe skúšok a praktických skúseností sa vypracovali kritériá, pomocou ktorých možno vybrať vhodnú hrúbku vozovky. Voľbou správnej skladby a hrúbky vozovky sa dá zabrániť ušmyknutiu v podklade a následnej tvorbe koľají. Systém hodnotí pevnosť podkladu (CBR) a posudzuje vozovku ako pružný polpriestor. Pre analýzu sa porušenie vozovky definovalo ako koľaj hlboká 25 mm.

Problematika návrhu dláždených vozoviek vyvolala aj záujem výskumu. Princípy návrhových metód netuhých vozoviek nemožno použiť pri návrhu betónových dláždených vozoviek. Odporúča sa použiť ekvivalentné faktory na prevod asfaltovej vrstvy na vrstvu betónovej dlažby.

Na správny návrh vozovky z exteriérovej dlažby môžu projektanti použiť aj katalógy vozoviek, v ktorých sú typizované konštrukcie vozoviek zadelené do katalógových listov. Katalógové listy sa členia podľa účelu komunikácie, druhu krytu, návrhovej úrovne porušenia vozovky a triedy dopravného zaťaženia, resp. podľa spôsobu využitia dopravnej plochy. 

Príspevok bol vypracovaný za podpory vedeckého projektu VEGA 1/3314/06 Parametre environmentálnej únosnosti dopravných stavieb.

Ing. Peter Gábor
Foto: Premac, Semmelrock Stein+Design

Autor pracuje na Katedre dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave ako výskumný pracovník. Jeho odborná a vedecká činnosť sa zameriava na problematiku opätovného použitia materiálov, využitia druhotných surovín a recyklácie v cestnom staviteľstve a na diagnostiku pozemných komunikácií.

Literatúra:
(1)    Zborník IV. Medzinárodnej konferencie o betónových dlažbách, Auckland, Nový Zéland, 1992.
(2)    Katalog vozovek pozemních komunikací s dlážděnými kryty, AVVA, Praha, 1999.