Finančné vplyvy zavedenia štandardu budov s takmer nulovou potrebou energie

V procese zlepšovania energetickej efektívnosti budov sú odbornej verejnosti známe tri míľniky, a to 1. január 2013, 1. január 2016 a 1. január 2021. V súvislosti s týmito termínmi sa postupne sprísňujú požiadavky na kvalitu stavebných konštrukcií, ktoré tvoria obálku budovy, a na kvalitu systémov na úpravu vnútorného prostredia budov. V našom príspevku sa pokúsime na konkrétnych príkladoch rôznych typov budov demonštrovať nielen energetický, ale najmä ekonomický vplyv zavádzania nových požiadaviek na investorov. 

Právne predpisy

Požiadavka na realizáciu budov s takmer nulovou potrebou energie od januára 2021 vyplýva zo smernice EP a Rady č. 2002/91/ES zo 16. decembra 2002. Implementácia smernice do slovenskej legislatívy sa prejavila v zákone č. 555/2005 Z. z. o energetickej efektívnosti budov, jeho vykonávacej vyhláške č. 364/2012 Z. z., ale aj v technickej norme STN 73 0540 a jej novelizácii v rokoch 2012 a 2016.

Vyhláška č. 364/2012 Z. z. a aktuálne zmeny od 1. 1. 2017

Vyhláška č. 364/2012 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) je vykonávacím predpisom k zákonu č. 555/2005 Z. z. o energetickej efektívnosti budov a upravuje postup pri energetickom hodnotení budov a ich energetickej certifikácii. Táto vyhláška bola novelizovaná, pričom novela vstúpila do platnosti 1. 1. 2017. Zmeny sa týkajú v skratke týchto oblastí:

• Energetická certifikácia častí budov. Novela vyhlášky umožňuje certifikovať aj samostatné časti budov, napríklad prenajímané byty alebo priestory na podnikanie. Postup pri takejto certifikácii spresňujú doplnené časti novely vyhlášky. Energetický certifikát bytu obsahuje číselné hodnotenie stavebných konštrukcií vymedzujúcich byt a hodnotenie jeho systémov vykurovania a prípravy teplej vody.
• Rozšírenie škály spôsobov transformácie energie. V novele vyhlášky sa rozšírila škála spôsobov transformácie energie o tepelné čerpadlá (Príloha č. 2 vyhlášky).
• Zmena faktorov primárnej energie a emisií CO₂. V novele vyhlášky sú uvedené zmenené faktory primárnej energie a faktory emisií CO₂ pre zemný plyn, čiernouhoľný koks, čierne uhlie, hnedé uhlie, ľahký vykurovací olej, ťažký vykurovací olej, jadrovú energiu a elektrinu (Príloha č. 2 vyhlášky).
• Určenie faktora primárnej energie pre diaľkové vykurovanie. Podľa novely vyhlášky sa určuje faktor primárnej energie výpočtom podľa osobitného predpisu (vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 328/2005 Z. z., ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov v znení vyhlášky č. 59/2008 Z. z.). Hodnota podľa prílohy č. 2 vyhlášky sa môže pre jednotlivé energetické nosiče použiť, ak existuje prekážka poskytnutia hodnoty výpočtom.

Požiadavky STN 73 0540: 2012 a aktuálne zmeny od 1. 8. 2016

Od 1. 8. 2016 začala na Slovensku platiť zmena normy STN 73-0540-2, ktorá reaguje predovšetkým na skúsenosti a ohlasy odbornej verejnosti. Zmiernili sa požiadavky na súčiniteľ prestupu tepla pri niektorých konštrukciách a rozdelili sa požiadavky na výplne v obvodovej stene a šikmej streche (tab. 1).

Modelové riešenie finančných vplyvov implementácie právnych predpisov

Snaha vyhovieť požiadavkám legislatívy (zákon č. 555/2005 Z. z. a vyhláška č. 364/2012 Z. z.) prináša so sebou nemalé finančné dosahy. V rámci tohto článku by sme ich chceli demonštrovať na príkladoch riešenia bytového domu a administratívnej budovy. Vlastník objektu administratívnej budovy sa uchádzal o prostriedky z výzvy OP KŽP, bytový dom mal poskytnúť nájomné bývanie a jeho stavebník sa takisto uchádzal o štátnu dotáciu. Pri oboch objektoch sa riešil energetický audit, pričom objekty mali po realizácii obnovy povinnosť dosiahnuť zaradenie do energetickej triedy A1 – ultranízkoenergetická budova.

V objektoch sa ako energetické nosiče používajú zemný plyn a elektrická energia. Na porovnanie technických a ekonomických ukazovateľov sa posúdili modelové varianty obnovy objektov, pričom hrúbka tepelnej izolácie zodpovedá požiadavke na súčiniteľ prechodu tepla jednotlivých obalových konštrukcií. V tab. 2 až 9 je okrem výsledkov tepelnotechnického a energetického hodnotenia objektov uvedené aj ekonomické hodnotenie a porovnanie investičných nákladov, úspor energie a jednoduchého času návratnosti v zmysle požiadaviek normy pred rokom 2013 a po zmene požiadaviek v rokoch 2013, 2016 a 2021.

Budova obecného úradu

Budova obecného úradu bola postavená v 30. rokoch 20. storočia. Predstavuje jednopodlažný, čiastočne podpivničený objekt s valbovou strechou a nevyužívaným podkrovným priestorom. K pôvodnej budove bola v 70. rokoch pristavaná prístavba so sociálnymi zariadeniami a hlavným vstupom do objektu. Strechu tvorí nezateplený drevený krov s krytinou z pozinkovaného oceľového plechu. Obvodové múry sú z plných pálených tehál s hrúbkou 500, 375 a 200 mm. Okenné a dverné konštrukcie sú drevené, zasklené jednoduchým alebo zdvojeným sklom. Na dosiahnutie energetickej triedy A1 bol v budove okrem zateplenia konštrukcií navrhnutý systém núteného vetrania s rekuperáciou.

Bytový dom

Bytový dom bol postavený v 70. rokoch. Ide o objekt s piatimi vykurovanými nadzemnými podlažiami a nevykurovaným suterénom, ktorý je zastrešený plochou strechou. Obvodové múry sú čiastočne z plných pálených tehál s hrúbkou 375 mm, čiastočne domurované z tvaroviek YTONG 250 mm, omietka je na vápenno-cementovú maltu. Okenné konštrukcie sú staré plastové s dvojsklom, vchodové dvere tvorí oceľový rám a jednoduché zasklenie. Na dosiahnutie energetickej triedy A1 sa v budove okrem zateplenia konštrukcií navrhlo za zdroj tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody plynové tepelné čerpadlo v kombinácii s kondenzačným plynovým kotlom.

Záver

Z uvedených príkladov vidieť, že rastúce požiadavky na energetickú hospodárnosť budov vyvolávajú vysoké investície, no zároveň prinášajú so sebou obrovskú úsporu energie. V oboch modelových objektoch prekročila úspora energie v navrhovanom stave hranicu 80 %. Investícia takýchto rozmerov však vyvoláva potrebu hľadať zdroje financovania, napríklad v energetickej službe alebo v rôznych linkách podpory, čerpaní prostriedkov z eurofondov a pod.

Ing. Svetlana Bartoňová, Ing. arch. Jana Hoffmanová
Svetlana Bartoňová pôsobí v spoločnosti EHB Meridian, s. r. o., Jana Hoffmanová v spoločnosti GGE invest, s. r. o.

Foto: autorky

Literatúra

1. Zákon č. 555/2005 Zb. o energetickej hospodárnosti budov v znení zákona č. 300/2012 Zb. a neskorších predpisov.
2. STN 73 0540: 2012.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 3/2017.