Fotovoltická inštalácia na Obecnom úrade Vlachy

Medzi najperspektívnejšie a reálne ekonomicky efektívne typy fotovoltických inštalácií (nielen) na Slovensku patria strešné a fasádne inštalácie. Napriek mnohým rozporom v tak diskutovanej téme využitia fotovoltiky sa na tom zhodli všetci účastníci ankety nášho časopisu v septembri minulého roka. Teraz vám môžeme ukázať jeden príklad úspešnej realizácie, ktorá je potvrdením tohto akceptovaného trendu.

Fotovoltická inštalácia na Obecnom úrade vo Vlachoch sa kolaudovala v polovici júna. Tvorí ju 60 fotovoltických panelov s inštalovaným výkonom 13,8 kWp, ktoré pokrývajú južnú strechu budovy. Od rozhodnutia starostu obce Ladislava Guotha využiť na obecnom úrade fotovoltické systémy do momentu kolaudácie ubehli dva mesiace. Projekt by mal zabezpečiť bezproblémové pokrytie úradu (+ pošty v objekte) a miestneho kultúrneho domu elektrickou energiou, ktorej potreba vyžadovala dosiaľ finančné prostriedky vo výške približne 1 660 € ročne. Po inštalácii strešných fotovoltických panelov sa však počíta nielen s vykrytím potreby elektrickej energie v oboch budovách aj na vykurovanie, ale zároveň s odpredajom nadbytku elektrickej energie do siete.

Na začiatku stála inšpirácia
Aký bol príbeh tejto realizácie? Starostu obce Vlachy zaujala podobná fotovoltická inštalácia, ktorú uvidel na streche domu prechádzajúc cez obec Hubová. Tamojšia inštalácia bola umiestnená na dome konateľa spoločnosti Power Service IFT, pôsobiacej v oblasti elektroenergetiky, ktorá ponúkla Ladislavovi Guothovi možnosť inštalovať niečo podobné na strechu obecného úradu. Pri uvažovaní o uskutočnení stavby zvažoval starosta najmä možnosť ušetriť finančné prostriedky a poskytnúť obci výhľadovo možnosť zárobkov z investície. Do úvahy bral aj zlepšenie životného prostredia vďaka využitiu obnoviteľného zdroja energie. V konečnom dôsledku tieto faktory spolu so zrejmou návratnosťou rozhodli o tom, že Obec Vlachy sa rozhodla do projektu aktívne vstúpiť. Za realizáciu stavby hovorili aj vonkajšie podmienky, keďže strecha úradu bola južne orientovaná so sklonom 30°, čo je pre fotovoltiku ideálne.

Schéma zapojenia pri systéme predaja prebytkov

Čo nasledovalo
Úspech projektu závisel ďalej od zvládnutia množstva detailov a efektívnej spolupráce všetkých zúčastnených. Bolo treba odsúhlasiť projekt v miestnom zastupiteľstve, vybaviť žiadosť o pripojenie na SSE, vybaviť stavebné povolenie, objednať panely, konštrukcie, ostatnú technológiu… Celú administratívu nakoniec zastrešila spoločnosť Power Service IFT, ktorá si vzala na plecia konania so SSE, stavebným úradom, funkčné skúšky, podania návrhov na ÚRSO, ako aj rokovanie s colným úradom.

Ako to funguje
Strešná fotovoltická elektráreň je v prevádzke od polovice júna a zatiaľ spĺňa všetky očakávania. Produkcia bola v počiatočných mesiacoch vyššia, než ukazovala prognóza, na tom sa však podieľalo letné obdobie. Globálne sa odhaduje ročná produkcia na úrovni 14 000 kWh elektrickej energie a viac. Inštalácia je zapojená systémom predaja prebytkov, takže nespotrebovaná elektrická energia sa odovzdáva do siete.

Obec si na projekt vybavila úver vo výške 42 tisíc € s DPH. Keďže však nemá nárok na vrátenie DPH, počíta sa v závislosti od podielu vlastnej spotreby s mierne dlhšou návratnosťou medzi šiestimi až ôsmimi rokmi – konkrétne sa očakáva návratnosť približne za 7,4 roka. Vzhľadom na ukončenie stavby pred 1. júlom tohto roka tu vznikol nárok na výkupnú cenu platnú do uvedeného termínu podľa výnosu ÚRSO č. 2/2010 vo výške 387,65 €/MWh.

Princíp predaja prebytkov
Predaj prebytkov funguje tak, že vyrobená elektrina z fotovoltiky sa primárne využije u výrobcu a v prípade prebytočného množstva, ktoré sa tam nedokáže spotrebovať, dochádza k odpredaju do distribučnej siete. A naopak, ak fotovoltika vyrába menej než sa spotrebuje, elektrina sa z distribučnej siete odoberá.

V praxi to momentálne vyzerá tak, že od 1. júla 2011 bola stanovená výkupná cena na úrovni 0,259 €/kWh, ktorá je fixná počas pätnástich rokov. Táto cena je rozdelená na časť na tzv. straty, ktoré sú na rok 2011 stanovené na úrovni približne 0,055 €/kWh, a na doplatkovú časť, ktorá je rozdielom medzi výkupnou cenou a cenou elektriny na straty – t. j. 0,259 – 0,055 = 0,204 €/kWh. Doplatok treba chápať ako akúsi odmenu za to, že sa elektrina vyrába z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a šetrí sa tak životné prostredie. Na tento doplatok má nárok každý, kto vyrába elektrinu z OZE a dodrží pritom všetky zákonom stanovené podmienky. Pri rozličných druhoch OZE je výška tohto doplatku rozdielna. Od 1. januára 2012 bude táto cena opäť nižšia (0,195 €/kWh), ale iba pre inštalácie spustené do prevádzky po tomto dátume. Cena bude zase fixná počas pätnástich rokov.

Ako vyzerá predaj prebytkov z pohľadu zapojenia? V tomto prípade sú nevyhnutné  dva elektromery. Jeden musí byť umiestnený hneď za striedačom a na jeho zá­klade sa bude fakturovať doplatok, druhý (štandardný, hlavný) bude vlastníctvom distribučnej spoločnosti a bude namontovaný v mieste doterajšieho elektromera. V skutočnosti ide teda o výmenu starého elektromera za trojfázový štvorkvadrantný, ktorý meria súčasne odber aj dodávku elektriny. Na základe odpočtu tohto elektromera sa bude fakturovať cena elektriny na straty.

(sf)
Foto: Generm

Článok vznikol z podkladov RNDr. Karola Galeka zo spoločnosti Generm a Ladislava Guotha, starostu obce Vlachy.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.