Fotovoltika aย jej postavenie na Slovensku
Fotovoltika ako technolรณgia priamej vรฝroby elektrickej energie zo slneฤnรฉho ลพiarenia je na Slovensku zatiaฤพ veฤพmi mรกlo rozลกรญrenรก. Dรดvodov je viac โ zรกsadnรฝ je vลกak nedostatok informรกciรญ, ktorรฝ โ naopak โ sprevรกdza mnoho mรฝtov. Samozrejme, dlho oฤakรกvanรก podpora zo strany ลกtรกtu sa nakoniec ukazuje tieลพ ako faktor, ktorรฝ vyuลพรญvaniu tohto obnoviteฤพnรฉho zdroja energie veฤพmi nepomรดลพe.
Fotovoltika je technolรณgia, ktorou sa vyrรกba elektrickรก energia zo slneฤnรฉho ลพiarenia. Zaฤala sa vyvรญjaลฅ vย 50. rokoch minulรฉho storoฤia vย sรบvislosti sย nรกstupom polovodiฤov, ktorรฉ umoลพลujรบ priamu premenu slneฤnรฉho ลพiarenia na elektrickรบ energiu. ฤalลกรญm impulzom jej rozvoja sa stala potreba zabezpeฤiลฅ satelity energiou. Vรฝraznรฉ znรญลพenie cien polovodiฤov umoลพnilo komerฤnรฉ nasadenie fotovoltiky vย pozemnรฝch aplikรกciรกch, priฤom od roku 1995 sa postupne naลกtartovali programy na uvedenie tejto technolรณgie na trh vย Nemecku, Japonsku, USA, ล panielskuย aย vย ostatnรฝch rokov aj vย ฤalลกรญch krajinรกch Eurรณpy aย sveta. Vo vรคฤลกine prรญpadov vย minulosti iลกlo najmรค oย systรฉmy inลกtalovanรฉ na budovรกch aย pripojenรฉ do elektrickej siete, vย sรบฤasnosti sa postavilo veฤพa elektrรกrnรญ na otvorenรฝch plochรกch.Fotovoltickรฉ (FV) systรฉmy nevyลพadujรบ na svoje fungovanie priame slneฤnรฉ ลพiarenie, sรบ schopnรฉ vyrรกbaลฅ elektrickรบ energiu aj pri oblaฤnom poฤasรญ. Na rozdiel od konvenฤnรฝch systรฉmov ich efektivita prakticky nezรกvisรญ od ich veฤพkosti, takลพe FV elektrรกrne mรดลพu byลฅ ลกkรกlovateฤพnรฉ โ od malรฝch domรกcich aลพ po rozsiahle centrรกlne elektrรกrne. Veฤพkรฝ potenciรกl majรบ FV aplikรกcie, ktorรฉ fungujรบ vย samostatnom reลพime (nie sรบ pripojenรฉ na sieลฅ, majรบ vlastnรบ batรฉriu ako zรกloลพnรฝ zdroj) vย odฤพahlรฝch oblastiach aย vo vidieckych oblastiach tretieho sveta. Vย sรบฤasnosti sรบ znรกme najmรค pevne inลกtalovanรฉ alebo sledovacie systรฉmy (trackery).
Pouลพรญvanรฉ materiรกly
Zย polovodiฤovรฝch materiรกlov sa vย sรบฤasnosti najbeลพnejลกie pouลพรญva kremรญk. Hoci je ลกiroko dostupnรฝ, jeho spracovanie je stรกle technologicky nรกroฤnรฉ, takลพe sa mu venuje vo svete len niekoฤพko ลกpecializovanรฝch firiem.
Zรกkladnou jednotkou FV solรกrnych systรฉmov sรบ ฤlรกnky (solar cells), zย ktorรฝch sa budujรบ zรกkladnรฉ stavebnรฉ prvky โ fotovoltickรฉ panely. Vย minulosti sa vyrรกbali najฤastejลกie zย kryลกtalickรฉho kremรญka, vย sรบฤasnosti sa rozลกirujรบ vรฝrobnรฉ kapacity technolรณgiรญ tenkรฝch vrstiev, ktorรฉ majรบ veฤพkรบ perspektรญvu zย hฤพadiska lepลกรญch moลพnostรญ integrรกcie do stavebnรฝch prvkov budov (fasรกdy, zatieลovanie, sklenรฉ komponenty). Panely zย tenkรฝch vrstiev sรบ ฤพahลกie, odolnejลกie aย majรบ aj lepลกie vizuรกlne vlastnosti. รฤinnosลฅ premeny slneฤnej energie na elektrickรบ je pri sรบฤasnรฝch paneloch sย technolรณgiou tenkรฝch vrstiev od 5 do 13โ% aย pri paneloch sย pouลพitรญm kryลกtalickรฉho kremรญka od 12 do 17 %.
Poslednรฝm objavom vo fotovoltickom sektore sรบ organickรฉ FV systรฉmy (OFV), ktorรฉ vyuลพรญvajรบ schopnosลฅ niektorรฝch polymรฉrov sprรกvaลฅ sa za prรญtomnosti ฤalลกej lรกtky ako polovodiฤ. Ich jednoznaฤnou prednosลฅou by mala byลฅ nรญzka cena, hlavnou prekรกลพkou je stรกle veฤพmi nรญzka รบฤinnosลฅ (okolo 5โ%).
Vรฝkon aย รบฤinnosลฅ systรฉmu
Veฤพkosลฅ fotovoltickรฉho systรฉmu Pk sa vyjadruje wattmi ลกpiฤkovรฉho vรฝkonu (Watt-peak, Wp) aย charakterizuje nominรกlny energetickรฝ vรฝkon (Peak Power) konkrรฉtnej plochy FV panelov (m2) vย ลกtandardnรฝch testovacรญch podmienkach (prรญkon ลพiarenia 1ย 000 W/m2 pri povrchovej teplote 25 ยฐC). Vย prรญpade kryลกtalickรฉho kremรญka obsahuje typickรก zostava sย vรฝkonom 1 kWp niekoฤพko panelov sย celkovou plochou 8 aลพ 10 m2. Reรกlny vรฝkon FV systรฉmu je oproti nominรกlnemu pribliลพne oย 20 aลพ 25โ% niลพลกรญ, 8 aลพ 12โ% strรกt vznikรก zย poklesu vรฝkonu panelov vplyvom vyลกลกej teploty prostredia (vย prรญpade kryลกtalickรฉho kremรญka) aย zvyลกok (okolo 10 โ 15โ%) predstavujรบ systรฉmovรฉ straty spรดsobenรฉ variabilitou slneฤnรฉho ลพiarenia, meniฤom napรคtia, kabelรกลพou aย podobne.
Celkovรก รบฤinnosลฅ systรฉmu (rp), t. j. pomer medzi reรกlnym aย nominรกlnym vรฝkonom, bรฝva okolo 0,75 aลพ 0,80. Vyrobenรบ slneฤnรบ elektrinu E (kWh) zย FV zariadenia sย nominรกlnym vรฝkonom Pk (Wp/1ย 000 W/m2) aย celkovou รบฤinnosลฅou rp moลพno odhadnรบลฅ zย globรกlneho slneฤnรฉho ลพiarenia G (kWh/m2) takto:
E = Pk . rp . G
Konkrรฉtne vย Eurรณpe moลพnoย poฤรญtaลฅ sย intenzitou slneฤnรฉho ลพiarenia 800 aลพ 1ย 800 kWh/m2.
Fotovoltika sa vyznaฤuje vysokou spoฤพahlivosลฅou, FV panely sรบ schopnรฉ pracovaลฅ bez poruchy dlhรฉ roky. Vรฝrobcovia panelov zaruฤujรบ ich ลพivotnosลฅ zvyฤajne na 20 rokov, na zรกklade skรบsenostรญ zย prevรกdzky najstarลกรญch panelov sa vลกak predpokladรก ลพivotnosลฅ od 25 aลพ do 30 rokov. Niลพลกiu ลพivotnosลฅ majรบ meniฤe.
Typy FV systรฉmov
Systรฉmy pripojenรฉ na sieลฅ
Tieto systรฉmy sa pouลพรญvajรบ najmรค vย krajinรกch sย plne rozvinutou elektrickou rozvodnou sieลฅou. Sรบ priamo prepojenรฉ na miestnu elektrickรบ sieลฅ, ฤo im umoลพลuje vyrobenรบ elektrinu dodรกvaลฅ do siete alebo vย prรญpade potreby ju zย nej odoberaลฅ. Tieto systรฉmy obsahujรบ meniฤ napรคtia.
Systรฉmy nepripojenรฉ na sieลฅ (samostatnรฉ systรฉmy)
Sรบฤasลฅou vรคฤลกiny zย nich je batรฉria na uskladnenie energie na pouลพitie vย tom ฤase, keฤ nesvieti slnko, kontrolnรฝ mechanizmus, ktorรฝ chrรกni pred nadmernรฝm nabรญjanรญm aย vybitรญm batรฉrie, aย prรญpadne aj meniฤ napรคtia.
Hybridnรฉ systรฉmy
Hybridnรฉ systรฉmy kombinujรบ solรกrne systรฉmy sย inรฝmi zdrojmi energie โ naprรญklad zย biomasy, veternรฝch turbรญn, dieselovรฝch generรกtorov. Mรดลพu byลฅ pripojenรฉ na sieลฅ alebo sรบ samostatnรฉ.
Prioritou pri inลกtalรกcii malรฝch FV systรฉmov (inลกtalovanรฝch na sรบkromnรฝch domoch, verejnรฝch budovรกch, obchodoch aย podobne) je okrem funkฤnosti aj estetickรก hodnota aย rozumnรก cena. Vรฝvoj smeruje kย materiรกlom, ktorรฉ moลพno zakomponovaลฅ do striech aย konลกtrukciรญ budov, kde majรบ plniลฅ tieลพ funkciu architektonickรฉho prvku.ย ย
Pri inลกtalรกcii fotovoltickรฉho systรฉmu treba zohฤพadniลฅ typ strechy, fasรกdu, pozemok ฤi ลกpeciรกlne inลกtalรกcie. |
Nรกklady aย ceny
Podpora systรฉmov zo strany ลกtรกtov spoฤรญva najmรค vย ฤiastoฤnej รบhrade investiฤnรฝch nรกkladov aย vo vรฝkupnรฝch cenรกch (tzv. โfeed-inโ tarify), teda vย pevnรฝch sadzbรกch za nรกkup vyprodukovanej energie. Vรฝลกka vรฝkupnรฝch cien zรกvisรญ od veฤพkosti nainลกtalovanรฉho vรฝkonu aย vย jednotlivรฝch ลกtรกtoch sa odliลกuje. Vย priemere sa tieto ceny pohybujรบ vย rozmedzรญ od 0,15 do 0,50 โฌ/kWh sย investiฤnou podporou od 0 do 75โ% nรกkladov. Uvedenรฉ spรดsoby podpory majรบ za cieฤพ umoลพniลฅ ลกirลกie aplikovanรฉ rozลกรญrenie fotovoltiky ako aj vรฝrobnรฝch kapacรญt, ฤoho vรฝsledkom je pokles cien technolรณgiรญ. Prvรบ mรฉtu predstavuje dosiahnutie stavu sieลฅovej parity, tzv. Grid Parity, pri ktorom bude maลฅ elektrickรก energia vyrobenรก zย fotovoltiky rovnakรบ hodnotu ako cena elektrickej energie dodรกvanej distribuฤnou spoloฤnosลฅou koneฤnรฉmu spotrebiteฤพovi. Vย niektorรฝch oblastiach ลกtรกtov juลพnej Eurรณpy (ล panielsko, Taliansko) sa podarilo tento stav dosiahnuลฅ uลพ vย tomto roku, na Slovensku sa oฤakรกva v horizonte najbliลพลกรญch 5 rokov. Tu funguje momentรกlne iba systรฉm vรฝkupnรฝch cien, ktorรฝch vรฝลกku medzi obdobiami nie dlhลกรญmi ako 3 roky (spravidla 1 rok) stanovuje รrad pre regulรกciu sieลฅovรฝch odvetvรญ (รRSO). Vรฝลกka cien zohฤพadลuje sรบฤasnรฉ investiฤnรฉ nรกklady na technolรณgiu, intenzitu slneฤnรฉho ลพiarenia na รบzemรญ Slovenska aย zahลลa aj tvorbu primeranรฉho zisku pre investora.
Nรกvratnosลฅ investรญcie na kฤพรบฤ sa pri sรบฤasnรฝch cenรกch technolรณgie, dodรกvky aย montรกลพe (pribliลพne 3ย 000 aลพ 4ย 000 โฌ/kWp) pohybuje od 8 do 15 rokov vย zรกvislosti od veฤพkosti, lokality, spรดsobu inลกtalรกcie ako aj pouลพitej technolรณgie. Hodnota vรฝkupnรฝch cien sa sรญce medzi obdobiami zniลพuje, zo zรกkona ฤ. 309/2009 Z. z. oย podpore obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie (OZE) aย vysoko รบฤinnej kombinovanej vรฝroby maximรกlne oย 10โ%. Po uvedenรญ zariadenia na vรฝrobu elektrickej energie zย OZE (vย naลกom prรญpade slneฤnej energie) do prevรกdzky sa vลกak stรกva od dodรกvky prvej kWh do verejnej siete pre konkrรฉtnu inลกtalรกciu fixnou, aย to na 15 rokov. Toto obdobie garantuje zรกkon ฤ. 309/2009, ktorรฝ vลกak umoลพลuje, aby URSO zvรฝลกil hodnotu vรฝkupnej ceny koeficientom jadrovej inflรกcie aย koeficientom, ktorรฝ zohฤพadลuje pouลพitรบ technolรณgiu. Takรกto moลพnosลฅ nie je vย zรกkone stanovenรก ako povinnosลฅ.ย
Podฤพa aktuรกlneho vรฝnosu รRSO ฤ. 7/2009 tak ide celkovo oย medziroฤnรฉ znรญลพenie oย zรกkonom povolenรฝch 10 %. Pokles cien technolรณgiรญ sa vลกak vย roku 2010 zย dรดvodu zvรฝลกenรฉho dopytu na svetovรฝch trhoch aย kurzovรฉho pohybu medzi dolรกrom aย eurom zastavil, vย niektorรฝch prรญpadoch doลกlo dokonca kย ich zvรฝลกeniu. Budรบcoroฤnรฉ vรฝkupnรฉ ceny zย tohto pohฤพadu znevรฝhodnili postavenie fotovoltiky pri tvorbe energetickรฉho mixu, ฤรญm sa ฤalลกรญ rozvoj fotovoltickรฉho priemyslu na Slovensku stรกva otรกznym. ฤalลกรญm problรฉmom sรบ aj pretrvรกvajรบce mรฝty aย polopravdy, ktorรฉ tu oย vรฝrobe elektriny zo slnka kolujรบ.ย
Mรฝty aย fakty oย vรฝrobe elektriny zo slnka
Na Slovensku patrรญ fotovoltika eลกte stรกle na okraj pozornosti, pretoลพe ju vytrvalo sprevรกdzajรบ naprรญklad aj takรฉto mรฝty:
- mรกme mรกlo slneฤnรฉho ลพiarenia,
- celรบ plochu Slovenska by sme museli pokryลฅ panelmi,
- fotovoltika spotrebuje viac energie, ako sama vyrobรญ,
- materiรกly na vรฝrobu panelov sรบ ลกkodlivรฉ pre ลพivotnรฉ prostredie,
- fotovoltika je drahรก, obฤania budรบ platiลฅ viac za energiu,
- tรกto technolรณgia je nestabilnรก aย nepredikovateฤพnรก,
- veฤพkรฉ fotovoltickรฉ elektrรกrne sรบ zdrojom obohatenia niekoฤพkรฝch jednotlivcov, ktorรฉ musรญ platiลฅ obฤan.
Vรฝsledkom takรฝchto myลกlienkovรฝch pochodov je potom vลพdy zรกver, ลพe treba poฤkaลฅ, kรฝm si budeme mรดcลฅ fotovoltiku dovoliลฅ. Skรบsme sa teda pozrieลฅ na to aj zย inรฉho uhla pohฤพadu.
Mรกme mรกlo slneฤnรฉho ลพiarenia?
รzemie Slovenska mรก viac ลพiarenia ako Nemecko, ฤesko, Belgicko alebo Veฤพkรก Britรกnia, ฤiลพe krajiny, vย ktorรฝch existuje reรกlna podpora fotovoltiky. Na porovnanie: na juhu Slovenska je intenzita slneฤnรฉho ลพiarenia 1ย 200 aลพ
1ย 300 kWh/m2, na juhu ฤeskej republiky je to 1ย 100 aลพ 1ย 200 kWh/m2.
Oย โdรดleลพitostiโ tohto faktora vypovedรก veฤพa aj nรกrast inลกtalรกciรญ vย severnรฝch krajinรกch Eurรณpy. Nรกstroje na zistenie potenciรกlu slneฤnรฉho ลพiarenia aย odhad vรฝkonu fotovoltickรฝch systรฉmov moลพno nรกjsลฅ naprรญkladย na strรกnke http://solargis.info.
Akรฉ veฤพkรฉ รบzemie sa pokryje FV panelmi?
Plocha FV panelov potrebnรก na pokrytie celkovej roฤnej spotreby elektriny vย jednotlivรฝch ลกtรกtoch Eร zรกvisรญ od spotreby elektriny aย slneฤnรฉho ลพiarenia aย pohybuje sa vย rozmedzรญ od 0,1โ% (baltickรฉ krajiny, Rumunsko, Turecko) po 3,6โ% (Benelux, Malta) celkovej rozlohy รบzemia. Slovensko by na pokrytie celkovej roฤnej spotreby elektriny zย FV panelov potrebovalo teoreticky okolo 0,6โ% zย celkovej rozlohy รบzemia, priฤom, na porovnanie, asi 4, 6โ% pokrรฝva obytnรก plocha. Logicky sa preto FV streลกnรฉ systรฉmy javia ako vhodnรก alternatรญva vย obytnรฝch, priemyselnรฝch aย komerฤnรฝch zรณnach. Zameraลฅ sa vลกak treba na vรฝber vhodnรฝch segmentov strechy aย vรฝpoฤet roฤnรฉho potenciรกlu vรฝroby elektrickej/tepelnej energie.
Vรฝkupnรบ cenu tvorรญ sรบฤet ceny elektriny na straty aย hodnoty doplatku. Pre zariadenia uvedenรฉ do prevรกdzky do konca roka 2010 platรญ vรฝnos รRSO zย 9. septembra 2009 ฤ. 7/2009, podฤพa ktorรฉho sa bude elektrickรก energia vyrobenรก zo slneฤnej energie sย celkovรฝm inลกtalovanรฝm vรฝkonom zariadenia vรฝrobcu elektriny do 100 kWp vrรกtane vykupovaลฅ poฤas ฤalลกรญch 15 rokov za minimรกlne 430,72 โฌ/MWh aย pri zariadeniach sย celkovรฝm inลกtalovanรฝm vรฝkonom nad 100 kWp za 425,12 โฌ/MWh.
Pre inลกtalรกcie uvedenรฉ do prevรกdzky od 1. januรกra 2011 platรญ novรฝ vรฝnos รRSO zย 23. jรบna 2010 ฤ. 2/2010, ktorรฝ rozdelil dosiaฤพ platnรฉ dve kategรณrie na pรคลฅ kategรณriรญ, priฤom okrem vรฝkonu (ktorรฝ sa uลพ zohฤพadลoval) zohฤพadnil aj spรดsob inลกtalรกcie (tab. 1): Tab. 1 Stanovenie vรฝkupnรฝch cien podฤพa vรฝnosu รRSO ฤ. 2/2010 |
Kategรณria | Charakteristika | Vรฝkupnรก cena |
1. | vรฝkon do 100 kW vrรกtane, umiestnenie na budove | 387,65 โฌ/MWh |
2. | vรฝkon do 100 kW vrรกtane, umiestnenie mimo budovy | 387,65 โฌ/MWh |
3. | vรฝkon od 100 kW do 1 MW vrรกtane | 382,61 โฌ/MWh |
4. | vรฝkon od 1 MW do 4 MW | 382,61 โฌ/MWh |
5. | vรฝkon od 4 MW vrรกtane aย viac | 382,61 โฌ/MWh |
Koฤพko energie sa spotrebuje pri vรฝrobe FV panelov?
Spolu sย otรกzkou vplyvu na ลพivotnรฉ prostredie ide oย jeden zย najฤastejลกรญch argumentov proti rozลกรญreniu fotovoltickej technolรณgie. Energetickรก nรกvratnosลฅ vย Eurรณpe mรก pritom klesajรบci trend, vย sรบฤasnosti sa odhaduje iba na pribliลพne 1 aลพ 3,5 roka. Kย tomu treba dodaลฅ, ลพe panely vyrobia poฤas prevรกdzky 6- aลพ 16-krรกt viac energie, ako spotrebujรบ. Vzhฤพadom na ochranu ลพivotnรฉho prostredia si treba uvedomiลฅ aj to, ลพe:
- FV panely sa recyklujรบ,
- na vรฝrobu sa pouลพรญva aย neutralizuje odpad zย ลฅaลพkรฝch kovov,
- tรกto technolรณgia sa vyznaฤuje veฤพmi nรญzkou produkciou sklenรญkovรฝch plynov,
- fotovoltika je bezpeฤnรก aย dlhodobo spoฤพahlivรก (po 25 rokoch prevรกdzky produkuje stรกle 80โ% poฤiatoฤnej energie),
- fotovoltika integrovanรก do fasรกd budov nahrรกdza stavebnรฉ materiรกly aย plnรญ aj rozliฤnรฉ ฤalลกie funkcie.
Akรบ cenu platรญme za fotovoltiku?
Tรบto veฤพmi diskutovanรบ tรฉmu moลพno zhrnรบลฅ do nasledovnรฝch bodov, ktorรฉ charakterizujรบ ekonomickรบ strรกnku vรฝroby elektrickej energie fotovoltikou:ย
- vyrรกba aย dodรกva sa tzv. ลกpiฤkovรก elektrina, ktorรก je niekoฤพkokrรกt drahลกia ako cena zรกkladovej elektriny,
- zvyลกuje sa zamestnanosลฅ vย regiรณnoch (130 tisรญc priamo aย 60 tisรญc nepriamo vย Eurรณpe vย roku 2008),
- vรฝroba prebieha vย mieste spotreby, ฤรญm sa radikรกlne zniลพujรบ nรกklady na prenos aย distribรบciu aย eliminujรบ sa vplyvy na ลพivotnรฉ prostredie,
- vplyv na rodinnรฝ rozpoฤet je minimรกlny โ skรบsenosti ukazujรบ priemerne 3 aลพ 4โ% nรกkladov rodiny na elektrinu vย Nemecku,
- ceny vรฝroby sรบ blรญzke spotrebiteฤพskรฝm cenรกm uลพ dnes (okolo 0,22 โฌ/kWh v niektorรฝch krajinรกch),
- cena za fotovoltiku je investรญciou do novรฝch ekonomickรฝch prรญleลพitostรญ na Slovensku.
Vรฝpoฤet zvรฝลกenej ceny elektrickej energie pri inลกtalovanรญ vรฝkonu 120 MWp solรกrnych elektrรกrnรญ
|
Je slneฤnรก elektrina nestabilnรก?
Kย otรกzke stability slneฤnej elektriny moลพno povedaลฅ, ลพe:
- vรฝroba elektriny zย fotovoltickรฝch elektrรกrnรญ sa vhodne dopฤบลa sย nรกrastom spotreby vย dennรฝch hodinรกch, keฤ treba najmรค vย ฤase ลกpiฤky vyuลพรญvaลฅ hydroenergiu alebo elektrinu dovรกลพaลฅ,
- vplyvy aย krรกtkodobรฉ zmeny vรฝroby slneฤnej elektriny sa vzรกjomne na regionรกlnej รบrovni kompenzujรบ aย vytvรกrajรบ predikovateฤพnรบ dennรบ krivku vรฝroby,
- existujรบ aย uลพ sa vyvรญjajรบ modely na predikciu vรฝroby vย ฤasovom horizonte niekoฤพkรฝch hodรญn aลพ dnรญ.
Veฤพkรฉ elektrรกrne
Jednotkovรฉ nรกklady pri vรคฤลกรญch FV elektrรกrลach sรบ vย porovnanรญ sย malรฝmi streลกnรฝmi systรฉmami niลพลกie, ฤรญm prispievajรบ kย celkovรฉmu zniลพovaniu cien FV komponentov. Ich umiestลovanie vลกak mรก podliehaลฅ pravidlรกm rozumnej regulรกcie. FV elektrรกrne majรบ svoju pozรญciu vย energetickom portfรณliu, pomรกhajรบ rรฝchlo naลกtartovaลฅ trh aย urรฝchฤพujรบ empirickรฝ proces uฤenia sa pri narรกbanรญ sย novou technolรณgiou (learning curve).
Potenciรกl slneฤnej energie na vรฝrobu elektriny na Slovensku
|
Potenciรกl vรฝroby slneฤnej elektriny na Slovensku
Slneฤnรก energetika mรดลพe prispieลฅ kย vรฝrobe elektriny aj vย klimatickรฝch pomeroch Slovenska. Slneฤnej energie dopadajรบcej na zemskรฝ povrch je veฤพkรฝ prebytok, mรก vลกak nรญzku hustotou aย vyznaฤuje sa sezรณnnou aย dennou variabilitou ovplyvnenou aj poฤasรญm. Pri vรคฤลกine FV systรฉmov sa vลกak nevyลพaduje priame slneฤnรฉ ลพiarenie, ich vรฝkon zรกvisรญ od sklonu aย orientรกcie panelov.
Tab. 2 poskytuje prehฤพad oย energii slneฤnรฉho ลพiarenia dopadajรบceho na horizontรกlnu aย naklonenรบ rovinu, ako aj oย potenciรกli vรฝroby slneฤnej elektriny na Slovensku. FV panely sa najฤastejลกie montujรบ pri optimรกlnom sklone (na Slovensku 34 aลพ 37ยฐ) sย juลพnou orientรกciou, sย cieฤพom maximalizovaลฅ energetickรฝ zisk zo slneฤnรฉho ลพiarenia.
Najvhodnejลกie klimatickรฉ podmienky mรก juh Podunajskej nรญลพiny, menej priaznivรฉ Kysuce, Orava aย Nรญzke Beskydy (mapka na obrรกzku). FV panely sa montujรบ aj vertikรกlne, ako obkladovรฝ materiรกl na fasรกdy budov, vย tomto prรญpade vลกak majรบ niลพลกรญ prรญkon slneฤnรฉho ลพiarenia. Vรคฤลกie slneฤnรฉ elektrรกrne vyuลพรญvajรบ sledovacie systรฉmy (tracking systems), ktorรฉ maximalizujรบ prรญkon slneฤnej energie natรกฤanรญm FV panelov vย smere pohybu Slnka poฤas celรฉho dลa.
Tab. 2 Roฤnรก energia globรกlneho ลพiarenia aย potenciรกl vรฝroby slneฤnej elektriny vย zastavanom รบzemรญ Slovenska
Pri optimรกlnom sklone FV panelov sa 52 aลพ 57โ% celoroฤnej produkcie elektriny vyrobรญ vย mesiacoch mรกj aลพ august. Sezรณnne vรฝkyvy moลพno ovplyvniลฅ naklonenรญm FV panelov. Zo sezรณnnej aย dennej variability aย vรฝkyvov poฤasia vyplรฝva, ลพe celoroฤnรก vyuลพiteฤพnosลฅ FV systรฉmov (capacity factor) sa na Slovensku pohybuje pribliลพne vo vรฝลกke 7 aลพ 15โ%, ฤo je menej ako pri tradiฤnรฝch energetickรฝch technolรณgiรกch (jadrovรก elektrรกreล dosahuje pribliลพne 90โ%).
Teoreticky (t. j. odhliadnuc od sezรณnnych vรฝkyvov) by na pokrytie celkovej spotreby elektriny na Slovensku bolo potrebnรฝch asi 30 GWp inลกtalovanรฉho vรฝkonu, ฤo predstavuje pribliลพne 285 km2 FV panelov zย kryลกtalickรฉho kremรญka naklonenรฝch vย optimรกlnom uhle. Vย horizonte niekoฤพkรฝch rokov moลพno na Slovensku reรกlne dosiahnuลฅ 1-percentnรฝ podiel vรฝroby slneฤnej elektriny zย celoroฤnej spotreby, potrebnรก inลกtalovanรก kapacita (300 MWp) by predstavovala pribliลพne 0,6 m2 FV panelov na obyvateฤพa. Takรฝto podiel slneฤnej elektriny nenaruลกรญ bezpeฤnosลฅ dodรกvok vย existujรบcej ลกtruktรบre rozvodnรฝch sietรญ, naopak, pomรดลพe pokryลฅ zvรฝลกenรฝ dopyt po elektrine poฤas dลa. Distribuovanรฝ spรดsob vรฝroby zabezpeฤuje, ลพe elektrina sa vyrรกba vย mieste spotreby aย vย regionรกlnej mierke vyrovnรกva krรกtkodobรฉ fluktuรกcie spรดsobenรฉ dynamickou oblaฤnosลฅou. ฤalลกie zvyลกovanie podielu fotovoltiky bude vyลพadovaลฅ dobudovanie infraลกtruktรบry prenosovรฝch sietรญ, lepลกiu integrรกciu sย inรฝmi zdrojmi aย posilnenie kapacรญt na skladovanie elektrickej energie [8].
(sf)
Foto: Dano Veselskรฝ
Obrรกzok: GeoModel, s. r. o.
ฤlรกnok vznikol zย podkladov RNDr.ย Marcela ล รบriho, CSc., zo spoloฤnosti GeoModel, s. r. o.,
RNDr.ย Karola Galeka zo spoloฤnosti GENERM, s. r. o., aย zย podkladov Slovak RE Agency.
Literatรบra
1.ย ย ย ล รบri, M.: Slneฤnรก elektrina aย perspektรญvy jej vรฝroby na Slovensku. In: ลฝivotnรฉ prostredie,ย 40, 2006, ฤ. 3, p.ย 127 โ 132.
2.ย ย ย Compared Assessment of Selected Environmental Indicators of Photovoltaic Electricity in OECD Cities, 2006. European PV Technology Platform, EPIA, IEA PVPS, http://www.eupvplatform.org/.
3.ย ย ย Dunlop, E., Wald, L., ล รบri, M. (eds.): Solar Energy Resource Management for Electricity Generation from Local to Global Scale. Hauppauge: Nova Science Publishers, 2006 (vย tlaฤi).
4.ย ย ย EPIA Roadmap, 2004, http://www.epia.org/.
5.ย ย ย Eurobserver: Photovoltaic Energy Barometer, No. 172, 2006, http://www.energies-renouvelables.org/.
6.ย ย ย Jรคger-Waldau, A.: Photovoltaics and Renewable Energies in Europe. In: Renewable and Sustainable Energy Reviews, 2005 (vย tlaฤi).
7.ย ย ย Jรคger-Waldau, A. (ed.): Proceedings of the Workshop on Life Cycle Analysis and Recycling of Solar Modules โ the โWasteโ Challenge, 18 โ 19. 3. 2004, Brussels, Belgium.
8.ย ย ย Jรคger-Waldau, A., Huld, T., ล รบri, M., Cebecauer, T., Dunlop, E., Ossenbrink, H.: Challenges to Realise 1% Electricity from Photovoltaic Solar Systems in the European Union by 2020. In: 4th World Conference on Photovoltaic Energy Conversion, 7. โ 12. 5. 2006, Waikoloa, USA.
9.ย ย ย ล รบri M., Huld T. A., Dunlop, E. D., Ossenbrink, H.,A.: Potential of Solar Electricity Generation in the European Union Member States and Candidate Countries. In: Solar Energy, 81, 2007, ฤ. 1ย 295 โ 1ย 305.
10.ย ย ย ล รกly, V., Ruลพinskรฝ, M.: Fotovoltika vย kontexte vรฝvoja na zaฤiatku 3. tisรญcroฤia aย SR. In: ฤasopis pre elektrotechniku aย energetiku, 2005, ฤ. 2, s. 17 โ 20.
11.ย ย ย http://www.skrea.sk
12.ย ย ย http://ozeport.sk
13.ย ย ย http://www.epia.org/
14.ย ย ย http://www.eurobserv-er.org/downloads.asp
15.ย ย ย http://solargis.info
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZBย Haustechnik.