Fotovoltika aย jej postavenie na Slovensku
Galรฉria(5)

Fotovoltika aย jej postavenie na Slovensku

Partneri sekcie:

Fotovoltika ako technolรณgia priamej vรฝroby elektrickej energie zo slneฤnรฉho ลพiarenia je na Slovensku zatiaฤพ veฤพmi mรกlo rozลกรญrenรก. Dรดvodov je viac โ€“ zรกsadnรฝ je vลกak nedostatok informรกciรญ, ktorรฝ โ€“ naopak โ€“ sprevรกdza mnoho mรฝtov. Samozrejme, dlho oฤakรกvanรก podpora zo strany ลกtรกtu sa nakoniec ukazuje tieลพ ako faktor, ktorรฝ vyuลพรญvaniu tohto obnoviteฤพnรฉho zdroja energie veฤพmi nepomรดลพe.

Fotovoltika je technolรณgia, ktorou sa vyrรกba elektrickรก energia zo slneฤnรฉho ลพiarenia. Zaฤala sa vyvรญjaลฅ vย 50. rokoch minulรฉho storoฤia vย sรบvislosti sย nรกstupom polovodiฤov, ktorรฉ umoลพลˆujรบ priamu premenu slneฤnรฉho ลพiarenia na elektrickรบ energiu. ฤŽalลกรญm impulzom jej rozvoja sa stala potreba zabezpeฤiลฅ satelity energiou. Vรฝraznรฉ znรญลพenie cien polovodiฤov umoลพnilo komerฤnรฉ nasadenie fotovoltiky vย pozemnรฝch aplikรกciรกch, priฤom od roku 1995 sa postupne naลกtartovali programy na uvedenie tejto technolรณgie na trh vย Nemecku, Japonsku, USA, ล panielskuย  aย vย ostatnรฝch rokov aj vย ฤalลกรญch krajinรกch Eurรณpy aย sveta. Vo vรคฤลกine prรญpadov vย minulosti iลกlo najmรค oย systรฉmy inลกtalovanรฉ na budovรกch aย pripojenรฉ do elektrickej siete, vย sรบฤasnosti sa postavilo veฤพa elektrรกrnรญ na otvorenรฝch plochรกch.

Fotovoltickรฉ (FV) systรฉmy nevyลพadujรบ na svoje fungovanie priame slneฤnรฉ ลพiarenie, sรบ schopnรฉ vyrรกbaลฅ elektrickรบ energiu aj pri oblaฤnom poฤasรญ. Na rozdiel od konvenฤnรฝch systรฉmov ich efektivita prakticky nezรกvisรญ od ich veฤพkosti, takลพe FV elektrรกrne mรดลพu byลฅ ลกkรกlovateฤพnรฉ โ€“ od malรฝch domรกcich aลพ po rozsiahle centrรกlne elektrรกrne. Veฤพkรฝ potenciรกl majรบ FV aplikรกcie, ktorรฉ fungujรบ vย samostatnom reลพime (nie sรบ pripojenรฉ na sieลฅ, majรบ vlastnรบ batรฉriu ako zรกloลพnรฝ zdroj) vย odฤพahlรฝch oblastiach aย vo vidieckych oblastiach tretieho sveta. Vย sรบฤasnosti sรบ znรกme najmรค pevne inลกtalovanรฉ alebo sledovacie systรฉmy (trackery).

Pouลพรญvanรฉ materiรกly
Zย polovodiฤovรฝch materiรกlov sa vย sรบฤasnosti najbeลพnejลกie pouลพรญva kremรญk. Hoci je ลกiroko dostupnรฝ, jeho spracovanie je stรกle technologicky nรกroฤnรฉ, takลพe sa mu venuje vo svete len niekoฤพko ลกpecializovanรฝch firiem.

Zรกkladnou jednotkou FV solรกrnych systรฉmov sรบ ฤlรกnky (solar cells), zย ktorรฝch sa budujรบ zรกkladnรฉ stavebnรฉ prvky โ€“ fotovoltickรฉ panely. Vย minulosti sa vyrรกbali najฤastejลกie zย kryลกtalickรฉho kremรญka, vย sรบฤasnosti sa rozลกirujรบ vรฝrobnรฉ kapacity technolรณgiรญ tenkรฝch vrstiev, ktorรฉ majรบ veฤพkรบ perspektรญvu zย hฤพadiska lepลกรญch moลพnostรญ integrรกcie do stavebnรฝch prvkov budov (fasรกdy, zatieลˆovanie, sklenรฉ komponenty). Panely zย tenkรฝch vrstiev sรบ ฤพahลกie, odolnejลกie aย majรบ aj lepลกie vizuรกlne vlastnosti. รšฤinnosลฅ premeny slneฤnej energie na elektrickรบ je pri sรบฤasnรฝch paneloch sย technolรณgiou tenkรฝch vrstiev od 5 do 13โ€‰% aย pri paneloch sย pouลพitรญm kryลกtalickรฉho kremรญka od 12 do 17 %.

Poslednรฝm objavom vo fotovoltickom sektore sรบ organickรฉ FV systรฉmy (OFV), ktorรฉ vyuลพรญvajรบ schopnosลฅ niektorรฝch polymรฉrov sprรกvaลฅ sa za prรญtomnosti ฤalลกej lรกtky ako polovodiฤ. Ich jednoznaฤnou prednosลฅou by mala byลฅ nรญzka cena, hlavnou prekรกลพkou je stรกle veฤพmi nรญzka รบฤinnosลฅ (okolo 5โ€‰%).

Vรฝkon aย รบฤinnosลฅ systรฉmu

Veฤพkosลฅ fotovoltickรฉho systรฉmu Pk sa vyjadruje wattmi ลกpiฤkovรฉho vรฝkonu (Watt-peak, Wp) aย charakterizuje nominรกlny energetickรฝ vรฝkon (Peak Power) konkrรฉtnej plochy FV panelov (m2) vย ลกtandardnรฝch testovacรญch podmienkach (prรญkon ลพiarenia 1ย 000 W/m2 pri povrchovej teplote 25 ยฐC). Vย prรญpade kryลกtalickรฉho kremรญka obsahuje typickรก zostava sย vรฝkonom 1 kWp niekoฤพko panelov sย celkovou plochou 8 aลพ 10 m2. Reรกlny vรฝkon FV systรฉmu je oproti nominรกlnemu pribliลพne oย 20 aลพ 25โ€‰% niลพลกรญ, 8 aลพ 12โ€‰% strรกt vznikรก zย poklesu vรฝkonu panelov vplyvom vyลกลกej teploty prostredia (vย prรญpade kryลกtalickรฉho kremรญka) aย zvyลกok (okolo 10 โ€“ 15โ€‰%) predstavujรบ systรฉmovรฉ straty spรดsobenรฉ variabilitou slneฤnรฉho ลพiarenia, meniฤom napรคtia, kabelรกลพou aย podobne.

Celkovรก รบฤinnosลฅ systรฉmu (rp), t. j. pomer medzi reรกlnym aย nominรกlnym vรฝkonom, bรฝva okolo 0,75 aลพ 0,80. Vyrobenรบ slneฤnรบ elektrinu E (kWh) zย FV zariadenia sย nominรกlnym vรฝkonom Pk (Wp/1ย 000 W/m2) aย celkovou รบฤinnosลฅou rp moลพno odhadnรบลฅ zย globรกlneho slneฤnรฉho ลพiarenia G (kWh/m2) takto:

E = Pk . rp . G

Konkrรฉtne vย Eurรณpe moลพnoย  poฤรญtaลฅ sย intenzitou slneฤnรฉho ลพiarenia 800 aลพ 1ย 800 kWh/m2.

Fotovoltika sa vyznaฤuje vysokou spoฤพahlivosลฅou, FV panely sรบ schopnรฉ pracovaลฅ bez poruchy dlhรฉ roky. Vรฝrobcovia panelov zaruฤujรบ ich ลพivotnosลฅ zvyฤajne na 20 rokov, na zรกklade skรบsenostรญ zย prevรกdzky najstarลกรญch panelov sa vลกak predpokladรก ลพivotnosลฅ od 25 aลพ do 30 rokov. Niลพลกiu ลพivotnosลฅ majรบ meniฤe.

Typy FV systรฉmov
Systรฉmy pripojenรฉ na sieลฅ
Tieto systรฉmy sa pouลพรญvajรบ najmรค vย krajinรกch sย plne rozvinutou elektrickou rozvodnou sieลฅou. Sรบ priamo prepojenรฉ na miestnu elektrickรบ sieลฅ, ฤo im umoลพลˆuje vyrobenรบ elektrinu dodรกvaลฅ do siete alebo vย prรญpade potreby ju zย nej odoberaลฅ. Tieto systรฉmy obsahujรบ meniฤ napรคtia.

Systรฉmy nepripojenรฉ na sieลฅ (samostatnรฉ systรฉmy)

Sรบฤasลฅou vรคฤลกiny zย nich je batรฉria na uskladnenie energie na pouลพitie vย tom ฤase, keฤ nesvieti slnko, kontrolnรฝ mechanizmus, ktorรฝ chrรกni pred nadmernรฝm nabรญjanรญm aย vybitรญm batรฉrie, aย prรญpadne aj meniฤ napรคtia.

Hybridnรฉ systรฉmy
Hybridnรฉ systรฉmy kombinujรบ solรกrne systรฉmy sย inรฝmi zdrojmi energie โ€“ naprรญklad zย  biomasy, veternรฝch turbรญn, dieselovรฝch generรกtorov. Mรดลพu byลฅ pripojenรฉ na sieลฅ alebo sรบ samostatnรฉ.

Prioritou pri inลกtalรกcii malรฝch FV systรฉmov (inลกtalovanรฝch na sรบkromnรฝch domoch, verejnรฝch budovรกch, obchodoch aย podobne) je okrem funkฤnosti aj estetickรก hodnota aย rozumnรก cena. Vรฝvoj smeruje kย materiรกlom, ktorรฉ moลพno zakomponovaลฅ do striech aย konลกtrukciรญ budov, kde majรบ plniลฅ tieลพ funkciu architektonickรฉho prvku.ย ย 

Pri inลกtalรกcii fotovoltickรฉho systรฉmu treba zohฤพadniลฅ typ strechy, fasรกdu, pozemok ฤi ลกpeciรกlne inลกtalรกcie.


Nรกklady aย ceny

Podpora systรฉmov zo strany ลกtรกtov spoฤรญva najmรค vย ฤiastoฤnej รบhrade investiฤnรฝch nรกkladov aย vo vรฝkupnรฝch cenรกch (tzv. โ€žfeed-inโ€œ tarify), teda vย pevnรฝch sadzbรกch za nรกkup vyprodukovanej energie. Vรฝลกka vรฝkupnรฝch cien zรกvisรญ od veฤพkosti nainลกtalovanรฉho vรฝkonu aย vย jednotlivรฝch ลกtรกtoch sa odliลกuje. Vย priemere sa tieto ceny pohybujรบ vย rozmedzรญ od 0,15 do 0,50 โ‚ฌ/kWh sย investiฤnou podporou od 0 do 75โ€‰% nรกkladov. Uvedenรฉ spรดsoby podpory majรบ za cieฤพ umoลพniลฅ ลกirลกie aplikovanรฉ rozลกรญrenie fotovoltiky ako aj vรฝrobnรฝch kapacรญt, ฤoho vรฝsledkom je pokles cien technolรณgiรญ. Prvรบ mรฉtu predstavuje dosiahnutie stavu sieลฅovej parity, tzv. Grid Parity, pri ktorom bude maลฅ elektrickรก energia vyrobenรก zย fotovoltiky rovnakรบ hodnotu ako cena elektrickej energie dodรกvanej distribuฤnou spoloฤnosลฅou koneฤnรฉmu spotrebiteฤพovi. Vย niektorรฝch oblastiach ลกtรกtov juลพnej Eurรณpy (ล panielsko, Taliansko) sa podarilo tento stav dosiahnuลฅ uลพ vย tomto roku, na Slovensku sa oฤakรกva v horizonte najbliลพลกรญch 5 rokov. Tu funguje momentรกlne iba systรฉm vรฝkupnรฝch cien, ktorรฝch vรฝลกku medzi obdobiami nie dlhลกรญmi ako 3 roky (spravidla 1 rok) stanovuje รšrad pre regulรกciu sieลฅovรฝch odvetvรญ (รšRSO). Vรฝลกka cien zohฤพadลˆuje sรบฤasnรฉ investiฤnรฉ nรกklady na technolรณgiu, intenzitu slneฤnรฉho ลพiarenia na รบzemรญ Slovenska aย zahล•ลˆa aj tvorbu primeranรฉho zisku pre investora.

Nรกvratnosลฅ investรญcie na kฤพรบฤ sa pri sรบฤasnรฝch cenรกch technolรณgie, dodรกvky aย montรกลพe (pribliลพne 3ย 000 aลพ 4ย 000 โ‚ฌ/kWp) pohybuje od 8 do 15 rokov vย zรกvislosti od veฤพkosti, lokality, spรดsobu inลกtalรกcie ako aj pouลพitej technolรณgie. Hodnota vรฝkupnรฝch cien sa sรญce medzi obdobiami zniลพuje, zo zรกkona ฤ. 309/2009 Z. z. oย podpore obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie (OZE) aย vysoko รบฤinnej kombinovanej vรฝroby maximรกlne oย 10โ€‰%. Po uvedenรญ zariadenia na vรฝrobu elektrickej energie zย OZE (vย naลกom prรญpade slneฤnej energie) do prevรกdzky sa vลกak stรกva od dodรกvky prvej kWh do verejnej siete pre konkrรฉtnu inลกtalรกciu fixnou, aย to na 15 rokov. Toto obdobie garantuje zรกkon ฤ. 309/2009, ktorรฝ vลกak umoลพลˆuje, aby URSO zvรฝลกil hodnotu vรฝkupnej ceny koeficientom jadrovej inflรกcie aย koeficientom, ktorรฝ zohฤพadลˆuje pouลพitรบ technolรณgiu. Takรกto moลพnosลฅ nie je vย zรกkone stanovenรก ako povinnosลฅ.ย 

Podฤพa aktuรกlneho vรฝnosu รšRSO ฤ. 7/2009 tak ide celkovo oย medziroฤnรฉ znรญลพenie oย zรกkonom povolenรฝch 10 %. Pokles cien technolรณgiรญ sa vลกak vย roku 2010 zย dรดvodu zvรฝลกenรฉho dopytu na svetovรฝch trhoch aย kurzovรฉho pohybu medzi dolรกrom aย eurom zastavil, vย niektorรฝch prรญpadoch doลกlo dokonca kย ich zvรฝลกeniu. Budรบcoroฤnรฉ vรฝkupnรฉ ceny zย tohto pohฤพadu znevรฝhodnili postavenie fotovoltiky pri tvorbe energetickรฉho mixu, ฤรญm sa ฤalลกรญ rozvoj fotovoltickรฉho priemyslu na Slovensku stรกva otรกznym. ฤŽalลกรญm problรฉmom sรบ aj pretrvรกvajรบce mรฝty aย polopravdy, ktorรฉ tu oย vรฝrobe elektriny zo slnka kolujรบ.ย 

Mรฝty aย fakty oย vรฝrobe elektriny zo slnka

Na Slovensku patrรญ fotovoltika eลกte stรกle na okraj pozornosti, pretoลพe ju vytrvalo sprevรกdzajรบ naprรญklad aj takรฉto mรฝty:

  • mรกme mรกlo slneฤnรฉho ลพiarenia,
  • celรบ plochu Slovenska by sme museli pokryลฅ panelmi,
  • fotovoltika spotrebuje viac energie, ako sama vyrobรญ,
  • materiรกly na vรฝrobu panelov sรบ ลกkodlivรฉ pre ลพivotnรฉ prostredie,
  • fotovoltika je drahรก, obฤania budรบ platiลฅ viac za energiu,
  • tรกto technolรณgia je nestabilnรก aย nepredikovateฤพnรก,
  • veฤพkรฉ fotovoltickรฉ elektrรกrne sรบ zdrojom obohatenia niekoฤพkรฝch jednotlivcov, ktorรฉ musรญ platiลฅ obฤan.

Vรฝsledkom takรฝchto myลกlienkovรฝch pochodov je potom vลพdy zรกver, ลพe treba poฤkaลฅ, kรฝm si budeme mรดcลฅ fotovoltiku dovoliลฅ. Skรบsme sa teda pozrieลฅ na to aj zย inรฉho uhla pohฤพadu.

Mรกme mรกlo slneฤnรฉho ลพiarenia?
รšzemie Slovenska mรก viac ลพiarenia ako Nemecko, ฤŒesko, Belgicko alebo Veฤพkรก Britรกnia, ฤiลพe krajiny, vย ktorรฝch existuje reรกlna podpora fotovoltiky. Na porovnanie: na juhu Slovenska je intenzita slneฤnรฉho ลพiarenia 1ย 200 aลพ
1ย 300 kWh/m2, na juhu ฤŒeskej republiky je to 1ย 100 aลพ 1ย 200 kWh/m2.

Oย โ€ždรดleลพitostiโ€œ tohto faktora vypovedรก veฤพa aj nรกrast inลกtalรกciรญ vย severnรฝch krajinรกch Eurรณpy. Nรกstroje na zistenie potenciรกlu slneฤnรฉho ลพiarenia aย odhad vรฝkonu fotovoltickรฝch systรฉmov moลพno nรกjsลฅ naprรญkladย  na strรกnke http://solargis.info.

Akรฉ veฤพkรฉ รบzemie sa pokryje FV panelmi?

Plocha FV panelov potrebnรก na pokrytie celkovej roฤnej spotreby elektriny vย jednotlivรฝch ลกtรกtoch Eรš zรกvisรญ od spotreby elektriny aย slneฤnรฉho ลพiarenia aย pohybuje sa vย rozmedzรญ od 0,1โ€‰% (baltickรฉ krajiny, Rumunsko, Turecko) po 3,6โ€‰% (Benelux, Malta) celkovej rozlohy รบzemia. Slovensko by na pokrytie celkovej roฤnej spotreby elektriny zย FV panelov potrebovalo teoreticky okolo 0,6โ€‰% zย celkovej rozlohy รบzemia, priฤom, na porovnanie, asi 4, 6โ€‰% pokrรฝva obytnรก plocha. Logicky sa preto FV streลกnรฉ systรฉmy javia ako vhodnรก alternatรญva vย obytnรฝch, priemyselnรฝch aย komerฤnรฝch zรณnach. Zameraลฅ sa vลกak treba na vรฝber vhodnรฝch segmentov strechy aย vรฝpoฤet roฤnรฉho potenciรกlu vรฝroby elektrickej/tepelnej energie.

Vรฝkupnรบ cenu tvorรญ sรบฤet ceny elektriny na straty aย hodnoty doplatku. Pre zariadenia uvedenรฉ do prevรกdzky do konca roka 2010 platรญ vรฝnos รšRSO zย 9. septembra 2009 ฤ. 7/2009, podฤพa ktorรฉho sa bude elektrickรก energia vyrobenรก zo slneฤnej energie sย celkovรฝm inลกtalovanรฝm vรฝkonom zariadenia vรฝrobcu elektriny do 100 kWp vrรกtane vykupovaลฅ poฤas ฤalลกรญch 15 rokov za minimรกlne 430,72 โ‚ฌ/MWh aย pri zariadeniach sย celkovรฝm inลกtalovanรฝm vรฝkonom nad 100 kWp za 425,12 โ‚ฌ/MWh.

Pre inลกtalรกcie uvedenรฉ do prevรกdzky od 1. januรกra 2011 platรญ novรฝ vรฝnos รšRSO zย 23. jรบna 2010 ฤ. 2/2010, ktorรฝ rozdelil dosiaฤพ platnรฉ dve kategรณrie na pรคลฅ kategรณriรญ, priฤom okrem vรฝkonu (ktorรฝ sa uลพ zohฤพadลˆoval) zohฤพadnil aj spรดsob inลกtalรกcie (tab. 1):

Tab. 1 Stanovenie vรฝkupnรฝch cien podฤพa vรฝnosu รšRSO ฤ. 2/2010

Kategรณria Charakteristika Vรฝkupnรก cena
1. vรฝkon do 100 kW vrรกtane, umiestnenie na budove 387,65 โ‚ฌ/MWh
2. vรฝkon do 100 kW vrรกtane, umiestnenie mimo budovy 387,65 โ‚ฌ/MWh
3. vรฝkon od 100 kW do 1 MW vrรกtane 382,61 โ‚ฌ/MWh
4. vรฝkon od 1 MW do 4 MW 382,61 โ‚ฌ/MWh
5. vรฝkon od 4 MW vrรกtane aย viac 382,61 โ‚ฌ/MWh

Koฤพko energie sa spotrebuje pri vรฝrobe FV panelov?
Spolu sย otรกzkou vplyvu na ลพivotnรฉ prostredie ide oย jeden zย najฤastejลกรญch argumentov proti rozลกรญreniu fotovoltickej technolรณgie. Energetickรก nรกvratnosลฅ vย Eurรณpe mรก pritom klesajรบci trend, vย sรบฤasnosti sa odhaduje iba na pribliลพne 1 aลพ 3,5 roka. Kย tomu treba dodaลฅ, ลพe panely vyrobia poฤas prevรกdzky 6- aลพ 16-krรกt viac energie, ako spotrebujรบ. Vzhฤพadom na ochranu ลพivotnรฉho prostredia si treba uvedomiลฅ aj to, ลพe:

  • FV panely sa recyklujรบ,
  • na vรฝrobu sa pouลพรญva aย neutralizuje odpad zย ลฅaลพkรฝch kovov,
  • tรกto technolรณgia sa vyznaฤuje veฤพmi nรญzkou produkciou sklenรญkovรฝch plynov,
  • fotovoltika je bezpeฤnรก aย dlhodobo spoฤพahlivรก (po 25 rokoch prevรกdzky produkuje stรกle 80โ€‰% poฤiatoฤnej energie),
  • fotovoltika integrovanรก do fasรกd budov nahrรกdza stavebnรฉ materiรกly aย plnรญ aj rozliฤnรฉ ฤalลกie funkcie.

Akรบ cenu platรญme za fotovoltiku?
Tรบto veฤพmi diskutovanรบ tรฉmu moลพno zhrnรบลฅ do nasledovnรฝch bodov, ktorรฉ charakterizujรบ ekonomickรบ strรกnku vรฝroby elektrickej energie fotovoltikou:ย 

  • vyrรกba aย dodรกva sa tzv. ลกpiฤkovรก elektrina, ktorรก je niekoฤพkokrรกt drahลกia ako cena zรกkladovej elektriny,
  • zvyลกuje sa zamestnanosลฅ vย regiรณnoch (130 tisรญc priamo aย 60 tisรญc nepriamo vย Eurรณpe vย roku 2008),
  • vรฝroba prebieha vย mieste spotreby, ฤรญm sa radikรกlne zniลพujรบ nรกklady na prenos aย distribรบciu aย eliminujรบ sa vplyvy na ลพivotnรฉ prostredie,
  • vplyv na rodinnรฝ rozpoฤet je minimรกlny โ€“ skรบsenosti ukazujรบ priemerne 3 aลพ 4โ€‰% nรกkladov rodiny na elektrinu vย Nemecku,
  • ceny vรฝroby sรบ blรญzke spotrebiteฤพskรฝm cenรกm uลพ dnes (okolo 0,22 โ‚ฌ/kWh v niektorรฝch krajinรกch),
  • cena za fotovoltiku je investรญciou do novรฝch ekonomickรฝch prรญleลพitostรญ na Slovensku.
Vรฝpoฤet zvรฝลกenej ceny elektrickej energie pri inลกtalovanรญ vรฝkonu 120 MWp solรกrnych elektrรกrnรญ

  • Spotreba elektrickej energie na Slovensku dosiahla vย roku 2009 celkovo 26ย 870ย 000 MWh (ล tatistickรฝ รบrad SR โ€“ Podnikateฤพskรฉ ลกtatistiky/energetika). Zย toho predstavuje spotreba domรกcnostรญ pribliลพne 17โ€‰%, ฤiลพe 4ย 570ย 000 MWh (Eurostat โ€“ Electricity consumtion of housholds).
  • 120 MWp inลกtalovanรฉho vรฝkonu slneฤnรฝch elektrรกrnรญ vyrobรญ roฤne celkovo vย priemere asi 120ย 000 MWh, ฤo predstavuje podiel na celkovej spotrebe elektriny vย SR 0,45 %.
  • Vรฝkupnรก cena pre elektrickรบ energiu vyrobenรบ vย slneฤnรฝch elektrรกrลˆach sย inลกtalovanรฝm vรฝkonom viac ako 100 kWp bola pre inลกtalรกcie uvedenรฉ do prevรกdzky vย roku 2010 stanovenรก na 425,12 โ‚ฌ/MWh.
  • Celkovo by tak distribuฤnรฉ spoloฤnosti zaplatili do roka za elektrinu vyrobenรบ zo slneฤnรฝch elektrรกrnรญ sumu: 120ย 000 MWh ร— 425,12 โ‚ฌ = 51ย 014ย 400 โ‚ฌ.
  • Pri sadzbe D1 pre odbernรฉ miesta zรกpadnรฉho Slovenska sย niลพลกou spotrebou elektriny zaplatรญ odberateฤพ 0,13105 โ‚ฌ/kWh.
  • Po odpoฤรญtanรญ tejto ceny od vรฝkupnej ceny elektriny vyrobenej vย slneฤnรฝch elektrรกrลˆach dostaneme: 0,42512 โ€“ 0,13105 = 0,29407 โ‚ฌ/kWh.
  • Zo 120ย 000 MWh vyrobenรฝch slneฤnรฝmi elektrรกrลˆami by sa spotrebovalo pribliลพne 17โ€‰% vย domรกcnostiach, ฤo predstavuje celkovo 20ย 400 MWh.
  • Zvรฝลกenรฉ nรกklady pre domรกcnosti by tak pri tomto objeme predstavovali: 20ย 400 MWh ร— 294,07 โ‚ฌ = 5ย 999ย 028 โ‚ฌ.
  • Kย 31. decembru 2009 malo Slovensko 5ย 424ย 925 obyvateฤพov (ล tatistickรฝ รบrad SR).
  • Kaลพdรฝ obyvateฤพ Slovenska by tak za rok zaplatil na รบฤte za elektrickรบ energiu viac o: 5ย 999ย 028 โ‚ฌ/5ย 424ย 925 = 1,10 โ‚ฌ/rok.
  • Za 1,10 โ‚ฌ si moลพno na Slovensku kรบpiลฅ liter nafty, jedno veฤพkรฉ pivo alebo ak sa pridรก eลกte 10 centov, mรดลพe sa poslaลฅ doporuฤenรฝ list prvou triedou kamkoฤพvek na Slovensku.
  • Na druhej strane, 120ย 000 MWh elektriny vyrobenej slneฤnรฝmi elektrรกrลˆami znรญลพi naลกu zรกvislosลฅ od dovozu fosรญlnych palรญv aย jadra zo zahraniฤia. Nahradenรญm elektriny vyrobenej vย uhoฤพnej elektrรกrni uลกetrรญ naลกe ลพivotnรฉ prostredie roฤne 39ย 600 ton CO2.
  • Vรฝroba elektrickej energie vย slneฤnรฝch elektrรกrลˆach je absolรบtne bezpeฤnรก, bez negatรญvnych vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie, prinesie novรฉ pracovnรฉ prรญleลพitosti, investรญcie do regiรณnov aย pri rovnomernom ploลกnom rozลกรญrenรญ zabezpeฤรญ vย rรกmci distribuฤnej sรบstavy stabilnรบ aย dobre predpovedateฤพnรบ produkฤnรบ krivku.
  • Transparentnรก aย pevne stanovenรก vรฝkupnรก cena elektriny zo slneฤnej energie bude kaลพdoroฤne pre novรฉ inลกtalรกcie klesaลฅ, priฤom cena konvenฤnej elektriny bude stรบpaลฅ. Predpokladรก sa, ลพe vย rokoch 2015 aลพ 2018 sa dosiahne tzv. grid-parity, ฤiลพe rovnakรก vรฝkupnรก cena sย beลพnou predajnou cenou.


Je slneฤnรก elektrina nestabilnรก?

Kย otรกzke stability slneฤnej elektriny moลพno povedaลฅ, ลพe:

  • vรฝroba elektriny zย fotovoltickรฝch elektrรกrnรญ sa vhodne dopฤบลˆa sย nรกrastom spotreby vย dennรฝch hodinรกch, keฤ treba najmรค vย ฤase ลกpiฤky vyuลพรญvaลฅ hydroenergiu alebo elektrinu dovรกลพaลฅ,
  • vplyvy aย krรกtkodobรฉ zmeny vรฝroby slneฤnej elektriny sa vzรกjomne na regionรกlnej รบrovni kompenzujรบ aย vytvรกrajรบ predikovateฤพnรบ dennรบ krivku vรฝroby,
  • existujรบ aย uลพ sa vyvรญjajรบ modely na predikciu vรฝroby vย ฤasovom horizonte niekoฤพkรฝch hodรญn aลพ dnรญ.

Veฤพkรฉ elektrรกrne
Jednotkovรฉ nรกklady pri vรคฤลกรญch FV elektrรกrลˆach sรบ vย porovnanรญ sย malรฝmi streลกnรฝmi systรฉmami niลพลกie, ฤรญm prispievajรบ kย celkovรฉmu zniลพovaniu cien FV komponentov. Ich umiestลˆovanie vลกak mรก podliehaลฅ pravidlรกm rozumnej regulรกcie. FV elektrรกrne majรบ svoju pozรญciu vย energetickom portfรณliu, pomรกhajรบ rรฝchlo naลกtartovaลฅ trh aย urรฝchฤพujรบ empirickรฝ proces uฤenia sa pri narรกbanรญ sย novou technolรณgiou (learning curve).

Potenciรกl slneฤnej energie na vรฝrobu elektriny na Slovensku

  • Celkovรฝ potenciรกl โ€“ 54ย 038 TWh/rok.
  • Teoreticky potenciรกl elektrickรฝ โ€“ 1ย 540 GWh/rok.
  • Priemernรฉ globรกlne ลพiarenie za rok:
  • na horizontรกlnu plochu โ€“1ย 122 kWh/m2 (minimรกlne 1ย 016 kWh/m2, maximรกlne 1ย 203 kWh/m2, zย tohoย  800 kWh/m2 od aprรญla do septembra),
  • na plochu pod optimรกlnym sklonom โ€“ 1ย 282 kWh/m2 (minimรกlne 1ย 159 kWh/m2, maximรกlne 1ย 372 kWh/m2, zย toho 50โ€‰% od mรกja do augusta).

Potenciรกl vรฝroby slneฤnej elektriny na Slovensku
Slneฤnรก energetika mรดลพe prispieลฅ kย vรฝrobe elektriny aj vย klimatickรฝch pomeroch Slovenska. Slneฤnej energie dopadajรบcej na zemskรฝ povrch je veฤพkรฝ prebytok, mรก vลกak nรญzku hustotou aย vyznaฤuje sa sezรณnnou aย dennou variabilitou ovplyvnenou aj poฤasรญm. Pri vรคฤลกine FV systรฉmov sa vลกak nevyลพaduje priame slneฤnรฉ ลพiarenie, ich vรฝkon zรกvisรญ od sklonu aย orientรกcie panelov.

Tab. 2 poskytuje prehฤพad oย energii slneฤnรฉho ลพiarenia dopadajรบceho na horizontรกlnu aย naklonenรบ rovinu, ako aj oย potenciรกli vรฝroby slneฤnej elektriny na Slovensku. FV panely sa najฤastejลกie montujรบ pri optimรกlnom sklone (na Slovensku 34 aลพ 37ยฐ) sย juลพnou orientรกciou, sย cieฤพom maximalizovaลฅ energetickรฝ zisk zo slneฤnรฉho ลพiarenia.
Najvhodnejลกie klimatickรฉ podmienky mรก juh Podunajskej nรญลพiny, menej priaznivรฉ Kysuce, Orava aย Nรญzke Beskydy (mapka na obrรกzku). FV panely sa montujรบ aj vertikรกlne, ako obkladovรฝ materiรกl na fasรกdy budov, vย tomto prรญpade vลกak majรบ niลพลกรญ prรญkon slneฤnรฉho ลพiarenia. Vรคฤลกie slneฤnรฉ elektrรกrne vyuลพรญvajรบ sledovacie systรฉmy (tracking systems), ktorรฉ maximalizujรบ prรญkon slneฤnej energie natรกฤanรญm FV panelov vย smere pohybu Slnka poฤas celรฉho dลˆa.

Tab. 2 Roฤnรก energia globรกlneho ลพiarenia aย potenciรกl vรฝroby slneฤnej elektriny vย zastavanom รบzemรญ Slovenska

Pri optimรกlnom sklone FV panelov sa 52 aลพ 57โ€‰% celoroฤnej produkcie elektriny vyrobรญ vย mesiacoch mรกj aลพ august. Sezรณnne vรฝkyvy moลพno ovplyvniลฅ naklonenรญm FV panelov. Zo sezรณnnej aย dennej variability aย vรฝkyvov poฤasia vyplรฝva, ลพe celoroฤnรก vyuลพiteฤพnosลฅ FV systรฉmov (capacity factor) sa na Slovensku pohybuje pribliลพne vo vรฝลกke 7 aลพ 15โ€‰%, ฤo je menej ako pri tradiฤnรฝch energetickรฝch technolรณgiรกch (jadrovรก elektrรกreลˆ dosahuje pribliลพne 90โ€‰%).

Teoreticky (t. j. odhliadnuc od sezรณnnych vรฝkyvov) by na pokrytie celkovej spotreby elektriny na Slovensku bolo potrebnรฝch asi 30 GWp inลกtalovanรฉho vรฝkonu, ฤo predstavuje pribliลพne 285 km2 FV panelov zย kryลกtalickรฉho kremรญka naklonenรฝch vย optimรกlnom uhle. Vย horizonte niekoฤพkรฝch rokov moลพno na Slovensku reรกlne dosiahnuลฅ 1-percentnรฝ podiel vรฝroby slneฤnej elektriny zย celoroฤnej spotreby, potrebnรก inลกtalovanรก kapacita (300 MWp) by predstavovala pribliลพne 0,6 m2 FV panelov na obyvateฤพa. Takรฝto podiel slneฤnej elektriny nenaruลกรญ bezpeฤnosลฅ dodรกvok vย existujรบcej ลกtruktรบre rozvodnรฝch sietรญ, naopak, pomรดลพe pokryลฅ zvรฝลกenรฝ dopyt po elektrine poฤas dลˆa. Distribuovanรฝ spรดsob vรฝroby zabezpeฤuje, ลพe elektrina sa vyrรกba vย mieste spotreby aย vย regionรกlnej mierke vyrovnรกva krรกtkodobรฉ fluktuรกcie spรดsobenรฉ dynamickou oblaฤnosลฅou. ฤŽalลกie zvyลกovanie podielu fotovoltiky bude vyลพadovaลฅ dobudovanie infraลกtruktรบry prenosovรฝch sietรญ, lepลกiu integrรกciu sย inรฝmi zdrojmi aย posilnenie kapacรญt na skladovanie elektrickej energie [8].

(sf)
Foto: Dano Veselskรฝ
Obrรกzok: GeoModel, s. r. o.

ฤŒlรกnok vznikol zย podkladov RNDr.ย Marcela ล รบriho, CSc., zo spoloฤnosti GeoModel, s. r. o.,
RNDr.ย Karola Galeka zo spoloฤnosti GENERM, s. r. o., aย zย podkladov Slovak RE Agency.

Literatรบra
1.ย ย ย  ล รบri, M.: Slneฤnรก elektrina aย perspektรญvy jej vรฝroby na Slovensku. In: ลฝivotnรฉ prostredie,ย  40, 2006, ฤ. 3, p.ย 127 โ€“ 132.
2.ย ย ย  Compared Assessment of Selected Environmental Indicators of Photovoltaic Electricity in OECD Cities, 2006. European PV Technology Platform, EPIA, IEA PVPS, http://www.eupvplatform.org/.
3.ย ย ย  Dunlop, E., Wald, L., ล รบri, M. (eds.): Solar Energy Resource Management for Electricity Generation from Local to Global Scale. Hauppauge: Nova Science Publishers, 2006 (vย tlaฤi).
4.ย ย ย  EPIA Roadmap, 2004, http://www.epia.org/.
5.ย ย ย  Eurobserver: Photovoltaic Energy Barometer, No. 172, 2006, http://www.energies-renouvelables.org/.
6.ย ย ย  Jรคger-Waldau, A.: Photovoltaics and Renewable Energies in Europe. In: Renewable and Sustainable Energy Reviews, 2005 (vย tlaฤi).
7.ย ย ย  Jรคger-Waldau, A. (ed.): Proceedings of the Workshop on Life Cycle Analysis and Recycling of Solar Modules โ€“ the โ€œWasteโ€ Challenge, 18 โ€“ 19. 3. 2004, Brussels, Belgium.
8.ย ย ย  Jรคger-Waldau, A., Huld, T., ล รบri, M., Cebecauer, T., Dunlop, E., Ossenbrink, H.: Challenges to Realise 1% Electricity from Photovoltaic Solar Systems in the European Union by 2020. In: 4th World Conference on Photovoltaic Energy Conversion, 7. โ€“ 12. 5. 2006, Waikoloa, USA.
9.ย ย ย  ล รบri M., Huld T. A., Dunlop, E. D., Ossenbrink, H.,A.: Potential of Solar Electricity Generation in the European Union Member States and Candidate Countries. In: Solar Energy, 81, 2007, ฤ. 1ย 295 โ€“ 1ย 305.
10.ย ย ย  ล รกly, V., Ruลพinskรฝ, M.: Fotovoltika vย kontexte vรฝvoja na zaฤiatku 3. tisรญcroฤia aย SR. In: ฤŒasopis pre elektrotechniku aย energetiku, 2005, ฤ. 2, s. 17 โ€“ 20.
11.ย ย ย  http://www.skrea.sk
12.ย ย ย  http://ozeport.sk
13.ย ย ย  http://www.epia.org/
14.ย ย ย  http://www.eurobserv-er.org/downloads.asp
15.ย ย ย  http://solargis.info

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZBย Haustechnik.

Najฤรญtanejลกie