Globalizovanรฉ vs lokalizovanรฉ domy
V tejto sรฉrii ฤlรกnkov sme sa dosiaฤพ venovali uhlรญkovej, energetickej, vodnej a odpadovej stope sรบฤasnรฝch domov, v ktorรฝch sรบ potreby bรฝvania pokrytรฉ globalizovanรฝm systรฉmom. Nie je to vลกak tak dรกvno, ฤo boli potreby bรฝvania pokrytรฉ takmer vรฝluฤne okolรญm domu. Ten bol postavenรฝ z materiรกlov zo svojho okolia, vykurovanรฝ drevom z blรญzkeho lesa, hlad a smรคd jeho obyvateฤพov zabezpeฤovala studลa a vlastnรก zรกhrada. V dneลกnom ฤlรกnku preto porovnรกme prรกve tieto dva rozdielne prรญstupy k uspokojovaniu ฤพudskรฝch potrieb.
Za pasรญvny dom sa povaลพujรบ budovy s mernou potrebou tepla na vykurovanie menลกou ako 15 kWh/(m2 . a) a s potrebou primรกrnej energie na prevรกdzku domu (vrรกtane teplej vody, vetrania, osvetlenia ฤi domรกcich spotrebiฤov) niลพลกou ako 120 kWh/(m2 . a). Za prรญrodnรฝ lokalizovanรฝ dom povaลพujeme dom postavenรฝ prevaลพne z materiรกlov z jeho okolia, priฤom prรกve toto okolie pokrรฝva aj zรกkladnรฉ energetickรฉ a potravinovรฉ poลพiadavky jeho uลพรญvateฤพov. Vลกetky hodnoty energetickej, uhlรญkovej, vodnej ฤi odpadovej stopy sรบ ฤalej hodnotenรฉ v ponรญmanรญ celรฉho ลพivotnรฉho cyklu (LCA โ Life Cycle Assessment), t. j. vo vลกetkรฝch dรดleลพitรฝch vรคzbรกch na planรฉtu Zem.
Fyziologickรฉ potreby
Dรฝchanie
Pasรญvne domy sรบ charakteristickรฉ prรญsne riadenou vzduchotechnikou (ฤasto v dome nie sรบ otvรกrateฤพnรฉ oknรก), ktorรก zabezpeฤuje poลพadovanรบ kvalitu vnรบtornรฉho prostredia (hladinu CO2, vlhkosลฅ atฤ.), priฤom systรฉm rekuperรกcie zniลพuje energetickรบ nรกroฤnosลฅ domu. Z pohฤพadu LCA je nevyhnutnรฉ vzduchotechniku vyrobiลฅ, opravovaลฅ a pohรกลaลฅ elektrickou energiou, ฤo roztรกฤa znaฤnรบ energetickรบ a materiรกlovรบ ลกpirรกlu potrieb a odpadov. V prepoฤte na jednรฉho obyvateฤพa pasรญvneho domu (ekv. 35 m2 รบลพitkovej plochy) vyลพaduje vzduchotechnika vo vรคzbรกch LCA na planรฉtu Zem denne od 1,2 kWh [1, 2] energie, zรกroveล produkuje od 0,66 kg CO2 [2, 3], spotrebuje od 55 l vody [4] a vyprodukuje od 0,17 kg pevnรฉho odpadu [5].
Prรญrodnรฉ domy sรบ vo vลกeobecnosti charakteristickรฉ vรฝbornou vnรบtornou klรญmou prรกve vฤaka pouลพitiu prรญrodnรฝch, prirodzenรฝch materiรกlov. Napr. hlina mรก vlhkostnรบ autoregulaฤnรบ schopnosลฅ, t. j. reguluje vnรบtornรบ vlhkosลฅ na 50 % (ideรกlny stav pre ฤloveka), a to bez nutnosti akejkoฤพvek spotreby elektrickej energie. Vรฝpary voลavej ลพivice z dreva vplรฝvajรบ, prirodzene, na kvalitu vnรบtornรฉho prostredia inak ako styrรฉn ฤi inรฉ chemickรฉ lรกtky, uvoฤพลujรบce sa z neprirodzenรฝch stavebnรฝch materiรกlov a nรกterov. V โprรญrodnรฝchโ domoch nie je spravidla nevyhnutnรก vzduchotechnika, koncentrรกcia CO2 sa riadi vetranรญm otvรกravรฝmi oknami, ฤo sa vลกak, samozrejme, premietne do zvรฝลกenej energetickej spotreby na vykurovanie a chladenie. Prรญrodnรฉ domy vฤaka pouลพitรฝm stavebnรฝm materiรกlov spadajรบ do kategรณrie nรญzkoolfovรฝch [5], preto energetickรฉ potreby na รบฤely dรฝchania v dome predstavujรบ pribliลพne len 0,05 kWh (straty vetranรญm). Uhlรญkovรก stopa dรฝchania jedinca v prรญrodnom dome je tak pribliลพne 0,03 kg CO2 a vodnรก stopa od 3 l. Odpadovรก stopa v prรญpade dรฝchania v prรญrodnom dome je prakticky nulovรก.
Smรคd
Odporรบฤanรก dennรก potreba vody je 2 aลพ 3 l. Nรกลก smรคd mรดลพeme v globalizovanรฝch domoch uhasiลฅ najฤastejลกie vodou z vodovodu alebo fฤพaลกovanou vodou z obchodu. Dodanie litra vody aลพ po vodovodnรฝ kohรบtik si vyลพaduje pribliลพne 0,0015 kWh [7], priฤom sa vyprodukuje 0,62 g CO2 [8], spotrebujรบ sa 3 l inej vody a odhaduje sa, ลพe na distribรบciu 1 l vody sa vyprodukuje (ฤi uลพ priamo, alebo nepriamo) pribliลพne od 1,5 g odpadu. V prรญpade vody vo fฤพaลกiach, zakรบpenej v obchode, je situรกcia dramaticky odliลกnรก. Na distribรบciu 1 l vody potrebujeme aลพ 2 kWh [8] energie, priฤom sa vyprodukuje od 0,35 kg CO2 [9], spotrebuje 20 aลพ 200 l inej vody [10] a vyprodukuje 70 aลพ 2 000 g odpadu [5].
V prรญrodnรฝch lokalizovanรฝch domoch je k dispozรญcii najฤastejลกie studลovรก, povrchovรก alebo daลพฤovรก voda, ktorรก je ฤasto v dรดsledku โcivilizovanej spoloฤnostiโ nepitnรก a musรญ sa upravovaลฅ na pitnรบ vodu pomocou filtrov alebo v najhorลกom prรญpade aลพ reverznou osmรณzou s UV lampou. Pri pouลพรญvanรญ studniฤnej pitnej vody je energetickรก, uhlรญkovรก ฤi odpadovรก stopa zanedbateฤพnรก. V prรญpade nevyhnutnosti pouลพitia reverznej osmรณzy si 1 l upravenej vody vyลพaduje vรฝrobu samotnej technolรณgie, vรฝmenu filtrov, elektrickรฉ napรกjanie UV lampy a pod. V prepoฤte ลพivotnosti technolรณgie na mnoลพstvo upravenej vody pripadรก na 1 l upravenej vody energetickรก spotreba pribliลพne 0,002 kWh [11], priฤom sa vyprodukuje 0,27 g CO2, spotrebuje sa 0,2 l inej vody a vyprodukuje pribliลพne od 0,28 g odpadu.
Hlad
ล tatisticky potrebuje priemernรฝ ฤlovek 2,80 kWh [12] energie zรญskanej vo forme potravy. V intenzifikovanom poฤพnohospodรกrstve si tak potrava jednรฉho ฤloveka vyลพaduje dodaลฅ 28 kWh energie (najฤastejลกie vo forme fosรญlnych palรญv). Tรกto hodnota predstavuje svetovรฝ priemer, priฤom veฤพmi zรกleลพรญ od nรกลกho jedรกlniฤka. Dennรก potreba energie na nasรฝtenie konzumenta mรคsa je pribliลพne 39 kWh [13, 14], vegetariรกna 19 kWh, vegรกna 16 kWh a vitariรกna 13 kWh. Dennรก bilancia produkcie sklenรญkovรฝch plynov je analogicky takisto veฤพmi odliลกnรก โ v prรญpade vitariรกna je to od 1,2 kg, vegรกna od 2,6 kg, vegetariรกna od 5,5 kg a ฤloveka konzumujรบceho mรคso od 17 kg [15]. Odhadovanรก dennรก vodnรก stopa eurรณpskeho vitariรกna je pribliลพne 685 l, vegรกna 1 035 l, vegetariรกna 2 725 l a ฤloveka konzumujรบceho ฤasto mรคso aลพ 9 084 l (v USA aลพ 15 141 l) [16]. Podobne veฤพkรฉ rozdiely odpadu vytvorรญ pestovateฤพskรฝ, chovateฤพskรฝ a distribuฤnรฝ reลฅazec potravรญn, ktorรฝ v priemere vyprodukuje 0,97 kg odpadu v prรญpade vitariรกna, 1,7 kg u vegรกna, 3,4 kg u vegetariรกna a aลพ 9,7 kg v prรญpade konzumenta mรคsa.
Pri samozรกsobiteฤพskom poฤพnohospodรกrstve, keฤ okolie domu pokrรฝva vรคฤลกinu potravinovรฝch potrieb uลพรญvateฤพov domu, sa situรกcia vรฝrazne menรญ. Uลพ Bill Mollison pred ลกtvrลฅstoroฤรญm zistil, ลพe pestovanรญm potravรญn v okolรญ miesta ich spotreby by ich cena klesla aลพ o 90 %. Najvyลกลกie รบspory energie sa dosiahnu prรกve uลกetrenรญm nรกkladov na balenie, prepravu a marketing. Pri vyuลพitรญ permakultรบrnych princรญpov je tak dennรก potreba energie na nasรฝtenie konzumenta mรคsa pribliลพne 9 kWh, vegetariรกna 2,5 kWh, vegรกna 1,1 kWh a vitariรกna 0,4 kWh. Dennรก bilancia produkcie sklenรญkovรฝch plynov je analogicky tieลพ veฤพmi odliลกnรก โ v prรญpade vitariรกna od 0,2 kg, vegรกna od 0,5 kg, vegetariรกna od 1,5 kg ฤi ฤloveka konzumujรบceho mรคso od 5 kg. Odhadovanรก dennรก vodnรก stopa lokalizovanรฉho vitariรกna je pribliลพne 217 l, vegรกna 598 l, vegetariรกna 1 065 l a ฤloveka konzumujรบceho ฤasto mรคso 2 409 l. Podobnรฉ rozdiely nรกjdeme aj pri odpadovej stope โ vitariรกn vyprodukuje pribliลพne len 0,15 kg odpadu, vegรกn 0,34 kg, vegetariรกn 0,87 kg a konzument zabitรฝch zvierat vychovanรฝch v blรญzkosti jeho domu 1,7 kg odpadu.
Vyluฤovanie
Z hฤพadiska vyluฤovania je v domoch potrebnรก najmรค energia na dopravenie vody k WC, ktorรก nรกsledne slรบลพi ako transportnรฉ mรฉdium ฤพudskรฝch fekรกliรญ k najbliลพลกej ฤistiarni odpadovรฝch vรดd. Splachovacia toaleta tak pri jednom ฤloveku vytvรกra potrebu energie 0,113 kWh za deล, produkciu 79 g CO2, 0,2 kg tuhรฉho odpadu a vodnรบ stopu 192 l. Pri malรฝch domovรฝch ฤistiarลach je tรกto energetickรก spotreba pribliลพne 0,028 kWh za deล, s produkciou od 24 g CO2, 160 g tuhรฉho odpadu a s vodnou stopou 171 l. V prรญpade lokalizovanรฝch domov sa vyuลพรญvajรบ najmรค separaฤnรฉ suchรฉ alebo kompostovacie toalety, koreลovรฉ ฤistiarne a pod., ktorรฉ ฤพudskรฉ vรฝluฤky asimilujรบ priamo na mieste, najฤastejลกie na hnojivo, alebo v prรญpade splachovacej toalety s koreลovou ฤistiarลou vznikรก sivรก voda vyuลพiteฤพnรก na zรกvlahu. Pri tomto prรญstupe nie je nutnรก dodรกvka elektrickej energie ani budovanie energeticky nรกroฤnej kanalizรกcie. Zmienenรฉ prรญstupy k spracovaniu ฤพudskรฝch vรฝluฤkov sรบ z hฤพadiska vรฝroby a konลกtrukcie energeticky nenรกroฤnรฉ a majรบ vysokรบ ลพivotnosลฅ. Oproti splachovacรญm toaletรกm s kanalizaฤnรฝm systรฉmom je lokalizovanรฝ spรดsob spracovania vรฝluฤkov environmentรกlne fatรกlne niลพลกรญ (aลพ viac ako 30-krรกt).
Potreby bezpeฤia
Spรกnok
Potrebu spรกnku (bezpeฤia) zaruฤuje najmรค dom, ktorรฝ chrรกni ฤloveka pred nepriaznivรฝm poฤasรญm ฤi inรฝmi neลพiaducimi okolitรฝmi vplyvmi. V naลกich podmienkach treba na zabezpeฤenie zdravรฉho 8-hodinovรฉho spรกnku dom vykurovaลฅ a v niektorรฝch prรญpadoch aj chladiลฅ. Na stavbu globalizovanรฝch pasรญvnych domov sรบ nevyhnutnรฉ relatรญvne komplikovanรฉ technolรณgie, pri ktorรฝch sa minie v prepoฤte na jeden deล a jednรฉho ฤloveka pribliลพne 3,2 kWh energie [1, 17, 18], vyprodukuje pribliลพne 1,4 kg eCO2, spotrebuje od 8,4 l vody a vytvorรญ od 1,3 kg odpadu. V prรญpade lokalizovanรฝch domov sa ako stavebnรฝ materiรกl vyuลพรญvajรบ prvky okolia, najฤastejลกie kameล, hlina, slama, drevo a pod. Na vรฝrobu a prepravu materiรกlov sa tak spotrebuje mnohonรกsobne menej energie โ pribliลพne len 0,13 kWh v prepoฤte na osobu za deล.
Uhlรญkovรก stopa takรฝchto domov zรกvisรญ od typu prรญrodnej stavby, spravidla sa povaลพujรบ takรฉto domy za uhlรญkovo neutrรกlne (nulovรฉ), t. j. drevo akumuluje pri svojom raste uhlรญk, ktorรฝ v sebe viaลพe poฤas svojej ลพivotnosti a uvoฤพnรญ ho svojรญm spรกlenรญm ฤi zhnitรญm na konci ลพivotnosti. Vodnรก stopa je pri prรญrodnรฝch lokalizovanรฝch domoch rรดznorodรก โ od nรญzkej vodnej stopy pri domoch z kameลa (0,1 l) aลพ po relatรญvne vysokรบ vodnรบ stopu pri drevodomoch, ktorรก je, prirodzene, spรดsobenรก veฤพkou vodnou stopou dreva. Treba vลกak poznamenaลฅ, ลพe tรบto vodnรบ stopu tvorรญ na 99,5 % zelenรก voda, preto je jej environmentรกlny vplyv prakticky nulovรฝ. Odpadovรก stopa stavby prรญrodnรฉho domu je rovnako veฤพmi nรญzka, pribliลพne 0,1 kg/osoba/deล.
Vykurovanie
Pri pasรญvnom ลกtandarde a predpoklade vykurovanej plochy 35 m2 sa na jednรฉho obyvateฤพa domu spotrebuje po prepoฤte na jeden deล pribliลพne 1,5 kWh. Tรกto hodnota pritom predstavuje rรดznu environmentรกlnu zรกลฅaลพ podฤพa pouลพitรฉho energetickรฉho nosiฤa (tab. 1). Prax ukazuje, ลพe pri lokalizovanรฝch prรญrodnรฝch domoch je potreba tepla na vykurovanie ฤasto veฤพmi podobnรก ako v predchรกdzajรบcom prรญpade pasรญvneho domu. To je vรฝsledkom vรฝbornรฝch tepelnoizolaฤnรฝch vlastnostรญ pouลพitรฝch stavebnรฝch materiรกlov. Napr. slama ฤi technickรฉ konope majรบ vรฝbornรฉ tepelnoizolaฤnรฉ vlastnosti (ฮป = 0,055 W/(m . K)), ktorรฉ sรบ kombinovanรฉ s vรฝbornรฝmi tepelno-akumulaฤnรฝmi vlastnosลฅami hliny. Jednoduchรฝ slameno-hlinenรฝ dom vykazuje spravidla potrebu tepla na vykurovanie v intervale od 15 do 30 kWh/(m2 . rok), drevenรฉ a hlinenรฉ domy v intervale od 45 do 70 kWh/(m2 . rok).
Vykurovanie v lokalizovanรฝch domoch je spravidla rieลกenรฉ najmรค pecami, kachฤพami ฤi kozubmi, ktorรฉ sรบ konลกtrukฤne overenรฉ storoฤiami, bez potreby elektrickรฉho napรกjania. Lokalizovanรฝ dom musรญ byลฅ apriori vykurovanรฝ energetickรฝm nosiฤom zo svojho blรญzkeho okolia, ฤo v naลกich podmienkach znamenรก najmรค biomasou. Drevo z blรญzkeho palivovรฉho lesa a pod. sa povaลพuje vo vลกeobecnosti za takmer neutrรกlne z hฤพadiska CO2, avลกak do tejto bilancie musรญme pripoฤรญtaลฅ mnoลพstvo uhlรญka uvoฤพnenรฉho pri jeho zvoze, pรญlenรญ atฤ. V dreveno-slameno-hlinenom dome tak jeden uลพรญvateฤพ potrebuje denne v rรกmci vykurovania pribliลพne 1,7 kWh tepelnej energie, ฤo predstavuje pribliลพne 250 g tvrdรฉho palivovรฉho dreva, uhlรญkovรบ stopu 0,01 kg, vodnรบ stopu 1 650 l a produkciu pribliลพne 3 g odpadu [1, 3, 4, 5].
Chladenie
Chladenie domov bolo v naลกich podmienkach donedรกvna veฤพmi zriedkavรฝm javom. Slovensko mรก v rรกmci svojho รบzemia veฤพmi rozdielne klimatickรฉ podmienky โ od teplejลกรญch juลพnรฝch oblastรญ aลพ po chladnejลกie severnรฉ oblasti. Obdobie, keฤ je nutnรฉ domy chladiลฅ, je vรฝrazne kratลกie ako vykurovacie obdobie a aj napriek tomu, ลพe jednotka chladu je vo vลกeobecnosti pribliลพne 5-krรกt drahลกia ako jednotka tepla, ลกtatisticky sa v miernych pรกsmach rovnรก spotreba energie na chladenie jednej ลกestine energie na vykurovanie [19]. V pasรญvnom dome zodpovedรก tejto spotrebe energia pribliลพne 0,66 kWh v prรญpade klasickej vzduchotechnickej klรญmy, ฤomu zodpovedรก uvoฤพnenรฝch 0,45 kg eCO2, spotrebovanรฝch pribliลพne 33 l vody a vytvorenie 180 g tuhรฉho odpadu. V prรญpade tepelnรฉho ฤerpadla (voda โ voda) je to pribliลพne 0,31 kWh elektrickej energie, 0,28 kg eCO2, od 18 l vody a 95 g odpadu. Prรญrodnรฉ domy sรบ charakteristickรฉ tรฝm, ลพe sรบ navrhnutรฉ a umiestnenรฉ tak, aby nepotrebovali klimatizรกciu. V prรญpade domov na slneฤnรฝch a teplรฝch miestach sa z juลพnej strany sadia listnatรฉ stromy (v lete tienia dom, v zime po opadnutรญ listov slneฤnรฉ lรบฤe zase vyhrievajรบ dom). Preto majรบ prรญrodnรฉ domy v rรกmci chladenia nulovรบ bilanciu.
Hygiena
Mnoลพstvo energie na uspokojenie hygienickej potreby jednรฉho ฤloveka v globalizovanom pasรญvnom dome pozostรกva z troch zรกkladnรฝch zloลพiek โ dopravy vody, jej ohrevu a vyฤistenia v ฤOV. Dopraveniu vody k vodovodnรฉmu kohรบtiku zodpovedรก 0,0015 kWh/l a v rรกmci ฤOV sa na vyฤistenie 50 l vody minie 0,0485 kWh. Pasรญvne domy vyuลพรญvajรบ spravidla sofistikovanรฉ technolรณgie na ohrev vody, ako je solรกrny ohrev ฤi tepelnรฉ ฤerpadlo. Tie sรบ charakteristickรฉ nรญzkymi prevรกdzkovรฝmi nรกkladmi, no vyลกลกรญmi energetickรฝmi, odpadovรฝmi a inรฝmi poลพiadavkami pri ich vรฝrobe a servise. Napr. pri tepelnom ฤerpadle voda โ voda sรบ energetickรฉ poลพiadavky na ohrev vody na jednรฉho ฤloveka za deล pribliลพne 0,75 kWh, priฤom energia vloลพenรก do technolรณgie prepoฤรญtanรก na jednรฉho uลพรญvateฤพa za deล je 1,05 kWh.
V prรญpade solรกrneho ohrevu treba na ohrev vody pre jednรฉho ฤloveka dodaลฅ len 0,04 kWh (spotreba obehovรฉho ฤerpadla), priฤom vรฝroba solรกrneho systรฉmu v prepoฤte na jednรฉho uลพรญvateฤพa za deล je 0,64kWh. Celkovo tak jeden ฤlovek minie na uspokojenie svojich hygienickรฝch potrieb za deล 1,33 kWh energie, vyprodukuje od 0,45 kg CO2 a zanechรก vodnรบ stopu cca 280 l a odpadovรบ stopu od 350 g. V lokalizovanรฝch prรญrodnรฝch domoch ide najฤastejลกie o kombinรกciu jednoduchรฉho solรกrneho ohrevu vody v letnom obdobรญ a ohrevu teplovodnou kozubovou vloลพkou v zimnom obdobรญ. Keฤลพe lokalizovanรฝ dom sa snaลพรญ redukovaลฅ poลพiadavky na externรฉ dodรกvky energiรญ (el. energia, plyn), solรกrny systรฉm mรก spravidla gravitaฤnรฝ obeh (bez nutnosti obehovรฉho ฤerpadla), ฤo spolu s letnou sprchou vรฝrazne redukuje environmentรกlnu zรกลฅaลพ. Jednoduchosลฅ pouลพitรฉho spรดsobu ohrevu vody (t. j. nรญzke poลพiadavky na vรฝrobu technolรณgiรญ) sa odzrkadฤพuje v celkovej bilancii โ ฤlovek v prรญrodnom lokalizovanom dome spotrebuje v rรกmci osobnej hygieny za deล 0,9 kWh energie, vyprodukuje od 0,15 kg CO2 a vytvorรญ vodnรบ stopu od 115 l a odpadovรบ stopu od 37 g.
Sociรกlne potreby
Medzi tieto potreby zaraฤujeme potrebu sociรกlneho kontaktu, estetickรฉ potreby, potreby uznania, ocenenia, poznรกvania, sebarealizรกcie atฤ. V rรกmci domu tak existuje veฤพa spotrebiฤov, ktorรฉ napฤบลajรบ ฤasลฅ tรฝchto potrieb (napr. osvetlenie -> ฤรญtanie knihy -> vzdelรกvanie, TV, internet ฤi hracie konzoly atฤ. -> oddych, zรกbava). Z energetickรฉho pohฤพadu je najvรฝznamnejลกie pouลพรญvanie elektroniky a osvetlenia. ล tatisticky tvorรญ v priemernej ลกtvorฤlennej slovenskej rodine tรกto spotreba pribliลพne 43 % spotrebovanej elektrickej energie, ฤo predstavuje pribliลพne 0,91 kWh [20] na jednรฉho ฤloveka, t. j. cca 0,45 kg eCO2, cca 50 l minutej vody a produkciu 0,13 kg tuhรฉho odpadu. Environmentรกlna zรกลฅaลพ sociรกlnych potrieb v lokalizovanom ฤi globalizovanom dome je veฤพmi podobnรก. Ak uลพรญvateฤพ domu pozerรก televรญziu tri hodiny denne, je รบplne jedno, v ktorom dome ju sleduje. Rozdiel je len v zรกvislosti od energetickej triedy spotrebiฤa a od spรดsobu, akรฝm je tรกto energia vyrobenรก.
Principiรกlne by mal lokalizovanรฝ dom vyuลพรญvaลฅ elektrickรบ energiu z najbliลพลกej elektrรกrne, prรญpadne ak ide o ostrovnรฝ systรฉm (off-grid dom) energiu z vlastnรฝch zdrojov (batรฉrie, fotovoltickรฝ systรฉm ฤi veternรก turbรญna). V prรญpade batรฉriovรฉho off-grid systรฉmu je vplyv na prรญrodu horลกรญ ako v prรญpade, keฤ je dom napojenรฝ na verejnรบ elektrizaฤnรบ sรบstavu. Oproti pasรญvnemu globalizovanรฉmu domu vykazuje lokalizovanรฝ dom s vlastnรฝmi zdrojmi energie pribliลพne rovnakรฉ charakteristiky v prรญpade systรฉmu bez batรฉriovรฉho ukladania energie (s inรฝm druhom akumulรกcie vyrobenej elektrickej energie napr. pomocou tzv. preฤerpรกvaฤky). Lepลกie charakteristiky v rรกmci uspokojovania sociรกlnych potrieb vykazuje len v tom prรญpade, ak off-grid systรฉm nebude maลฅ ลพiadny systรฉm ukladania vรคฤลกieho mnoลพstva energie, ฤo sa vลกak nevyhnutne prejavรญ v nรกvykoch uลพรญvateฤพov domu, ktorรญ musia mรญลaลฅ energiu v ฤase, keฤ je k dispozรญcii (napr. praลฅ poฤas slneฤnรฉho dลa a pod.), a obmedziลฅ energeticky nรกroฤnรฉ aktivity v ฤase, keฤ slnko nesvieti alebo nefรบka vietor.
Sebarealizรกcia
Po uspokojenรญ fyziologickรฝch potrieb a potreby bezpeฤia sa ฤพudskรก pozornosลฅ presรบva od fyzickej รบrovne k duchovnej. Keฤลพe je ฤlovek tvor (odvodenรฉ od slova tvoriลฅ), nasรฝtenรฝ a v pohodlรญ svojho domu inklinuje, prirodzene, k sebarealizรกcii. Podฤพa aktuรกlnych ลพivotnรฝch tรฉm, vedomostรญ a schopnostรญ si slobodnรฝ ฤlovek vyberรก prรกcu, kde naplno rozvรญja svoju sebarealizรกciu, schopnosti a potrebu tvoriลฅ. Pracuje v zamestnanรญ, ktorรฉ ho bavรญ a napฤบลa. Nepriamym dรดsledkom sebarealizรกcie z pohฤพadu zamestnania je aj finanฤnรก odmena, ktorej ฤasลฅ sa spravidla minie na zmienenรฉ potreby (nรกklady domu). Z tohto pohฤพadu zohrรกva dรดleลพitรบ รบlohu umiestnenie domu vzhฤพadom na miesto zamestnania. Je zrejmรฉ, ลพe ฤรญm je dom bliลพลกie k zamestnaniu, tรฝm menej energie minie ฤlovek na dopravu do zamestnania.
V hrubom priblรญลพenรญ (priama aj nepriama spotreba) predstavuje energia na prepravu automobilom 1,3 kWh/km. Pri priemernej vzdialenosti dochรกdzania do prรกce 15 km [21] a v prรญpade, ลพe autom cestuje naraz 1,8 ฤloveka (slovenskรฝ priemer) a ฤlovek pracuje 5 dnรญ v tรฝลพdni, bude na jeden deล a jednรฉho ฤloveka prislรบchaลฅ spotreba energie pribliลพne 7,7 kWh, ฤomu zodpovedรก ekvivalent 1,6 kg eCO2, 576 l vody a najmenej 310 g odpadu. V lokalizovanรฝch domoch vลกak prรกve okolie domu predstavuje aj miesto sebarealizรกcie jeho uลพรญvateฤพa. ฤlovek tak pracuje doma (home office), v domรกcej dielni a pod., alebo dochรกdza do zamestnania v blรญzkom okolรญ. Keฤลพe tieto vzdialenosti sรบ veฤพmi malรฉ, mรดลพe รญsลฅ peลกo, autom alebo vyuลพiลฅ MHD (takรฝto stav bol na Slovensku v podstate do 90. rokov minulรฉho storoฤia). Environmentรกlna zรกลฅaลพ dochรกdzania do zamestnania sa prakticky priblรญลพi k 0, v prรญpade MHD je pribliลพne 12-krรกt niลพลกia ako v prรญpade dochรกdzania do zamestnania automobilom [22].
Zhodnotenie
Energetickรก stopa
V rรกmci vรคzieb na planรฉtu Zem nรกs jeden deล ลพivota v pasรญvnom dome vyuลพรญvajรบcom globalizovanรฝ systรฉm dodรกvky energiรญ a potravรญn tak, ako ho poznรกme dnes, stojรญ necelรฝch 16 kWh bez poฤรญtania potreby energie na uspokojenie nรกลกho hladu. Mnohรฝch moลพno prekvapรญ, ลพe konzument mรคsa potrebuje na uspokojenie svojho hladu viac ako dvojnรกsobok energie, ako je energia na stavbu, prevรกdzku domu a uspokojenie vลกetkรฝch ostatnรฝch ลพivotnรฝch potrieb. Oฤividne zmenou stravovacรญch nรกvykov pomรดลพeme prรญrode viac ako presลฅahovanรญm sa โz chatrฤeโ do pasรญvneho ฤi nulovรฉho domu. Prรญrodnรฝ dom, ktorรฉho zรกkladnรฉ ลพivotnรฉ potreby pokrรฝva okolie, je energeticky pribliลพne 4-krรกt efektรญvnejลกรญ ako globalizovanรฝ pasรญvny dom. Pokrytie potrieb stravovania okolรญm domu sa v tomto prรญpade znรญลพi pribliลพne 4-krรกt v prรญpade konzumenta mรคsa a aลพ 30-krรกt v prรญpade konzumenta nevarenej stravy (vitariรกna).
No konzument mรคsa z domรกceho chovu je prekvapivo energeticky efektรญvnejลกรญ ako vegรกn kupujรบci si zeleninu, ktorรก k nemu โprecestovalaโ polovicu planรฉty (globalizovanรฝ prรญstup). Vegetariรกn vyuลพรญvajรบci svoje okolie tak minie planรฉte denne o pribliลพne 16 kWh energie menej ako rovnakรฝ vegetariรกn bรฝvajรบci v pasรญvnom dome, ktorรฝ je zรกsobovanรฝ intenzifikovanรฝm globalizovanรฝm poฤพnohospodรกrstvom. Tento fakt je zaprรญฤinenรฝ najmรค tรฝm, ลพe medzi potraviny a ich konzumรกciu je v globalizovanom systรฉme nevyhnutnรฉ vloลพiลฅ enormnรฝ spracovateฤพskรฝ reลฅazec, charakteristickรฝ obrovskou spotrebou energiรญ, kรฝm v druhom prรญpade, zjednoduลกene povedanรฉ, putujรบ potraviny zo zรกhrady ฤi blรญzkeho poฤพa priamo ku konzumentovi.
Obr. 1 Energetickรก stopa naplnenia ลพivotnรฝch potrieb v globalizovanom pasรญvnom dome (GD) a lokalizovanom prรญrodnom dome (LD) v prepoฤte na jednรฉho uลพรญvateฤพa domu na deล (kWh)
Uhlรญkovรก stopa
Globalizovanรฝ potravinovรฝ systรฉm vyprodukuje denne pribliลพne 17 kg sklenรญkovรฝch plynov (v ekv. CO2) na uspokojenie hladu konzumenta mรคsa, priฤom tento ฤlovek svojรญm ลพivotom v pasรญvnom dome vyprodukuje za rovnakรฝ deล pribliลพne len 5,3 kg eCO2. Svojรญm stravovanรญm tak uvoฤพnรญ 10-krรกt viac sklenรญkovรฝch plynov ako dopravou autom so spaฤพovacรญm motorom do zamestnania. Z tohto pohฤพadu sรบ elektromobily ฤi podobnรฉ technolรณgie na redukciu CO2 oproti zmene nรกลกho jedรกlniฤka smieลกne. Prรญrodnรฝ dom vyuลพรญvajรบci lokรกlne zdroje emituje pribliลพne 6-krรกt menej sklenรญkovรฝch plynov ako pasรญvny globalizovanรฝ dom. Pestovanรญm potravรญn v okolรญ ich spotreby sa znรญลพia emisie sklenรญkovรฝch plynov 3- aลพ 6-krรกt. Jeden vegetariรกn v pasรญvnom globalizovanom dome mรก vรคฤลกiu uhlรญkovรบ stopu ako ลกtyria vegetariรกni konzumujรบci potraviny vypestovanรฉ na poliach v blรญzkosti ich domov.
Obr. 2 Uhlรญkovรก stopa naplnenia ลพivotnรฝch potrieb v globalizovanom pasรญvnom dome a lokalizovanom prรญrodnom dome v prepoฤte na jednรฉho uลพรญvateฤพa domu na deล (kg eCO2)
Vodnรก stopa
Jeden deล ลพivota v globalizovanom dome (bez jedla) roztรกฤa ลกpirรกlu potrieb s vodnou stopou pribliลพne 1 234 l. Podobne ako v ostatnรฝch prรญpadoch je to podstatne menej vody ako na uspokojenie potrieb nรกลกho hladu, pretoลพe strava konzumenta mรคsa mรก vodnรบ stopu vyลกลกiu ako 9 000 l ฤi pribliลพne 1 000 l v prรญpade โglobalizovanรฉhoโ vegรกna. Prรญrodnรฉ domy majรบ spravidla vyลกลกiu vodnรบ stopu, a to z dรดvodu pouลพitia prรญrodnรฝch materiรกlov, ako sรบ drevo, slama ฤi konope, ktorรฉ sรบ charakteristickรฉ veฤพkou vodnou stopou, avลกak pri vรฝrobe stavebnรฝch prvkov z prรญrodnรฝch materiรกlov vznikรก minimum zneฤistenej vody. Rovnako ลกetrnejลกie je z pohฤพadu vyuลพรญvania vody aj uspokojenie stravy lokalizovanรฝm spรดsobom, ktorรฝ vyลพaduje 4-krรกt menej vody ako v prรญpade intenzifikovanรฉho globalizovanรฉho zรกsobovania potravinami.
Obr. 3 Vodnรก stopa naplnenia ลพivotnรฝch potrieb v globalizovanom pasรญvnom dome a lokalizovanom prรญrodnom dome v prepoฤte na jednรฉho uลพรญvateฤพa domu na deล (l)
Odpadovรก stopa
Celkovรก dennรก stopa tuhรฉho odpadu v globalizovanรฝch domoch (bez stravy) je pribliลพne 2,5 kg. Uspokojenie potrieb bรฝvania okolรญm domov redukuje tรบto hodnotu pribliลพne 7-krรกt. Analogicky, ako v predoลกlรฝch prรญpadoch, produkujeme najviac odpadu prรกve pri naลกom stravovanรญ, priฤom najviac odpadu produkuje konzument mรคsa bรฝvajรบci v globalizovanom dome (9,7 kg) a najmenej ฤlovek konzumujรบci nevarenรบ stravu zo svojho blรญzkeho okolia (0,15 kg).
Obr. 4 Vodnรก stopa naplnenia ลพivotnรฝch potrieb v globalizovanom pasรญvnom dome a lokalizovanom prรญrodnom dome v prepoฤte na jednรฉho uลพรญvateฤพa domu na deล (kg)
Porovnanie globalizรกcia vs. lokalizรกcia
Z obr. 1 aลพ 4 a tab. 2 je zrejmรฉ, ลพe nenรกjdeme jedinรฝ aspekt, v ktorom by mal prรญrodnรฝ lokalizovanรฝ dom horลกรญ vplyv na prรญrodu ako pasรญvny, technologicky vyspelรฝ dom postavenรฝ na globalizovanรฝch princรญpoch uspokojovania potrieb svojich uลพรญvateฤพov. To nie je vรดbec prekvapivรฉ, pretoลพe presne na princรญpe lokรกlneho vyuลพรญvania zdrojov funguje prรญroda miliรณny rokov. Stavia z toho, ฤo je poruke a ลพije len a len z energiรญ, materiรกlov a potravy, ktorรฉ sa nachรกdzajรบ na danom mieste a v danom ฤase. Prรญroda funguje na lokรกlnom princรญpe a zostรกva stรกle ฤistรก uลพ miliรณny rokov. Ak si v mysli predstavรญme ฤistotu modernรฝch veฤพkomiest, je jasnรฉ, ลพe sme niekde urobili chybu. Alkohol moลพno vyrobiลฅ energeticky nรกroฤnou chemickou cestou alebo jednoduchรฝm pouลพitรญm kvasinky.
Kyslรญk mรดลพeme vyrobiลฅ chemicky alebo zasadenรญm rastlรญn a stromov, v ktorรฝch prebieha fotosyntรฉza. Mรดลพeme vyvinรบลฅ efektรญvne plynovรฉ alebo elektrickรฉ vykurovanie, alebo mรดลพeme zasadiลฅ rรฝchlorastรบci palivovรฝ les, kde pracuje โprรญrodaโ a produkt (drevo) len odoberรกme. Mรดลพeme postaviลฅ sofistikovanรบ jadrovรบ elektrรกreล a pohรกลaลฅ elektrinou klimatizรกciu alebo mรดลพeme zasadiลฅ listnatรฝ strom z juลพnej strany domu. Mรดลพeme postaviลฅ modernรบ ฤistiareล odpadovรฝch vรดd alebo zasadiลฅ rastliny v rรกmci koreลovej ฤistiarne, ktorรก bez nutnosti prรกce a spotreby elektrickej energie filtruje odpadovรบ vodu. Mรดลพeme vyrobiลฅ celรฝ reลฅazec nevyhnutnรฝ na vรฝrobu a prepravu stavebnรฝch materiรกlov alebo mรดลพeme zasadiลฅ stromy, krรญky a inรฉ plodiny a ฤasom len odoberieme produkt na stavbu domu.
Vรฝsledok je vลพdy ten istรฝ. V prvom prรญpade je vลกak potrebnรก prรกca a vyลพaduje sa veฤพkรฉ mnoลพstvo energie. Ak sa pokazรญ niektorรก sรบฤiastka, zariadenie zlyhรกva, sรบ nutnรฉ opravy, produkuje sa odpad a emisie. V druhom prรญpade energiu alebo produkt len odoberรกme, usmerลujeme prรกcu prรญrody, poruchy a odpad neexistujรบ. Ak sa odlomรญ konรกr zo stromu, strom โpracujeโ ฤalej. Od okamihu zasadenia semienka jeho energia aj hodnota rastie. Od okamihu kรบpy akรฉhokoฤพvek ฤพudskรฉho vรฝtvoru (auto, prรกฤka…) jeho cena, hodnota aj โenergiaโ len klesรก… ฤรญm bliลพลกie bude zdroj k miestu spotreby, ฤรญm viac prรญrodnรฝch princรญpov sa vyuลพije pri napฤบลanรญ ลพivotnรฝch potrieb uลพรญvateฤพov domu a najmรค, ฤรญm menej ลพivoฤรญลกnych produktov budeme konzumovaลฅ, tรฝm menej niฤivo bude vplรฝvaลฅ ลพivot v naลกich domoch na ลพivotnรฉ prostredie. Tento fakt potvrdzujรบ aj mnohรฉ ลกtรบdie, podฤพa ktorรฝch planรฉta Zem uลพivรญ bez problรฉmov aj 150 miliรกrd ฤพudรญ [23], ktorรญ by vลกak museli byลฅ โlokalizovanรญโ vegรกni alebo vitariรกni.
Budรบcnosลฅ a realizovateฤพnosลฅ lokalizovanรฝch domov
Lokalizovanรฉ uspokojovanie potrieb mรก rรกdovo niลพลกรญ negatรญvny vplyv na prรญrodu ako bรฝvanie v domoch, ktorรฝch potreby sรบ uspokojovanรฉ globรกlnym systรฉmom. To vลกak neznamenรก, ลพe musรญme zbรบraลฅ mestรก a betรณnovรฉ domy a vลกetci odรญsลฅ na statky ฤi polia. Zmenou naลกich stravovacรญch nรกvykov, uprednostลovanรญm lokรกlnych potravรญn, aplikรกciou jednoduchรฝch technickรฝch rieลกenรญ (รบspornรก sprchovรก hlavica, vyuลพรญvanie daลพฤovej vody a pod.) a uvedomelejลกรญm mรญลanรญm/nakupovanรญm dokรกลพeme naลกu ekologickรบ stopu zredukovaลฅ aลพ o dve tretiny. Prechod od globalizรกcie k lokalizรกcii vลกak bude veฤพmi zloลพitรฝ, v zรกsade na to existujรบ ลกtyri najdรดleลพitejลกie dรดvody. Prvรฝm, veฤพmi vรฝznamnรฝm, je fakt, ลพe ekonomiky vyspelรฝch ลกtรกtov stoja na konzume a nie na ลกetrenรญ. Dรดleลพitรก je vysokรก spotreba, priฤom sa zarรกba na vลกetkom โ od ลฅaลพby aลพ po ekolรณgiu. Znรญลพenie ekologickej stopy beลพnรฉho obyvateฤพa by drasticky znรญลพilo HDP, preto sa ลกetrรญ na nesprรกvnych miestach, aby mali ฤพudia pocit ekologickรฉho priฤinenia. Postavรญme nulovรฝ dom, pouลพijeme elektromobil, no bรฝvame ฤalej od zamestnania a konzumujeme potraviny z odฤพahlejลกรญch miest.
Druhรฝm, rovnako veฤพmi vรฝznamnรฝm dรดvodom je fakt, ลพe ฤlovek ลพijรบci v dome so zรกhradou si je schopnรฝ dopestovaลฅ vรคฤลกinu potravรญn aj drevo na zimu bez nutnosti dochรกdzania do zamestnania. Sรฝteho ฤloveka z tepla jeho domu uลพ tak ฤพahko nedonรบtime รญsลฅ do fabriky za pรกs, ako ฤloveka ลพijรบceho v panelรกku, ktorรฝ si bez zaplatenia รบฤtov za vodu nesplรกchne ani zรกchod. Z pohฤพadu ovlรกdania ฤloveka je potravinovรก a energetickรก nezรกvislosลฅ neลพiaduca. Tretรญm faktom je dostupnosลฅ veฤพmi lacnรฝch energiรญ. Za minimรกlnu hodinovรบ mzdu na Slovensku si moลพno kรบpiลฅ pribliลพne 2 l nafty, ฤo je energetickรฝ ekvivalent pribliลพne 200 hodรญn ฤพudskej prรกce. Preto nie je problรฉm vลกetko prevรกลพaลฅ, chladiลฅ, mraziลฅ, ฤiลพe plytvaลฅ. ล tvrtรฝm dรดvodom je ฤพudskรฝ nezรกujem o ลพivotnรฉ prostredie a nevedomosลฅ. Mnohรญ ฤพudia ลพijรบ ลกtรฝlom โpo nรกs potopaโ, ฤรญm sa akรฝkoฤพvek argument za ลกetrnejลกie zaobchรกdzanie s prรญrodou stรกva zbytoฤnรฝm. Zรกleลพรญ len na nรกs, ฤo konzumujeme, koฤพko jedla vyhadzujeme, ฤi nakupujeme do vlastnรฝch obalov a trvanlivรฝch taลกiek. Mรกlokto si uvedomuje, ฤo vลกetko nรกm prรญroda dรกva (voลavรฝ vzduch z lesov, chutnรฉ potraviny, lahodnรบ vodu a pod.) a ฤo jej na oplรกtku dรกvame my (odpad, zneฤistenie, zabรญjanie zvierat…). ฤo nรกs charakterizuje viac? Vyuลพรญvanie, drancovanie, niฤenie prรญrody alebo vysรกdzanie kvetov, stromov, ฤistenie lesov a riek?
Ing. Stanislav ล tevo, PhD.
Autor sa venuje nรกvrhom udrลพateฤพnรฝch stavieb a automatizรกcii budov.
Obrรกzky: autor
Ilustraฤnรญ foto: Dano Veselskรฝ
Literatรบra
- ล tevo, S. : Energetika bรฝvania v globalizovanรฝch domoch. In: TZB Haustechnik, roฤ. 25, ฤ. 1 (2017), s. 32 โ 35.
- Energy Efficiency โ Made in Germany Energy Efficiency in Industry, Building Service Technology and Transport. Federal Ministry for Economic Affairs and Energy Efficiency Export Initiative Scharnhorststrasse 34 โ 37 D-10115 Berlin Germany, March 2010.
- ล tevo, S.: Uhlรญkovรก stopa bรฝvania v globalizovanรฝch domoch. In: TZB Haustechnik, roฤ. 25, ฤ. 2 (2017), s. 16 โ 20.
- ล tevo, S.: Vodnรก stopa (globalizovanรฝch domov). In: TZB Haustechnik, roฤ. 26, ฤ. 1 (2018), s. 31 โ 35.
- ล tevo, S.: Odpadovรก stopa globalizovanรฝch domov. In: TZB Haustechnik, roฤ. 26, ฤ. 2 (2018), s. 6 โ 10.
- Fanger, O. P.: Introduction of the olf and the decipol units to quantify air pollution perceived by humans indoors and outdoors. Energy and Buildings Volume 12, Issue 1, 24. April 1988, p. 1 โ 6.
- Dettmer, J.: Bottled Water and Energy. ChicagoโKent College of Law Energy Law Fall 2009, ppt presentation.
- Botto, S.: Tap water vs. bottled water in a Footprint integrated approach. Online: https://core.ac.uk/ download/pdf/288584.pdf.
- Bardhan, S.: Assessment of water resource consumption in building construction in India. Ecosystems and Sustainable Development VIII, www.witpress.com.
- Virtual Gallons of Water Literally, Flushing down the Toilet, Schaufler newspaper 1/1. https://www.scribd. com/document/129899587/Virtual-Water-LiterallyFlushing-Down-the-Toilet.
- Tzyy HaurChong โ Siew-LengLoo โ William B. Krantz: Energy-efficient reverse osmosis desalination process. In: Journal of Membrane Science, Volume 473, 1. January 2015, Pages 177 โ 188.
- FAO: Human energy requirements, Report of a Joint FAO/WHO/UNU Expert Consultation, Rome, 17.โ 24. October, 2001.
- Wilson, L.: The carbon foodprint of 5 diets compared, http://shrinkthatfootprint.com/food-carbon-footprintdiet#tODrtCpM6WYqsaoA.99, April 2013 .
- Svoboda, J.: Kompletnรญ nรกvod k vytvoลenรญ ekozahrady a rodovรฉho statku. SmartPress s. r. o., 2009.
- Environmental Working Group Meat Eaters Guide: Methodology 2011. On-line: http://www. businessinsider.com/the-top-10-foods-with-thebiggest-environmental-footprint-2015-9.
- Vegan Publishers: U.S. Drought or: How We Learned to Stop Eating Meat & Live Vegan, 2. 7. 2015, www. veganpublishers.com.
- Tanasa, C. โ Sabau, C. โ Dan, D. โ Stoian, V.: Energy consumption and thermal comfort in a passive house built in Romania. Chapter 3 โ High Performance Sustainable Building Solutions.
- Lianga, X. โ Wanga, Y. โ Royapoora, M. โ Wub, Q. โ Roskilly, T.: Comparison of building performance between Conventional House and Passive House in the UK. Energy Procedia, Volume 142, December 2017, Pages 1823 โ 1828.
- Knight, I.: Assessing electrical energy use in HVAC systems. Welsh School of Architecture, Cardiff University, 2009.
- ล tatistika SPP. Roฤnรฉ nรกklady na palivo a energiu pre rodinnรฝ dom, 2015.
- Office for National Statistics, 2011 Census Analysis โ Distance Travelled to Work, England and Wales,26 March 2014. 24. 22.European Environment Agency, Occupancy rates of passenger vehicles, July 2010, http://www.eea.europa.eu/.
- Energy efficiency in transport, dostupnรฉ na internete, 22. 5. 2018, https://en.wikipedia.org/wiki/Energy_efficiency_in_transport.
- Nuwer, R.: What would happen if the world suddenly went vegetarian? 27. September 2016, http://www.bbc.com/future/story/20160926-what-would-happen-if-the-world-suddenly-went-vegetarian.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 3/2018.