Hodnotenie kvality osvetlenia v budovรกch
Osvetlenie v budovรกch sa hodnotรญ pomocou kvantitatรญvnych parametrov, ktorรฉ urฤujรบ jeho kvalitu. Medzi zรกkladnรฉ parametre patria: osvetlenosลฅ, rovnomernosลฅ osvetlenia, rozdelenie jasov, oslnenie, farba svetla, farebnรฉ podanie, dennรฉ svetlo, blikanie (flicker) a pod. ฤlรกnok sa zaoberรก stanovenรญm tรฝchto parametrov a struฤne aj ich meranรญm a hodnotenรญm.
Svetlo patrรญ spolu s vodou, pรดdou a vzduchom k dรดleลพitรฝm ฤiniteฤพom ลพivotnรฉho prostredia. Jeho vplyv sa nevyuลพรญva iba na sprostredkovanie videnia, je vรฝraznรฝ aj pri ฤalลกej fyziologickej ฤinnosti vรคฤลกiny organizmov. Je znรกme, ลพe pomocou zraku zรญskava ฤlovek poฤas svojho ลพivota asi 80 % podnetov. Zรกroveล vลกak svetlo patrรญ medzi tie faktory ลพivotnรฉho prostredia, ktorรฉ ฤasto spontรกnne neregistrujeme.
Vฤaka mimoriadnym schopnostiam ฤพudskรฉho oka dokรกลพe ฤlovek pracovaลฅ aj pri svetelnรฝch podmienkach, ktorรฉ sรบ mnohonรกsobne horลกie neลพ optimรกlne. Cenou za to vลกak bรฝva znรญลพenรฝ zrakovรฝ, resp. pracovnรฝ vรฝkon, รบnava, zvรฝลกenรก รบrazovosลฅ a ฤasto aj trvalรฉ poลกkodenie zraku.
V sรบฤasnosti, keฤ je elektrickรฉ svetlo neodmysliteฤพnou sรบฤasลฅou nรกลกho ลพivotnรฉho prostredia, si vรดbec neuvedomujeme, ลพe uspokojuje ลพivotnรฉ potreby ฤพudรญ iba jedno storoฤie a ลพe prechod od najjednoduchลกรญch svetelnรฝch zdrojov k elektrickรฝm zdrojom svetla, ktorรฉ sa umiestลujรบ v svietidlรกch, trval niekoฤพko tisรญc rokov.
Nรกvrh osvetlenia sa v sรบฤasnosti vykonรกva pomocou vรฝpoฤtovรฝch programov. Najpouลพรญvanejลกie z nich sรบ uvedenรฉ na obr. 1.
Kvantitatรญvne a kvalitatรญvne parametre osvetlenia
Pri vytvorenรญ kvalitnรฉho osvetlenia musรญme braลฅ do รบvahy zรกsady, ktorรฉ sรบhrnne vytvรกrajรบ dobrรฉ osvetlenie (obr. 2). Pri nรกvrhu osvetฤพovacej sรบstavy v konkrรฉtnom priestore tak musรญme braลฅ do รบvahy sรบbor kvantitatรญvnych a kvalitatรญvnych parametrov osvetlenia, z ktorรฝch najdรดleลพitejลกie sรบ:
- osvetlenosลฅ,
- rozdelenie jasov,
- oslnenie,
- smerovanie svetla,
- tienivosลฅ,
- farba svetla, farebnรฉ podanie,
- bezpeฤnosลฅ, hospodรกrnosลฅ a รบdrลพba osvetฤพovacej sรบstavy,
- sรบlad, pohoda a estetika osvetฤพovacej sรบstavy a interiรฉru.
V reรกlnych priestoroch vลกak nie sรบ vลกetky parametre osvetlenia rovnako dรดleลพitรฉ. Niekedy potrebujeme vysokรฝ zrakovรฝ vรฝkon (naprรญklad pri prรกci s poฤรญtaฤom), niekedy je zase dรดleลพitรก dostatoฤnรก zrakovรก pohoda a estetika (naprรญklad pri prijรญmanรญ nรกvลกtev). Typickรฉ priestory a poลพiadavky na ne sรบ zobrazenรฉ na obr. 3 a v tab. 1.
Obr. 2 Poลพiadavky na dobrรฉ osvetlenie + Obr. 3 Typickรฉ priestory a poลพiadavky na ne
Osvetlenosลฅ
ฤฝudskรฉ oko sa za dlhรฉ roky existencie ฤloveka vyvรญjalo a adaptovalo na dve hodnoty osvetlenosti: dennรฉ svetlo a svetlo ohลa v jaskyni. Umelรฝm osvetlenรญm sa snaลพรญme priblรญลพiลฅ svetelnotechnickรฉ podmienky prรกve tรฝm podmienkam, na ktorรฉ je oko zvyknutรฉ. Osvetlenosลฅ interiรฉrov sa pohybuje v strede medzi tรฝmito hodnotami. Typickรฉ osvetlenosti exteriรฉrov a interiรฉrov sรบ uvedenรฉ v tab. 2.
Rovnomernosลฅ osvetlenia
Urฤuje sa na porovnรกvacej rovine v mieste รบlohy ako pomer najmenลกej a miestnej priemernej osvetlenosti. Platรญ, ลพe:
r = Emin : Ep
Pri celkovom osvetlenรญ sa stanovรญ priemernรก hodnota osvetlenosti v celom pรดdoryse miestnosti, najmenลกia hodnota sa stanovรญ v mieste, kde sa nachรกdzajรบ najmenej osvetlenรฉ predmety hlavnej zrakovej ฤinnosti. Pomer celkovรฝch osvetlenostรญ pri celkovom alebo odstupลovanom osvetlenรญ medzi susednรฝmi prepojenรฝmi miestnosลฅami nesmie byลฅ horลกรญ ako 0,2 (1 : 5).
Meranie fotometrickรฝch parametrov osvetlenia
Osvetlenosลฅ a jej rovnomernosลฅ sa meria a hodnotรญ pomocou luxmetrov (obr. 4). Niektorรฉ najpouลพรญvanejลกie prรญstroje na hodnotenie osvetlenia sรบ uvedenรฉ na obr. 5.
Obr. 4 Luxmetre pouลพรญvanรฉ na hodnotenie osvetlenosti a jej rovnomernosti
Obr. 5 Najdรดleลพitejลกie prรญstroje na hodnotenie a overenie kvality osvetlenia v budovรกch (zฤพava โ luxmeter, jasomer, laserovรฉ meradlo vzdialenosti)
Osvetฤพovacia sรบstava realizรกciรญ podlieha overeniu fotometrickรฝch parametrov, ฤo je jednou z poลพiadaviek kolaudรกcie priestorov do uลพรญvania, ktorรฉ kontroluje รrad verejnรฉho zdravotnรญctva a jemu podriadenรฉ regionรกlne รบrady verejnรฉho zdravotnรญctva. Verifikรกcia osvetฤพovacej sรบstavy vyplรฝva zo zรกkona MZโฏSR ฤ. 355/2007 Z. z. v znenรญ neskorลกรญch predpisov a jeho vykonรกvacej vyhlรกลกky MZ SR ฤ.โฏ541/2007 Z. z. v znenรญ neskorลกรญch predpisov, ktorรก predpisuje poลพiadavky pre jednotlivรฉ pracovnรฉ priestory. Hodnotenรฝmi parametrami, ktorรฉ sa pri verifikรกcii osvetฤพovacej sรบstavy vyhodnocujรบ, sรบ รบroveล udrลพiavanej osvetlenosti a rovnomernosลฅ, ktorรฉ musia spฤบลaลฅ minimรกlne hodnoty predpรญsanรฉ vo vyhlรกลกke aj po zohฤพadnenรญ neistoty merania.
Stรกlosลฅ osvetlenia (flicker)
Rรฝchle ฤasovรฉ zmeny sรบ spรดsobovanรฉ elektrickรฝmi alebo mechanickรฝmi prรญฤinami. Na ich obmedzenie sa pouลพรญvajรบ rรดzne prostriedky, ktorรฉ zabrรกnia vzniku stroboskopickรฉho javu ฤi mechanickรฉmu kรฝvaniu svietidiel.
Dennรฉ osvetlenie
Je dรดleลพitou sรบฤasลฅou osvetlenia budov. Bez dobrรฉho dennรฉho osvetlenia si moลพno iba ลฅaลพko predstaviลฅ kvalitnรฉ osvetlenie.
Rozdelenie jasov
ฤฝudskรฉ oko vnรญma prรกve jasy, preto je pre sprรกvne vnรญmanie dรดleลพitรฉ sprรกvne rozloลพenie jasov v zornom poli. Predmety vnรญmame iba na zรกklade toho, ลพe ich jas je inรฝ ako jas pozadia. Rozdielu jasov hovorรญme kontrast. Mรดลพe byลฅ ฤiernobiely alebo farebnรฝ.
Pre zrakovรฝ vรฝkon, zrakovรบ pohodu a zabrรกnenie รบnave sรบ rozhodujรบce prรกve jasy a ich rozloลพenie v zornom poli, ktorรฉ sa zistรญ sprรกvnou voฤพbou rozloลพenia osvetlenosti a odraznosti povrchov (tab. 3).
Rozloลพenie jasov v priestore vytvรกra kontrasty. Rozdiel dvoch susednรฝch jasov udรกva absolรบtny kontrast (L1 โ L2), ktorรฝ vลกak nemusรญ byลฅ dostaฤujรบci na posรบdenie moลพnosti dobrรฉho vnรญmania. Posudzuje sa preto relatรญvna hodnota kontrastu
kde La je jas pozadia, na ktorรฉ je oko adaptovanรฉ.
Posudzovanรญm jasov osรดb a predmetov nachรกdzajรบcich sa v priestore sa stanovili tri jasovรฉ รบrovne rozoznรกvania ฤพudskej tvรกre:
I. optimรกlna L = 240 cd/m2
II. uspokojivรก L = 17 cd/m2
III. rozoznรกvajรบca L = 1 cd/m2
Rozoznรกvajรบca jasovรก รบroveล zodpovedรก v podstate potrebรกm osvetฤพovania komunikรกciรญ. Pri pracovnรฝch priestoroch moลพno za minimรกlnu jasovรบ hodnotu pokladaลฅ 17 cd/m2.
Oslnenie
Oslnenรญm sa nazรฝva nepriaznivรฝ stav zraku, ktorรฝ zhorลกuje zrakovรบ pohodu alebo znemoลพลuje videnie. Oslnenie je spรดsobenรฉ veฤพkรฝm jasom, nรกhlou zmenou adaptaฤnรฉho jasu, nevhodnรฝm rozloลพenรญm jasu v zornom poli, ฤiลพe vysokรฝm kontrastom, alebo vyลกลกรญm jasom prostredia pred pozorovanรฝm pozadรญm.
Delenie oslnenia
Podฤพa veฤพkosti sa oslnenie delรญ na:
- psychologickรฉ โ spรดsobuje neprรญjemnรฝ pocit bez nevyhnutnรฉho poลกkodenia zraku;
- fyziologickรฉ โ mรดลพe spรดsobiลฅ trvalรฉ poลกkodenie zraku (tento stav je neprรญpustnรฝ).
Podฤพa druhu sa oslnenie delรญ na:
- absolรบtne โ spรดsobenรฉ veฤพkรฝm jasom. Za dennรฉho svetla spรดsobuje takรฉto oslnenie jas vรคฤลกรญ neลพ asi 200 000 cd/m2, pri umelom osvetlenรญ to bรฝva jas vรคฤลกรญ ako 3โฏ000 cd/m2. Veฤพkรก svietiaca plocha, ktorej jas je vรคฤลกรญ ako 7 500 cd/m2, pรดsobรญ aj za dลa oslnivo (napr. slnkom osvetlenรก biela stena, zasneลพenรฉ pole a pod.). Svietiaci strop nemรก maลฅ vรคฤลกรญ jas ako 1โฏ000โฏcd/m2;
- adaptaฤnรฉ (prechodovรฉ) โ spรดsobenรฉ nรกhlou zmenou adaptaฤnรฉho jasu, ktorej sa zrak nestaฤรญ tak rรฝchlo prispรดsobiลฅ. Stรกva sa to pri nรกhlom prechode pohฤพadu z tmavลกieho prostredia do svetlรฉho. Nรกhla zmena jasu nemรก byลฅ vรคฤลกia ako 1/10. Ak je vรคฤลกia ako 1/100, nastรกva silnรฉ prechodovรฉ oslnenie (spรดsobรญ oslepenie);
- relatรญvne โ spรดsobenรฉ presvetlenรญm sietnice. Obyฤajne vznikรก od svetelnรฝch zdrojov alebo svietidiel, ktorรฝch jas je k adaptaฤnรฉmu jasu prรญliลก veฤพkรฝ. Mรดลพe vลกak vzniknรบลฅ aj nevhodnรฝm rozloลพenรญm jasu v zornom poli;
- zรกvojovรฉ โ spรดsobenรฉ vรคฤลกรญm jasom prostredia pred pozorovanรฝm pozadรญm. Zรกvojovรฉ oslnenie je spรดsobenรฉ naprรญklad osvetlenou zรกclonou, hmlou pred svetlometmi, zrkadlenรญm oblohy v skle a pod.
Podฤพa stupลa pรดsobenia sa oslnenie delรญ na:
- pozorovateฤพnรฉ โ je najniลพลกรญm stupลom oslnenia, vyvolรกva mierne neprรญjemnรฝ pocit;
- ruลกivรฉ โ vyvolรกva neprรญjemnรฝ pocit, priฤom sa nemusรญ zhorลกovaลฅ ฤinnosลฅ zraku, vznikรก tรฝm, ลพe oslลujรบci zdroj upรบtava na seba pozornosลฅ na รบkor miesta, na ktorรฉ by sa mal zrak sรบstrediลฅ;
- obmedzujรบce โ zhorลกuje ฤinnosลฅ zraku, nastรกva pocit neistoty, รบnavy, klesรก pracovnรฝ vรฝkon;
- oslepujรบce โ je takรฉ intenzรญvne, ลพe znemoลพลuje videnie aj urฤitรฝ ฤas po zรกniku prรญฤiny oslnenia, tento stav je veฤพmi nebezpeฤnรฝ.
Smerovosลฅ a tienivosลฅ
Na dosiahnutie poลพadovanรฉho zrakovรฉho vรฝkonu a pohody sa musรญ vytvoriลฅ v mieste รบlohy ฤo najvรคฤลกรญ kontrast medzi kritickรฝm detailom a jeho bezprostrednรฝm okolรญm a v celej miestnosti sprรกvne vnรญmanie trojrozmernรฝch predmetov. To sa dosiahne aj vhodnou smerovosลฅou svetla. Veฤพmi dรดleลพitรฝ je podiel difรบzneho (nesmerovรฉho) a smerovรฉho svetla. Naprรญklad v spรกlni sa uprednostลuje difรบzne osvetlenie, v chodbe smerovanรฉ.
Svetlo mรก dopadaลฅ na miesto รบlohy prevaลพne zฤพava a zhora, ak je to moลพnรฉ, cez ฤพavรฉ rameno pozorovateฤพa.
Farba svetla
Farba svetla a farebnosลฅ povrchov sรบ rovnako dรดleลพitรฉ na vytvorenie vhodnรฝch zrakovรฝch vรฝkonov ako kvantitatรญvne parametre osvetlenia. Na vytvorenie farebnรฉho vnemu je potrebnรก nielen farebnosลฅ danรฉho predmetu, ale zรกroveล musรญ svetlo, ktorรฝm tento predmet osvetฤพujeme, obsahovaลฅ danรบ farbu. Modrรฝ vzor na cibuฤพovom porcelรกne by sme vnรญmali vo svetle sodรญkovej vรฝbojky, ktorej svetlo modrรบ farbu neobsahuje, ako ฤierny. Ani najkrajลกรญ ฤervenรฝ sveter by sme nevnรญmali ako ฤervenรฝ vo svetle, v ktorom by sa ฤervenรก farba nevyskytovala.
Z hฤพadiska farby svetla sa svetelnรฉ zdroje rozdeฤพujรบ na dennรฉ (majรบ vysokรฝ podiel modrej farby โ pรดsobia chladne), biele (sรบ neutrรกlne) a teplobiele (majรบ vysokรฝ podiel ฤervenรฝch farieb v spektre โ pรดsobia povzbudzujรบco).
Na presnรฉ porovnรกvanie farieb volรญme zdroje s Tc = 6 500 K s Ra vรคฤลกรญm ako 90 a osvetlenosลฅou vรคฤลกou ako 1 000 lx. Z hฤพadiska zrakovej pohody sa majรบ v jednej miestnosti pouลพรญvaลฅ zdroje s rovnakou farbou svetla. To neplatรญ vtedy, ak chceme pomocou farby svetla rozdeliลฅ priestor na urฤitรฉ ฤasti.
Farebnรฉ podanie
Farebnรฉ podanie vyjadruje percentuรกlne zastรบpenie vลกetkรฝch farieb v spektre danรฉho svetelnรฉho zdroja. Najlepลกie farebnรฉ podanie majรบ halogรฉnovรฉ ลพiarovky a ลพiarovky, nasledujรบ kvalitnรฉ ลพiarivky, LED, kompaktnรฉ ลพiarivky a halogenidovรฉ vรฝbojky.
Bezpeฤnosลฅ, hospodรกrnosลฅ a รบdrลพba osvetฤพovacรญch zariadenรญ
Osvetฤพovacie zariadenia musia spฤบลaลฅ ustanovenie STN najmรค na รบsekoch ochrany pred nebezpeฤnรฝm dotykovรฝm napรคtรญm, krytia, ochrannรฝch vzdialenostรญ, odolnosti proti poลกkodeniu a pod. Musia spฤบลaลฅ aj podmienky protipoลพiarnych predpisov.
Hospodรกrnosลฅ sa posudzuje v sรบvislosti s minimalizรกciou celkovรฝch nรกkladov (investiฤnรฝch aj prevรกdzkovรฝch). V sรบฤasnosti podliehajรบ budovy energetickej certifikรกcii, ktorej sรบฤasลฅou je aj hodnotenie hospodรกrnosti osvetlenia.
Jednou zo zรกkladnรฝch poลพiadaviek, ktorรบ treba reลกpektovaลฅ pri projektovanรญ osvetฤพovacรญch sรบstav a voฤพbe rozmiestnenia svietidiel, je dobrรฝ prรญstup k svietidlรกm na รบฤely vรฝmeny svetelnรฝch zdrojov, pravidelnรฉho ฤistenia a priebeลพnรฝch oprรกv. รdrลพba musรญ byลฅ plรกnovanรก (ฤistenie svietidiel), ale aj operatรญvna (vรฝmena svetelnรฝch zdrojov a pod.).
Sรบlad, pohoda, estetika
V danom priestore je dรดleลพitรฉ zvoliลฅ sprรกvnu proporcionalitu medzi poลพiadavkami na zrakovรฝ vรฝkon, zrakovรบ pohodu a estetickรบ รบroveล. Do รบvahy treba zobraลฅ aj sรบlad vzhฤพadu svietidla a architektรบry osvetฤพovanรฉho priestoru.
Prรญspevok vznikol s podporou Vedeckej grantovej agentรบry Ministerstva ลกkolstva Slovenskej republiky na zรกklade zmluvy VEGA 1/0988/12 โEnergetickรก hospodรกrnosลฅ osvetlenia v budovรกchโ.
Literatรบra
1. CEN 2012, STN EN 12464-1. Osvetlenie pracovรญsk. ฤasลฅ 1: Vnรบtornรฉ pracoviskรก. Brusel: CEN TC 169 Svetlo a Osvetlenie.
2. CIE 2012. CIE DS 023/E:2012. Characterization of the Performance of Illuminance Meters and Luminance Meters. Vienna: CIE.
3. OSA/AIP, Handbook of Photometry, Edited by Casimer DeCusatis, Chapter 1 (1997).
prof. Ing. Alfonz Smola, PhD., Mgr. Roman Dubniฤka
Foto a obrรกzky: archรญv autorov
Autori pracujรบ v รstave elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.