Hospodárenie s energiou a technická normalizácia

Až 80 % energie spotrebovanej v EÚ pochádza z fosílnych palív, čo vedie k znečisťovaniu životného prostredia a k zmenám klímy. Lepšie a rozumnejšie využitie energie a účinnejšie hospodárenie s ňou sa stalo nevyhnutnosťou pre trvalý rozvoj spoločnosti. Technická normalizácia môže prispieť k plneniu týchto zámerov propagovaním lepšej praxe a poskytnutím nástrojov na tvorbu rozumnej politiky, optimalizáciu inštalácií a systémov a na zvýšenie energetickej účinnosti.

Európska energetická politika
Naliehavosť vytvorenia spoločnej európskej stratégie zameranej na diverzifikáciu energetických zdrojov, znižovanie energetickej náročnosti a úspory energie nadobudla konkrétnu podobu už začiatkom nového milénia, kedy vzniklo niekoľko určujúcich dokumentov:

• Zelená kniha o zaistení energetickej bezpečnosti (2000),
• Zelená kniha o energetickej účinnosti (2005),
• Správa o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu (2006).

Na ne nadviazala známa smernica EP a Rady 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách z apríla 2006, z ktorej vyplynula potreba vytvárania nezávislých a vysoko kvalitných programov energetických auditov. Členské štáty sa v smernici vyzývajú na vypracovanie programov a opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti. Zo smernice sa stal zastrešujúci dokument, ktorý má doplniť a zlepšiť implementáciu existujúcich predpisov EÚ v oblasti energetiky a energetickej účinnosti.

Ešte v tom istom roku sa na úrovni EÚ prijal aj Akčný plán pre energetickú účinnosť (október 2006). Európske snahy v energetickej oblasti vyvrcholili nakoniec na jar v roku 2007, keď Európska rada prijala novú energetickú politiku. V rámci nej sa stanovili dobre známe štyri ambiciózne ciele do roku 2020: zníženie emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšenie energetickej účinnosti o 20 %, zvýšenie podielu obnoviteľnej energie na 20 % a zvýšenie úrovne využívania biopalív v doprave na 10 %.

Normalizácia na úrovni EÚ
V rámci Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) a Európskeho výboru pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) sa vytvorilo niekoľko harmonizovaných noriem, ktoré sa týkali merania spotreby energie domácich spotrebičov a podporovali smernicu EP a Rady 92/75/ES (v roku 2010 nahradenú smernicou EP a Rady 2010/30/EÚ o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch) a vykonávacie smernice. Práce ešte stále pokračujú a pôsobnosť smernice sa rozširuje na ďalšie spotrebiče.

Výsledkom boli veľmi pozitívne skúsenosti – ukázalo sa, aký vplyv mali tieto normy na nákup spotrebičov z hľadiska energetickej náročnosti zariadenia a na rozhodovanie sa zákazníkov z hľadiska energetickej spotreby. Z toho jednoznačne vyplynula potreba ďalšej normalizácie informácií a merania úspor energie, účinnosti a energetických služieb.

Nedostatok normalizovaných nástrojov sa jasne identifikoval ako jedna z hlavných preká­žok, ktoré znemožňujú ďalší pokrok v oblasti hospodárenia s energiou v EÚ. Príkladom môže byť smernica EP a Rady 2005/32/ES o požiadavkách na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu, ktorej realizácia priamo závisí od tvorby noriem a pracovného programu CEN, CENELEC a ETSI (Európsky inštitút pre telekomunikačné normy). Na európskej úrovni bolo preto veľmi dôležité vytvoriť horizontálnu poradnú štruktúru odborníkov CEN a CENELEC, ktorá mala identifikovať potreby normalizácie, analyzovať rôzne iniciatívy, osvedčené postupy či technológie a v neposlednom rade uľahčiť výmenu informácií a koordináciu medzi rôznymi technickými komisiami CEN a CENELEC.

Pracovná skupina pre hospodárenie s energiou
CEN a CENELEC vytvorili v roku 2002 spoločnú pracovnú skupinu Hospodárenie s energiou (Energy Management), ktorá odporúčala vytvoriť Sektorové fórum pre hospodárenie s energiou ako platformu na výmenu informácií medzi zainteresovanými stranami. Zároveň sa vytvorili spoločné pracovné skupiny CEN a CENELEC, ktoré vypracúvajú normy pre systémy energetického manažérstva, aplikácie na energetickú účinnosť, terminológiu, benchmarking využitia energie, audity a výpočty energetickej účinnosti a úspor. Ide o tieto skupiny:

• CEN/CLC JWG 1 – Energetické audity,
• CEN/CLC JWG 2 – Energetické certifikáty a záruka pôvodu,
• CEN/CLC JWG 3 – Hospodárenie s energiou a služby. Všeobecné požiadavky a kvalifikačné postupy;
• CEN/CLC JWG 4 – Výpočet energetickej účinnosti a úspor.

Avizovaná platforma sa nakoniec vytvorila v roku 2006 ako CEN/CENELEC Sektorové fórum pre hospodárenie s energiou (SFEM), ktoré umožní, okrem iného, koordináciu a výmenu informácií medzi technickými orgánmi CEN a CENELEC pracujúcimi na normách z oblasti hospodárenia s energiou. Členovia SFEM pokrývajú tieto oblasti: výroba a konečná spotreba, služby a konzultácie, infraštruktúra domácnosti a budovy, poľnohospodárstvo, lesníctvo a doprava. V rámci fóra sa vytvorilo niekoľko pracovných skupín, ktoré sa zaoberajú možnosťami na normalizačnú prácu v týchto oblastiach:

Energetické certifikáty
Rozlišujú sa: hnedý certifikát na CO₂, zelený na obnoviteľnú energiu a biely na úsporu energie. Výsledkom odporúčania tejto pracovnej skupiny je práca na norme týkajúcej sa certifikácie energie a záruky pôvodu (CEN/CENELEC JWG).
 
Metodológia benchmarkingu (hodnotenie)
Ide o využívanie energie v priemysle a iných subsektoroch. Pracovná skupina ukončila svoju činnosť a predložila konečnú správu v roku 2007. Na základe v nej obsiahnutých odporúčaní začala spoločná pracovná skupina CEN/CENELEC JWG3 pracovať na normách pre benchmarking.
 
Doprava
Oblasť sa zameriava na metódy výpočtu, vyhlásení a protokolov o energetickej účinnosti a environmentálnych parametroch v dopravných sieťach. Táto pracovná skupina predložila svoju záverečnú správu v novembri 2007. Na základe jej odporúčaní sa začali normalizačné práce na normách zameraných na postupy výpočtov, vyhlásenia a protokoly o spotrebe energie a emisií GHG v dopravných službách.
 
Terminológia
Táto pracovná skupina vypracovala technickú správu o terminológii CEN/CLC TR 16103 Hospodárenie s energiou a energetická účinnosť – Slovník termínov, ktorá bola vydaná v roku 2010.
 
Energetické audity
Výsledkom práce tejto pracovnej skupiny bolo vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny CEN/CENELEC JWG1 Energetické audity.
 
Zachytávanie a úschova uhlíka
Pracovná skupina má za úlohu preskúmať priority a možnú potrebu noriem v tejto oblasti.
 
Súčasný stav normalizačných projektov
Ako sa vyvíjajú normalizačné projekty v pracovných skupinách CEN/CENELEC?

• V júli 2009 vydali CEN a CENELEC normu EN 16001: 2009 Systémy energetického manažmentu. Požiadavky s návodom na použitie. Táto norma sa už čoskoro nahradí v celom rozsahu novou medzinárodnou normou STN EN ISO 50001: 2012 Systémy energetického manažérstva. Požiadavky s návodom na používanie. Dokument, ktorý bude mať celosvetovú pôsobnosť, vychádza z pôvodnej normy, je však čiastočne zjednodušený a svojou štruktúrou sa viac prispôsobuje iným normám z oblasti systémov manažérstva, napríklad manažérstva kvality či environmentálneho manažérstva. Podľa dostupných informácií by mal normu publikovať SÚTN v máji 2012 v dvojjazyčnej verzii.
• Pracovná skupina JWG 1 pracuje v súčasnosti na európskej norme EN 16247-1 Energetické audity. Všeobecné požiadavky. Hlasovanie sa očakáva 24. marca 2012.
• Pracovná skupina JWG 2 má rozpracované dva projekty zamerané na garantovanie pôvodu elektrickej energie, pričom pôvodný samostatný projekt na úrovni CENELEC sa po vytvorení spoločnej JWG s CEN zastavil. Spoločný návrh normy je v etape verejného pripomienkovania.
• Pracovná skupina JWG 3 vydala už tri normy pre systémy energetického manažérstva a služby a pracuje na dokumente pre benchmarking. Návrh je v etape verejného pripomienkovania.
• Pracovná skupina JWG 4 má rozpracovanú normu EN 16212 na výpočty energetickej účinnosti, úspor a spotreby energie. Hlasovanie o konečnom návrhu sa očakáva 13. apríla 2012.

Normy na Slovensku
Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN) vydal v rokoch 2004 až 2008 celý súbor noriem súvisiacich so smernicou o energetickej hospodárnosti budov 2002/91/ES (vydaná je už jej revidovaná verzia 2010/31/ES), časť z nich v prvej etape oznámením na priame používanie a neskôr, po spracovaní prekladu, aj prekladom. Citácie týchto noriem sa uvádzali (pod čiarou) vo vykonávacích vyhláškach k zákonu č. 555/2005 Z. z. – pôvodne vyhláška MVaRR SR č. 625/2006 Z. z., ktorú nahradila vyhláška MVaRR SR č. 311/2009 Z. z. Kompletný stav preberania noriem k 1. augustu 2010 (zatiaľ stále platný) sme uviedli v TZB Haustechnik č. 4/2010. V tab. 1 a tab. 2 tohto článku uvádzame niektoré ďalšie normy, ktoré sa prijali od tohto dátumu na úseku obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň, ako vyplýva z vyššie uvedeného stavu normalizačných projektov, ďalšie viaceré normy by sa mali prijať v dohľadnom čase, už v prvom polroku 2012. 

Tab. 1 Niektoré publikované normy na tuhé biopalivá  a tuhé  alternatívne  palivá  STN EN 14588 Tuhé biopalivá. Terminológia, definície a opis (65 7401) Dátum vydania: 1. 6. 2011 Spôsob prevzatia: prekladom Súbor STN EN 14961 Tuhé biopalivá. Špecifikácie a triedy palív (65 7403) určuje triedy kvality paliva a špecifikácie tuhých biopalív. Pozostáva zo šiestich častí. Časť 1: Všeobecné požiadavky. Dátum vydania: 1. 9. 2010 (SK) Časť 2: Drevné pelety na nepriemyselné používanie. Dátum vydania: 1. 12. 2011 Časť 3: Drevné brikety na nepriemyselné používanie. Dátum vydania: 1. 12. 2011 Časť 4: Drevné štiepky na nepriemyselné používanie. Dátum vydania: 1. 12. 2011 Časť 5: Palivové drevo na nepriemyselné používanie. Dátum vydania: 1. 9. 2011 Spôsob prevzatia: prekladom Časť 6: Nedrevné pelety na nepriemyselné používanie (pripravuje sa vydanie oznámením vo vestníku) STN EN 15296 Tuhé biopalivá. Prepočet výsledkov analýz z jedného stavu na iný stav (65 7414) Dátum vydania: 1. 8. 2011 Spôsob prevzatia: prekladom STN EN 15234-1 Tuhé biopalivá. Zabezpečovanie kvality paliva. Časť 1: Všeobecné požiadavky (65 7419) Dátum vydania: 1. 11. 2011 Spôsob prevzatia: prekladom Časti 2 až 6 budú zavedené oznámením vo vestníku. TNI CEN/TR 15569 Tuhé biopalivá. Odporúčania na systém zabezpečovania kvality (65 7402)  Dátum vydania: 1. 10. 2009 Spôsob prevzatia: oznámením vo vestníku STN EN 15357 Tuhé alternatívne palivá. Terminológia, definície a opis (65 7501) Dátum vydania: 1. 12. 2011 Spôsob prevzatia: prekladom STN EN 15358 Tuhé alternatívne palivá. Systémy manažérstva kvality. Špeciálne požiadavky na ich aplikáciu pri výrobe tuhých alternatívnych palív (65 7503) Dátum vydania: 1. 9. 2011 Spôsob prevzatia: prevzatie oznámením vo vestníku STN EN 15359 Tuhé alternatívne palivá. Špecifikácie a triedy Pripravuje sa prevzatie normy EN 15359: 2011 najskôr oznámením vo vestníku, prevzatie prekladom sa očakáva do konca roka 2012.

Technická normalizácia na úseku OZE
Tuhé biopalivá a tuhé alternatívne palivá
Technická normalizácia v tejto oblasti sa uskutočňuje v rámci pracovného programu európskej technickej komisie CEN/TC 335 Tuhé biopalivá a CEN/TC 343 Tuhé alternatívne palivá. V SR sa tuhým biopalivám venuje SK 2 Tuhé biopalivá a tuhé alternatívne pri TK 50 Ropa, plynné a kvapalné palivá, ostatné výrobky z ropy a palivá z obnoviteľných zdrojov. Publikované normy sú uvedené v tab. 1. Pripravujú sa normy:

• prEN 16126 Tuhé biopalivá. Stanovenie distribúcie veľkosti dezintegrovaných peliet,
• prEN 16127 Tuhé biopalivá. Stanovenie dĺžky a priemeru peliet a valcových brikiet,
• prEN 15415-2 Tuhé alternatívne palivá. Stanovenie distribúcie veľkosti častíc. Časť 2: Metóda maximálnej projektovanej dĺžky (manuálna) pre veľkorozmerové častice,
• prEN 15412-3 Tuhé alternatívne palivá. Stanovenie distribúcie veľkosti častíc. Časť 3: Metóda analýzy obrazu pre veľké častice.

Tieto normy sa prevezmú oznámením vo vestníku.

Tab. 2 Publikované normy z oblasti využívania solárnej energie STN EN 13203-3 Spotrebiče na prípravu teplej úžitkovej vody pre domácnosť spaľujúce plynné palivo pripojené na solárne panely. Spotrebiče s tepelným príkonom najviac 70 kW a s objemom úžitkovej vody najviac 500 l. Časť 3: Posudzovanie spotreby energie Dátum vydania: 1. 3. 2011 Spôsob prevzatia: prekladom STN EN 12975-1+A1 Tepelné solárne systémy a komponenty. Solárne kolektory. Časť 1: Všeobecné požiadavky (Konsolidovaný text) Dátum vydania: 1. 4. 2011 Spôsob prevzatia: prekladom STN EN 12976-1 Tepelné solárne systémy a komponenty. Priemyselne vyrábané systémy. Časť 1: Všeobecné požiadavky Dátum vydania: 1. 9. 2006 Spôsob prevzatia: prekladom STN P CEN/TS 12977-1 Tepelné solárne systémy a komponenty. Zákazkovo stavané systémy. Časť 1: Všeobecné požiadavky na solárne ohrievače vody a kombinované systémy Dátum vydania: 1. 12. 2011 Spôsob prevzatia: prevzatie oznámením vo vestníku STN P CEN/TS 12977-2 Tepelné solárne systémy a komponenty. Zákazkovo stavané systémy. Časť 2: Metódy skúšania solárnych ohrievačov vody a kombinovaných systémov Dátum vydania: 1. 12. 2011 Spôsob prevzatia: prevzatie oznámením vo vestníku STN EN 12977-3 Tepelné solárne systémy a komponenty. Zákazkovo stavané systémy. Časť 3: Skúšobné metódy výkonových charakteristík zdrojov solárnych ohrievačov vody. Dátum vydania: 1. 2. 2009 Spôsob prevzatia: prevzatie oznámením vo vestníku STN P CEN/TS 12977-4 Tepelné solárne systémy a komponenty. Zákazkovo stavané systémy. Časť 4: Metódy skúšania výkonnosti solárnych ohrievačov vody a kombinovaných systémov Dátum vydania: 1. 12. 2011 Spôsob prevzatia: prevzatie oznámením vo vestníku STN P CEN/TS 12977-5 Tepelné solárne systémy a komponenty. Zákazkovo stavané systémy. Časť 5: Metódy skúšania výkonnosti regulačných zariadení Dátum vydania: 1. 12. 2011 Spôsob prevzatia: prevzatie oznámením vo vestníku

Solárna energia
Normy súvisiace s používaním solárnej energie boli spracované v CEN/TC 109 Kotly ústredného kúrenia na plynné palivá a CEN/TC 312 Tepelné solárne systémy a komponenty. Bližšie sú uvedené v tab. 2.

Ing. Andrej Svatík, CSc., Ing. Henrieta Tölgyessyová, Ing. Eva Marsová
Foto: JAGA

A. Svatík je vedúcim oddelenia medzinárodnej spolupráce, plánu, metodiky a kontroly Slovenského ústavu technickej normalizácie.

H. Tölgyessyová pôsobí ako vedúca oddelenia stavebníctva a dopravy tohto ústavu a E. Marsová pracuje ako odborná referentka na oddelení chémie, životného prostredia a prierezových činností.

Pri spracovaní článku autori využili dokumenty CEN a CENELEC.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.