Hygienické predpisy pre domové rozvodné systémy: Zdravotná bezpečnosť pitnej vody

V roku 2023 vstúpili na Slovensku v oblasti pitnej vody do platnosti nové právne predpisy. Jednou z najvýznamnejších zmien, ktorú priniesli, je zavedenie povinného uplatňovania manažmentu rizík vo všetkých častiach dodávateľského reťazca.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

V súvislosti s implementáciou smernice EP a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/2184“) boli ustanovené nové požiadavky, ktorých cieľom je zvýšiť zdravotnú bezpečnosť pitnej vody a zlepšiť prístup k pitnej vode pre celú populáciu bez rozdielu. Príspevok obsahuje prehľad požiadaviek hygienických predpisov so zameraním na domové rozvodné systémy.

Nové hygienické predpisy vstúpili do platnosti v dvoch termínoch:

• 12. január 2023 – novela zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) a
• 1. apríla 2023 – vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 91/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodných systémov (ďalej len „vyhláška MZ SR č. 91/2023 Z. z.“).

Predpismi sa zaviedol nový rámec kontroly dodávok vody založený na manažmente rizík už od plôch povodia pre odber a zachytávanie surovej vody na výrobu pitnej vody cez jej úpravu, akumuláciu a distribúciu až po miesto používania pitnej vody vo verejnom alebo v súkromnom objekte/priestore „na vodovodnom kohútiku“.

Ide o obdobu holistického a proaktívneho prístupu predchádzania rizikám kontrolou kritických bodov, ktorý sa uplatňuje v potravinárskych podnikoch ako tzv. HACCP (Hazard Analysis and Critical Control Points/Systém kontrolných kritických bodov). Manažment rizík pri dodávaní pitnej vody bol ustanovený ako systematický proces, ktorý pozostáva z troch častí, a to manažmentu rizík

1. 1. v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu,
   2. systému zásobovania pitnou vodou,
   3. domových rozvodných systémov.

Kým doteraz sa pri dodávaní pitnej vody zo strany dodávateľov pitnej vody, ako aj dozorných orgánov venovala pozornosť najmä kontrole samotného systému zásobovania, nový prístup sa zaoberá už územím ovplyvňujúcim tvorbu zásob podzemnej alebo povrchovej vody.

Územia, ktoré môžu už v prvom kroku ovplyvniť kvalitu pitnej vody, sú označené ako plochy povodia pre miesta odberu. Proces manažmentu rizík v plochách povodia riadi a podklady na vykonanie manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia SR.

Tento manažment rizík musí byť vypracovaný a pre dodávateľov pitnej vody k dispozícii v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2020/2184 do 12. júla 2027. Jeho výsledky musia byť zohľadnené v manažmente rizík systému zásobovania pitnou vodou.

Manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou sú povinní vypracovať dodávatelia pitnej vody. Tí sú povinní predložiť ho do 12. júla 2028 ako dokument na schválenie príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“).

Od povinností sú oslobodení tí dodávatelia pitnej vody, ktorí zásobujú menej ako 500 osôb alebo dodávajú menej ako 100 m³ pitnej vody za deň. Poslednou časťou pri dodávaní pitnej vody spotrebiteľom je manažment rizík domových rozvodných systémov, pre ktorý bol stanovený termín vypracovania do 12. januára 2029.

Manažment rizík a jeho princípy

Manažment rizík je vo všeobecnosti systematický proces zahŕňajúci analýzu rizík, ich posúdenie, vyhodnotenie a riadenie. V analýze rizík je nutné identifikovať nebezpečenstvá a nebezpečné udalosti, určiť pravdepodobnosť výskytu týchto udalostí a závažnosť ich nežiaducich následkov.

Nebezpečenstvom môže byť biologický, chemický, fyzikálny alebo rádiologický faktor, ktorý sa nachádza vo vode, alebo iný faktor (napr. nedostatok vody), ktorý môže ohroziť ľudské zdravie. Nebezpečnou je udalosť, ktorou sa nebezpečenstvo dostáva do systému zásobovania pitnou vodou alebo pri ktorej sa takéto nebezpečenstvo nedarí zo systému zásobovania odstrániť.

V rámci posúdenia a vyhodnotenia rizík sa určuje ich miera. Rizikom je vzájomný vzťah medzi pravdepodobnosťou výskytu nebezpečnej udalosti so škodlivým účinkom na človeka v dôsledku expozície nebezpečenstvu a závažnosťou následku. Miera rizika predstavuje súčin pravdepodobnosti výskytu nebezpečnej udalosti a závažnosti jej následku.

Miesta, pri ktorých bol na základe miery rizika určený neprijateľný stupeň rizika, predstavujú kritické kontrolné body. Práve na uvedené body sa v systéme musí sústrediť pozornosť a má v nich prebiehať kontrola účinnosti prijímaných nápravných opatrení.

Prijímanie, zavádzanie a kontrola opatrení na zmiernenie alebo odstránenie neprijateľných rizík, označované ako riadenie rizík, je posledným stupňom procesu manažmentu rizík.

Platné právne predpisy ustanovujú základné princípy jednotlivých častí manažmentu rizík. Podrobnejší postup, resp. návod poskytujú iba pre manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou, kde možno použiť metodiku podľa prílohy č. 3 vyhlášky MZ SR č. 91/2023 Z. z., alebo sa pripúšťa použitie inej porovnateľnej a vhodnej metodiky. Postup na vypracovanie manažmentu rizík domových rozvodných systémov národné predpisy aktuálne neuvádzajú.

Podľa citovanej vyhlášky sa však má tento manažment vypracovať ako dokument, v ktorom sa analyzujú, posudzujú a vyhodnocujú riziká domového rozvodného systému, najmä v prioritných priestoroch, a na základe výsledku sa navrhujú opatrenia na zmiernenie alebo odstránenie neprijateľných rizík.

Domový rozvodný systém a prioritný priestor

Podľa zákona č. 355/2007 Z. z. predstavujú domový rozvodný systém potrubia, armatúry a zariadenia bežne slúžiace na ľudskú spotrebu, ktoré sú nainštalované medzi vodovodným kohútikom a rozvodnou vodovodnou sieťou dodávateľa pitnej vody. Takýmto spôsobom zadefinovala pojem smernica (EÚ) 2020/2184, ktorá súčasne zaviedla aj pojem „prioritné priestory“.

Za tie sa považujú veľké priestory využívané verejnosťou (mimo domácností) s veľkým množstvom používateľov, v ktorých môžu byť spotrebitelia potenciálne vystavení možným rizikám z vody. Členským krajinám Európskej únie sa ponechala možnosť, aby si na národnej úrovni určili na základe miestnych podmienok, ktoré priestory k nim zaradia.

Nové povinnosti v súvislosti s domovými rozvodnými systémami a prioritnými priestormi boli zavedené najmä v súvislosti s narastajúcim výskytom ochorení legionelóz, ktoré predstavujú v Európskej únii spomedzi všetkých ochorení, kde je faktorom prenosu voda, najväčšiu záťaž zdravotníckeho systému.

Legionelóza je ochorenie prenášané patogénnymi baktériami rodu Legionella, ktoré sa vyskytujú vo vodnom prostredí. Baktérie sa rozmnožujú najmä pri nesprávnej údržbe domových rozvodných systémov. Zdravotné riziko môžu predstavovať najmä pre staršie osoby a osoby s oslabenou imunitou.

Na Slovensku boli v § 7 vyhlášky MZ SR č. 91/2023 Z. z. určené ako prioritné priestory s ohľadom na možné riziká v súvislosti s baktériami rodu Legionella a vo vzťahu k olovu tieto priestory:

• z hľadiska rizika prítomnosti olova v pitnej vode zariadenia pre deti a mládež, zariadenia spoločného stravovania, zariadenia sociálnych služieb poskytujúce sociálnu službu pobytovou formou a zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
• z hľadiska rizika prítomnosti baktérií rodu Legionella v pitnej vode zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, zdravotnícke zariadenia pre zubnolekársku starostlivosť, zariadenia sociálnych služieb poskytujúce sociálnu službu pobytovou formou, ubytovacie zariadenia a umelé kúpaliská.

Manažment rizík domových rozvodných systémov

Domové rozvodné systémy a ich manažment sú často označované zo strany laickej, ale aj odbornej verejnosti za novinku v našich národných predpisoch. O úplnej novinke však nemožno hovoriť, pretože povinnosť zaistiť zdravotne bezpečnú pitnú vodu v tejto časti „dodávky vody spotrebiteľom“ bola v zákone č. 355/2007 Z. z. ustanovená už od roku 2017.

Povinnosť sa týkala vlastníkov bytových budov a nebytových budov, spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, fyzických a právnických osôb, ktoré na základe zmluvy vykonávajú správu bytovej alebo nebytovej budovy. Všetky tieto subjekty boli povinné zabezpečiť, aby „domový rozvodný systém pitnej vody od miesta pripojenia pitnej vody od dodávateľa po miesto odberu pitnej vody nepriaznivo neovplyvňoval kvalitu pitnej vody“.

A v prípade, ak už kvalita pitnej vody bola domovým rozvodným systémom nepriaznivo ovplyvnená, boli povinní bezodkladne zabezpečiť opatrenia na obnovenie kvality pitnej vody a informovať o situácii dotknutých obyvateľov. Súčasťou informácií boli opatrenia, ktoré musia obyvatelia prijať, aby nedošlo k ohrozeniu ich zdravia. Uvedené znenie zákona je možno veľmi zjednodušene považovať za „predstupeň“ súčasnej požiadavky na manažment rizík domových rozvodných systémov.

Podľa aktuálne platného znenia zákona č. 355/2007 Z. z. má manažment rizík domových rozvodných systémov pozostávať:

• zo všeobecnej analýzy možných rizík domových rozvodných systémov a z použitých výrobkov a materiálov a ich vplyvu na kvalitu pitnej vody z vodovodných kohútikov a
• z monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody v domových rozvodných systémoch, najmä v prioritných priestoroch.

Hlavným cieľom prijatia nových právnych predpisov bolo zabezpečiť v termíne do 12. januára 2023 plnú transpozíciu novej európskej legislatívy do právneho systému SR. Smernica (EÚ) 2020/2184, ktorá na európskej úrovni nadobudla platnosť po viac ako 20 rokoch od prijatia predchádzajúcej smernice, určila napriek pripomienkam viacerých krajín vrátane Slovenska za transpozičné obdobie iba dva roky.

To poskytlo len obmedzený priestor na detailnejšie rozpracovanie niektorých tém vzhľadom na rozšírenie rozsahu pôsobnosti minulej smernice o veľký počet nových povinností, ako aj navýšenie počtu dotknutých zodpovedných subjektov.

Medzi oblasti, pri ktorých sa nové predpisy zamerali takmer výlučne na transpozíciu požiadaviek smernice (EÚ) 2020/2184, patria domové rozvodné systémy. Súvisí to nielen s nedostatkom skúseností v tejto oblasti, ale tiež s pomerne dostatočne dlhým prechodným obdobím (do 12. januára 2029), ktoré predpisy stanovili na vypracovanie manažmentu rizík domových rozvodných systémov. Toto obdobie vytvorilo dostatočný časový priestor na podrobnejšie rozpracovania a prijatie postupov.

Základným a nevyhnutným predpokladom na vypracovanie správnych postupov a metodiky je však získanie informácií a prehľadu v tejto oblasti. Preto bolo navrhnuté vypracovať v prvom kroku na národnej úrovni všeobecnú analýzu možných rizík domových rozvodných systémov a použitých výrobkov a materiálov a ich vplyvu na kvalitu pitnej vody z vodovodných kohútikov, z ktorej by bolo možné čerpať pri návrhu metodiky a požiadaviek pre manažment rizík domových rozvodných systémov. Analýza, ktorú zabezpečuje

Úrad verejného zdravotníctva SR (ďalej len „ÚVZ SR“), má ďalej overiť, či boli prioritné priestory určené správne, prípadne posúdiť ďalšie priestory z hľadiska potreby ich zaradenia k prioritným (ak sa zistí možné riziko ohrozenia zdravia). S aktivitami v tejto oblasti začali orgány verejného zdravotníctva už v roku 2019.

Aktivity v súvislosti so všeobecnou analýzou domových rozvodných systémov

Projekt overenia kvality materiálov, ktoré prichádzajú do styku s pitnou vodou

ÚVZ SR v spolupráci s RÚVZ v SR a Národným referenčným laboratóriom pre materiály určené na styk s pitnou vodou pri RÚVZ so sídlom v Poprade (ďalej len „NRC pri RÚVZ Poprad“) realizoval v rokoch 2019 až 2022 projekt „Overenie kvality materiálov, ktoré prichádzajú do styku s pitnou vodou“.

Jeho cieľom bolo získať prehľad o výrobkoch, ktoré sa na Slovensku používajú ako výrobky určené pre styk s pitnou vodou, a o dokladoch, ktorými sa preukazuje ich vhodnosť pre styk s pitnou vodou.

Do projektu sa zapojilo 21 RÚVZ, ktoré v rámci kolaudácií skontrolovali spolu 729 výrobkov v 290 objektoch. Kontrola overila priaznivú situáciu na trhu v oblasti výrobkov určených na styk s pitnou vodou a prioritné používanie materiálov a výrobkov spĺňajúcich požiadavky § 18 zákona č. 355/2007 Z. z. Dokumentácia k výrobkom bola predložená v 94 % (685 výrobkov), pričom v 93 % (679 výrobkov) išlo o výrobky s pôvodom z krajín EÚ.

Monitoring baktérií rodu Legionella v životnom prostredí

V apríli 2020 sa začal v gestorstve ÚVZ SR projekt „Monitoring baktérií rodu Legionella v životnom prostredí“, v rámci ktorého sa prostredníctvom RÚVZ v SR realizovala od októbra 2020 do júna 2021 prvá etapa s názvom „Zmapovanie prítomnosti baktérií rodu Legionella v zariadeniach sociálnych služieb“.

V prvom kole odberov vody bola z 398 odobratých vzoriek stanovená prítomnosť baktérií rodu Legionella v 75 prípadoch (vo viac ako polovici prípadov išlo o teplú vodu). Po vykonaní nápravných opatrení od októbra 2021 do júna 2022 prebehlo 2. kolo odberov, kde došlo k poklesu pozitívnych nálezov na polovicu.

Koncom roka 2023 sa začala opäť v spolupráci s RÚVZ v SR realizovať druhá etapa projektu „Zmapovanie prítomnosti baktérií rodu Legionella v ubytovacích zariadeniach služieb pre cestovný ruch“.

Na monitoring sa vytypovalo 48 ubytovacích zariadení. Úloha je primárne zameraná na zariadenia s pobytom rizikových skupín osôb alebo osôb s oslabenou imunitou, preto boli vybrané najmä tieto typy ubytovacích zariadení: azylové domy, ubytovne pre ľudí bez domova, ubytovne pre robotníkov, internáty, menšie a staršie penzióny, resp. hotely, kde je zvýšený predpoklad výskytu baktérií rodu Legionella. Výsledky druhej etapy projektu sa aktuálne vyhodnocujú.

Vznik nového špecializovaného pracoviska

Vo februári 2023 bolo na RÚVZ Poprad v súvislosti s novými požiadavkami smernice (EÚ) 2020/2184 zriadené nové špecializované pracovisko Národné referenčné centrum pre materiály, výrobky a filtračné médiá určené na styk s pitnou vodou a chemické látky na úpravu vody, ktoré hodnotí a testuje ich zdravotnú bezpečnosť.

Okrem uvedenej činnosti jeho pracovníci na základe národnej nominácie spolupracujú v rámci pracovných skupín pri tvorbe delegovaných aktov vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2020/2184.Pracovisko sa tiež podieľa na ich transpozícii do slovenskej národnej legislatívy a implementovaní požiadaviek do praxe.

Príprava nového projektu

Do konca roku 2024 plánujú orgány verejného zdravotníctva pripraviť nový projekt, ktorého cieľom bude zmonitorovať prítomnosť olova v pitnej vode so zameraním na určené prioritné priestory.

Záver

K najbližším cieľom orgánov verejného zdravotníctva patrí spracovanie výsledkov vyššie uvedených aktivít a určenie postupu a jednotlivých krokov (vrátane ich obsahu) pri vypracovaní manažmentu rizík domových rozvodných systémov pre jednotlivé typy prioritných priestorov v našich podmienkach. ÚVZ SR sa okrem toho aktívne zaoberá pripomienkami, ktoré doteraz zaznamenal k novej legislatíve, a pracuje na návrhu precizovania požiadaviek právnych predpisov v súvislosti s domovými rozvodnými systémami.

Na základe potreby vzájomného vyjasnenia terminológie a komunikácie s ďalšími odborníkmi v tejto oblasti navrhuje vytvorenie tzv. Slovníka pojmov, ktorý by obsahoval najčastejšie pojmy a ich výklad z hygienického aj technického hľadiska (obdobný slovník bol vytvorený aj pre oblasť systému zásobovania pitnou vodou).

Aj keď je ukončenie prechodného obdobia na zavedenie požiadaviek smernice (EÚ) 2020/2184 pre domové rozvodné systémy ešte ďaleko, je nevyhnutné venovať sa problematike na odbornej úrovni. Do 12. januára 2029 je totiž Slovenská republika povinná poskytnúť prístup k informáciám o manažmente rizík z domových rozvodných systémov Európskej komisii, Európskej environmentálnej agentúre a Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb.

Informácie majú zahŕňať výsledky monitorovania domových rozvodných systémov v prioritných priestoroch a informácie o opatreniach prijatých na odstránenie a zníženie rizika z uvedených systémov vrátane informácií o vykonávaní opatrení na odstránenie komponentov z olova. V nasledujúcich rokoch bude potrebné informácie aktualizovať najmenej raz za šesť rokov.

Príspevok bol publikovaný na konferencii Sanhyga 2024. Organizátorom podujatia a zároveň vydavateľom zborníka je Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia.

TEXT: RNDr. Zuzana Valovičová, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
FOTO: iStock.com

Článok bol uverejnený v časopise TZB 5/2024