Individuรกlne dynamickรฉ riadenie osvetlenia
Galรฉria(7)

Individuรกlne dynamickรฉ riadenie osvetlenia

Partneri sekcie:

Osvetlenie tvorรญ vรฝznamnรบ zloลพku vnรบtornรฉho prostredia aย mรดลพe vรฝrazne prispieลฅ kย spokojnosti osรดb pri pobyteยญ vย ลˆom. Sย rastรบcim potenciรกlom regulรกcie osvetlenia narastรก aj vรฝznam moลพnosti reลกpektovaลฅ voฤพbu uลพรญvateฤพa aย umoลพniลฅยญ mu aktรญvne sa podieฤพaลฅ na riadenรญ svetelnรฝch podmienok podฤพa vykonรกvanej ฤinnosti aย jeho osobnรฝch preferenciรญ. Akรฉ sรบ moลพnosti vyuลพitia dynamickรฉho riadenia osvetlenia na zlepลกenie spokojnosti uลพรญvateฤพov?


Cieฤพom prezentovanej ลกtรบdie bolo zistiลฅ preferencie pri individuรกlnom riadenรญ vย dynamickom osvetlenรญ aย moลพnosti dosiahnutia energetickรฝch รบspor vย priestore sย dennรฝm svetlom. Dynamika vย ลกtรบdii spoฤรญvala vย premennej intenzite osvetlenia aย korelovanej teplote chromatickosti (CCT) vย kombinรกcii sย umelรฝm aย dennรฝm osvetlenรญm. Testovanรฉ osoby vykonรกvali jeden deลˆ kancelรกrsku prรกcu vย prostredรญ predstavujรบcom kancelรกriu.

Kaลพdรบ polhodinu boli vyzvanรฉ, aby pouลพili tlmiฤe svetla na zmenu svetelnรฝch podmienok podฤพa svojich potrieb. Merala sa intenzita osvetlenia, jas, CCT aย spotreba energie; spokojnosลฅ osรดb sa hodnotila dotaznรญkmi.

Teplota chromatickosti zdroja osvetlenia
Niekedy sa oznaฤuje aj ako farebnรก teplota; je to teplota (K), ktorรก zodpovedรก teplote absolรบtne ฤierneho telesa vyลพarujรบceho svetlo rovnakej farby (rovnakรฉho spektrรกlneho zloลพenia) ako tento zdroj. Inak povedanรฉ, svetlo urฤitej farebnej teploty mรก farbu tepelnรฉho ลพiarenia vydรกvanรฉho ฤiernym telesom zahriatym na tรบto teplotu.

Farbu vysielanรบ zdrojom takmer bieleho svetla moลพno oznaฤovaลฅ podฤพa jej korelovanej teploty chromatickosti (CCT). Kaลพdรฝ typ svetelnรฉho zdroja mรก ลกpecifickรบ korelovanรบ teplotu chromatickosti (K), ktorรก sa oznaฤuje ako teplรก, stredne chladnรก aย studenรก.

Intenzita osvetlenia aย jej vplyv na ฤloveka
Intenzita osvetlenia ovplyvลˆuje ฤพudรญ rozliฤnรฝmi spรดsobmi aย jej vรฝznam narastรก vย situรกciรกch, keฤ je nevyhnutnรฉ dodrลพaลฅ konkrรฉtne svetelnรฉ podmienky [1]. Tenner aย kol. zistili, ลพe ฤพudia majรบ urฤitรฉ problรฉmy rozhodnรบลฅ sa, akรฉ sรบ ich preferencie tรฝkajรบce sa osvetlenia [2]. Boyce aย kol. zase ukรกzali, ลพe urฤitรก moลพnosลฅ indiviยญduรกlneho riadenia osvetlenia viedla kย udrลพaniu motivรกcie aย ฤulosti pracovnรญkov vย kancelรกrii poฤas pracovnรฉho dลˆa [3]. Vรฝskum Kneza aย kol. viedol kย zisteniu, ลพe CCT umelรฉho osvetlenia mรดลพe ovplyvลˆovaลฅ nรกladu osรดb [4], [5]. Verderber aย Leather doloลพili, ลพe oknรก aย vรฝhฤพad von sรบ pre nich dรดleลพitรฉ [6], [7]. Christofsen aย kol. zistili, ลพe spokojnosลฅ sย vรฝhฤพadom zย kancelรกrie bola vyลกลกia pri vรฝhฤพade na prรญrodnรบ scenรฉriu neลพ pri pohฤพade na krajinu vytvorenรบ ฤlovekom [8]. Kaplan doloลพil, ลพe vรฝhฤพad zย okna do vonkajลกieho prostredia ovplyvลˆuje spokojnosลฅ aย pocit pohody [9].

Kombinรกciou poznatkov, ลพe ฤพudia vnรญmajรบ intenzitu osvetlenia aย CCT rozliฤne aย oceลˆujรบ vรฝhฤพad do vonkajลกieho prostredia, moลพno dรดjsลฅ kย zรกveru, ลพe istรก miera individuรกlneho riadenia osvetlenia je pre nรกs podstatnรก. Riadenie osvetlenia sa mรดลพe navyลกe vyuลพiลฅ na dosiahnutie energetickรฝch รบspor [10]. Hlavnรฝm cieฤพom ลกtรบdie bolo nรกjsลฅ sรบvislosลฅ medzi tรฝmito jednotlivรฝmi aspektmi umoลพnenรญm individuรกlneho ovlรกdania intenzity osvetlenia aย CCT za prispenia dennรฉho svetla aย hodnotenie spotreby energie poฤas experimentu. Hypotรฉza bola, ลพe pri zabezpeฤenรญ dennรฉho svetla spolu sย umelรฝm osvetlenรญm sa dosiahnu energetickรฉ รบspory aย prvky regulรกcie nebudรบ pouลพitรฉ na udrลพanie konลกtantnej intenzity osvetlenia na pracovnom mieste.

Merania
Testovacia miestnosลฅ
Experiment sa uskutoฤnil vย laboratรณriu Inลกtitรบtu na vรฝskum budov (SBI) vย Dรกnsku. Vย laboratรณriu (obr. 1) sa nachรกdzajรบ dve identickรฉ susediace testovacie miestnosti sย rozmermi 3,5 ร— 6 ร— 3 m. Fasรกda je otoฤenรก na juhojuhovรฝchod (7โ€‰ยฐ odklonenรก od juhu), priฤom zasklenie zaberรก 44โ€‰% plochy steny. Oknรก sรบ ลกirokรฉ 3,5โ€‰m aย vysokรฉ 1,4โ€‰m, parapet je vo vรฝลกke 0,78 m. Oknรก vย oboch kancelรกriรกch majรบ dvojitรฉ zasklenie zย beลพnรฉho ฤรญreho skla sย priepustnosลฅou svetla 72 %. Biele ลพalรบzie (80โ€‰mm, typ RAL 9016) sa vย oboch miestnostiach simultรกnne ovlรกdali tak, aby nedochรกdzalo kย oslneniu. Merania prebiehali vย obdobรญ od 20. 12. 2006 do 19. 3. 2007. Jedna miestnosลฅ sa pouลพila na testovanie osรดb (miestnosลฅ A), vย druhej miestnosti bolo zรกzemie na meracie prรญstroje aย pomocnรฉ zariadenia (miestnosลฅ B).

Vย kaลพdej miestnosti bolo zariadenie iba pre jednu osobu โ€“ stรดl umiestnenรฝ kolmo na okno so 17-palcovรฝm LCD monitorom. Vย tab. 1 sรบ opรญsanรฉ pouลพitรฉ materiรกly aย ich odrazivosลฅ. Osoby sedeli pribliลพne 4โ€‰m od okna. Miestnosลฅ B sa odliลกovala iba prรญdavnรฝm fotometrickรฝm meracรญm zariadenรญm aย tieลพ umiestnenรญm pracovnรฉho stola, ktorรฝ sa nachรกdzal vย zadnej ฤasti miestnosti. Toto usporiadanie umoลพnilo zรญskaลฅ detailnรฉ informรกcie oย osvetlenรญ.

Tab. 1: Materiรกly vย testovacej miestnosti aย ich odrazivosลฅ

Systรฉm umelรฉho osvetlenia bol identickรฝ vย oboch kancelรกriรกch. Tvorili ho tri svietidlรก Philips Savio (266 ร— 1ย 259โ€‰mm), montovanรฉ priamo do stropu. Kaลพdรฉ svietidlo obsahovalo tri lampy ovlรกdanรฉ elektronickรฝm tlmenรญm, ktorรฉ zabezpeฤoval komerฤnรฝ regulรกtor MultiDim. Na nastavenie osvetlenia mali ฤพudia kย dispozรญcii diaฤพkovรฉ ovlรกdanie umiestnenรฉ na stole vย miestnosti A. Ovlรกdanรญm zย miestnosti Aย sa zรกroveลˆ nastavovalo aj osvetlenie vย miestnosti B. Rozdiel svetelnรฝch podmienok vย oboch miestnostiach bol menลกรญ ako 3 %.

Opis aย organizรกcia merania

Umiestenie meracรญch prรญstrojov vย interiรฉri znรกzorลˆuje obr. 1. Vo vonkajลกom prostredรญ sa merala celkovรก aย difรบzna zloลพka osvetlenia aย jas vย meteorologickej stanici umiestenej na streche laboratรณria. Spotreba energie na osvetlenie, jas aย CCT sa zaznamenรกvali 23-krรกt za deลˆ โ€“ vลพdy ihneฤ potom, ฤo osoby zmenili podmienky osvetlenia pomocou diaฤพkovรฉho ovlรกdania.

Merania sa zaฤรญnali vลพdy medzi 8.45 aย 9.15 hod. Testujรบca osoba bola oboznรกmenรก so systรฉmom osvetlenia aย regulรกcie aย vyplnila prvรบ ฤasลฅ dotaznรญka. Pred jej prรญchodom sa umelรฉ osvetlenie nastavilo na ~500 luxov na pracovnom stole, CCT ~3ย 500 K. Osoba, ktorรก sa zรบฤastnila na meranรญ, bola oboznรกmenรก sย tรฝm, ลพe regulovaลฅ osvetlenie mรดลพe iba potom, ฤo ju vyzve pracovnรญk laboratรณria; toto vyzvanie prichรกdzalo vลพdy po 30 minรบtach, prvรฉ hneฤย  oย 9.15 hod.

Poฤas merania bola iba jedna prestรกvka, aย to od 12.00 do 12.30 hod. Poslednรก moลพnosลฅ nastaviลฅ intenzitu osvetlenia bola oย 15.15 hod. Potom รบฤastnรญk vyplnil druhรบ ฤasลฅ dotaznรญka, ktorรก obsahovala otรกzky tรฝkajรบce sa pouลพitia regulรกcie osvetlenia aย spokojnosti sย rozliฤnรฝmi aspektmi vnรบtornรฉho prostredia.

Na meranรญ sa zรบฤastnilo 50 osรดb (24 muลพov aย 26 ลพien), prevaลพne ลกtudentov vo veku 20 aลพ 35 rokov, jedna osoba bola vo veku 44 rokov. Vลกetci zรบฤastnenรญ nahlรกsili beลพnรฝ stav zraku, prรญpadne zrak korigovanรฝ na normรกlne videnie. Kaลพdรฝ deลˆ merania sa na experimente zรบฤastnila iba jedna zย testujรบcich osรดb. ฤฝudia si so sebou priniesli vlastnรบ prรกcu, ktorรก zahล•ลˆala beลพnรฉ kancelรกrske ฤinnosti โ€“ ฤรญtanie, pรญsanie aย prรกcu na poฤรญtaฤi.

Vรฝsledky meranรญ
Intenzita osvetlenia
Lineรกrna regresia nevysvetฤพuje vzลฅah medzi jednotlivรฝmi nastaveniami osvetlenia aย tlmiฤom, pretoลพe experiment zahล•ลˆa aj rozdiely medzi zรบฤastnenรฝmi osobami, dรกva vลกak predstavu oย dรดleลพitosti jednotlivรฝch parametrov. Vรฝsledky teda ukazujรบ korelรกciu medzi nastavenรญm tlmiฤa svetla aย intenzitou osvetlenia stola aย monitorom.

Intenzita osvetlenia meranรก na stole je urฤenรก ako strednรก hodnota zย dvoch horizontรกlnych meranรญ po oboch stranรกch monitora. Strednรก hodnota celkovej intenzity osvetlenia (od dennรฉho aj umelรฉho osvetlenia) bola 926 luxov (smerodajnรก odchรฝlka (SO) 538 luxov), kde umelรฉ osvetlenie dรกvalo 577 luxov (SO = 272 luxov).

Poฤas dลˆa sa celkovรก intenzita osvetlenia menila vย rozmedzรญ od 129 do 5ย 625 luxov. Vย tab. 2 je uvedenรก popisnรก ลกtatistika preferenciรญ osvetlenia pracovnรฉho stola vลกetkรฝch osรดb, ktorรฉ sa zรบฤastnili na experimente. Tabuฤพka ukazuje zmeny vo voฤพbe intenzity osvetlenia vย zรกvislosti od dennรฉho obdobia aย tieลพ odliลกnosti medzi osobami. Dรกta vย pravej ฤasti tabuฤพky tรฝkajรบce sa umelรฉho osvetlenia naznaฤujรบ tendenciu tlmiลฅ osvetlenie poฤas dลˆa pri vyลกลกej intenzite dennรฉho svetla (cez poludnie). Tรกto tendencia vลกak neviedla kย uprednostลˆovaniu jednej hodnoty intenzity osvetleniaย  poฤas dลˆa.

Tab. 2: Voฤพba intenzity osvetlenia na pracovnom stole meranรก poฤas dลˆa (popisnรก ลกtatistika)



Korelovanรก teplota chromatickosti (CCT)

CCT sa merala pod zornรฝm uhlom 45โ€‰ยฐ voฤi oknu vo vรฝลกke oka sediacej osoby (1,2โ€‰m nad podlahou). Pri kombinรกcii dennรฉho aย umelรฉho osvetlenia bola strednรก hodnota CCT 4ย 543 K (SO = 449 K); strednรก hodnota CCT umelรฉho osvetlenia bola 3ย 917 K (SO = 494 K).

Vรฝsledky vย tab. 3 ukazujรบ, ลพe strednรก hodnota intenzity osvetlenia je pre jednotlivรฉ osoby poฤas dลˆa pribliลพne konลกtantnรก, medzi jednotlivรฝmi osobami sรบ vลกak podstatnรฉ rozdiely. Hodnoty nameranej CCT sa sรญce pohybovali od 3ย 086 do 6ย 325 K (dennรฉ aj umelรฉ osvetlenie), takmer polovica zรบฤastnenรฝch osรดb si vลกak zvolila CCT vย rozsahu od 4ย 300 do 4ย 900 K. Vย pravej ฤasti tabuฤพky sรบ uvedenรฉ preferovanรฉ voฤพby CCT elektrickรฉho osvetlenia, ktorรฉ ukazujรบ, ลพe strednรก hodnota je pribliลพne rovnakรก, priฤom rozdiely medzi jednotlivรฝmi osobami sรบ veฤพmi vรฝraznรฉ. Meranรฉ hodnoty umelรฉho osvetlenia sa pohybovali od 2ย 955 do 5ย 350 K; 66โ€‰% zvolenรฝch hodnรดt sa nachรกdzalo vย rozpรคtรญ od 3ย 400 do 4ย 300 K.

Zaujรญmavรฉ zistenie priniesol rozbor vรฝsledkov preferovanej hodnoty CCT umelรฉho osvetlenia jednotlivรฝch osรดb. Ukรกzalo sa, ลพe 36โ€‰% osรดb menilo nastavenie CCT poฤas dลˆa vย rozsahu 200 aลพ 500 K, 40โ€‰% ho menilo vย rozsahu 500 aลพ 1ย 000 Kย aย zvyลกnรฝch 24โ€‰% vย rozsahu 1ย 000 aลพ 1ย 700 K. Treba vลกak maลฅ na zreteli, ลพe pri vyhodnocovanรญ vรฝznamu tรฝchto intervalov je nevyhnutnรฉ zohฤพadniลฅ vplyv kombinovania dennรฉho aย umelรฉho svetla.

Tab. 3: Popisnรก ลกtatistika โ€“ voฤพba CCT

Voฤพba osvetlenia aย CCT
Kruithofova krivka meranรฝch hodnรดt dennรฉho aย umelรฉho osvetlenia je na obr. 2. Voฤพby osรดb znรกzorลˆujรบ farebnรฉ hviezdiฤky. Tenkรก krivka vย grafe ukazuje kombinรกcie, ktorรฉ mรดลพu nastaลฅ pri umelom osvetlenรญ. Svetelnรฉ prostredie sa pociลฅuje ako prรญjemnรฉ vย bielej oblasti, vย ฤพavom hornom rohu sa pociลฅuje ako neprรญjemnรฉ zย dรดvodu neprirodzenej reprodukcie farieb. Vย spodnej โ€“ modrej ฤasti grafu by svetelnรฉ podmienky mali na ฤพudรญ pรดsobiลฅ ako neprรญjemne tmavรฉ aย chladnรฉ prostredie [11].

Vรฝsledky ukazujรบ, ลพe osoby mali tendenciu zvoliลฅ kombinรกciu osvetlenia aย CCT, ktorรก by podฤพa definรญcie Kruithofovej krivky mala zodpovedaลฅ prรญjemnรฉmu svetelnรฉmu prostrediu.ย ย ย ย 

Spotreba energie
Priemernรก spotreba energie systรฉmu osvetlenia sa pohybovala od 4,8 do 26,2 W/m2. Viac energie bolo treba vย rannรฝch aย popoludลˆajลกรญch hodinรกch, menej na poludnie vzhฤพadom na prรญspevok dennรฉho svetla. Priemernรก celkovรก spotreba energie za meranรฉ obdobie bola 12,5 W/m2.

Diskusie aย zรกvery
Cieฤพom projektu bolo urฤiลฅ moลพnosti dynamickรฉho riadenia osvetlenia kancelรกrskych priestorov pri zameranรญ na spokojnosลฅ osรดb aย spotrebu energie. ล tรบdiami opรญsanรฝmi vย literatรบre sa dokazovalo, ลพe zvolenรก intenzita umelรฉho osvetlenia zรกvisรญ od intenzity dennรฉho svetla aย osobnรฝch preferenciรญ, priฤom strednรก hodnota prekraฤovala odporรบฤanรฉ hodnoty (500 luxov pre danรบ ฤinnosลฅ) [2].

Vย tejto ลกtรบdii sa ovlรกdanie osvetlenia nepouลพilo na dosiahnutie konลกtantnej รบrovne intenzity osvetlenia na pracovnej doske, ako vย sรบฤasnosti automatickรก regulรกcia osvetlenia ฤasto funguje. Voฤพba CCT zรกvisela od osobnรฝch preferenciรญ osรดb; 50โ€‰% testovanรฝch osรดb si zvolilo moลพnosลฅ ostaลฅ poฤas celรฉho dลˆa vย blรญzkom rozsahu kย preferovanej hodnote. Kombinรกcia zvolenej CCT aย osvetlenia ukazuje, ลพe ฤพudia mali tendenciu uprednostลˆovaลฅ prรญjemnรฉ svetelnรฉ podmienky podฤพa definรญcie Kruithofovej krivky. Pouลพรญvanie tejto krivky pri nรกvrhu osvetlenia nemoลพno vลกak vo vลกeobecnosti odporรบฤaลฅ, pretoลพe krivka nie je testovanรก na sรบฤasnรฉ typy zdrojov svetla.

ล tรบdia ukazuje, ลพe ฤพudia majรบ tendenciu uprednostลˆovaลฅ urฤitรบ hodnotu CCT, ktorรบ do istej miery udrลพujรบ poฤas dลˆa. Vย porovnanรญ sย tรฝm intenzita osvetlenia nebola parametrom, ktorรฝ by ovplyvลˆoval ich voฤพbu poฤas dลˆa.

Vรฝsledky dotaznรญkov vypovedajรบ oย celkovej spokojnosti osรดb so svetelnรฝmi podmienkami poฤas experimentu. Vรคฤลกina zย nich povaลพovala moลพnosลฅ nastaviลฅ si intenzitu osvetlenia aย tieลพ jeho farbu chromatickosti (farebnรบ teplotu) ako veฤพmi prรญnosnรบ aย dรดleลพitรบ.

Otรกzka รบspor energiรญ vลกak nebola dorieลกenรก, zaoberaลฅ sa ลˆou bude nasledujรบca etapa vรฝskumu.

รsta Logadรณttir, M.Sc., Jens Christoffersen, PhD.
Autori pรดsobia vย Inลกtitรบte na vรฝskum budov na Univerzity Aalborg vย Dรกnsku.

Obrรกzky: archรญv autorov

Prรญspevok vznikolย  vย rรกmci projektu ELFORSK-project 338-035 Energy Savings by Individual Dynamic Lighting Control. Autori ฤakujรบ S. Traberg-Borupovi za jeho pomoc poฤas merania.

Literatรบra
1. Butler, D., Biner, P.ย M.: Preferred Lighting Levels Variability Among Settings, Behaviors and Individuals. In: Environment and Behavior, 1987. 19(6), p.ย 695 โ€“ 721.
2. Tenner, A. D., Begemann, S. H. A., van den Beld, G. J.: Acceptance and Preference of Illuminaces in Offices. In: Proceedings of the 8th European Lighting Conference, Amsterdam. Lux Europa, 1997.
3. Boyce, P.ย R., Veitch, J. A., Newsham, G. R., Jones, C. C., Heerwagen, J. , Myer, M., Hunter, C. M.: Lighting Quality and Office Work: Two Field Simulation Experiments. In: Lighting Research and Technology, 2006, 38, p.ย 191 โ€“ 223.
4. Knez, I., Enmarker, I.: Effects of Office Lighting on Mood and Cognitive Performance and aย Gender Effect in Work-Related Judgment. In: Environment and Behavior, 30(4), pp. 553 โ€“ 567.
5. Knez, I., Kers, C.: Effects of Indoor Lighting, Gender and Age on Mood and Cognitive Performance. In: Environment and Behavior, 1998, 32(6), pp. 817 โ€“ 831.
6. Verderber, S.: Dimensions of Persons-Window Transactions in the Hospital Environment. In: Environment and Behavior, 1986, 18(4), pp. 450 โ€“ 466.
7. Leather, P., Pyrgas, M., Beale, D., Lawrence, C.: Windows in the Workplace: Sunlight, View and Occupational Stress. In: Environment and Behavior, 1998, 30(6), pp. 739 โ€“ 762.
8. Christoffersen, J., Petersen, E., Johnson, K., Valbjorn, O., Hygge, S.: Windows and Daylighting โ€“ aย Post-Occupancy Evaluation of Offices. In: Statens Byggeforskningsinstitut SBi Report 318, 1999.
9. Kaplan, R.: The Nature of the View from Home: Psychological Benefits. In: Environment and Behavior. 2001, 33(4), pp. 507 โ€“ 542.
10. Roisin, B., Bodart, M., Deneyer, A., Dโ€™ Herdt, P.: Lightingยญ Energy Savings in Offices Using Different Control Systems and Their Real Consumption. In: Energy and Buildings, 2008, 4, pp. 514 โ€“ 523.
11. Kruithof, A. A.: Tubular Luminescence Lamps for General Illumination. In: Philips Technical Review, 1941, 6(3) pp. 65 โ€“ 96.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.

Najฤรญtanejลกie