Ako mรดลพete znรญลพiลฅ svoju ekologickรบ stopu?
Globรกlne otepฤพovanie a zneฤistenie planรฉty ovplyvลujรบ ฤoraz viac naลกe ลพivoty. V rรกmci globรกlneho otepฤพovania existujรบ dva hlavnรฉ smery, oba vedecky podloลพenรฉ modelmi a teรณriami. Jeden prรบd tvrdรญ, ลพe ฤinnosลฅ ฤพudstva spรดsobuje globรกlne otepฤพovanie, druhรฝ zasa, ลพe otepฤพovanie je danรฉ silnejลกou aktivitou slnka a ฤalลกรญmi vรคzbami, ktorรฉ sa dejรบ nezรกvisle od ฤพudskej ฤinnosti.
Pri zneฤistenรญ planรฉty to mรกme jednoduchลกie, vieme, ลพe ho spรดsobujeme my ฤพudia. ฤi uลพ globรกlne otepฤพovanie spรดsobuje ฤlovek, alebo nie, rozumnรฝ (udrลพateฤพnรฝ) โbezodpadovรฝโ ลพivotnรฝ ลกtรฝl ฤพudรญ bude pre planรฉtu Zem urฤite vรญtanรฝ. Nemusรญme pritom odรญsลฅ do jaskyne ani zavrhnรบลฅ vลกetko pohodlie aย technickรฉ vรฝdobytky.
Jednoduchรก zmena nรกvykov vย naลกom bรฝvanรญ neovplyvnรญ nรกลก rozpoฤet ani pohodlie, fatรกlne vลกak ovplyvnรญ dosah nรกลกho ลพivota na prรญrodu. Ako ลพijeลก? Zneฤisลฅujeลก planรฉtu alebo ju ฤistรญลก? Zniลพujeลก svoju uhlรญkovรบ stopu alebo ju zvyลกujeลก? Si sรบฤasลฅou problรฉmu alebo si sรบฤasลฅou rieลกenia?
Individuรกlna aย spoloฤenskรก รบroveล udrลพateฤพnosti
Vย zรกsade existujรบ dve zรกkladnรฉ รบrovne znรญลพenia vplyvu ฤพudstva na prรญrodu โ spoloฤenskรก aย individuรกlna.
Spoloฤenskรบ รบroveล charakterizuje spoloฤnosลฅ, skupina ฤพudรญ, ktorรญ sa dohodli na vytvorenรญ รบtvaru (obce, kraja, ลกtรกtu, รบnie), aby sa im spoloฤne lepลกie aย ฤพahลกie ลพilo.
Individuรกlna รบroveล je vย slobodnej spoloฤnosti nedotknuteฤพnรก aย predstavuje vลกetky priame vรคzby konkrรฉtneho ฤloveka na okolie. Ak jedinec svojรญm sprรกvanรญm aktuรกlne neohrozuje zdravie aย ลพivot niekoho inรฉho, nikto nemรก prรกvo zasahovaลฅ do jeho ลพivota aย prikazovaลฅ mu, ako mรก ลพiลฅ.
Ak sa rozhodne vykurovaลฅ svoj dom uhlรญm alebo sa rozhodne vyrรกbaลฅ vlastnรบ elektrickรบ energiu vย โdomรกcej uhoฤพnej elektrรกrniโ, mรก na to plnรฉ prรกvo. Ak sa vลกak rozhodne odoberaลฅ elektrickรบ elektrinu zย elektrรกrne, ktorรบ vybudovala spoloฤnosลฅ, musรญ reลกpektovaลฅ podmienky distribรบcie aย cenu za elektrickรบ energiu.
Spoloฤenskรก รบroveล zniลพovania ekologickej stopy
Ak sa spoloฤnosลฅ dohodne na citlivom prรญstupe kย planรฉte, logicky si volรญ takรฉ pravidlรก svojho fungovania, ktorรฉ sledujรบ tento zรกmer.
Ekologicky citlivรญ ฤพudia vedia, ลพe najlacnejลกie rieลกenie neznamenรก vลพdy to najekologickejลกie, aย tak sa takรฉto spoloฤenstvo mรดลพe naprรญklad dohodnรบลฅ, ลพe bude vyrรกbaลฅ elektrickรบ energiu zloลพitejลกou, komplikovanejลกou aย drahลกou technolรณgiou aj napriek tomu, ลพe mรก veฤพa ฤพahko dostupnรฉho aย lacnรฉho uhlia.
Pravidlรก spoloฤnosti tak nepriamo ovplyvลujรบ ekologickรบ stopu jedinca vyuลพรญvajรบceho produkty aย sluลพby, ktorรฉ nevie sรกm vytvoriลฅ alebo by to bolo pre neho nevรฝhodnรฉ. Cesty, elektrizaฤnรก, resp. energetizaฤnรก sieลฅ vo vลกeobecnosti (elektrickรก sieลฅ, vodovodnรก, plynovรก, potravinovรก, ropovodnรก ฤi cestnรก, ลพelezniฤnรก sieลฅ), idรบ nad rรกmec jedinca, ktorรฝ tieto sluลพby vyuลพรญva.
Spoloฤenstvo teda mรดลพe urฤiลฅ druhovรบ skladbu vรฝroby elektrickej energie, kvalitu aย hustotu ciest, ลพelezniฤnรฝch spojov, autobusov ฤi potravinovรบ skladbu pestovanรฝch plodรญn aย chovanรฝch zvierat.
Vedรบci spoloฤenstva tak mรดลพu rozumnรฝm plรกnovanรญm (pestovanรญm plodรญn vย blรญzkosti ich spotreby, rozumnou voฤพbou skladby vรฝroby elektrickej energie ฤi podporou MHD) vรฝrazne nepriamo znรญลพiลฅ ekologickรบ stopu jedinca.
Vย tomto smere je prirodzenรฉ, ลพe rozumnรฉ plรกnovanie je vย rozpore sย konzumom, ziskom aย spotrebou. (Ekologicky) cรญtiaci ฤพudia uprednostลujรบ MHD, nakupujรบ do vlastnรฝch obalov aย taลกiek, snaลพia sa veci opraviลฅ, nie vyhodiลฅ aย kรบpiลฅ si novรฉ… Dรดleลพitรฉ je uvedomiลฅ si, ลพe zniลพovanie ekologickej stopy sa nedรก vynรบtiลฅ.
Vย dneลกnej dobe je drvivรก vรคฤลกina โcivilizovanรฝchโ spoloฤnostรญ zaloลพenรก na strachu โ na negatรญvnom nรกsilรญ, agresii aย tyranii. Spoloฤnosลฅ pokutuje aย trestรก tvorcov ฤiernych sklรกdok, daลami za luxus pokutuje vlastnรญkov silnรฝch รกut, veฤพkรฝch domov aย pod. Ustrรกchanรก (chorรก/psychopatickรก) spoloฤnosลฅ sa sรบstreฤuje na vinu aย trest.
ลฝelanรฝ stav, ฤiลพe prรญroda bez sklรกdok, niลพลกie emisie ฤi dodrลพiavanie pravidiel cestnej premรกvky, je zaloลพenรฝ na negativizme, pokute, strachu pred trestom. Zย fyziky vieme, ลพe na ฤo sa sรบstreฤujeme, to posilลujeme aย to rastie.
Vย kontraste sย dneลกnou tyranskou spoloฤnosลฅou je slobodnรก spoloฤnosลฅ zaloลพenรก na spoluprรกci aย hฤพadanรญ rieลกenia, inรฝmi slovami je zaloลพenรก na pozitรญvnej podpore. Podporujรบ sa ฤพudia, ktorรญ ลพijรบ bezodpadovo, ฤพudia, ktorรญ nevlastnia auto, pracujรบ doma alebo vyuลพรญvajรบ MHD.
To, ฤo nedostรกva podporu ฤi pozornosลฅ, stagnuje alebo รบplne vymizne, avลกak bez agresie aย nรกsilia. Presne takto funguje prรญroda aย asi to robรญ dobre, keฤลพe tu existuje miliรณny rokov aย vลกade tam, kam sa nedostal civilizovanรฝ, agresรญvny aย trestajรบci ฤlovek, zostala krรกsne rozmanitรก aย ฤistรก.
Ak mรกme vย spoloฤnosti ฤพudรญ, ktorรญ dochรกdzajรบ do zamestnania desiatky kilometrov autom, alebo ฤพudรญ, ktorรญ ฤasto konzumujรบ mรคso, existujรบ na รบrovni spoloฤnosti dva spรดsoby znรญลพenia ekologickej stopy jednotlivca.
Prvou moลพnosลฅou je, ลพe sa zรกkonom agresรญvne zavedรบ limity na konzumรกciu mรคsa ฤi poฤet kilometrov prejdenรฝch jednotlivcom.
Kto ich prekroฤรญ, bude vinnรฝ aย pokutovanรฝ. Zรกkonom sa stanovรญ podiel biozloลพky vย palivรกch, schvรกlia sa dotรกcie na elektromobily, priฤom sa na tieto dotรกcie povinne zloลพia vyลกลกรญmi daลami vลกetci ฤพudia bez ohฤพadu na to, ฤi majรบ zรกujem oย ekolรณgiu alebo nie.
Aย tak je vย dneลกnej spoloฤnosti beลพnรฉ, ลพe ekolรณg bรฝvajรบci vo vlastnoruฤne postavenej zemฤพanke vykurovanej drevom zย vlastnoruฤne zasadenรฝch stromov musรญ platiลฅ vyลกลกie dane na dotรกciu tepelnรฉho ฤerpadla luxusnej nevyuลพitej vily bohรกฤa, ktorรฝ nemรก oย ekolรณgii ani potuchy.
Vย druhom prรญpade sa vedenie ลกtรกtu pรฝta, ฤo mรก urobiลฅ, aby sa ฤพudom oplatilo pracovaลฅ vย blรญzkosti svojho bydliska. Pรฝta sa, ฤo mรก spraviลฅ, aby bola pre ฤพudรญ vรฝhodnรก konzumรกcia zdravรฝch potravรญn sย niลพลกou ekologickou stopou.
Mรดลพe podporiลฅ miestnych farmรกrov ฤi dotovaลฅ ฤพudรญ, ktorรญ pracujรบ vย blรญzkosti svojho okolia, priฤom takรกto podpora je financovanรก len zย dobrovoฤพnรฝch prรญspevkov ekologickรฝch cรญtiacich ฤพudรญ โ inak by sa nereลกpektovalo prรกvo na to, aby mal kaลพdรฝ ฤlovek moลพnosลฅ slobodnej voฤพby โ teda aby sa mohol rozhodnรบลฅ, ฤi sa chce inรฝm ฤพudom skladaลฅ na dotรกciu na tepelnรฉ ฤerpadlo alebo elektromobil.
Individuรกlna รบroveล
Len aย len na nรกs zรกleลพรญ, ฤi budeme pouลพรญvaลฅ televรญzor namiesto rรกdia, ฤi nechรกme zapnutรฉ svetlo vย miestnosti aj vtedy, keฤ sa vย nej nenachรกdzame. Nech je zloลพenie vรฝroby elektrickej energie ฤพubovoฤพnรฉ (aj keby sa vลกetka vyrรกbala zย uhlia), len od nรกs zรกvisรญ, koฤพko jej minieme.
Len aย len na nรกs zรกleลพรญ, ฤi budeme kupovaลฅ lacnejลกรญ, dovezenรฝ, pekne zabalenรฝ hnoj aย nechรกme skrachovaลฅ naลกe druลพstvรก alebo nรกkupom domรกcich potravรญn podporรญme lokรกlnych farmรกrov. ฤomu venujeme pozornosลฅ, to podporou posilnรญme. ฤomu podporu nedรกme, to skrachuje, vymizne.
Pri kรบpe zeleniny od miestneho sedliaka na trลพnici do vlastnej plรกtennej taลกky nemusรญme nikoho agresรญvne (zรกkonom) nรบtiลฅ prestaลฅ baliลฅ zeleninu do plastu. Vรฝrobca baliaci zeleninu do plastu nedostane naลกu podporu (nekupujeme od neho), takลพe podฤพa prรญrodnรฝch princรญpov jednoducho bez naลกej pozornosti/podpory zanikne.
Naลกa individuรกlna รบroveล tak vย kontexte ekologickej stopy predstavuje vลกetko, ฤo dokรกลพeme ovplyvniลฅ svojรญm bytรญm. Keฤลพe sme slobodnรญ ฤพudia, mรดลพeme naozaj konaลฅ aย ลพiลฅ slobodne. Mรดลพeme maลฅ aย nemaลฅ chladniฤku, konzumovaลฅ ฤi nekonzumovaลฅ mรคso, pestovaลฅ si zemiaky vo vlastnej zรกhrade alebo kupovaลฅ zemiaky zย Egypta.
Mรดลพeme si kรบpiลฅ kaลพdรฝ rok novรฝ telefรณn, novรฉ auto aย vykurovaลฅ veฤพkรบ luxusnรบ vilu alebo bรฝvaลฅ pod mostom. Zรกleลพรญ to len na nรกs. Nรกลก ลพivotnรฝ ลกtรฝl teda urฤuje aj naลกu ekologickรบ stopu, t. j. mieru, akรฝm spรดsobom kvalitatรญvne aย kvantitatรญvne vplรฝvame na naลกe okolie โ planรฉtu Zem.
Nevoฤพnรญci aย otroci musia pracovaลฅ nezรกvisle od svojej slobodnej vรดle. My mรกme tรบ vรฝhodu, ลพe sme plne slobodnรญ, aย preto len na nรกs zรกleลพรญ, kde aย ako dlho pracujeme. Len na nรกs zรกleลพรญ, ฤi nรกs naลกa prรกca bavรญ aย napฤบลa alebo len vymieลame svoj ลพivot za peniaze.
Vย nasledujรบcej ฤasti sa preto budeme venovaลฅ individuรกlnym slobodnรฝm ฤพudom, ktorรญ majรบ vย ลพivote slobodu vรฝberu aย voฤพby aย mรดลพu si vybraลฅ, ako, kde aย sย kรฝm ลพijรบ. Len slobodnรญ ฤพudia mรดลพu vo svojom ลพivote vลกetko zmeniลฅ, aย teda mรดลพu zmeniลฅ aj veฤพkosลฅ svojho vplyvu na ลพivotnรฉ prostredie. (Otroci ลพijรบ podฤพa cudzรญch pravidiel, preto majรบ veฤพmi limitovanรฝ dosah na svoju ekologickรบ stopu).
Po hฤบbkovej analรฝze fungovania dneลกnej zรกpadnej, civilizovanej spoloฤnosti zistรญme, ลพe nรกลก ลพivotnรฝ ลกtรฝl (ekologickรก stopa) sa najoฤividnejลกie zrkadlรญ prรกve vย naลกom bรฝvanรญ โ vย stavbe aย uลพรญvanรญ domu/bytu.
Ak chceme byลฅ zdravรญ, pravdepodobne si budeme chcieลฅ pestovaลฅ vlastnรฉ zdravรฉ potraviny, resp. nebudeme chcieลฅ byลฅ odkรกzanรญ na potraviny obchodnรญkov zameranรฝch na zisk, aย preto si zvolรญme dom sย gazdovstvom.
Ak kvalita potravรญn aย zdravie nie sรบ naลกimi prioritami, vyberieme si na bรฝvanie byt alebo dom sย okrasnou zรกhradou. Ak sa nรกm nepรกฤi mรญลaลฅ svoj ลพivot dlhรฝm cestovanรญm do prรกce, zvolรญme si bรฝvanie vย blรญzkosti nรกลกho zamestnania.
Ak sa nรกm pรกฤi trรกviลฅ ฤas sย deลฅmi aย sย rodinou, zvolรญme si bรฝvanie bliลพลกie kย minimalizmu, pri ktorom vyuลพรญvame, vykurujeme aย vlastnรญme skutoฤne len to, ฤo plnohodnotne vyuลพรญvame, ฤรญm minimalizujeme รบฤty za uลพรญvanie domu = minimalizujeme ฤas vย zamestnanรญ potrebnรฝ na ich zaplatenie.
Byt ฤi dom zrkadlia naลกe priority, potreby, nรกลก vzลฅah samรฉho kย sebe = nรกลก vzลฅah kย okoliu. Pri podrobnej analรฝze zistรญme, ลพe prรกve naลกe bรฝvanie urฤuje aลพ do 98 % vลกetkej naลกej ekologickej stopy (podobne aj svetovรฉho priemyslu, konzumu!).
Preto je logickรฉ, ลพe zmena koncepcie aย nรกvykov sรบvisiacich sย naลกim bรฝvanรญm mรก fatรกlne prejavy vย naลกej ekologickej stope. ฤalej sa preto zameriame na moลพnosti znรญลพenia ekologickej stopy na individuรกlnej รบrovni vย rรกmci nรกลกho bรฝvania, zostupne podฤพa podielu vplyvu na naลกej ekologickej stope.
1. Lokalizรกcia potravรญn
Najvรคฤลกรญ podiel vย naลกej ekologickej stope (spotreba zdrojov, produkcia emisiรญ aย zneฤistenia) mรก na svedomรญ potravinovรฝ energetickรฝ vstup do domu. Kedysi okolie domu (zรกhrada) pokrรฝvalo takmer vลกetky potravinovรฉ nรกroky jeho obyvateฤพov.
Dnes je situรกcia inรก. Oddelenie domu od zรกhrady spรดsobilo, ลพe ak chce ฤlovek vย takomto dome preลพiลฅ, je logicky odkรกzanรฝ na zรกsielku potravรญn zย รบzemia mimo svojho pozemku. Dodanie potravรญn do domov ฤพudรญ roztรกฤa brutรกlnu ลกpirรกlu spotreby zdrojov aย produkcie emisiรญ.
Pretoลพe ฤพudia nekonzumujรบ potraviny zo svojho blรญzkeho okolia, je nevyhnutnรฉ postaviลฅ zรกvody na vรฝrobu umelรฝch hnojรญv, rozmetadiel umelรฝch hnojรญv, traktorov, kombajnov… Je nevyhnutnรฉ postaviลฅ mnoho obchodov, parkovรญsk, ciest kย obchodom…
Takisto mnoho cementรกrnรญ aย oceliarnรญ, ktorรฉ vyrobia cement aย oceฤพ, zย ktorรฝch sa vลกetky tieto budovy postavia. ฤalej treba vyลฅaลพiลฅ mnoho fosรญlnych palรญv, ktorรฉ mรญลajรบ ฤพudia pracujรบci vย zรกvode na vรฝrobu umelรฝch hnojรญv, traktorov, cementu, ocele…
Je tieลพ nevyhnutnรฉ spรกliลฅ veฤพa fosรญlnych palรญv vย traktoroch, kombajnoch, autรกch zamestnancov druลพstiev, prepravnรฝch spoloฤnostรญ ฤi zamestnancov obchodov. Toto je skutoฤne len nepatrnรฝ opis enormnรฝch vรคzieb potravinovรฝch poลพiadaviek domov bez vlastnรฝch potravinovรฝch zรกhrad.
Niet preto divu, ลพe prรกve vย tejto oblasti mรดลพeme najvรฝraznejลกie redukovaลฅ naลกu energetickรบ stopu. Potraviny sย najniลพลกou ekologickou stopou sรบ zย vlastnej zรกhrady. Nepotrebujรบ ลพiaden obal, ลพiadnu prepravu, takmer niฤ zo spomenutรฉho. Lokalizรกcia potravรญn mรก dokonca vyลกลกiu dรดleลพitosลฅ ako voฤพba nรกลกho jedรกlniฤka.
Mรคso zย vlastnej sliepky chovanej potravinovรฝmi zvyลกkami aย odpadom zย vlastnej kuchyne mรก vรฝrazne niลพลกiu ekologickรบ stopu ako zelenina vegรกna, ktorรก bola pestovanรก intenzรญvnym poฤพnohospodรกrstvom aย bola dopravenรก zo vzdialenejลกieho mesta ฤi ลกtรกtu.
Ak sa pozrieme na bรฝvanie oฤami udrลพateฤพnosti (spotreba 35 kWh/osoba na deล [1]), ฤlovek bรฝvajรบci โvo vlastnej zรกhradeโ mรก potenciรกl ลพiลฅ udrลพateฤพne. ฤlovek, ktorรฝ konzumuje potraviny dopravenรฉ โcez pol zemeguleโ, nebude ลพiลฅ udrลพateฤพne, aย to nezรกvisle od toho, ฤi bude bรฝvaลฅ vย nulovom, pasรญvnom alebo slamenom dome!
Ak ฤlovek nemรก moลพnosลฅ pestovaลฅ vlastnรฉ zdravรฉ potraviny, druhou ekologicky najpriaznivejลกou moลพnosลฅou vย poradรญ je podpora lokรกlnych farmรกrov. Ak situรกcia inak nedรก, mรดลพe si ฤlovek kรบpiลฅ potraviny vย obchode so zreteฤพom na to, kde boli vyrobenรฉ.
Nie je nรกhoda, ลพe mnohokrรกt nรกjdeme na vรฝrobku len nรกpis โvyrobenรฉ vย Eรโ, pretoลพe pre bdelรฉho ฤloveka by bolo zrejmรฉ, ลพe nemeckรก cibuฤพa nemรดลพe byลฅ lacnejลกia ako slovenskรก, keฤลพe minimรกlna mzda vย Nemecku je niekoฤพkonรกsobne vyลกลกia ako uย nรกs, priฤomย podmienky na pestovanie (vรฝnosy) sรบ takmer identickรฉ.
Pozornรฉmu ฤloveku by bolo hneฤ zrejmรฉ, ลพe lacnejลกie nemeckรฉ potraviny vย naลกich reลฅazcoch sรบ dรดsledkom nastavenia spoloฤnosti na ekonomickรฝ rast, udrลพanie zamestnanosti aย nie na ekolรณgiu.
Dotรกcie sa rozdelia tak, ลพe sa podporรญ viac nemeckรก farma alebo sa na Slovensku podporรญ pestovanie repky namiesto cibule, ฤรญm vo vรฝsledku bude nemeckรก cibuฤพa lacnejลกia ako naลกa domรกca, navyลกe sa predajรบ nemeckรฉ autรก, dopravujรบce cibuฤพu na Slovensko do nemeckรฝch reลฅazcov.
Vรฝbornรฉ pre rast ekonomiky, spotreby fosรญlnych palรญv (zdrojov) aย rast emisiรญ. Konzumรกcia lokรกlnych potravรญn tak predstavuje najvรฝraznejลกรญ prรญnos kย znรญลพeniu individuรกlnej ekologickej stopy. Druhรฝm veฤพmi dรดleลพitรฝm aspektom je voฤพba nรกลกho jedรกlniฤka.
Ak konzumujeme menej spracovanรฝch potravรญn aย na โniลพลกom stupni potravinovรฉho reลฅazcaโ = konzumujeme vรคฤลกie mnoลพstvo zeleniny, ovocia, orechov aย strukovรญn aย menลกie mnoลพstvo mรคsa, fatรกlne znรญลพime naลกu ekologickรบ stopu.
Uลพ aj mainstreamovรฉ mรฉdiรก opakujรบ, ลพe โvรฝrobaโ mรคsa aย mlieka sรบ segmenty sย najnegatรญvnejลกรญm vplyvom na ลพivotnรฉ prostredie, priฤom vรฝroba mรคsa je zodpovednรก za 15 % emisiรญ oxidu uhliฤitรฉho aย sklenรญkovรฝch plynov spรดsobenรฝch ฤlovekom [2], ฤo je viac ako zodpovedรก priemyslu aj doprave.
Okrem toho sa kvรดli chovu dobytka menia lesy na pasienky. Ak by sme kaลพdรฝ deล vynechali zย jedรกlneho lรญstka mlieko aย mรคso, roฤne by sme znรญลพili svoju stopu oย viac ako 1,5 t emisiรญ eCO2 [2].
2. Lokalizรกcia sebarealizรกcie
Oblasลฅ dopravy do zamestnania predstavuje po lokalizรกcii potravรญn aย voฤพbe nรกลกho jedรกlniฤka tretiu najvรคฤลกiu zloลพku naลกej ekologickej stopy. Prirodzene, kaลพdรฝ ฤlovek je individuรกlna bytosลฅ sย rรดznymi talentami aย zรกฤพubami. Niekoho bavรญ projektovaลฅ domy, inรฉho tieto domy stavaลฅ, niekoho bavรญ sadiลฅ aย staraลฅ sa oย zeleninu alebo ovocnรฉ stromy.
Kreatรญvna prรกca je primรกrne naplnenรญm tvorivosti nรกลกho ลพivota aย ฤasto za ลu dostรกvame aj odmenu vo forme peลazรญ, ktorรฉ vymieลame za inรฉ pre nรกs potrebnรฉ veci. To, kde sa nachรกdza miesto naลกej tvorivej sebarealizรกcie vo vzลฅahu kย nรกลกmu bรฝvaniu, je zย pohฤพadu devastรกcie prรญrody veฤพmi dรดleลพitรฉ.
Logicky, ak pracujeme vo vlastnej zรกhrade, vย dielni, ateliรฉri ฤi vย obchode, ktorรฝ je sรบฤasลฅou nรกลกho obydlia, alebo je vย jehoย tesnej blรญzkosti, mรญลame minimum ฤasu, peลazรญ aย energie na presun do zamestnania. ฤรญm ฤalej mรกme zamestnanie od bydliska, tรฝm sa zvรคฤลกuje ฤas potrebnรฝ na presun, spotreba energie atฤ.
Ak sa realizujeme vย blรญzkosti svojho okolia aย bรฝvame vย nezateplenom dome, sme ekologickejลกรญ ako ฤlovek, ktorรฝ dochรกdza do zamestnania elektromobilom desiatky kilometrov zo svojho nulovรฉho alebo pasรญvneho domu.
3. Veฤพkosลฅ obydlia
Vo vลกeobecnosti je dรดleลพitejลกie to, koฤพko priestoru obรฝvame, neลพ to, akรฝ priestor obรฝvame. Ak bรฝvam sรกm vo veฤพkom nevyuลพitom nulovom dome, devastujem planรฉtu viac ako ฤพudia bรฝvajรบci spoloฤne vย malom nezateplenom dome, ktorรญ ho vลกak plnohodnotne vyuลพรญvajรบ.
Vย praxi sa ฤasto stretรกvame sย prรญpadmi, keฤ bรฝvajรบ dรดchodcovia (ฤasto aj samotnรฝ dรดchodca) vo veฤพkom dome ฤi byte, ktorรฝ nedokรกลพu vyuลพรญvaลฅ, ฤo je podobnรฉ, ako keby ฤlovek pouลพรญval na osobnรบ prepravu kamiรณn ฤi tank.
Rozumnรฝm aย etickรฝm vyuลพรญvanรญm priestoru, ktorรฝ skutoฤne potrebujeme obรฝvaลฅ, dokรกลพeme znรญลพiลฅ svoju ekologickรบ stopu. Vรฝmenou veฤพkรฉho domu, keฤ zย neho odรญdu deti, za menลกรญ, uลกetrรญme planรฉte viac, ako keby sme tento veฤพkรฝ dom zateplili, vymenili oknรก aย pouลพili solรกrny systรฉm ฤi tepelnรฉ ฤerpadlo.
4. Zvyky vย uลพรญvanรญ domu
Na predposlednom mieste vย rรกmci moลพnostรญ znรญลพenia naลกej individuรกlnej ekologickej stopy zย pohฤพadu bรฝvania stoja zvyky, podฤพa ktorรฝch ลพijeme vย naลกich domoch. Maliฤkosti robia veฤพkรฉ veci. Presunutรญm chladniฤky sย mrazniฤkou zย teplej kuchyne do chladnej komory dokรกลพeme znรญลพiลฅ jej spotrebu takmer oย polovicu.
Krรกtkym sprchovanรญm sย รบspornou hlavicou (namiesto kรบpeฤพa) dokรกลพeme znรญลพiลฅ spotrebu vody aย energiรญ aลพ oย 90 %, priฤom รบspornรก sprchovรก hlavica sa dรก vyrobiลฅ zย beลพnej hlavice napr. zalepenรญm dvoch tretรญn dierok vย sprche sekundovรฝm lepidlom.
Oblastรญ รบspor, ktorรฉ nรกs prakticky niฤ nestoja, je neรบrekom. Ak zaฤneme vyuลพรญvaลฅ peลกiu chรดdzu po schodoch namiesto jazdyย vรฝลฅahom, nielenลพe urobรญme nieฤo pre svoje telo, ale ak denne vyลกliapeme naprรญklad ลกtyri poschodia, mรดลพeme uลกetriลฅ tisรญce kWh elektrickej energie aย zmenลกiลฅ svoju uhlรญkovรบ stopu oย stovky kg roฤne [2].
5. Stavebno-konลกtrukฤnรฉ rieลกenie obydlia
Stavebno-konลกtrukฤnรฉ rieลกenie aย pouลพitรฉ technolรณgie sรบ vย rรกmci moลพnostรญ znรญลพenia negatรญvneho vplyvu nรกลกho bรฝvania na prรญrodu na poslednom mieste.
Zateplenie domu, vรฝmena okien ฤi stavba novรฉho pasรญvneho domu zย prรญrodnรฝch materiรกlov prispejรบ kย zmierneniu negatรญvnych vplyvov nรกลกho bรฝvania na prรญrodu, treba vลกak pri tom maลฅ vลพdy na zreteli, ลพe izolaฤnรฉ materiรกly ฤi novรฉ รบspornรฉ technolรณgie sa musia najskรดr vyrobiลฅ, priฤom ich vรฝroba vย rรกmci globalizovanรฉho reลฅazca skonzumuje obrovskรฉ mnoลพstvo zdrojov aย vyprodukuje veฤพa emisiรญ.
Vรฝmena funkฤnรฉho starรฉho kotla za tepelnรฉ ฤerpadlo preto nemusรญ vลพdy predstavovaลฅ ekologickรฝ prรญnos โ vย prรญpade, ak rozdiel (รบspory vย energiรกch aย emisiรกch) medzi starรฝm plynovรฝm kotlom aย novรฝm kondenzaฤnรฝm nie je vรคฤลกรญ, ako sรบ sรบvisiace energie aย emisie pri vรฝrobe novรฉho kondenzaฤnรฉho kotla.
Prvรฉ ลกtyri oblasti zniลพovania ekologickej stopy sรบ veฤพmi ฤพahko realizovateฤพnรฉ, pretoลพe na to, aby sme zmenili nรกลก jedรกlniฤek, pracovali bliลพลกie kย bydlisku ฤi premiestnili starรบ chladniฤku zย teplej kuchyne do chladnej komory, netreba niฤ novรฉ vyrobiลฅ ani kรบpiลฅ.
To je vรฝbornรฉ pre planรฉtu, avลกak nie pre konzum, ekonomiku, HDP. Dnes sa preto nepodporujรบ skutoฤne ekologicky ลพijรบci ฤพudia, naprรญklad niลพลกรญmi daลami. Naopak, vyลกลกรญmi daลami aย cenami sa vyzbierajรบ peniaze, ktorรฝmi sa dotujรบ โekorieลกeniaโ.
Niet preto divu, ลพe sรบ pri novรฝch stavbรกch zรกkonom stanovenรฉ takรฉ prรญsne normy, ลพe sa bez implementรกcie โekotechnolรณgiรญโ nedajรบ splniลฅ. ล tatisticky je najviac povinnรฝch noriem prรกve vย oblasti sย najmenลกรญm potenciรกlom moลพnรฝch รบspor, avลกak sย najvyลกลกรญm potenciรกlom zisku, keฤลพe drahรฉ โekotechnolรณgieโ je nutnรฉ vyrobiลฅ aย predaลฅ!
Komfort aย priority
Vo vลกeobecnosti mรดลพeme povedaลฅ, ลพe podฤพa svojich priorรญt si volรญme spรดsob bรฝvania, ktorรฝ nรกsledne determinuje naลกu ekologickรบ stopu.
Ak je prioritou osobnรฉ zdravie aย priateฤพskรฝ prรญstup kย prรญrode, volรญme si โbรฝvanie vo vlastnej zรกhradeโ, ktorรก nรกm poskytuje obลพivu, prรญpadne je zdrojom energiรญ na vykurovanie domu (sadรญme palivovรฉ stromy). Vย ideรกlnom prรญpade je okolie domu aj miestom naลกej sebarealizรกcie โ ฤi uลพ vyuลพรญvame homeoffice, alebo domรกcu dielลu.
Pri takomto spรดsobe ลพivota sa blรญลพi ฤlovek kย udrลพateฤพnรฉmu spรดsobu ลพitia, priฤom ak obรฝva len priestor, ktorรฝ vyuลพรญva, nie je uลพ takรฉ podstatnรฉ, ฤi bรฝva vย nezateplenom 100-roฤnom dome alebo vย pasรญvnom modernom โeko- bio- rawโ dome.
Podstatnรฉ je, ฤo aย odkiaฤพ konzumuje, ako ฤaleko dochรกdza do prรกce aย akรฉ mรก zvyky ลพivotosprรกvy. Vย druhom prรญpade, ak nie je naลกe zdravie = zdravie planรฉty na prvom mieste, je naลกou prioritou nieฤo inรฉ. Mรดลพu to byลฅ naลกe zรกฤพuby, ciele, sny aย tรบลพby. Spravidla potom bรฝvame vย obydliach, ktorรฉ si vyลพadujรบ dovoz potravรญn aย energiรญ zo vzdialenejลกรญch miest.
Vย takomto prรญpade nie je moลพnรฉ dosiahnuลฅ udrลพateฤพnรฝ stav ลพitia, aย to bez ohฤพadu na to, ฤi jedinec bรฝva vย nulovom dome aย dochรกdza do zamestnania maliฤkรฝm รบspornรฝm elektromobilom. Princรญp udrลพateฤพnosti โ lokalizรกcie zdrojov, lokalizรกcie potravรญn aย sebarealizรกcie โ je zรกkladnรฝm kameลom fungovania prรญrody.
Mravce si stavajรบ mravenisko len zย toho, ฤo nรกjdu vo svojom okolรญ. Podobne ani lastoviฤka nestavia hniezdo pre svojich potomkov vย dovezenรฉho blata aย nekลmi ich zabalenรฝmi zmrazenรฝmi raw ฤi biomuchami zย opaฤnej strany zemegule. Celรก prรญroda, vesmรญr budujรบ aย ลพijรบ zย toho, โฤo je porukeโ.
Znรญลพenie individuรกlnej ekologickej stopy
Naลกรญm skutoฤnรฝm domovom nie je nรกลก byt, dom ฤi mesto, dokonca ani krajina, ale naลกe telo. Je to jedinรฉ miesto, kde budeme my, naลกa โduลกaโ aย myseฤพ, neustรกle ลพiลฅ, pokiaฤพ budeme chodiลฅ po tejto zemi. Je to jednoducho najdรดleลพitejลกia aย jedinรก hmotnรก โvecโ na tomto svete, oย ktorรบ by sme sa mali staraลฅ aย ktorรก je vรฝhradne naลกรญm vlastnรญctvom.
Nikto nemรก prรกvo hovoriลฅ, ako budeme so svojรญm telom nakladaลฅ. Nikto nemรก prรกvo nรกm prikรกzaลฅ, ฤo si do tela mรดลพeme daลฅ, nemรดลพeme alebo musรญme (povinnรฉ oฤkovanie). Nikto nemรก prรกvo nรกm prikazovaลฅ, ako mรกme ลพiลฅ.
Nikto nรกm nemรก prรกvo prikรกzaลฅ, ลพe musรญme byลฅ vitariรกni, vegรกni, vegetariรกni alebo ลพe musรญme konzumovaลฅ mรคso.
ลฝe musรญme dochรกdzaลฅ do prรกce peลกi, bicyklom, autobusom aย nie starรฝm autom, nespฤบลajรบcim novรฉ emisnรฉ limity. Nikto nemรก prรกvo nรกm prikรกzaลฅ, vย akom veฤพkom dome mรดลพeme ฤi musรญme bรฝvaลฅ. Nikto nemรก prรกvo nรกm prikรกzaลฅ, ako mรก nรกลก dom vyzeraลฅ, ako aย ฤรญm ho budeme vykurovaลฅ.
Nikto nemรก prรกvo nรกm zakรกzaลฅ ฤi prikรกzaลฅ vย dome nekรบriลฅ, prรญpadne maลฅ vย ลom 35 ยฐC. Toto vลกak platรญ len vย slobodnej spoloฤnosti. Vย agresรญvnej tyranskej spoloฤnosti zakรกลพu ฤพudom pod zรกmienkou dobrรฝch รบmyslov fajฤiลฅ, poลพรญvaลฅ alkohol, vykurovaลฅ uhlรญm, pouลพรญvaลฅ starรฉ auto sย vyลกลกรญmi emisiami.
Ustrรกchanรญ tyrani pod zรกmienkou dobra diktujรบ pravidlรก, ako musia ลพiลฅ inรญ ฤพudia, ฤasto bez toho, aby si uvedomili, ลพe pรกchajรบ nรกsilie. Ako vลกak motivovaลฅ ฤพudรญ, ktorรญ ลพijรบ neudrลพateฤพne โ konzumujรบ jedlo dopravenรฉ cez pol zemegule, dochรกdzajรบ do prรกce desiatky kilometrov alebo vlastnia mnoho vecรญ, ktorรฉ nedokรกลพu vyuลพรญvaลฅ?
Naลกลฅastie platรญ, ลพe udrลพateฤพnรฝ = prirodzenรฝ ลพivot aย prirodzenรฝ ลพivot = ลกลฅastnรฝ ลพivot. Uลพ aj vedeckรก obec si pozorovanรญm vลกimla, ลพe ฤพudia bรฝvajรบci vo svojich zรกhradรกch, pracujรบci slobodne na tom, ฤo ich bavรญ, sรบ zdravลกรญ aย ลกลฅastnejลกรญ. Zรกkony vesmรญru sรบ neรบprosnรฉ.
Bez vรฝnimky platรญ, ลพe neudrลพateฤพnรฝ spรดsob ลพivota je pre ฤloveka ลฅaลพkรฝ aย ฤlovek neลพijรบci podฤพa svojej prirodzenosti nemรดลพe byลฅ ani ลกลฅastnรฝ. Nie je preto potrebnรฉ nikoho do niฤoho nรบtiลฅ, trestaลฅ za ฤinnosลฅ aย neฤinnosลฅ (vo vzลฅahu kย ekolรณgii).
Prirodzene ลกลฅastnรฝ ฤlovek, ktorรฉmu sa ลพije ฤพahko (ลพije udrลพateฤพne), inลกpiruje svojรญm bytรญm ฤพudรญ, ktorรฝm sa ลพije ลฅaลพko. Jednoducho sa staฤรญ zameraลฅ na svoje vnรบtro, svoje osobnรฉ ลกลฅastie, ktorรฉ kaลพdรฉho ฤloveka nasmeruje na jeho prirodzenรบ udrลพateฤพnรบ cestu.
Stรกle musรญme maลฅ vลกak na zreteli slobodnรบ voฤพbu aย potreby kaลพdรฉho jednotlivca, to, ลพe jednรฉmu postaฤรญ na ลกลฅastnรฝ ลพivot jedna miska na ลพobranie, inรฉmu zasa veฤพkรฝ dom, vย ktorom bude vyuฤovaลฅ ลพiakov, pretoลพe ho to bavรญ.
Rovnako musรญme plne reลกpektovaลฅ ฤพudรญ, ktorรญ sa vedome rozhodli niฤiลฅ svoj ลพivot โ nerobia, ฤo ich bavรญ, fajฤia, pijรบ alkohol, drogujรบ ฤi konzumujรบ nezdravรฉ potraviny, pretoลพe vย inom prรญpade (napr. zรกkaz predaja cigariet) agresรญvne vnucujeme nรกลก obraz โdobrรฉhoโ aย โzdravรฉhoโ ลพivotnรฉho ลกtรฝlu inรฝm ฤพudom.
Vย tomto ohฤพade je rovnako individuรกlny aย nedotknuteฤพnรฝ aj pocit komfortu. Pre niekoho je komfortnejลกie strรกviลฅ pรกr hodรญn vo vlastnej zรกhrade, piplaลฅ sa aย zaลกpiniลฅ od zeme aย maลฅ vlastnรฉ zdravรฉ potraviny. Pre inรฉho je komfortnejลกie kรบpiลฅ si za peniaze zarobenรฉ strรกvenรญm ฤasu vย zamestnanรญ potraviny vย supermarkete.
Pre niekoho je komfortnejลกie popรญliลฅ drevo zย vlastnรฝch stromov, zapotiลฅ sa aย drevo nakรกlaลฅ, kaลพdรฝ deล zakรบriลฅ aย prikladaลฅ do kachlรญ. Pre inรฉho je komfortnejลกie vstaลฅ rรกno oย ลกtvrtej aย รญsลฅ do prรกce, aby mohol zaplatiลฅ รบฤet za plyn ฤi elektrinu aย maลฅ vykรบrenรฝ dom komfortne, bez prikladania aย vynรกลกania popola.
Pre niekoho je vรฝhodnejลกie pracovaลฅ vo svojej dielni aย byลฅ vย nej so svojimi deลฅmi, vidieลฅ ich, ako vyrastajรบ, aย moลพno maลฅ starลกie auto, nemodernรฝ telefรณn ฤi obleฤenie.
Inรฉmu je komfortnejลกie pracovaลฅ 12 hodรญn denne, prรญsลฅ domov len prespaลฅ, zaplatiลฅ za jasle ฤi ลกkรดlku aย byลฅ sย deลฅmi len cez vรญkendy, no voziลฅ ich luxusnรฝm autom, zahลลaลฅ ichย mnohรฝm modernรฝm obleฤenรญm, hraฤkami, najnovลกรญmi smartfรณnmi.
Je len na nรกs, ฤo pokladรกme za komfortnejลกie, skรบลกka sprรกvnosti je jednoduchรก. ล ลฅastnรฝ ฤlovek robรญ prรกve to aย len toฤพko, koฤพko ho bavรญ, vlastnรญ aย uลพรญva prรกve toฤพko vecรญ, ktorรฉ potrebuje vlastniลฅ aย uลพรญvaลฅ, aย bรฝva vย takom dome, ktorรฝ plnohodnotne vyuลพรญva.
Vลกetko navyลกe by brzdilo jeho prirodzenรฉ ลพitie, preto ลพije ลกลฅastnรฝ ฤlovek udrลพateฤพne. Dosiahnutie udrลพateฤพnosti preto nie je moลพnรฉ agresรญvnymi prรญkazmi aย zรกkazmi, ale iba jednoduchou podporou prirodzenosti ลพitia kaลพdรฉho jedinca.
Podporou aย spoluprรกcou (namiesto sรบperenia aย agresie) sa nรกลก strach, zhon, neลกลฅastie aย konzum zmenia na pokoj, radosลฅ zย tvorivรฉho ลพivota, ลกลฅastie aย vย koneฤnom dรดsledku aj naย udrลพateฤพnรฝ ลพivot. Vลกetko sa zaฤรญna aย konฤi vย mojom JA.
Autor sa venuje nรกvrhom udrลพateฤพnรฝch stavieb aย automatizรกcii budov.
Literatรบra
- ล tevo, S. Energetickรก certifikรกcia ฤพudรญ.ย In: TZB Haustechnik, roฤ. 27, ฤ. 1 (2019), s.ย 20 โ 24.
- Horvรกth, M.: 25 trikov na zmenลกenie uhlรญkovej stopy na kaลพdรฝ deล aย pre kaลพdรฉho zย nรกs.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 2/2020.