Energetická efektívnosť vzduchotechnických jednotiek

Aké predpisy sa vzťahujú na tieto výrobky v jednotlivých fázach ich životného cyklu a aké je rozhranie medzi harmonizovanou a neharmonizovanou oblasťou v EÚ a SR?

Energetická efektívnosť, energetická hospodárnosť či certifikácia budov a ich štítkovanie, environmentálne navrhovanie, ekodizajn výrobkov, energetická certifikácia výrobkov a ich štítkovanie – to všetko sú pojmy, ktoré sa v ostatnom čase používajú v predmetných oblastiach asi najviac, pričom sa často aj zamieňajú, menia, vyvíjajú a spresňujú. Súčasne sme stále v procese meniacej sa legislatívy nielen na úrovni EÚ, ale aj v SR.

S cieľom zvyšovať energetickú efektívnosť sa v EÚ prijali v posledných rokoch mnohé predpisy a opatrenia a zároveň sa etablovali aj mnohé nástroje na dosahovanie stanovených cieľov. Zoznam príslušných predpisov je na webovej stránke Európskej komisie (http://ec.europa.eu/energy/en/topics/energy-efficiency) v záložke Related legislation. Zoznam obsahuje aktuálne až 280 položiek (smernice, rozhodnutia, nariadenia či delegované nariadenia s rôznym spôsobom uplatnenia), pričom sa stále mení a dopĺňa. V každom prípade je však cieľom znižovať spotrebu energie a súvisiace náklady a odstraňovať plytvanie, ako aj znižovať emisie CO2, a teda brať ohľad na životné prostredie a zvyšovať konkurencieschopnosť našich ekonomík za súčasného znižovania energetickej závislosti.

Z celkového zoznamu legislatívy súvisiacej s energetickou účinnosťou sa v tomto článku zameriame len na tú, ktorá sa vzťahuje na HVAC výrobky.

Aktuálne platné predpisy možno rozdeliť do kategórií:

• záväzne právnych predpisov neharmonizovanej oblasti,
• záväzne právnych predpisov harmonizovanej oblasti,
• dobrovoľných (právne nezáväzných) predpisov v oblasti dobrovoľného označenia vzduchotechnických jednotiek energetickými štítkami.

Záväzne právne predpisy harmonizovanej a neharmonizovanej oblasti 

Vzduchotechnické jednotky pozostávajú z rôznych komponentov a výrobkov, pričom sú zároveň aj samy výrobkom – vzťahuje sa teda na ne legislatíva harmonizovanej oblasti vo fáze návrhu a výroby a uvedenia do prevádzky ohľadom požiadaviek z hľadiska energetickej účinnosti výrobkov. V prípade VZT jednotiek robatherm sa napríklad každá jednotka navrhuje na zákazku, preto sa do návrhu zahŕňajú už aj požiadavky neharmonizovanej oblasti, ako sú napríklad teplota v zime (podľa miesta inštalácie od -13 °C do -20 °C v SR, inak je to v ďalších členských štátoch EÚ) či požiadavky na hygienu priestoru, a vtedy sa z týchto požiadaviek neharmonizovanej oblasti stávajú požiadavky harmonizovanej oblasti. Tieto vzduchotechnické jednotky sa ďalej zabudovávajú na mieste inštalácie/použitia,  kde sa na ne vzťahuje zároveň legislatíva z hľadiska hospodárnosti budov, teda neharmonizovaná oblasť. Okrem toho sa na výrobky a ich inštaláciu, prevádzku a údržbu vzťahuje aj rámcová smernica o energetickej účinnosti – teda tiež z neharmonizovanej oblasti.

Obr. 1 Požiadavky na energetickú efektívnosť výrobkov

Energetická efektívnosť

Neharmonizovaná oblasť sa týka celého rámca energetickej efektívnosti, predpisov a pravidiel na tomto úseku, energetických auditov, trhu s energiou, výroby, dodávky, distribúcie, prenosu, používania energie, energetických služieb, finančných nástrojov na dosahovanie energetickej účinnosti, monitorovacích systémov a nástrojov na dosahovanie energetickej účinnosti v oblastiach ako priemysel, poľnohospodárstvo, služby, doprava a budovy.

Energetická hospodárnosť budov

Neharmonizovaná oblasť sa týka priamo energetickej hospodárnosti budov, energetických certifikátov budov, miesta inštalácie, vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania a klimatizácie i osvetlenia.

Energetická účinnosť VZT jednotiek (ekodizajn)

V rámci environmentálneho navrhovania a používania výrobkov sa harmonizovaná oblasť týka ekodizajnu energeticky významných výrobkov, návrhu, výroby, posudzovania zhody, vyhlásenia o zhode, CE značiek vetracích jednotiek, ventilátorov, elektromotorov atď.

Právny základ pre oblasť energetickej efektívnosti

Tvorí ho: Článok 194 a Článok 15 (1) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Článok 175 (1) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Článok 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý sa vzťahuje na harmonizovanú oblasť, výrobky a na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (smernica č. 2009/125/ES).
V nadväznosti na ďalšie predpisy možno energetickú účinnosť vzduchotechnických jednotiek vnímať súhrnne v týchto rovinách:
 
A.    Energetická účinnosť – všeobecný rámec neharmonizovanej oblasti

• Smernica č. 2012/27/EU o energetickej účinnosti, ktorá mení smernice č. 2009/125/ES a č. 2010/30/EU a ruší smernice č. 2004/8/ES a č. 2006/32/ES.

B.    Energetická hospodárnosť budov – neharmonizovaná oblasť

• Smernica č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ktorá stanovuje metódy na výpočet energetickej hospodárnosti budov, minimálne požiadavky na nové a existujúce veľké budovy a na energetickú certifikáciu budov; táto smernica bola zrušená a nahradená smernicou č. 2010/31/EU; v smernici sú stanovené minimálne požiadavky, no členské štáty môžu presadzovať alebo prijať ďalšie opatrenia v súlade s pravidlami a predpismi EÚ.

C.    Energetická účinnosť výrobkov – harmonizovaná oblasť

V súvislosti s energetickou účinnosťou výrobkov sa na úrovni EÚ zaviedli a stále sa zavádzajú viaceré opatrenia. Okrem iného sa týkajú aj požiadaviek na ekodizajn  výrobkov využívajúcich energiu, ktoré upravuje smernica č. 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov. Vykonávajúce nariadenia k tejto smernici sa uplatňujú priamo a v celosti vo všetkých členských štátoch a z prijatých nariadení uvádzame ďalej len tie, ktoré sa týkajú vzduchotechnických jednotiek alebo komponentov používaných vo vzduchotechnických jednotkách.

Predpisy týkajúce sa VZT jednotiek a ich komponentov

• vetracie jednotky – nariadenie Komisie č. 1253/2014 implementujúce smernicu č. 2009/125/ES s ohľadom na požiadavky na ekodizajn vetracích jednotiek,    
• ventilátory – nariadenie Komisie č. 327/2011 implementujúce smernicu č. 2009/125/ES s ohľadom na požiadavky na ekodizajn ventilátorov poháňaných motormi s elektrickým príkonom od 125 W do 500 kW,
• vodné čerpadlá – nariadenie Komisie č. 547/2012, ktorým sa vykonáva smernica č. 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn vodných čerpadiel,
• elektromotory – nariadenie Komisie č. 640/2009, ktorým sa vykonáva smernica č. 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn elektromotorov,
• prípadne iné nariadenia Komisie súvisiace s komponentmi vzduchotechnických jednotiek a ďalšie predpisy, ktoré sa pripravujú.

Predpisy týkajúce sa spotreby energie

Udávanie spotreby energie na štítkoch a štandardné informácie o výrobkoch pri energeticky významných výrobkov, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie, udáva smernica č. 2010/30/EU. Ďalej platí delegované nariadenie Komisie č. 1254/2014 dopĺňajúce smernicu č. 2010/30/EU s ohľadom na energetické štítkovanie rezidenčných vetracích jednotiek. Ďalšie  predpisy na úrovni EÚ vo vzťahu k smerniciam č. 2009/125/ES a č. 2010/30/EU sa pripravujú. Grafické znázornenie rozhrania  požiadaviek harmonizovanej a neharmonizovanej oblasti pre energetickú účinnosť výrobkov je na obr. 1.

Dobrovoľné označovanie

V súčasnosti  sa uplatňujú pri VZT aj dobrovoľné Eurovent certifikácie týkajúce sa energetickej účinnosti vzduchotechnických jednotiek (VZT jednotky robatherm sú dobrovoľne certifikované, podrobnejší článok o ich Eurovent certifikácii nájdete v tomto čísle TZB Haustechnik,  na www.robatherm.sk či v smernici 01 nemeckých výrobcov vzduchotechnických jednotiek, konkrétnejšie tiež na www.robatherm.sk).

Legislatívne požiadavky na energetickú účinnosť VZT jednotiek

Aktuálny stav ich preberania a uplatňovania spolu s väzbou na požiadavky vzťahujúce sa na energetickú účinnosť, energetickú hospodárnosť budov, ekodizajn, environmentálne navrhovanie a používanie energeticky významných výrobkov v SR a iných členských štátoch EÚ je zhrnutý v tab. 1 (neharmonizovaná oblasť) a tab. 2 (harmonizovaná oblasť).

Ing. Júlia Jánošová
Autorka pôsobí v spoločnosti robatherm Slovensko, s. r. o.

Ilustračné foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.