Klimatizรกcia sย priamym chladenรญm (2. ฤasลฅ)
Vย druhej ฤasti ฤlรกnku oย klimatizรกcii sย priamym chladenรญm dokonฤรญme moลพnosti delenia tejto techniky aย zameriame sa na otรกzky, ktorรฉ sย jej vyuลพรญvanรญm รบzko sรบvisia โ ฤi uลพ ide oย servisnรฉ zabezpeฤenie, sprรกvnu prevรกdzkovรบ prax, kontroly รบniku chladiva, alebo spotrebu energie. Neobรญdeme ani aktuรกlne trendy vย klimatizรกcii.
Automatickรก zmena reลพimu
Teplota vย miestnosti aย vonku sa prostrednรญctvom senzorov pravidelne meria. Na zรกklade tรฝchto รบdajov oย teplote aย sย ohฤพadom na zadanรบ ลพelanรบ teplotu vย miestnosti riadi mikroprocesor systรฉm tak, aby sa vย priebehu ฤasu uvรกdzal do najvhodnejลกieho prevรกdzkovรฉho reลพimu. Vyhrievacie modely sย tepelnรฝm ฤerpadlom sa vย prรญpade potreby mรดลพu automaticky prepรญnaลฅ zย reลพimu chladenia do reลพimu vyhrievania alebo naopak.
Voฤพnรฉ chladenie vody verzus voฤพnรฉ chladenie chladiva
Moลพnosลฅ priameho chladenia DX vย kombinรกcii sย voฤพnรฝm chladenรญm, aย to na strane chladiva pri nรญzkych vonkajลกรญch teplotรกch, keฤ kompresor nepracuje, sa zatiaฤพ vyuลพรญva len pri vyลกลกรญch chladiacich vรฝkonoch. Voฤพnรฉ chladenie kvapalnรฝm chladivom je lacnejลกie aย energeticky efektรญvnejลกie ako voฤพnรฉ chladenie vodou (nemrznรบcou zmesou) pri nรญzkych vonkajลกรญch teplotรกch. Preฤerpรกvanie vody je totiลพ nรกkladnejลกie ako preฤerpรกvanie chladiva.
Servisnรฉ zabezpeฤenie
Na servisnรฉ zabezpeฤenie si treba daลฅ pozor, aย to zย hฤพadiska zabezpeฤenia odborne spรดsobilรฝmi osobami podฤพa vลกeobecne zรกvรคznรฝch prรกvnych predpisov (viac na www.isternet.sk/szchkt) podฤพa sprรกvnej prevรกdzkovej praxe, ako aj zย hฤพadiska zabezpeฤenia nรกhradnรฝmi sรบฤiastkami pre vybranรบ znaฤku. Laickรก montรกลพ skรดr ฤi neskรดr ฤพahko spรดsobรญ havรกriu zariadenia, napr. vย dรดsledku zvรฝลกenรฉho namรกhania kompresora, neฤistรดt zanesenรฝch do chladiaceho okruhu pri montรกลพi, รบniku chladiva zย chladiaceho okruhu aย pod.
Prevรกdzkovateฤพ mรก tieลพ povinnosลฅ zo zรกkona minimalizovaลฅ รบnik chlรณrovanรฉho chladiva (HCFCs), ktorรฉ je nebezpeฤnรฉ pre ozรณnovรบ vrstvu. Rovnakรก povinnosลฅ platรญ uลพ aj pre fluรณrovanรฉ chladivรก (HFCs) so zvรฝลกenรฝm sklenรญkovรฝm efektom. Majiteฤพ sa musรญ postaraลฅ oย to, aby jeho klimatizaฤnรฉ zariadenie malo odborne spรดsobilรฝ aย materiรกlne zabezpeฤenรฝ servis na plnenie prevรกdzkovรฝch iย zรกkonnรฝch poลพiadaviek.
Chladivรก aย sprรกvna prevรกdzkovรก prax
Takmer vลกetky uvedenรฉ klimatizaฤnรฉ zariadenia dovezenรฉ kย nรกm, alebo vyrobenรฉ uย nรกs do konca jรบna 2002, sa plnili chladivom R22. Od roku 1998 sa kย nรกm zaฤali dovรกลพaลฅ zariadenia sย chladivom R134a, R407C aย R410A aย aj vรฝroba uย nรกs zaฤala prechรกdzaลฅ na tieto chladivรก. Chladivo R22 sa spoฤiatku postupne nahradzovalo chladivom R407C. Vzรกpรคtรญ ho zaฤalo vytlรกฤaลฅ chladivo R410A, ktorรฉ sรญce pracuje pri vyลกลกรญch prevรกdzkovรฝch tlakoch, ale bez teplotnรฉho sklzu aย sย vyลกลกou objemovou chladivosลฅou. Tรก umoลพnila zmenลกiลฅ veฤพkosลฅ kompresora na ten istรฝ chladiaci vรฝkon. Chladivo R134a sa vzhฤพadom na dosahovanรฉ vysokรฉ vรฝkonovรฉ ฤรญslo uplatลuje najmรค vo vyลกลกรญch vรฝkonoch. Niลพลกia objemovรก chladivosลฅ si vyลพaduje vรคฤลกรญ objemovรฝ vรฝkon kompresora.
Zย takzvanรฝch prรญrodnรฝch chladรญv je predmetom zรกujmu najmรค oxid uhliฤitรฝ. Malรฉ klimatizaฤnรฉ jednotky predovลกetkรฝm pri vyลกลกรญch vonkajลกรญch teplotรกch vykazujรบ zatiaฤพ nรญzke รบฤinnosti. Problรฉmy sรบ sย vysokรฝmi tlakmi, vysokou kondenzaฤnou teplotou aย zรญskanรญm prรญsluลกnรฝch komponentov. ฤistรฉ uhฤพovodรญky aย amoniak sa vย klimatizรกcii sย priamou expanziou vzhฤพadom na vรฝbuลกnosลฅ aย horฤพavosลฅ (vย prรญpade amoniaku iย jedovatosลฅ) neuplatลujรบ. Vรฝznamnรฝ pokrok sa dosiahol pri absorpฤnรฝch systรฉmoch vย kombinรกcii so solรกrnymi kolektormi. Problรฉmom vลกak zostรกva cenovรก aย energetickรก nevรฝhodnosลฅ.
Vรฝraznou podporou uplatลovania klimatizรกcie sรบ klimatickรฉ zmeny, ktorรฉ vyvolรกvajรบ suchรฝ aย horรบci charakter letnรฝch mesiacov. Na druhej strane sa vลกak klimatizaฤnรก technika podieฤพa na vyvolรกvanรญ klimatickรฝch zmien, aย to priamo รบnikmi chladรญv (sklenรญkovรฝch plynov) aย nepriamo spotrebou elektrickej energie. Preto sa vย zmysle medzinรกrodnรฝch ยญdohรดd aย zรกvรคzkov musรญ prostrednรญctvom odborne spรดsobilรฝch firiem zabezpeฤiลฅ preventรญvny servis minimรกlne raz roฤne sย kontrolou na tesnosลฅ aย energeticky efektรญvnu prevรกdzku klimatizaฤnรฉho zariadenia. Malo by to byลฅ podฤพa technickรฝch aย prรกvnych noriem samozrejmosลฅou nielen pre zariadenia sย chlรณrovanรฝmi chladivami (R22), ale uลพ aj pre zariadenia sย fluรณrovanรฝmi HFCs chladivami (R134a, R407C, R410A) sย chladiacimi okruhmi:
- sย obsahom viac ako 3/6โkg chladiva (podฤพa veฤพkosti nรกplne chladiva),
- resp. sย chladiacim vรฝkonom nad 12 kW.
Nรกklady majiteฤพov sa vrรกtia vย znรญลพenรญ nรกkladov na prevรกdzku aย havarijnรฉ opravy. Pri zavรกdzanรญ novรฝch zariadenรญ do prevรกdzky by uลพ preventรญvny zmluvnรฝ servis mal byลฅ samozrejmou sรบฤasลฅou kรบpno-predajnej zmluvy. Zmluvnรฉmu partnerovi je vรฝhodnรฉ zveriลฅ nielen servis, ale aj prevรกdzku vรคฤลกรญch klimatizaฤnรฝch zariadenรญ, ktorรฉ sa monitorujรบ cez modem priamo na stole servisnej organizรกcie.
Priame aย nepriame kontroly รบniku chladiva
Za pravidelnรฉ vykonรกvanie kontrol รบniku chladiva je zodpovednรฝ majiteฤพ zariadenia. Periรณdy povinnรฝch kontrol na รบnik na zariadeniach sย obsahom fluรณrovanรฝch chladรญv sa skracujรบ so zvyลกujรบcou sa nรกplลou chladiva aย naopak predlลพujรบ pri inลกtalรกcii stรกleho, pevne inลกtalovanรฉho monitorovania รบniku chladiva. Pouลพiลฅ sa mรดลพu priame alebo nepriame metรณdy kontroly รบniku:
- priame metรณdy zisลฅovania รบniku vyuลพรญvajรบ predovลกetkรฝm elektronickรฉ aย UV detektory; patrรญ sem aj pouลพitie mydlovรฉho, penotvornรฉho roztoku, ako aj vizuรกlne aย ฤuchovรฉ hodnotenie; musia sa vykonรกvaลฅ zรกznamy oย kontrole vย zรกznamnรญku (prevรกdzkovom dennรญku) alebo vย karte chladiaceho zariadenia,
- nepriame metรณdy zisลฅovania รบniku chladiva sa mรดลพu podฤพa eurรณpskych nariadenรญ pouลพรญvaลฅ tieลพ, ak analyzovanรฉ parametre mรดลพu poskytnรบลฅ spoฤพahlivรฉ informรกcie vo vzลฅahu kย nรกplni chladiva uvedenej vย zรกznamnรญku; tieto metรณdy zahลลajรบ merania tlakov, teplรดt, elektrickรฝch parametrov pri behu kompresora aย pod. aย vyลพadujรบ si ustรกlenรฝ prevรกdzkovรฝ stav; na zรกklade porovnรกvania zistenรฝch hodnรดt sย nominรกlnymi hodnotami pre danรฉ ยญprevรกdzkovรฉ podmienky moลพno usรบdiลฅ na moลพnรฝ รบnik chladiva; zabezpeฤiลฅ stabilizovanรฉ, porovnateฤพnรฉ podmienky merania vลกak nemusรญ byลฅ vลพdy jednoduchรฉ.
Nรกklady na energiu
Sย rastom poฤtu klimatizaฤnรฝch zariadenรญ vรฝznamne rastie aj spotreba elektrickej energie. Znรกme je zrรบtenie sa dodรกvky elektrickej energie vย lete vย roku 2003 vย Taliansku aย vย USA. Aj uย nรกs sa uลพ preukรกzal vplyv rastu spotreby elektriny vย dรดsledku zvyลกovania poฤtu klimatizaฤnรฝch zariadenรญ, priฤom sme nรบtenรญ dovรกลพaลฅ elektrickรบ energiu. Dรดleลพitรฉ je zniลพovaลฅ zaลฅaลพenie elektrickej siete vย ลกpiฤke. Vyuลพรญvanie soft ลกtartรฉrov, skrol kompresorov, frekvenฤne riadenรฝch otรกฤok kompresora ฤi digitรกlnych kompresorov znรญลพi prudkรฝ nรกrast odberu elektrickรฉho prรบdu pri ลกtarte kompresora.
Nariadenie vlรกdy SR ฤ. 231/2003 Z. z. ustanovuje povinnosลฅ oznaฤovaลฅ klimatizaฤnรฉ jednotky pre domรกcnosลฅ energetickรฝm ลกtรญtkom. Oznaฤovanie mรก veฤพkรฝ vรฝznam zย hฤพadiska ovplyvลovania spotreby elektrickej energie aย vytlรกฤania tรฝch vรฝrobkov zย trhu, ktorรฉ nedosahujรบ priaznivรฉ energetickรฉ parametre.
Podฤพa zรกkona ฤ. 17/2007 Z. z. so zreteฤพom na zniลพovanie spotreby energie aย obmedzenie emisiรญ CO2 sa vykonรกvajรบ potrebnรฉ opatrenia na zabezpeฤenie pravidelnej kontroly klimatizaฤnรฝch systรฉmov sย chladiacim vรฝkonom vyลกลกรญm ako 12 kW. Tรกto kontrola bude obsahovaลฅ posรบdenie รบฤinnosti aย veฤพkosti klimatizรกcie vย porovnanรญ sย poลพiadavkami budovy na chladenie. Pouลพรญvateฤพom sa poskytnรบ vhodnรฉ rady oย moลพnom zlepลกenรญ alebo nahradenรญ klimatizaฤnรฉho systรฉmu aย oย alternatรญvnych rieลกeniach.
Snaha zniลพovaลฅ spotrebu elektrickej energie vedie kย regulรกcii chladiaceho vรฝkonu podฤพa okamลพitej potreby. Spรดsoby, akรฝmi sa to dosiahne, mรดลพu byลฅ rรดzne: vรคฤลกรญm poฤtom pripojiteฤพnรฝch kompresorov do okruhu, digitรกlne riadenรฝm vรฝkonom skrol kompresora aย pod. Vรฝhodnรก je najmรค regulรกcia frekvenฤnรฝm riadenรญm otรกฤok kompresora. Usmerลovaฤ najskรดr usmernรญ striedavรฝ prรบd na jednosmernรฝ aย invertor ho potom prevedie spรคลฅ na striedavรฝ prรบd, ale sย voliteฤพnou frekvenciou. Tรฝm sa mรดลพe meniลฅ poฤet otรกฤok, aย teda vรฝkon kompresora za ฤas. Vysokรบ รบฤinnosลฅ dosahujรบ DC motory sย neodymitรฝmi magnetmi vย rotore sย regulovateฤพnรฝmi otรกฤkami, ktorรฉ sa tieลพ pouลพรญvajรบ na ventilรกtory vรฝmennรญkov tepla.
Sย invertorom aย bez neho
Klimatizaฤnรฉ zariadenia bez invertora regulujรบ teplotu vย klimatizovanom priestore zapรญnanรญm aย vypรญnanรญm chladiaceho agregรกtu. Zapnutie chladiaceho agregรกtu spรดsobuje nรกrazovรฝ prรบdovรฝ odber, ktorรฝ je tri- aลพ osemkrรกt vyลกลกรญ ako prevรกdzkovรฝ odber, aย nadmernรฉ opotrebenie kompresora. Takejto regulรกcii zodpovedรก teplota vyfukovanรฉho vzduchu, ktorรก sa vรฝznamne menรญ vย zรกvislosti od toho, ฤi je zapnutรฝ alebo vypnutรฝ chladiaci agregรกt. Striedanie teplรดt vyfukovanรฉho vzduchu neprispieva ku komfortu aย bรฝva predmetom ฤastรฝch sลฅaลพnostรญ.
Klimatizaฤnรฉ zariadenia sย invertorom โ sย fuzzy regulรกciou teploty vyfukovanรฉho vzduchu โ veฤพmi rรฝchlo dosiahnu poลพadovanรบ teplotu vย klimatizovanej miestnosti aย potom vรฝfukovรบ teplotu vzduchu prispรดsobia teplote vzduchu vย miestnosti bez toho, aby priลกlo kย vypnutiu kompresora. Zvรฝลกi sa teplotnรฝ komfort (rozdiel teplรดt je do 1 ยฐC), znรญลพi sa spotreba energie aย hluฤnosลฅ. To vลกetko umoลพลujรบ regulovanรฉ otรกฤky kompresora. Vย prรญpade tepelnรฉho ฤerpadla umoลพลujรบ rรฝchlejลกie odstrรกnenie nรกmrazy pri reverzรกcii chladiaceho okruhu.
Klimatizaฤnรฉ jednotky mรดลพu byลฅ vybavenรฉ inteligentnรฝmi regulรกtormi, ktorรฉ komunikujรบ sย riadiacim systรฉmom budovy. Vย jednotkรกch mรดลพu byลฅ senzory, ktorรฉ zisลฅujรบ, ฤi sa vย miestnosti nachรกdzajรบ osoby aย podฤพa toho prispรดsobujรบ chod jednotiek.
Trendy vย klimatizรกcii
Hlavnรฝmi kritรฉriami pri vรฝbere klimatizรกcie zostanรบ cena, spotreba energie premietnutรก do prevรกdzkovรฝch nรกkladov, moลพnosลฅ nielen chladiลฅ, ale aj kรบriลฅ, servisnรฉ zabezpeฤenie, environmentรกlna bezpeฤnosลฅ aย kvalita. Trh poลพaduje aj drahรฉ, technicky dรดmyselnรฉ, sofistifikovanรฉ zariadenia pre nรกroฤnรฉ interiรฉry. Energeticky neefektรญvne vรฝrobky by na trhu nemali maลฅ ลกancu.
Vรฝber klimatizรกcie ovplyvลuje nielen veฤพkosลฅ klimatizovanรฝch priestorov, ale aj energetickรก, investiฤnรก, architektonickรก nรกroฤnosลฅ, nรกroky na montรกลพ, prevรกdzku aย bezpeฤnosลฅ. Ide oย problรฉm, ktorรฝ si vyลพaduje komplexnรบ pozornosลฅ aย ktorรฝ moลพno rozลกรญriลฅ oย problematiku riadenia aย regulรกcie, chladiacich stropov, รบpravy vzduchu, akumulรกciu chladu, trigenerรกcie, kompresorov, chladรญv aย olejov, izolรกciรญ, ลกpeciรกlnej klimatizรกcie prevรกdzkovo nรกroฤnรฝch priemyselnรฝch aย hutnรญckych vรฝrob, odvlhฤovania vlhkรฝch prevรกdzok, prepravnej aย mobilnej klimatizรกcie, tepelnรฝch ฤerpadiel aย pod. To vลกetko pod vplyvom neustรกle umocลovanรฉho ekologickรฉho povedomia sprรญsลovanรญm medzinรกrodnรฝch dohรดd aย individuรกlnou iniciatรญvou niektorรฝch ลกtรกtov, ktorรฉ majรบ snahu zastaviลฅ pouลพรญvanie HFC chladรญv, najmรค vo vรคฤลกรญch zariadeniach.
Trendy vย klimatizรกcii bude naฤalej vรฝrazne ovplyvลovaลฅ expanzia รกzijskรฝch ekonomรญk. Vย minulosti sa vรคฤลกina vรฝznamnรฝch udalostรญ aย rozhodnutรญ odohrala na brehoch stredozemnรฉho mora, neskรดr to bolo na oboch brehoch atlantickรฉho oceรกna. Vย oblasti klimatizรกcie vลกak majรบ rozhodujรบci vplyv krajiny na brehoch Tichรฉho oceรกna.
doc. Ing.ย Peter Tomlein, PhD.
Recenzovala: doc.ย Ing.ย Marta Szรฉkyovรก, PhD.
Foto aย obrรกzky: archรญv autora, Climat, Daikin, Microwell
Autor pรดsobรญ ako tajomnรญk Slovenskรฉho zvรคzu chladiacej aย klimatizaฤnej techniky.
Literatรบra:
1. Adamkoviฤ, A.: Tendencie vย klimatizรกcii. In: Zbornรญk zย medzinรกrodnej konferencie SZ CHKT, Papierniฤka, 2003.
2. Lain, M. โ Bartรกk, M.: Riziko prลฏvanu vย mรญstnostech chlazenรฝch jednotkami sย pลรญmรฝm chladivovรฝm okruhem. In: Zbornรญk zย medzinรกrodnej konferencie SZ CHKT, Papierniฤka, 2003.
3. Tomlein, P.: Trh sย klimatizรกciou. In: Zbornรญk zย medzinรกrodnej konferencie SZ CHKT, Papierniฤka, 2003.
4. Daikin, Toshiba, York aย pod. (firemnรฉ materiรกly).
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK 5/2008.