Kodaň – a čo ďalej?

V decembri minulého roka sa pozornosť celého sveta sústredila do dánskej Kodane, kde sa konala globálna konferencia o ochrane klímy. Čo bolo vlastne napokon výsledkom viac ako 10-dňových rokovaní? Prinášame rozhovor s Dr. Lambertom Kuipersom z Technickej univerzity v holandskom Eindhovene a Georgesom Hoeterickxom, členom výkonného výboru asociácie eurammon (európskej iniciatívy za prírodné chladivá).

Georges Hoeterickx z výkonného výboru asociácie eurammon

Hoeterickx: Nemôžeme tvrdiť, že Kodaň bola úspechom, ale ani to, že znamenala katastrofu. Očakávania mnohých boli nereálne, záväzky, ktoré niektoré strany prijali, boli pochybné. Chápem, že niektorí ľudia sú sklamaní, ale musíme byť realisti: relevantné závery alebo akčné plány možno iba ťažko prijať na stretnutiach s takým počtom účastníkov a pri takých rôznorodých záujmoch.

Dr. Lambert Kuipers z Centra pre trvalú udržateľnosť Technickej univerzity v holandskom Eindhovene

Kuipers: Ak vezmeme do úvahy predbežné rokovania, už počas nich sa virtuálne rozhodlo, že na tomto stretnutí sa nová zmluva neprijme. Nádeje sa skôr spájali s tým, že v Kodani by sa mohla pripraviť pôda na rokovania v roku 2010 zamerané na dosiahnutie právne záväznej zmluvy o klimatických zmenách prostredníctvom znižovania emisií, budovania kapacít v rozvojových krajinách, dohôd o spôsoboch financovania a podobne.

Kodanské stretnutie stálo pred obrovskými úlohami, ktoré vychádzali zo základnej hospodárskej a politickej reality, zahŕňali rozličné aktivity z oblasti obchodu a riešili historickú zodpovednosť vyspelých priemyselných štátov. Keďže bolo zaťažené takýmto enormným očakávaním a zúčastnilo sa na ňom viac než 35 000 delegátov, pozorovateľov a členov mimovládnych organizácií, veľmi skoro sa ukázalo, že na tomto summite sa iba potvrdí status quo.

Ak sa vrátime k histórii posledných dvoch desaťročí, prvý míľnik na ceste k dohode o klimatických zmenách, stretnutie v Riu de Janeiro, bol bezproblémový, druhý, ktorým bol Kjótsky protokol v roku 1997, bol dosiahnuteľný, pretože jeho ciele na zníženie emisií neboli príliš vysoké, obsahovali škálu flexibilných mechanizmov a počet jeho zmluvných strán bol obmedzený. Tretí míľnik, Kodaň, sa už stal neprekonateľnou prekážkou. Hlavnou príčinou tejto situácie bolo, že podľa Kjótskeho protokolu sa zmluvné strany delili na tie, ktoré sa uvádzali v prílohe I (vyspelé priemyselné štáty), a tie, ktoré sa v nej neuvádzali (rozvojové štáty), pričom obe skupiny mali spoločnú, ale diferencovanú zodpovednosť. O niekoľko rokov sa toto rozlišovanie stalo z politického hľadiska veľmi málo flexibilné.

Po konferencii na ostrove Bali v roku 2007 sa zo slepej uličky črtali dve únikové cesty: prvá prostredníctvom dlhodobých záväzkov, ktoré by sa neskôr stali súčasťou rozličných právne záväzných zmlúv, a druhá, krátkodobá, ktorú tvorili zmeny a doplnenia Kjótskeho protokolu na roky 2012 až 2020. Očakávalo sa, že tieto dve cesty sa neskôr spoja a stanú sa základom novej celosvetovej zmluvy. V Kodani sa však ukázalo, že rozvojové krajiny odmietajú pripustiť viac ako zmeny a doplnky Kjótskeho protokolu na zníženie ich záväzkov. Kodanská dohoda je v súčasnosti niečím, čo poskytuje (politicky nezáväzné) pravidlá ďalšieho postupu.

Európa sa zaviazala do roku 2020 znížiť objem skleníkových plynov o minimálne 20 percent. Čo to znamená pre spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou a inštaláciou zariadení na vykurovanie, ventiláciu, klimatizáciu a chladenie?
Kuipers: Aj keď sektor zameraný na výrobu a inštaláciu zariadení na vykurovanie, ventiláciu, klimatizáciu a chladenie nie je viazaný nijakými záväznými obmedzeniami, je asi logické, že sa takisto zameria na zníženie emisií minimálne o 20 percent. Do istej miery sa to dá uskutočniť nahradením (a emisií) freónov alternatívnymi riešeniami, ktoré v menšej miere prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, napríklad prírodnými chladivami. Ďalšie zníženie emisií sa bude musieť dosiahnuť šetrením energiou a zvýšením energetickej účinnosti. Súčasťou týchto opatrení bude aj starostlivo zvážené vy­užívanie chladenia a klimatizácie. Pri klimatizácii sa budú využívať účinnejšie systémy a ich kvalitnejšie komponenty.

Hoetericks: Európa by sa mala zamerať na svoje vlastné iniciatívy na zníženie CO₂ a spotreby energie, ako je to už bežné vo viacerých severských krajinách, napríklad v Dánsku a Švédsku. Na vykurovanie bytov a administratívnych budov vo Švédsku sa spotrebuje o 50 percent energie menej ako v Belgicku, a to vďaka vyšším štandardom tesnenia, systémom tepelných čerpadiel a výmenníkov tepla. V tejto oblasti by sa Európa mohla stať lídrom.

Ktoré ďalšie opatrenia Kodanskej dohody sa prejavia v sektore zameranom na výrobu a inštaláciu zariadení na vykurovanie, ventiláciu, klimatizáciu a chladenie?
Hoetericks: Pri posudzovaní všetkých procesov, ktoré majú vplyv na životné prostredie, európske inštitúcie ocenia, ak mnohé výrobky spoločností zaoberajúcich sa výrobou a inštaláciou zariadení na vykurovanie, ventiláciu, klimatizáciu a chladenie budú využívať prírodné chladivá, napríklad amoniak, oxid uhličitý a uhľovodík. Ich úlohou bude stanoviť pravidlá, ktoré uľahčia používanie týchto médií pri rešpektovaní bezpečnostných aspektov.

Kuipers: Úlohou spoločností, ktoré sa zaoberajú výrobou a inštaláciou zariadení na vykurovanie, ventiláciu, klimatizáciu a chladenie, je nájsť cestu k trvalej udržateľnosti a vysokej energetickej účinnosti, a to najmä prostredníctvom starostlivo premysleného dizajnu, ako aj výrobného a prevádzkového vybavenia. Dnes je ešte ťažké odhadnúť, do akej miery budú mať prírodné chladivá na trhu v sektore vykurovania, ventilácie, klimatizácie a chladenia výhody či nevýhody. Možno však povedať, že prírodné chladivá by sa mali naďalej skúmať a vyvíjať, najmä tie, pri ktorých sa pre­ukážu výhody.

Akú úlohu zohrávajú prirodzené chladivá pri dosiahnutí cieľa neprekročiť pri globálnom otepľovaní hranicu 2 °C?
Hoeterickx: Prírodné chladivá možno nie sú tým najvýznamnejším faktorom, sú však jedným z tých, ktoré sú potrebné na dosiahnutie tohto cieľa. Každý proces spotreby energie by sa mal posúdiť so zreteľom na jeho prínos pre životné prostredie, a ak by nezodpovedal istým štandardom, mal by sa upraviť.

Kuipers: Ak by prírodné chladivá nahradili škodlivé freóny a halóny, určitý efekt by sa dosiahol, najmä ak by boli energeticky účinnejšie a ich emisie oxidu uhličitého by boli nižšie. Na druhej strane si treba uvedomiť, že limit 2 °C je dlhodobý cieľ (rok 2050 a neskôr) a v tomto časovom horizonte možno očakávať, že halóny už nahradí nová generácia syntetických chladív, ktoré budú v menšej miere prispievať ku globálnemu otepľovaniu a budú konkurovať prírodným chladivám.

Aký vývoj nastane po summite v Kodani?
Kuipers: Ukazuje sa, že na základe dohody z Kodane sa bude uplatňovať celkom opačný prístup, pri ktorom rozvinuté priemyselné štáty i rozvojové krajiny predložia v rámci Rámcovej dohody OSN o klimatických zmenách svoje záväzky týkajúce sa zníženia emisií. Ďalšie konferencie sa majú konať v Bonne (jún 2010) a Mexiku (december 2010). Otázka, čo bude cieľom týchto summitov, je však úplne otvorená. Bude potrebné prehodnotiť celý proces a pri rámcových rokovaniach navrhnúť nové postupy. Pri riešení problému klimatických zmien (najmä emisií) sa v nasledujúcom desaťročí bude pravdepodobne celosvetovo uplatňovať iba fragmentový prístup.

Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že ďalšie rokovania nemusia priamo súvisieť s Rámcovou dohodou OSN o klimatických zmenách, mohli by sa začať diskusie a plánovať ďalšie rokovania na rozličných fórach, ako sú napríklad summit najvyspelejších priemyselných štátov venovaný energetike a klimatickým zmenám alebo rokovania skupiny G8 či G20.

Zmluvné strany Montrealského protokolu by sa v rokoch 2010 až 2011 mohli vrátiť k diskusii o riadení svetovej produkcie a spotrebe freónov a náhradách látok s negatívnym vplyvom na ozónovú vrstvu. Táto diskusia sa začala v roku 2009 a neviedla k nijakým záverom, pretože jej chýbali impulzy z Kjótskeho protokolu. Možnosť, že táto téma by mohla vyvolať priaznivejšiu odozvu, nie je zanedbateľná, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že ak majú rokovania po summite v Kjóte pokračovať, budú musieť mať iné formy.

Na záver možno zhrnúť, že v dôsledku neexistencie politicky záväznej dohody z Kodane, ako aj chýbajúceho nového východiska, ktoré treba nájsť na rokovania smerujúce k uzavretiu novej záväznej zmluvy o klimatických zmenách na ktoromkoľvek fóre, sa v roku 2010 pravdepodobne ukáže, ako si krajiny sveta predstavujú dosiahnutie integrovanejšieho prístupu k riešeniu klimatických zmien.

Foto: eurammon

Článok bol spracovaný na základe podkladov asociácie eurammon.

Článok bol uverejneny v časopise TZB HAUSTECHNIK.