Kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov

Jedným z aspektov hodnotenia efektívnosti používania energie pri prevádzke nevýrobných budov je okrem overenia fyzikálnych vlastností samotnej budovy aj kontrola jednotlivých súčastí jej technických zariadení.

Medzi podstatné zariadenia na zabezpe­čenie vnútornej klímy patria vykurovacie sys­témy, ktorých súčasťou môžu byť kotly a aj klimatizačné zariadenia. Energetická efektívnosť ich prevádzky podlieha už niekoľko rokov kontrole – na základe európskych smerníc to vyžaduje slovenská legislatíva, ktorá je od 1. januára tohto roka premietnutá do nového zákona č. 314/2012 Z. z. o kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov. Oproti predchádzajúcemu predpisu sa v novom zákone zavádza niekoľko zmien, kto­rých hlavnou ambíciou je lepšie špecifikovať rozsah výkonu kontrol a zlepšiť jeho kvalitu.

Prečo kontrolovať
V prípade vykurovacích systémov sa kontrolujú tie systémy, ktorých súčasťou je kotol s výkonom väčším ako 20 kW. Hlavným účelom prvých kontrol (doteraz) bolo overiť účinnosť, s akou kotly premieňajú palivo na teplo. Tá sa však môže počas prevádzky výrazne znížiť. Dôvodom býva nielen vek zariadenia, ale aj spôsob jeho prevádzkovania. Ak sa pri kontrole zistí, že kotol nespĺňa účinnosti stanovené normami, uvedie sa to v správe z kontroly. Pre majiteľa to znamená, že by si mal zabezpečiť minimálne dobrý servis, prípadne aj zvážiť výmenu kotla.

Vynútené poradenstvo
Vzhľadom na to, že pravidelnú kontrolu predpisuje zákon, možno ju označiť aj za „vynútené“ poradenstvo. Ak odborne spôsobilá osoba zistí nedostatky, nedostanú vlastníci a správcovia pokutu. Naopak, budú z toho profitovať, keďže získajú informácie, ako môžu prípadné nedostatky odstrániť a tým znížiť svoje prevádzkové náklady. Či to uskutočnia, je na nich – zrealizovanie odporúčaní, ktoré oprávnená osoba uvedie v správe z kontroly, je dobrovoľné. Pokuta sa však môže uložiť napríklad za to, že dané subjekty nezabezpečili kontrolu v určenom termíne.

Požiadavky z Európy
Zavedenie pravidelných kontrol si vyžiadala už smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov. Jej požiadavky sa dostali do slovenskej legislatívy prostredníctvom zákona č. 17/2007 Z. z. o kontrole kotlov a klimatizačných systémov. Nová smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) obsahuje niekoľko vylepšení. Slovensko podobne ako ostatné krajiny malo na ich zapracovanie do svojho právneho rámca niekoľko rokov. Keďže požadovaných zmien oproti pôvodnému zákonu bolo viac, Legislatívna rada vlády SR odporučila nakoniec Ministerstvu hospodárstva SR spracovať úplne nový zákon. Nový predpis schválil parlament 18. septembra 2012.

Dimenzovanie v centre pozornosti
Medzi podstatné zmeny, ktoré si vyžiadala prepracovaná smernica, patrí, že už pri prvom posúdení sa vykonáva kontrola vykurovacieho systému v budove, ktorej súčasťou je kotol. Podľa pôvodného zákona sa vykonávala prvotne iba kontrola kotla ako technického zariadenia a vykurovacia sústava sa kontrolovala iba v tom prípade, ak bol kotol starší než 15 rokov. Teraz sa musí už pri prvom vstupe do zdroja tepla vykonať zároveň kontrola kotla aj kontrola vykurovacej sústavy, ktorá pozostáva z overenia vhodnosti dimenzovania kotla na danú budovu. Táto požiadavka vyplynula zo skutočnosti, že hoci sa mnohé z budov v ostatných rokoch obnovili a ich potreba tepla mohla klesnúť až na polovicu, naďalej sa na vykurovanie využíva staršie zariadenie, ktoré malo neprimerane vysoký výkon. V takýchto prípadoch však nemožno kotol efektívne prevádzkovať pri konverzii energie z paliva do tepla. Už pri prvej kontrole sa teda porovnáva výkon kotla a maximálny tepelný výkon, ktorý bol stanovený výpočtom na základe tepelnotechnických vlastností objektu. V prípade, že je kotol starší ako 15 rokov, vykonáva sa podobne ako v minulosti rozšírená kontrola. Tá pozostáva z celkovej podrobnej technickej kontroly vykurovacej sústavy. Okrem iného sa pri nej posudzuje aj systém regulácie.

Menia sa dva intervaly
Termíny na výkon kontrol podľa nového zákona kontinuálne pokračujú, čím nadväzujú na lehoty uvedené v pôvodnom zákone č. 17/2007 Z. z. Zmeny dĺžky intervalu kontroly nastali iba v prípade kotlov na biomasu a bioplyn. Pri výkone 20 až 30 kW pri iných budovách ako rodinné domy a bytové domy sa interval zmenil z 15 na 12 rokov a pri takýchto kotloch s výkonom nad 100 kW pri všetkých budovách zo 6 rokov na 2 roky.

Kto môže vykonávať kontrolu
Vykonávanie kontrol v danej oblasti patrí medzi viazané živnosti. Môžu ich vykonávať oprávnené osoby. Aj po nadobudnutí účinnosti nového zákona zostávajú pôvodné oprávnenia v platnosti. Špecialistov s odbornou spôsobilosťou na vykonávanie kontroly je dostatok. Pri vykurovacích systémoch získalo doklady o úspešnom absolvovaní skúšky 229 ľudí, v prípade kontroly klimatizačných systémov je to 39 odborníkov. Zoznamy osôb oprávnených na kontrolu sú uvedené na webovej stránke Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry www.siea.sk v časti Vzdelávanie a skúšky.

Smernica vyžaduje kvalitu
Keďže európska smernica vyžadovala od jednotlivých členských štátov zlepšenie kvality kontrol, novinky v zákone sa týkajú aj tejto časti. Každá oprávnená osoba musí zaslať jednu kópiu z každej správy z kontroly do 31. januára nasledujúceho roka v elektronickej podobe do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti, ktorý prevádzkuje Slovenská inovačná a energetická agentúra.  Podľa nového zákona sa bude vykonávať kontrola kvality ich štatisticky významného percentuálneho podielu. Kontrolovať sa však bude minimálne jedna správa od každej oprávnenej osoby, ktorá správu zaslala. Kontrolu vykonáva podľa zákona Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré však môže touto povinnosťou poveriť právnickú osobu vo svojej pôsobnosti. Ak sa zistí nekvalitné vykonávanie kontroly, môže ministerstvo vyčiarknuť odborne spôsobilú osobu zo zoznamu odborne spôsobilých osôb. Takáto osoba môže požiadať o opätovné zapísanie až po piatich rokoch, musí však úspešne vykonať skúšku odbornej spôsobilosti.

Dozor patrí inšpektorom
Nemenej významnou zmenou je okolnosť, že dozor nad vykonávaním povinností vyplývajúcich z tohto zákona vykonáva v celom rozsahu Štátna energetická inšpekcia. Predtým mali povinnosť vykonávať dozor nad dodržiavaním zákona obce, ich činnosť v tejto oblasti však bola v podstate nulová. Zo zmeny logicky vyplýva aj to, že výnos z prípadných pokút bude príjmom štátneho rozpočtu, nie obce.

K novému zákonu bola prijatá aj sekundárna legislatíva v zmysle splnomocňovacích ustanovení. Prvá vyhláška MH SR č. 422/2012 Z. z., prijatá s účinnosťou od 1. januára 2013, sa zameriava na postup pri kontrole vykurovacieho systému a klimatizačného systému. V druhej vyhláške MH SR č. 44/2013 Z. z., ktorá bola prijatá s účinnosťou od 15. marca 2013, sa ustanovujú podrobnosti o skúškach odbornej spôsobilosti.

Ing. Pavol Kosa
Foto: Dano Veselský

Autor pôsobí na odbore legislatívy, metodológie a vzdelávania sekcie energetických činností Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.