Modernizรกcia domovรฝch odovzdรกvacรญch stanรญc
Galรฉria(4)

Modernizรกcia domovรฝch odovzdรกvacรญch stanรญc

Partneri sekcie:

Fond bรฝvania na Slovensku tvorรญ 1,7 miliรณna bytov. Pribliลพne 850-tisรญc (49,5ย %) sa nachรกdza vย bytovรฝch domoch postavenรฝch vย rรกmci hromadnej bytovej vรฝstavby panelovรฝmi technolรณgiami po roku 1960. Zย nich aลพ 94ย % mรก zabezpeฤenรบ potrebu tepla prostrednรญctvom รบstrednรฉho vykurovania aย centrรกlnu prรญpravu teplej vody. Dodรกvka tepla je zabezpeฤenรก na 55ย % zo sรบstav centralizovanรฉho zรกsobovania teplom (SCZT) cez vedฤพajลกie odovzdรกvacie stanice tepla (OST) aย na 45ย % zย domovรฝch alebo blokovรฝch kotolnรญ. OST neboli vลพdy nadimenzovanรฉ podฤพa aktuรกlnych poลพiadaviek potreby spotrebiteฤพa. Vย dรดsledku racionalizaฤnรฝch opatrenรญ zniลพovania energetickej nรกroฤnosti (zatepฤพovania, vรฝmenou okien ako aj hydraulickรฝm vyregulovanรญm) sa podstatne menia poลพiadavky odberateฤพov, ktorรฉ majรบ dosah na modernizรกciu existujรบcich OST ako aj celej SCZT.

รšvod
Odovzdรกvacie stanice tepla (OST) sรบ neoddeliteฤพnou sรบฤasลฅou sรบstavy centralizovanรฉho zรกsobovania teplom (SCZT) zabezpeฤujรบceho dodรกvku tepla nielen do obytnรฝch budov, ale aj pre obฤiansku vybavenosลฅ, prรญpadne priemyselnรฉ zรกvody. Vย nich dochรกdza kย odovzdรกvaniu tepla zย primรกrnej do sekundรกrnej teplonosnej lรกtky, ktorรก potom zabezpeฤuje dodรกvku tepla do zรกsobovanej oblasti. Vyhotovenie aย strojnรฉ vybavenie kaลพdej OST je rรดznorodรฉ aย zรกvisรญ od mnohรฝch ฤiniteฤพov, ktorรฉ ovplyvลˆujรบ voฤพbu aย nรกvrh koneฤnej verzie.

OST sรบ zoskupenia strojovo-technologickรฝch zariadenรญ, ktorรฉ upravujรบ teplonosnรบ lรกtku na takรฝ stav, akรฝ poลพaduje odberateฤพ tepla, t. j. spotrebiฤ tepla (bytovรฝ dom, administratรญvna budova, priemyselnรฝ zรกvod aย pod.). Vย OST sรบ inลกtalovanรฉ strojnรฉ zariadenia na ovlรกdanie, regulovanie aย meranie dodรกvky tepla odberateฤพom aย samotnรฉ vรฝmennรญky tepla, vย ktorรฝch dochรกdza kย procesu odovzdรกvania tepla zย teplonosnej lรกtky sย vyลกลกรญmi parametrami teplonosnej lรกtke sย niลพลกรญmi parametrami.

OST sa podฤพa spรดsobu napojenia na primรกrnu tepelnรบ sieลฅ delia na:

  • tlakovo zรกvislรฉ โ€“ sรบ na primรกrnu tepelnรบ sieลฅ pripojenรฉ prostrednรญctvom zmieลกavacรญch ejektorov, zmieลกavacรญmi ฤerpadlami, prรญpadne redukฤnรฝmi ventilmi. Pri tรฝchto pripojeniach sรบ primรกrna aย sekundรกrna tepelnรก sieลฅ priamo spojenรฉ. Zmeny teplotnรฝch aย hydraulickรฝch pomerov vย primรกrnej tepelnej sieti sa prenรกลกajรบ aj do sekundรกrnej tepelnej siete, ฤo neraz spรดsobuje znaฤnรฉ prevรกdzkovรฉ problรฉmy;
  • tlakovo nezรกvislรฉ โ€“ sรบ na primรกrnu tepelnรบ sieลฅ pripojenรฉ prostrednรญctvom rekuperatรญvnych vรฝmennรญkov tepla, vย ktorรฝch sรบ prostrednรญctvom teplovรฝmennej plochy spotrebiฤe tepla (vykurovacie sรบstavy, sรบstava prรญpravy teplej vody (TV), vetracie aย klimatizaฤnรฉ jednotky) na sekundรกrnej sieti hydraulicky oddelenรฉ od primรกrnej siete.

Hlavnou nรกplลˆou navrhovanรฝch OST je prispรดsobiลฅ sa potrebรกm spotrebiteฤพskej siete, teda upraviลฅ stav sekundรกrnej teplonosnej lรกtky (zย primรกrnej tepelnej siete) podฤพa poลพiadaviek spotrebiteฤพa (odberateฤพa). Vย OST dochรกdza vo vรคฤลกine prรญpadov kย zmene teploty, tlaku aย niekedy aj kย zmene skupenstva teplonosnej lรกtky.
Sprรกvna voฤพba typu OST aย sprรกvne dimenzovanie vลกetkรฝch jej komponentov musรญ spotrebiteฤพovi zaruฤiลฅ, ลพe za kaลพdรฝch okolnostรญ dostane potrebnรฉ dohodnutรฉ mnoลพstvo tepla alebo teplonosnรบ pracovnรบ lรกtku sย poลพadovanรฝmi parametrami. Zdroj tepla (vรฝhrevลˆa alebo teplรกreลˆ) na druhej strane musรญ maลฅ istotu, ลพe spotrebiteฤพ neodoberie vรคฤลกie mnoลพstvo energie ako dohodou stanovenรฉ maximum. Splnenie tรฝchto poลพiadaviek umoลพลˆuje projektantovi presnรฝ prepoฤet tepelnej siete aย zdroja tepla bez zbytoฤnรฝch rezerv, ktorรฉ by spรดsobila neistota pri vstupnรฝch zadรกvacรญch parametroch.

Technologickรฉ prvky OST

Vย zรกvislosti od ฤasu nรกvrhu aย realizรกcie sa vย kaลพdej OST nachรกdzajรบ strojovรฉ zariadenia sรบstredenรฉ do tรฝchto celkov, resp. blokov:
  • vstupnรฝ blok โ€“ uzรกvery, meranie aย regulรกcia,
  • vรฝmennรญky tepla na prรญpravu teplonosnej lรกtky pre vykurovacie sรบstavy (VYK),
  • vรฝmennรญky tepla alebo tlakovรฉ zรกsobnรญky na prรญpravu TV,
  • obehovรฉ ฤerpadlรก pre VYK,
  • cirkulaฤnรฉ ฤerpadlรก teplej vody,
  • poistnรฉ, zabezpeฤovacie, prรญpadne prepรบลกลฅacie aย doplลˆovacie zariadenia.
Vstupnรฝ blok do OST mรก uzatvรกracie aย havarijnรฉ armatรบry aย na vratnej strane sรบ umiestnenรฉ prvky na meranie dodรกvky tepla do OST. Prรญvodnรฉ potrubie รบsti do horรบcovodnรฉho rozdeฤพovaฤa, zย ktorรฉho sรบ napojenรฉ vรฝmennรญky aย ohrievaฤe VYK aย TV. Vratnรฉ potrubia zย vรฝmennรญkov sรบ naยญpojenรฉ na horรบcovodnรฝ zberaฤ. Zo zbeยญraฤa vystupuje vratnรฉ potrubie, na ktorom je umiestnenรฝ prietokomer, aย zย รบdajov teploty na prรญvode aย vo vratnom potrubรญ sa vo vyhodnocovacom ฤlene zaregistruje mnoลพstvo dodanรฉho tepla.

Vรฝmennรญky tepla pre VYK sรบ klasickรฉ rรบrovรฉ, prรญpadne doskovรฉ alebo ลกpirรกlovรฉ vรฝmennรญky tepla. Pri rรบrovรฝch vรฝmennรญkoch tepla sa vyลพaduje splnenie poลพiadavky tรฝkajรบcej sa tepelnej zรกlohy. Vรฝstupnรฉ potrubia (sekundรกrna tepelnรก sieลฅ) sรบ napojenรฉ na teplovodnรฝ rozdeฤพovaฤ aย zberaฤ. Zย nich vyรบsลฅujรบ aย do nich sa vracajรบ jednotlivรฉ vetvy navrhovanรฝch rozvodov (VYK, TV, vzduchotechnika, technolรณgia).

Vรฝmennรญky tepla na prรญpravu TV tvoria zvรคฤลกa klasickรฉ rรบrovรฉ vรฝmennรญky tepla. Sรบstava prรญpravy TV je doplnenรก jednรฝm alebo viacerรฝmi zรกsobnรญkovรฝmi ohrievaฤmi (stojatรฝmi alebo leลพatรฝmi). Mateยญriรกl vรฝmennรญkov tepla na prรญpravu TV musรญ spฤบลˆaลฅ veฤพmi prรญsne hygienickรฉ poลพiadavky โ€“ nesmie zneฤisลฅovaลฅ ohrievanรบ pitnรบ vodu na strane spotreby.

Obehovรฉ ฤerpadlรก VYK pre vรคฤลกie vykurovacie sรบstavy tvoria kozlรญkovรฉ obehovรฉ ฤerpadlรก, prรญpadne obehovรฉ ฤerpadlรก do potrubia. Do bloku sa umiestลˆujรบ dve, prรญpadne tri ฤerpadlรก. Vย ฤinnosti je len jedno, ostatnรฉ tvoria zรกlohu.

Cirkulaฤnรฉ ฤerpadlรก TV tvoria kozlรญkovรฉ obehovรฉ ฤerpadlรก, prรญpadne obehovรฉ ฤerpadlรก do potrubia. Do bloku sa umiestลˆujรบ dve, prรญpadne tri ฤerpadlรก. Vย ฤinnosti je len jedno, ostatnรฉ tvoria
zรกlohu.

Kompaktnรฉ OST

Jednotlivรฉ popisovanรฉ celky, resp. bloky sa navrhujรบ aย prepรกjajรบ tak, aby zabrali malรฝ priestor. Vyuลพรญvajรบ sa najmodernejลกie stavebnรฉ prvky, armatรบry, vรฝmennรญky, ฤerpadlรก aย ostatnรฉ diely tak, aby navrhnutรก OST tvorila kompaktnรฝ celok. Podฤพa primรกrnej teplonosnej lรกtky prevlรกdajรบ vodnรฉ kompaktnรฉ OST, ale vย priemyselnรฝch prevรกdzkach sa vyskytujรบ aj kompaktnรฉ parnรฉ OST [4].

Primรกrnou teplonosnou pracovnou lรกtkou je horรบca voda sย vรฝpoฤtovรฝm teplotnรฝm spรกdom 150/75 ยฐC sย moลพnรฝm vychladenรญm vratnej vetvy aลพ na teplotu 40 aลพ 50 ยฐC, sย pracovnรฝm pretlakom PN do 2,5 MPa. Tlakovรก strata primรกrneho okruhu OST sa volรญ do 100 kPa. Je potrebnรฉ prรญpojnรฉ miesto zregulovaลฅ na tรบto stratu vhodnรฝm regulaฤnรฝm prvkom urฤenรฝm vย projekte pripojenia OST. Sekundรกrnou teplonosnou pracovnou lรกtkou je teplรก voda sย teplotnรฝm spรกdom 90/70ย ยฐC, 80/60 ยฐC, prรญpadne 75/65 ยฐC sย pracovnรฝm pretlakom PN 0,6 MPa.

Tlakovo nezรกvislรก kompaktnรก OST je pripojenรก na primรกrnu tepelnรบ sieลฅ. Prรญvod horรบcej vody prechรกdza cez hlavnรบ uzatvรกraciu armatรบru, filter aย rozdeฤพuje sa do okruhu vykurovania aย prรญpravy TV. Mnoลพstvo teplonosnej lรกtky urฤujรบ ventily sย havarijnou funkciou aย regulujรบ vรฝstupnรบ teplotu do okruhov. Zย vรฝmennรญka tepla vykurovania prechรกdza vratnรก horรบca voda cez meraฤ spotreby tepla, spรคtnรบ klapku aย hlavnรบ uzatvรกraciu armatรบru spรคลฅ do SCZT. Okruh vykurovania sa skladรก zย hlavnej prรญvodnej aย uzatvรกracej armatรบry, filtra, obehovรฉho ฤerpadla, poistnรฉho ventila, meracรญch aย ukazovacรญch prรญstrojov.

Prรญprava TV je rieลกenรก dvojstupลˆovรฝm prietokovรฝm spรดsobom. Vo vรฝmennรญku tepla na predohrev TV sa studenรก voda predhrieva horรบcou vodou zย vรฝmennรญka tepla na vykurovanie. Vย druhom vรฝmennรญku je vรฝstupnรก TV regulovanรก mnoลพstvom pretekajรบcej primรกrnej teplonosnej lรกtky na teplotu 55 ยฐC.

Prรญvod studenej vody je vybavenรฝ elektromagnetickou รบpravou vody, ktorรก zabraลˆuje vzniku pevnรฝch usadenรญn na teplovรฝmennรฝch plochรกch vรฝmennรญkov tepla aย potrubnom rozvode TV. Dvojstupลˆovรฝ ohrev TV maximรกlne vyuลพรญva energiu primรกrnej teplonosnej lรกtky tรฝm, ลพe ju dochladรญ zo 130 na 40 ยฐC. Tรฝm sa prispieva kย zvรฝลกeniu energetickej bilancie SCZT. Prednostnรฝ ohrev TV obmedzuje pri jej maximรกlnom odbere vรฝkon okruhu vykurovania, aย tรฝm je odberovรฝ diagram tepla SCZT rovnomernรฝ. Kompaktnรฉ stanice sa dodรกvajรบ sย kvalitnou regulรกciou, sย oลกetrenรญm havarijnรฝch aย poruchovรฝch stavov. Regulรกciu vykurovacieho okruhu je moลพnรฉ rieลกiลฅ ekvitermicky, so snรญmaฤom vย referenฤnej miestnosti, prรญpadne regulรกciou na konลกtantnรบ teplotu. Regulรกcia TV je zabezpeฤenรก na teplotu 55ย ยฐC. Tรฝลพdennรฉ, prรญpadne dennรฉ programy regulรกcie je moลพnรฉ nastaviลฅ podฤพa poลพiadaviek uลพรญvateฤพa, ktorรฝ mรดลพe vybraลฅ len samostatnรฝ blok vykurovania alebo samostatnรฝ blok prรญpravy TV.
Blok prรญpravy TV je moลพnรฉ navrhnรบลฅ akumulaฤnรฝ, poloakumulaฤnรฝ alebo prietokovรฝ bez zรกsobnรญka. Pre prรญpady nerovnomernรฉho odberu TV sa sรบstava dopฤบลˆa oย maloobjemovรฝ zรกsobnรญk tepla (200, 300, 500, prรญpadne 1ย 000 litrov), ktorรฝ zabezpeฤรญ preklenutie maximรกlnej ลกpiฤky vย trvanรญ 15 aลพ 20 minรบt.

Zรกver

Pri obnove bytovรฝch domov dochรกdza kย podstatnรฉmu znรญลพeniu potreby tepla ako aj potreby energie na VYK aย prรญpravu TV. Starลกie OST sย klasickรฝmi rรบrovรฝmi vรฝmennรญkmi tepla sa uลพ musia nahradiลฅ novรฝmi kompaktnรฝmi OST. Vย tรฝchto kompaktnรฝch OST sa pouลพijรบ sรบฤasnรฉ technologickรฉ prvky, ktorรฉ sรบ podstatne pruลพnejลกie, priestorovo menej nรกroฤnรฉ aย vย maximรกlnej miere vyuลพรญvajรบ primรกrnu energiu.

Zรกroveลˆ sa zvรฝลกia poลพiadavky na monitoring parametrov tak na primรกrnej, ako aj na sekundรกrnej strane kompaktnรฝch OST, ktorรฉ sรบ nรกsledne diaฤพkovo riadenรฉ zย dispeฤerskรฉho centra. Najlepลกie sa tak prispรดsobujรบ prevรกdzke celej SCZT aย poลพiadavke odberateฤพa โ€“ bytovรฉho domu.

Pri kompaktnรฝch OST, ktorรฉ boli vybavenรฉ modernรฝmi technologickรฝmi prvkami (doskovรฝmi alebo ลกpirรกlovรฝmi vรฝmennรญkmi tepla, vhodnou meracou aย regulaฤnou technikou, modernรฝmi obehovรฝmi ฤerpadlami do potrubia aย pod.), je potrebnรฉ prehodnotiลฅ vhodnosลฅ niektorรฝch kฤพรบฤovรฝch komponentov vย dรดsledku znรญลพenia potreby tepla aย energie. Po rรดznych racionalizaฤnรฝch opatreniach je moลพnรฉ pรดvodnรฉ vykurovacie sรบstavy prevรกdzkovaลฅ so znรญลพenรฝm teplotnรฝm spรกdom pri nezmenenom hmotnostnom toku. Druhou moลพnosลฅou je ponechaลฅ pรดvodnรฝ teplotnรฝ spรกd, prรญpadne ho nepatrne znรญลพiลฅ aย zmeniลฅ obiehajรบce mnoลพstvo teplonosnej lรกtky (vykurovacej vody) vo vykurovacej sรบstave. Vย kaลพdom prรญpade je potrebnรฉ uskutoฤniลฅ prepoฤet celej vykurovacej sรบstavy aย navrhnรบลฅ รบฤinnรบ regulaฤnรบ techniku na zmenenรฝ stav.

Zย prevรกdzkovรฉho hฤพadiska sa najviac รบspor mรดลพe dosiahnuลฅ optimalizรกciou prevรกdzky obehovรฝch ฤerpadiel. Najmodernejลกie ฤerpadlรก sรบ schopnรฉ zabezpeฤiลฅ obeh teplonosnej lรกtky sย minimรกlnymi nรกrokmi na elektrickรบ energiu.

Monitorovanie aย riadenie prevรกdzky OST aj celej SCZT sa uskutoฤลˆuje prostrednรญctvom bezdrรดtovรฉho prenosu dรกt do centrรกlnej riadiacej jednotky aย spรคลฅ, aby sa optimalizovali prevรกdzkovรฉ stavy aย maximรกlne splnili poลพiadavky odberateฤพa bez zbytoฤnรฝch nedorozumenรญ (prekurovanie, nadmernรก dodรกvka tepla aย podobne).

doc.ย Ing.ย Jรกn Takรกcs, PhD.
FOTO: autor

Autor pรดsobรญ na Katedre technickรฝch zariadenรญ budov Stavebnej fakulty STU vย Bratislave.

Literatรบra
1. Broลพ, K.: Zรกsobovรกnรญ teplem. Praha: ฤŒVUT, 1986.
2. Kadrnoลพka, J. โ€“ Ochrana L.: Teplรกrenstvรญ. Brno: CERM, 2001.
3. Lulkoviฤovรก, O. a kol.: Zdroje tepla a domovรฉ kotolne. Bratislava: JAGA GROUP, 2004.
4. Petrรกลก, D., Lulkoviฤovรก, O., Takรกcs, J., Baลกta, J., Kabele, K.: Vykurovanie rodinnรฝch domov a bytovรฝch domov. Bratislava: JAGA GROUP, 2005.
5. Dahlsveen, T., Petrรกลก, D., Hirลก, J.: Energetickรฝ audit budov. Bratislava: JAGA GROUP, 2003.
6. ร‰pรผletgรฉpรฉszet 2000, Fลฑtestechnika. Budapeลกลฅ: ร‰pรผletgรฉpรฉszet kiadรณ kft., 2001.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v magazรญne Sprรกva budov.

Najฤรญtanejลกie