moznosti uspory nakladov naelektricku energiu
Galรฉria(5)

Moลพnosti รบspory nรกkladov naย elektrickรบ energiu

Partneri sekcie:

Sย istou mierou zjednoduลกenia moลพno povedaลฅ, ลพe cena elektriny sa skladรก zย ceny silovej elektriny vrรกtane zodpovednosti za odchรฝlku (prenesenej ฤi vlastnej), zย distribuฤnรฝch poplatkov aย prรญpadnรฝch penรกle za nedodrลพanie podmienok distribรบcie. Cena elektriny sa lรญลกi vo vysokej aย nรญzkej tarife (takzvanรฝ dennรฝ aย noฤnรฝ prรบd). Cena silovej elektriny nepodlieha regulรกcii, ฤo znamenรก, ลพe zรกkaznรญk si mรดลพe vybraลฅ dodรกvateฤพa, ktorรฝ mu najlepลกie vyhovuje zย hฤพadiska ceny, prรญpadne ฤalลกรญch hฤพadรญsk (platobnรฉ podmienky aย pod.).

01a durec big image
01b durec big image
moznosti uspory nakladov na elektricku energiu 5616 big image
10 durec big image
Odberateฤพ platรญ prevรกdzkovateฤพovi distribuฤnej sรบstavy, zย ktorej odoberรก elektrinu, distribuฤnรฉ poplatky. Distribuฤnรฉ poplatky zahล•ลˆajรบ poplatky za distribรบciu, rezervovanรบ kapacitu, straty pri distribรบcii elektriny, systรฉmovรฉ sluลพby, prevรกdzkovanie systรฉmu, odvod do nรกrodnรฉho jadrovรฉho fondu atฤ. Odberateฤพ zvyฤajne platรญ celรบ ฤiastku za odobranรบ elektrinu obchodnรญkovi, sย ktorรฝm mรก uzavretรบ zmluvu. Obchodnรญk nรกsledne poukazuje prรญsluลกnรบ ฤasลฅ zo zaplatenej sumy prevรกdzkovateฤพovi distribuฤnej sรบstavy.

Za nedodrลพanie podmienok distribรบcie platรญ odberateฤพ prevรกdzkovateฤพovi distribuฤnej sรบstavy penรกle. Penรกle mรดลพe platiลฅ za prekroฤenie rezervovanej kapacity, maximรกlnej rezervovanej kapacity, nedodrลพanie รบฤinnรญka aย za dodรกvku jalovej elektriny.

Meranie elektriny
Aby sa mohli vyฤรญsliลฅ poplatky za elektrinu, musรญ sa na odbernom mieste inลกtalovaลฅ fakturaฤnรฝ elektromer. Vย zรกvislosti od napรคลฅovej hladiny aย veฤพkosti odberu sa pouลพรญvajรบ tieto druhy merania:

  • meranie triedy C pre maloodber (napรคtie 0,4 kV, RK do asi 50 kW). Elektromer meria iba ฤinnรฝ odber elektriny, vย jednej alebo dvoch tarifรกch. รšdaje sa priebeลพne inkrementujรบ na ฤรญselnรญku. Zย rozdielu stavu ฤรญselnรญkov zรญskanรฝch odpoฤtami sa zรญska prรญrastok, teda spotreba elektriny. Vizuรกlne odpoฤty vykonรกvajรบ poverenรญ pracovnรญci vย mieste inลกtalรกcie elektromera. Odpoฤty sa realizujรบ jedenkrรกt mesaฤne aลพ jedenkrรกt roฤne;
  • meranie triedy Aย (obr. 1a, b aย 2) respektรญve B pre strednรฉ aย veฤพkoodbery. Meria sa odber aj dodรกvka ฤinnej aย jalovej energie vย ลกtyroch alebo ลกiestich kvadrantoch. Pri meraniach triedy B sa vykonรกvajรบ odpoฤty registrov na mieste zย elektromera, zvyฤajne prostrednรญctvom optickej sondy napojenej na notebook alebo na ลกpeciรกlny terminรกl. Elektromery triedy Aย sa odpoฤรญtavajรบ diaฤพkovo, najฤastejลกie cez GPRS. Okrem registrov sa odpoฤรญtavajรบ aj 15-minรบtovรฉ profily. Podฤพa konkrรฉtneho nastavenia moลพno tรฝmito elektromermi sledovaลฅ aj niektorรฉ parametre kvality elektrickรฉho napรคtia aย prรบdu (maximรก, minimรก, strednรฉ hodnoty aย vรฝpadky napรคtia, harmonickรฉ, flicker a i.).
Obr. 1a, b Elektromery triedy A

Moลพnosti รบspor
Vรฝslednรบ cenu, ktorรบ odberateฤพ zaplatรญ za odobratรบ elektrickรบ energiu, moลพno ovplyvniลฅ viacerรฝmi spรดsobmi:

  • znรญลพenรญm spotreby elektriny,
  • optimalizรกciou charakteru odberu,
  • znรญลพenรญm rezervovanej kapacity,
  • mesaฤnou alebo kvartรกlnou optimalizรกciou rezervovanej kapacity,
  • minimalizรกciou penรกle za nedodrลพanie รบฤinnรญka,
  • minimalizรกciou penรกle za dodรกvku jalovej elektriny.

Znรญลพenie spotreby elektriny
Najjednoduchลกรญm aย najlacnejลกรญm spรดsobom, ako znรญลพiลฅ spotrebu elektriny, je minimalizovaลฅ plytvanie sย ลˆou, aย to naprรญklad vypรญnanรญm spotrebiฤov (poฤรญtaฤe, elektrickรฉ stroje aย zariadenia atฤ.) vย ฤase dlhลกรญch pracovnรฝch prestรกvok. Taktieลพ nenechรกvaลฅ zbytoฤne zapnutรฉ elektrickรฉ svietidlรก vย priestoroch, kde sa nenachรกdzajรบ pracovnรญci alebo kde je dostatoฤnรฉ dennรฉ osvetlenie. Patrรญ sem vลกak aj neprekurovanie miestnostรญ, vย lete, naopak, nepodchladzovanie klimatizovanรฝch priestorov, periodickรฉ odmrazovanie vรฝparnรญkov chladniฤiek aย mrazniฤiek ako aj ฤistenie od prachu chladiacich mrieลพok (na zadnej stene chladniฤiek aย mrazniฤiek). Elektrinu moลพno uลกetriลฅ aj tรฝm, ลพe sa vyuลพije maximรกlna kapacita prรกฤky alebo umรฝvaฤky riadu. Tieto spotrebiฤe totiลพ odoberรบ rovnakรฉ mnoลพstvo elektriny bez ohฤพadu na to, ฤi sรบ naplnenรฉ na 100 % alebo povedzme na 50 %.

Druhou moลพnosลฅou je pouลพรญvanie modernรฝch รบspornรฝch spotrebiฤov triedy A, A+, A++. Tรฝka sa to prรกฤok, umรฝvaฤiek riadu, chladniฤiek, mrazniฤiek, kompaktnรฝch ลพiariviek, vรฝbojok verejnรฉho osvetlenia aย mnohรฝch inรฝch spotrebiฤov.

Treba si uvedomiลฅ, ลพe znรญลพenie spotreby elektriny znamenรก nielen รบsporu nรกkladov na silovรบ elektrinu, ale aj znรญลพenie platieb za distribรบciu.

Charakter odberu
Obchodnรญk nakupuje elektrinu pre svojich zรกkaznรญkov takmer vลพdy sย urฤitรฝm predstihom (zvyฤajne tรฝลพdne aลพ roky). Nakupuje celรฝ potrebnรฝ objem, teda sumu predpokladanej spotreby vลกetkรฝch zรกkaznรญkov jeho bilanฤnej skupiny. Pracovnรญci organizรกcie poverenej zรบฤtovanรญm odchรฝlok (OKTE) vyhodnotia spรคtne skutoฤne odobranรบ elektrinu bilanฤnej skupiny aย porovnajรบ ju sย nakรบpenรฝm mnoลพstvom. Vรฝsledkom je odchรฝlka, ktorรก je zvyฤajne nenulovรก. Vย zรกvislosti od znamienka odchรฝlky mรดลพe byลฅ obchodnรญk penalizovanรฝ. Toto penรกle, samozrejme, obchodnรญk premieta do ceny silovej elektriny.

Seriรณzny obchodnรญk mรก zรกujem cenu silovej elektriny minimalizovaลฅ. Preto sa snaลพรญ zรกkaznรญkov sย ฤo najvyrovnanejลกรญm alebo aspoลˆ predpovedateฤพnรฝm odberom motivovaลฅ niลพลกou cenou. Inรฝmi slovami, zรกkaznรญk sย vyrovnanรฝm odberom alebo zรกkaznรญk, ktorรฉho odberovรฝ diagram mรก vย jednotlivรฝch dลˆoch zhruba rovnakรฝ priebeh, spรดsobuje obchodnรญkovi menลกiu odchรฝlku aย vย koneฤnom dรดsledku mu zniลพuje nรกklady na penรกle za odchรฝlku. Takรฉmuto zรกkaznรญkovi mรดลพe obchodnรญk ponรบknuลฅ vรฝhodnejลกiu cenu silovej elektriny. Jednou zย moลพnostรญ, ako mรดลพe teda zรกkaznรญk uลกetriลฅ, je vyrovnanie jeho odberovรฉho diagramu alebo dosiahnutie predpovedateฤพnosti jeho odberov. Samozrejme, tu existujรบ limity danรฉ najmรค vรฝrobnรฝmi technolรณgiami. Nemรก naprรญklad vรฝznam uลกetriลฅ na cene silovej elektriny 1 000ย โ‚ฌ mesaฤne aย sรบฤasne prรญsลฅ oย 50 000 โ‚ฌ stratami vo vรฝrobe, zaprรญฤinenรฝmi regulรกciou odberu elektriny.

ย  ย 
Obr. 2 Priebeh odberu konkrรฉtneho zรกkaznรญka, zรญskanรฝ zย elektromera triedy A
ฤŒervenรก krivka predstavuje odber ฤinnej elektrickej energie, zelenรก odber jalovej energie aย ลพltรก dodรกvku jalovej energie. Vย grafoch sรบ na osi y zobrazenรฉ 15-minรบtovรฉ hodnoty vรฝkonu vย rรกmci kalendรกrneho dลˆa, konkrรฉtne 3. 2. 2011.
Obr. 3 Tรฝลพdลˆovรฝ priebeh celkovรฉho odberu bilanฤnej skupiny 20 zรกkaznรญkov
ย  ย 
Obr. 4 Tรฝลพdลˆovรฉ priebehy odberu jednotlivรฝch ฤlenov bilanฤnej skupiny Obr. 6 Tรฝลพdลˆovรฝ priebeh odberu zรกkaznรญka sย predpovedateฤพnรฝm odberom (niลพลกia cena)
ย  ย 
Obr. 6 Tรฝลพdลˆovรฝ priebeh odberu zรกkaznรญka sย predpovedateฤพnรฝm odberom (niลพลกia cena) Obr. 7 Tรฝลพdลˆovรฝ priebeh odberu zรกkaznรญka sย minimรกlnym kolรญsanรญm odberu (najniลพลกia cena)

Ako prรญklad moลพno uviesลฅ tรฝลพdลˆovรฝ odber 20-ฤlennej bilanฤnej skupiny obchodnรญka (obr.ย 3). Vย skupine sa nachรกdza 20 rozliฤnรฝch zรกkaznรญkov (obr. 4) sย rozliฤnรฝm odberom. Zรกkaznรญk sย nepravidelnรฝm odberom (obr. 5) platรญ najvyลกลกiu cenu, niลพลกiu cenu platรญ zรกkaznรญk sย predikovateฤพnรฝm (periodickรฝm) odberom (obr. 6) aย zรกkaznรญk sย vyrovnanรฝm odberom (obr. 7) logicky platรญ najniลพลกiu cenu.

Znรญลพenie rezervovanej kapacity
Rezervovanou kapacitou sa urฤuje, akรฝ najvyลกลกรญ vรฝkon moลพno odoberaลฅ vย danom odbernom mieste bez sankciรญ zo strany distribuฤnej spoloฤnosti. ฤŒรญm je rezervovanรก kapacita vyลกลกia, tรฝm sรบ fixnรฉ mesaฤnรฉ poplatky za rezervovanรบ kapacitu, ktorรฉ odberateฤพ platรญ distribuฤnej spoloฤnosti, vyลกลกie.

Pre niลพลกie odbery (merania triedy C) sa rezervovanรก kapacita stanovuje ampรฉrickou hodnotou istiฤa. Prekroฤenie rezervovanej kapacity mรก za nรกsledok vypnutie istiฤa aย doฤasnรฉ preruลกenie dodรกvky elektriny. Prรญpadnรก zmena rezervovanej kapacity vย tomto prรญpade znamenรก fyzickรบ vรฝmenu istiฤa aย pri odberoch nad 100 Aย zvyฤajne aj vรฝmenu prรญstrojovรฝch transformรกtorov prรบdu. Samozrejme, uvedenรฉ vรฝmeny treba vopred odsรบhlasiลฅ sย prevรกdzkovateฤพom distribuฤnej sรบstavy aย dodrลพaลฅ jeho smernice tรฝkajรบce sa postupu pri tรฝchto ฤinnostiach.

Pri vyลกลกรญch odberoch (merania triedy A, B) si odberateฤพ objednรกva (sย predstihom) vย distribuฤnej spoloฤnosti poลพadovanรบ hodnotu rezervovanej kapacity, definovanej vย kW. Tรกto hodnota nesmie byลฅ niลพลกia ako 20 % maximรกlnej rezervovanej kapacity aย  vyลกลกia ako maximรกlna rezervovanรก kapacita. Dodrลพanie rezervovanej kapacity sa vyhodnocuje zย takzvanรฉho mesaฤnรฉho maxima, ฤo je najvyลกลกia nameranรก hodnota 15-minรบtovรฉho vรฝkonu vย danom mesiaci. Pokiaฤพ sa vย mesiaci nameria viac prekroฤenรญ rezervovanej kapacity, penalizuje sa iba najvyลกลกie zย nich. Vรฝลกka penรกle zรกvisรญ od schvรกlenรฉho cennรญka konkrรฉtneho prevรกdzkovateฤพa distribuฤnej siete, orientaฤne ide oย sumu asi 30 โ‚ฌ/kW za prekroฤenie rezervovanej kapacity aย 100 โ‚ฌ/kW za prekroฤenie maximรกlnej rezervovanej kapacity.

รšsporu moลพno dosiahnuลฅ vย prรญpade, keฤ mรก odberateฤพ objednanรบ zbytoฤne veฤพkรบ rezervovanรบ kapacitu. Konkrรฉtnym prรญkladom je odberateฤพ, ktorรฝ mal rezervovanรบ kapacitu 1ย 000ย kW, priฤom najvyลกลกie nameranรฉ maximum za ostatnรฉ dva roky bolo 677 kW. Znรญลพenรญm rezervovanej kapacity zย 1 000 kW na hodnotu 700 kW sa dosiahne roฤnรก รบspora takmer 20 000 โ‚ฌ. Pritom sa nemusia investovaลฅ ลพiadne finanฤnรฉ prostriedky navyลกe, ide iba oย ฤisto administratรญvny รบkon.

Mesaฤnรก aย kvartรกlna optimalizรกcia rezervovanej kapacity
Na zjednoduลกenie sa doposiaฤพย  vลพdy bralo do รบvahy, ลพe cena rezervovanej kapacity je konลกtantnรก, bez ohฤพadu na akรฉ obdobie sa rezervรกcia vykonรก. Vย skutoฤnosti jednotlivรญ prevรกdzkovatelia distribuฤnej siete umoลพลˆujรบ voฤพbu hodnoty rezervovanej kapacity vย ฤasovรฝch รบsekoch rok, kvartรกl alebo mesiac. Odberateฤพ si teda mรดลพe nastaviลฅ inรบ hodnotu rezervovanej kapacity na danรฝ mesiac, respektรญve kvartรกl. Najmรค pri sezรณnnych odberoch (plavรกrne, lyลพiarske vleky, …) tak mรดลพe optimรกlne nastaviลฅ veฤพkosลฅ rezervovanej kapacity svojho odberu.


Obr. 8 Mesaฤnรฉ maximรก odberateฤพa prevรกdzkujรบceho lyลพiarsky vlek

Na prรญklade prevรกdzkovateฤพa lyลพiarskych vlekov (obr. 8) moลพno vidieลฅ, ลพe vย mesiacoch mรกj aลพ november je odber vรฝrazne niลพลกรญ ako vย zimnej sezรณne. Vย danom ฤase je preto zbytoฤnรฉ platiลฅ rovnakรบ rezervovanรบ kapacitu ako vย ostatnรฝch mesiacoch. Treba vลกak povedaลฅ, ลพe cena roฤnej, kvartรกlnej aย mesaฤnej rezervovanej kapacity je rozdielna. Cena roฤnej rezervovanej kapacity je najniลพลกia, cena kvartรกlnej je oย 15ย % vyลกลกia ako je cena roฤnej aย cena mesaฤnej je asi oย 30 % vyลกลกia vย porovnanรญ sย roฤnou. Pred prechodom na inรบ rezervovanรบ kapacitu treba preto vopred vypoฤรญtaลฅ, ฤi sa aj po zohฤพadnenรญ cenovรฝch rozdielov zmena finanฤne oplatรญ. Pri nastavovanรญ kvartรกlnej rezervovanej kapacity si mรดลพe odberateฤพ sรกm zvoliลฅ zaฤiatok kvartรกlu (naprรญklad namiesto od 1. januรกra sa poฤรญta kvartรกl od 1. februรกra alebo od 1. marca).

Zmenu rezervovanej kapacity nemoลพno vykonรกvaลฅ ฤพubovoฤพne ฤasto. Informรกcie oย presnรฝch podmienkach poskytuje odberateฤพom dodรกvateฤพ elektriny alebo prevรกdzkovateฤพ distribuฤnej siete.

Regulรกtor maxima
Vย niektorรฝch prรญpadoch moลพno rezervovanรบ kapacitu vรฝraznejลกie znรญลพiลฅ nasadenรญm regulรกtora maxima. Okrem znรญลพenia rezervovanej kapacity mรก regulรกtor maxima eลกte jednu vรฝraznรบ vรฝhodu. Pri sprรกvnom nรกvrhu aย fungovanรญ nรญm moลพno zabrรกniลฅ prekroฤeniu rezervovanej kapacity aย maximรกlnej rezervovanej kapacity, ฤรญm sa uลกetria prรญpadnรฉ vysokรฉ penรกle.

Princรญp funkcie regulรกtora maxima je jednoduchรฝ. Na zรกklade impulzov zย pripojenรฉho fakturaฤnรฉho elektromera sa vย kaลพdej 15-minรบtovej meracej periรณde priebeลพne vyhodnocuje hodnota odberu. Pokiaฤพ je prรญrastok odberu prรญliลก veฤพkรฝ aย hrozรญ prekroฤenie maxima, regulรกtor sย predstihom automaticky odpojรญ vopred definovanรฉ spotrebiฤe (alternatรญva je, ลพe upozornรญ obsluhu, ktorรก vykonรก odopnutie manuรกlne), ฤรญm sa zabrรกni prekroฤeniu nastavenรฉho maxima.

Zรกkladnรฝm predpokladom moลพnosti nasadenia regulรกtora je dostatoฤne veฤพkรฝ disponibilnรฝ regulaฤnรฝ vรฝkon. Regulรกtorom by sa mali ovlรกdaลฅ iba spotrebiฤe, ktorรฉ majรบ dostatoฤne veฤพkรฝ prรญkon, aby malo vรฝznam ich regulovaลฅ, spotrebiฤe ktorรฉ sa ฤastejลกรญm vypรญnanรญm aย zapรญnanรญm nepoลกkodia, aย spotrebiฤe, ktorรฝch krรกtkodobรฉ odpojenie (asi 1 aลพ 5 minรบt) negatรญvne nezasiahne vรฝrobnรฉ procesy ฤi technolรณgie.

Typickรฝm prรญkladom spotrebiฤov, ktorรฉ sรบ zvyฤajne vhodnรฉ na regulรกciu, sรบ priamovรฝhrevnรฉ elektrickรฉ radiรกtory, suลกiฤky, tepelnรฉ ฤerpadlรก, kompresory atฤ.

Pred nasadenรญm regulรกtora je nevyhnutnรฉ sย vรฝrobnรฝm technolรณgom danej firmy prekonzultovaลฅ moลพnosti regulรกcie aย vykonaลฅ vรฝpoฤet nรกvratnosti investรญcie (orientaฤne ide oย ฤiastku 3 000 โ‚ฌ aลพ 7 000 โ‚ฌ vย zรกvislosti od poฤtu vypรญnanรฝch spotrebiฤov, rozlohy objektu aย ฤalลกรญch faktorov). Na obr. 9 sa nachรกdza odberovรฝ diagram zรกkaznรญka sย vysokรฝm podielom vykurovacรญch telies, vย prรญpade ktorรฉho moลพno nasadenรญm regulรกtora maxima dosiahnuลฅ vรฝznamnรฉ รบspory.


Obr. 9 Odberovรฝ diagram zรกkaznรญka, vย prรญpade ktorรฉho je vhodnรฉ nasadiลฅ regulรกtor maxima

Vย sรบฤasnosti mรก odberateฤพ rezervovanรบ kapacitu 1 000 kW. Nasadenรญm regulรกtora maxima moลพno bez rizika znรญลพiลฅ jej veฤพkosลฅ na 600 kW. Tรฝm sa dosiahne รบspora asi 26 000 โ‚ฌ roฤne. Nรกvratnosลฅ investรญcie do regulรกtora maxima vo vรฝลกke 6 000 โ‚ฌ je necelรฉ 3 mesiace. Pokiaฤพ by mal tento odberateฤพ pรดvodne nastavenรบ rezervovanรบ kapacitu 700 kW, potom by jej znรญลพenie na 600 kW prinieslo รบsporu sย nรกvratnosลฅou investรญcie 11 mesiacov.

Minimalizรกcia penรกle za nedodrลพanie รบฤinnรญka
Vย prรญpade zรกkaznรญkov, ktorรญ majรบ vย prevรกdzkach vo vรคฤลกej miere zastรบpenรฉ spotrebiฤe sย indukฤnรฝm charakterom odberu (elektromotory, transformรกtorovรฉ zvรกraฤky a i.), dochรกdza kย fรกzovรฉmu posunu medzi napรคtรญm aย prรบdom. Vektory napรคtia predbiehajรบ vektory prรบdu. Veฤพkosลฅ tohto posunu vyjadruje takzvanรฝ รบฤinnรญk. Pre jednofรกzovรฝ odber predstavuje รบฤinnรญk kosรญnus (niekedy sa pouลพรญva tangens) uhla medzi napรคtรญm aย prรบdom (pozn. vย ฤalลกom texte sa bude vลพdy braลฅ do รบvahy kosรญnus). Pri trojfรกzovรฝch odberoch sa na รบฤely fakturรกcie vyhodnocuje รบฤinnรญk zย nameranรฉho mesaฤnรฉho mnoลพstva odobranej ฤinnej aย jalovej elektriny. Prรญklad nevykompenzovanรฉho odberu, pri ktorom sa fรกzovรฉ posuny pribliลพujรบ kย 60ยฐ aย รบฤinnรญk dosahuje hodnotu 0,5, moลพno vidieลฅ na obr. 10.

Vย sรบฤasnosti sa vย prรญpade vลกetkรฝch prevรกdzkovateฤพov distribuฤnej sรบstavy akceptuje รบฤinnรญk vย rozpรคtรญ od 0,95 aลพ 1. Niลพลกie hodnoty รบฤinnรญka ako 0,95 sa penalizujรบ. ฤŒรญm niลพลกรญ je รบฤinnรญk, tรฝm vyลกลกie je penรกle za jeho nedodrลพanie. Vรฝลกka penรกle je stanovenรก vย cennรญku distribรบcie prรญsluลกnej distribuฤnej spoloฤnosti. Niektorรญ prevรกdzkovatelia distribuฤnej sรบstavy vyhodnocujรบ zvlรกลกลฅ รบฤinnรญk vย nรญzkej aย vysokej tarife.

Obฤas sa oprรกvnenosลฅ penalizรกcie nedodrลพania รบฤinnรญka odberateฤพmi spochybลˆuje. Tu si treba uvedomiลฅ negatรญvny dosah nรญzkeho รบฤinnรญka predovลกetkรฝm na straty. Tieto poลกkodzujรบ prevรกdzkovateฤพa distribuฤnej sรบstavy najmรค zย hฤพadiska nรกkladov na nรกkup silovej elektriny potrebnej na krytie strรกt.

Situรกciu moลพno ilustrovaลฅ na konkrรฉtnom prรญklade. Odberateฤพ sย priemernou hodnotou odoberanรฉho vรฝkonu 4 MW je napรกjanรฝ na napรคลฅovej รบrovni 22 kV aย pripojenรฝ 10 km dlhรฝm vedenรญm. Pri รบฤinnรญku 0,98 sรบ straty na vedenรญ zhruba 100 kW. Ak mรก zรกkaznรญk nevykompenzovanรฝ odber aย jeho รบฤinnรญk je naprรญklad 0,5, potom musรญ na dosiahnutie rovnakรฉho ฤinnรฉho odberu tiecลฅ takmer dvakrรกt vyลกลกรญ prรบd. Dรดsledkom zdvojnรกsobenia prรบdu je zvรฝลกenie ohmickรฝch strรกt vo vodiฤoch na ลกtvornรกsobok, ฤiลพe na 400 kW. Prevรกdzkovateฤพ distribuฤnej sรบstavy tak musรญ vynaloลพiลฅ na krytie strรกt mesaฤne asi 20 000 โ‚ฌ navyลกe. Kย tรฝmto priamym finanฤnรฝm stratรกm sa pripoฤรญtavajรบ nepriame, ktorรฉ vznikajรบ preto, ลพe prevรกdzkovateฤพ distribuฤnej sรบstavy nemรดลพe naplno vyuลพรญvaลฅ prenosovรบ kapacitu vedenia aย transformรกtora. Je teda zrejmรฉ, ลพe penalizรกcia za nedodrลพanie รบฤinnรญka je vย princรญpe oprรกvnenรก.

Penalizรกcii moลพno predรญsลฅ inลกtalรกciou kompenzaฤnรฉho zariadenia. Kompenzaฤnรฉ zariadenie priebeลพne sleduje okamลพitรบ hodnotu รบฤinnรญka. Pracuje buฤ na princรญpe sledovania fรกzovรฉho posunu medzi napรคtรญm aย prรบdom vย jednej fรกze (takzvanej referenฤnej), alebo vyhodnocuje poฤet impulzov ฤinnej aย jalovej energie zย vรฝstupu fakturaฤnรฉho elektromera. Pritom vhodnejลกรญ je druhรฝ spรดsob, ktorรฝ lepลกie garantuje sprรกvnu ฤinnosลฅ kompenzaฤnรฉho zariadenia, najmรค pri nesymetrickรฝch odberoch, respektรญve odberoch sย pripojenรฝmi frekvenฤnรฝmi meniฤmi.

Bez ohฤพadu na to, ako sa kompenzaฤnรฝm zariadenรญm vyhodnocuje fรกzovรฝ posun, reaguje na jeho zvรคฤลกenie nad nastavenรบ hodnotu pripรกjanรญm kompenzaฤnรฝch kondenzรกtorov. Naopak, pri zmenลกovanรญ podielu indukฤnej zรกลฅaลพe postupne odpรกja kondenzรกtory. Sprรกvne navrhnutรฉ aย funkฤnรฉ kompenzaฤnรฉ zariadenie zabezpeฤรญ dodrลพanie รบฤinnรญka vย predpรญsanom pรกsme.

Obฤas sa vย praxi vyskytujรบ problรฉmy sย nesprรกvne navrhnutรฝmi hodnotami kompenzaฤnรฝch kondenzรกtorov. Vย prรญpade starลกรญch kompenzaฤnรฝch zariadenรญ dochรกdza kย poruchรกm kondenzรกtorov, ฤastรฉ sรบ aj referenฤnรฉ stรฝkaฤe pripรกjajรบce kondenzรกtory (niektorรฉ zย nich buฤ nespรญnajรบ, alebo, naopak, majรบ trvale zlepenรฉ kontakty). Zriedkavosลฅou nebรฝvajรบ ani preruลกenรฉ poistky, zapojenรฉ do sรฉrie sย prรญsluลกnรฝm kondenzรกtorom.
Nedodrลพanie รบฤinnรญka aย zย neho vyplรฝvajรบce penรกle mรดลพe byลฅ aj nรกsledkom navรฝลกenia spotreby jalovej elektriny zo strany prevรกdzkovateฤพa distribuฤnej sรบstavy, pokiaฤพ odberateฤพ nedodrลพรญ predpรญsanรฉ podmienky.

Odberatelia, ktorรญ vlastnia transformรกtor aย ich prรญpojnรฝm miestom voฤi prevรกdzkovateฤพovi distribuฤnej sรบstavy je primรกrna strana transformรกtora (zvyฤajne 22/0,4 kV) majรบ meranie umiestnenรฉ buฤ na primรกrnej, alebo na sekundรกrnej strane transformรกtora. Pri meranรญ na sekundรกrnej strane je odberateฤพ povinnรฝ kompenzovaลฅ indukฤnosลฅ transformรกtora. Kompenzรกcia sa vykonรกva trvalรฝm pripojenรญm kondenzรกtorov na sekundรกrne vinutie pred meracie transformรกtory prรบdu. Veฤพkosลฅ kondenzรกtorov zรกvisรญ od parametrov transformรกtora (vรฝkon, napรคลฅovรก รบroveลˆ, typ plechov). Kaลพdรฝ prevรกdzkovateฤพ distribuฤnej sรบstavy mรก vย cennรญku distribรบcie tabuฤพky, vย ktorรฝch sรบ predpรญsanรฉ kapacity kompenzaฤnรฝch kondenzรกtorov aย hodnoty kapacitnรฝch prรบdov pre jednotlivรฉ typy transformรกtorov. Povinnosลฅou odberateฤพa je raz za rok nechaลฅ kompetentnou osobou zmeraลฅ kapacitnรฉ prรบdy troch kompenzaฤnรฝch kondenzรกtorov. Oย vykonanรญ merania vykonรก tรกto osoba protokol, ktorรฝ odberateฤพ nรกsledne doruฤรญ prevรกdzkovateฤพovi distribuฤnej sรบstavy. Pokiaฤพ tak neurobรญ, alebo ak je ฤo iย len jeden zย nameranรฝch prรบdov niลพลกรญ ako minimum vย rรกmci predpรญsanรฉho rozsahu, povaลพuje sa transformรกtor za nevykompenzovanรฝ aย pripoฤรญtavajรบ sa kย nameranej spotrebe jalovej elektriny jalovรฉ transformaฤnรฉ straty (ich veฤพkosลฅ je tieลพ uvedenรก vย cennรญku distribรบcie).

Minimalizรกcia penรกle za dodรกvku jalovej elektriny
Opaฤnรฝm problรฉmom, ako je nevyhovujรบci รบฤinnรญk, spรดsobenรฝ veฤพkou spotrebou jalovej energie, je dodรกvka jalovej elektrickej energie. Kย dodรกvke dochรกdza vtedy, ak prevlรกda kapacitnรก zloลพka odberu, teda ak je odber takzvane prekompenzovanรฝ.

Kย prekompenzovaniu dochรกdza zย rรดznych prรญฤin. Vย praxi sรบ najฤastejลกie tieto:

  • nesprรกvne navrhnutรฉ odstupลˆovanie hodnรดt kompenzaฤnรฝch kondenzรกtorov,
  • takzvanรฝ zlepenรฝ kontakt stรฝkaฤa (trvalo pripojenรฝ jeden, ฤi viac kondenzรกtorov), prรญpadne inรก porucha kompenzaฤnรฉho zariadenia,
  • dlhรฉ kรกblovรฉ prรญvody vย rรกmci rozฤพahlejลกรญch areรกlov.

Prvรฝ aย druhรฝ problรฉm sa rieลกi opravou, respektรญve รบpravou kompenzaฤnรฉho zariadenia. Vย prรญpade dlhรฝch kรกblovรฝch prรญvodov je rieลกenie komplikovanejลกie, ฤasto je nevyhnutnรฉ pouลพiลฅ takzvanรฉ dekompenzaฤnรฉ tlmivky.

Na rozdiel od รบฤinnรญka sa penรกle za dodรกvku jalovej elektriny vyhodnocuje iba zย celkovรฉho mesaฤnรฉho mnoลพstva dodanej jalovej elektriny, bez ohฤพadu na spotrebu ฤinnej energie. Cena za 1 kVArh dodanej elektriny sa vย sรบฤasnosti pohybuje na รบrovni asi 0,0166 โ‚ฌ. Kapacitnรฝ charakter odberu sa penalizuje, pretoลพe spรดsobuje neลพiaduce zvyลกovanie napรคtia vย sieti aย jej nestabilitu.


Obr. 11 Diagram zaลฅaลพenia zรกkaznรญka sย prekompenzovanรฝm odberom

Priebehy odberu ฤinnej aย jalovej elektriny zรกkaznรญka, ktorรฝ mรก vย rรกmci areรกlu niekoฤพko kilometrov dlhรฉ kรกblovรฉ rozvody, moลพno vidieลฅ na obr. 11. Dรดsledkom toho je trvalรก dodรกvka jalovej elektriny do siete 22 kV vย priemernej hodnote 50 kVArh. Mesaฤnรก dodรกvka jalovej elektriny je asi 36 000 kVArh, zย ฤoho vyplรฝva penรกle 600 โ‚ฌ (bez DPH). Tento problรฉm moลพno odstrรกniลฅ inลกtalรกciou dekompenzaฤnรฝch tlmiviek.

Presun merania na primรกrnu stranu transformรกtora 22/0,4 kV
Zรกkaznรญkom, ktorรญ odoberajรบ elektrinu na napรคลฅovej รบrovni 22 kV, ale meranie majรบ inลกtalovanรฉ na sekundรกrnej strane transformรกtora 22/0,4 kV, รบฤtuje prevรกdzkovateฤพ distribuฤnej sรบstavy oย 6 % vyลกลกiu spotrebu, ako je nameranรก. Uvedenรฝch 6 % sa รบฤtuje zย dรดvodu krytia strรกt transformรกtora. Pritom straty transformรกtorov sย orientovanรฝmi plechmi (takรฉto transformรกtory sa vyrรกbajรบ asi od roku 1975) sรบ niลพลกie ako 1,5 %. Vย tomto prรญpade sa odporรบฤa investovaลฅ do presunu merania na primรกrnu stranu transformรกtora, ktorรก zabezpeฤรญ meranie skutoฤnej dodรกvky elektriny. Presun merania prinesie asi 4 %-nรบ รบsporu nรกkladov na nรกkup elektriny. Vรฝmena prรญstrojovรฝch transformรกtorov, kabelรกลพe aย ฤalลกรญch prvkov predstavuje nemalรบ investรญciu. Aj tu treba preto najskรดr vykonaลฅ vรฝpoฤet ฤasu nรกvratnosti. Zvyฤajne sa presun oplatรญ iba odberateฤพom sย roฤnou spotrebou vyลกลกou ako je 1 aลพ 2 GWh.

Zรกver
Ako je zrejmรฉ zย ฤlรกnku, ide oย pomerne komplikovanรบ problematiku. Moลพno aj preto platia niektorรญ odberatelia za elektrinu zbytoฤne veฤพa.

Pokiaฤพ mรก odberateฤพ pocit, ลพe jeho nรกklady na nรกkup elektriny sรบ neรบmerne vysokรฉ, ale nemรก dostatoฤne hlbokรฉ znalosti vย oblasti energetiky, je vhodnรฉ, aby sa obrรกtil na odbornรบ poradenskรบ firmu. Tรกto mรดลพe jeho odberovรฉ diagramy analyzovaลฅ, prรญpadne vykonรก potrebnรฉ doplnkovรฉ merania aย navrhne konkrรฉtne moลพnosti รบspor.

Aby mali najmรค vรคฤลกรญ odberatelia istotu, ลพe navrhnutรฉ opatrenia prinesรบ naozaj รบspory, je moลพnรฉ aย vhodnรฉ viazaลฅ ฤasลฅ platby za prรกcu poradenskej firmy na skutoฤne dosiahnutรฉ รบspory. Pri tom je dรดleลพitรฉ si uvedomiลฅ, ลพe รบspora sa vyฤรญsฤพuje porovnanรญm skutoฤnej platby sย vypoฤรญtanรฝmi nรกkladmi, ktorรฉ by musel odberateฤพ vynaloลพiลฅ vย rovnakom obdobรญ, ak by neaplikoval navrhnutรฉ opatrenia. Tรฝmto sa eliminuje prรญpadnรฝ vplyv zmeny cien silovej elektriny aย distribuฤnรฝch sluลพieb na vรฝpoฤet รบspory.

TEXT: Ing. Vladimรญr Durec
OBRรZKY: autor

Ing. Vladimรญr Durec je riaditeฤพom spoloฤnosti OKOnet, a. s.

รšdaje v ฤlรกnku sรบ aktuรกlne v ฤase jeho napรญsania.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Sprรกva budov.

Najฤรญtanejลกie