Moลพnosti รบspory nรกkladov naย elektrickรบ energiu
Sย istou mierou zjednoduลกenia moลพno povedaลฅ, ลพe cena elektriny sa skladรก zย ceny silovej elektriny vrรกtane zodpovednosti za odchรฝlku (prenesenej ฤi vlastnej), zย distribuฤnรฝch poplatkov aย prรญpadnรฝch penรกle za nedodrลพanie podmienok distribรบcie. Cena elektriny sa lรญลกi vo vysokej aย nรญzkej tarife (takzvanรฝ dennรฝ aย noฤnรฝ prรบd). Cena silovej elektriny nepodlieha regulรกcii, ฤo znamenรก, ลพe zรกkaznรญk si mรดลพe vybraลฅ dodรกvateฤพa, ktorรฝ mu najlepลกie vyhovuje zย hฤพadiska ceny, prรญpadne ฤalลกรญch hฤพadรญsk (platobnรฉ podmienky aย pod.).
Odberateฤพ platรญ prevรกdzkovateฤพovi distribuฤnej sรบstavy, zย ktorej odoberรก elektrinu, distribuฤnรฉ poplatky. Distribuฤnรฉ poplatky zahลลajรบ poplatky za distribรบciu, rezervovanรบ kapacitu, straty pri distribรบcii elektriny, systรฉmovรฉ sluลพby, prevรกdzkovanie systรฉmu, odvod do nรกrodnรฉho jadrovรฉho fondu atฤ. Odberateฤพ zvyฤajne platรญ celรบ ฤiastku za odobranรบ elektrinu obchodnรญkovi, sย ktorรฝm mรก uzavretรบ zmluvu. Obchodnรญk nรกsledne poukazuje prรญsluลกnรบ ฤasลฅ zo zaplatenej sumy prevรกdzkovateฤพovi distribuฤnej sรบstavy.Za nedodrลพanie podmienok distribรบcie platรญ odberateฤพ prevรกdzkovateฤพovi distribuฤnej sรบstavy penรกle. Penรกle mรดลพe platiลฅ za prekroฤenie rezervovanej kapacity, maximรกlnej rezervovanej kapacity, nedodrลพanie รบฤinnรญka aย za dodรกvku jalovej elektriny.
Meranie elektriny
Aby sa mohli vyฤรญsliลฅ poplatky za elektrinu, musรญ sa na odbernom mieste inลกtalovaลฅ fakturaฤnรฝ elektromer. Vย zรกvislosti od napรคลฅovej hladiny aย veฤพkosti odberu sa pouลพรญvajรบ tieto druhy merania:
- meranie triedy C pre maloodber (napรคtie 0,4 kV, RK do asi 50 kW). Elektromer meria iba ฤinnรฝ odber elektriny, vย jednej alebo dvoch tarifรกch. รdaje sa priebeลพne inkrementujรบ na ฤรญselnรญku. Zย rozdielu stavu ฤรญselnรญkov zรญskanรฝch odpoฤtami sa zรญska prรญrastok, teda spotreba elektriny. Vizuรกlne odpoฤty vykonรกvajรบ poverenรญ pracovnรญci vย mieste inลกtalรกcie elektromera. Odpoฤty sa realizujรบ jedenkrรกt mesaฤne aลพ jedenkrรกt roฤne;
- meranie triedy Aย (obr. 1a, b aย 2) respektรญve B pre strednรฉ aย veฤพkoodbery. Meria sa odber aj dodรกvka ฤinnej aย jalovej energie vย ลกtyroch alebo ลกiestich kvadrantoch. Pri meraniach triedy B sa vykonรกvajรบ odpoฤty registrov na mieste zย elektromera, zvyฤajne prostrednรญctvom optickej sondy napojenej na notebook alebo na ลกpeciรกlny terminรกl. Elektromery triedy Aย sa odpoฤรญtavajรบ diaฤพkovo, najฤastejลกie cez GPRS. Okrem registrov sa odpoฤรญtavajรบ aj 15-minรบtovรฉ profily. Podฤพa konkrรฉtneho nastavenia moลพno tรฝmito elektromermi sledovaลฅ aj niektorรฉ parametre kvality elektrickรฉho napรคtia aย prรบdu (maximรก, minimรก, strednรฉ hodnoty aย vรฝpadky napรคtia, harmonickรฉ, flicker a i.).
Obr. 1a, b Elektromery triedy A |
Moลพnosti รบspor
Vรฝslednรบ cenu, ktorรบ odberateฤพ zaplatรญ za odobratรบ elektrickรบ energiu, moลพno ovplyvniลฅ viacerรฝmi spรดsobmi:
- znรญลพenรญm spotreby elektriny,
- optimalizรกciou charakteru odberu,
- znรญลพenรญm rezervovanej kapacity,
- mesaฤnou alebo kvartรกlnou optimalizรกciou rezervovanej kapacity,
- minimalizรกciou penรกle za nedodrลพanie รบฤinnรญka,
- minimalizรกciou penรกle za dodรกvku jalovej elektriny.
Znรญลพenie spotreby elektriny
Najjednoduchลกรญm aย najlacnejลกรญm spรดsobom, ako znรญลพiลฅ spotrebu elektriny, je minimalizovaลฅ plytvanie sย ลou, aย to naprรญklad vypรญnanรญm spotrebiฤov (poฤรญtaฤe, elektrickรฉ stroje aย zariadenia atฤ.) vย ฤase dlhลกรญch pracovnรฝch prestรกvok. Taktieลพ nenechรกvaลฅ zbytoฤne zapnutรฉ elektrickรฉ svietidlรก vย priestoroch, kde sa nenachรกdzajรบ pracovnรญci alebo kde je dostatoฤnรฉ dennรฉ osvetlenie. Patrรญ sem vลกak aj neprekurovanie miestnostรญ, vย lete, naopak, nepodchladzovanie klimatizovanรฝch priestorov, periodickรฉ odmrazovanie vรฝparnรญkov chladniฤiek aย mrazniฤiek ako aj ฤistenie od prachu chladiacich mrieลพok (na zadnej stene chladniฤiek aย mrazniฤiek). Elektrinu moลพno uลกetriลฅ aj tรฝm, ลพe sa vyuลพije maximรกlna kapacita prรกฤky alebo umรฝvaฤky riadu. Tieto spotrebiฤe totiลพ odoberรบ rovnakรฉ mnoลพstvo elektriny bez ohฤพadu na to, ฤi sรบ naplnenรฉ na 100 % alebo povedzme na 50 %.
Druhou moลพnosลฅou je pouลพรญvanie modernรฝch รบspornรฝch spotrebiฤov triedy A, A+, A++. Tรฝka sa to prรกฤok, umรฝvaฤiek riadu, chladniฤiek, mrazniฤiek, kompaktnรฝch ลพiariviek, vรฝbojok verejnรฉho osvetlenia aย mnohรฝch inรฝch spotrebiฤov.
Treba si uvedomiลฅ, ลพe znรญลพenie spotreby elektriny znamenรก nielen รบsporu nรกkladov na silovรบ elektrinu, ale aj znรญลพenie platieb za distribรบciu.
Charakter odberu
Obchodnรญk nakupuje elektrinu pre svojich zรกkaznรญkov takmer vลพdy sย urฤitรฝm predstihom (zvyฤajne tรฝลพdne aลพ roky). Nakupuje celรฝ potrebnรฝ objem, teda sumu predpokladanej spotreby vลกetkรฝch zรกkaznรญkov jeho bilanฤnej skupiny. Pracovnรญci organizรกcie poverenej zรบฤtovanรญm odchรฝlok (OKTE) vyhodnotia spรคtne skutoฤne odobranรบ elektrinu bilanฤnej skupiny aย porovnajรบ ju sย nakรบpenรฝm mnoลพstvom. Vรฝsledkom je odchรฝlka, ktorรก je zvyฤajne nenulovรก. Vย zรกvislosti od znamienka odchรฝlky mรดลพe byลฅ obchodnรญk penalizovanรฝ. Toto penรกle, samozrejme, obchodnรญk premieta do ceny silovej elektriny.
Seriรณzny obchodnรญk mรก zรกujem cenu silovej elektriny minimalizovaลฅ. Preto sa snaลพรญ zรกkaznรญkov sย ฤo najvyrovnanejลกรญm alebo aspoล predpovedateฤพnรฝm odberom motivovaลฅ niลพลกou cenou. Inรฝmi slovami, zรกkaznรญk sย vyrovnanรฝm odberom alebo zรกkaznรญk, ktorรฉho odberovรฝ diagram mรก vย jednotlivรฝch dลoch zhruba rovnakรฝ priebeh, spรดsobuje obchodnรญkovi menลกiu odchรฝlku aย vย koneฤnom dรดsledku mu zniลพuje nรกklady na penรกle za odchรฝlku. Takรฉmuto zรกkaznรญkovi mรดลพe obchodnรญk ponรบknuลฅ vรฝhodnejลกiu cenu silovej elektriny. Jednou zย moลพnostรญ, ako mรดลพe teda zรกkaznรญk uลกetriลฅ, je vyrovnanie jeho odberovรฉho diagramu alebo dosiahnutie predpovedateฤพnosti jeho odberov. Samozrejme, tu existujรบ limity danรฉ najmรค vรฝrobnรฝmi technolรณgiami. Nemรก naprรญklad vรฝznam uลกetriลฅ na cene silovej elektriny 1 000ย โฌ mesaฤne aย sรบฤasne prรญsลฅ oย 50 000 โฌ stratami vo vรฝrobe, zaprรญฤinenรฝmi regulรกciou odberu elektriny.
ย | ย |
Obr. 2 Priebeh odberu konkrรฉtneho zรกkaznรญka, zรญskanรฝ zย elektromera triedy A ฤervenรก krivka predstavuje odber ฤinnej elektrickej energie, zelenรก odber jalovej energie aย ลพltรก dodรกvku jalovej energie. Vย grafoch sรบ na osi y zobrazenรฉ 15-minรบtovรฉ hodnoty vรฝkonu vย rรกmci kalendรกrneho dลa, konkrรฉtne 3. 2. 2011. |
Obr. 3 Tรฝลพdลovรฝ priebeh celkovรฉho odberu bilanฤnej skupiny 20 zรกkaznรญkov |
ย | ย |
Obr. 4 Tรฝลพdลovรฉ priebehy odberu jednotlivรฝch ฤlenov bilanฤnej skupiny | Obr. 6 Tรฝลพdลovรฝ priebeh odberu zรกkaznรญka sย predpovedateฤพnรฝm odberom (niลพลกia cena) |
ย | ย |
Obr. 6 Tรฝลพdลovรฝ priebeh odberu zรกkaznรญka sย predpovedateฤพnรฝm odberom (niลพลกia cena) | Obr. 7 Tรฝลพdลovรฝ priebeh odberu zรกkaznรญka sย minimรกlnym kolรญsanรญm odberu (najniลพลกia cena) |
Ako prรญklad moลพno uviesลฅ tรฝลพdลovรฝ odber 20-ฤlennej bilanฤnej skupiny obchodnรญka (obr.ย 3). Vย skupine sa nachรกdza 20 rozliฤnรฝch zรกkaznรญkov (obr. 4) sย rozliฤnรฝm odberom. Zรกkaznรญk sย nepravidelnรฝm odberom (obr. 5) platรญ najvyลกลกiu cenu, niลพลกiu cenu platรญ zรกkaznรญk sย predikovateฤพnรฝm (periodickรฝm) odberom (obr. 6) aย zรกkaznรญk sย vyrovnanรฝm odberom (obr. 7) logicky platรญ najniลพลกiu cenu.
Znรญลพenie rezervovanej kapacity
Rezervovanou kapacitou sa urฤuje, akรฝ najvyลกลกรญ vรฝkon moลพno odoberaลฅ vย danom odbernom mieste bez sankciรญ zo strany distribuฤnej spoloฤnosti. ฤรญm je rezervovanรก kapacita vyลกลกia, tรฝm sรบ fixnรฉ mesaฤnรฉ poplatky za rezervovanรบ kapacitu, ktorรฉ odberateฤพ platรญ distribuฤnej spoloฤnosti, vyลกลกie.
Pre niลพลกie odbery (merania triedy C) sa rezervovanรก kapacita stanovuje ampรฉrickou hodnotou istiฤa. Prekroฤenie rezervovanej kapacity mรก za nรกsledok vypnutie istiฤa aย doฤasnรฉ preruลกenie dodรกvky elektriny. Prรญpadnรก zmena rezervovanej kapacity vย tomto prรญpade znamenรก fyzickรบ vรฝmenu istiฤa aย pri odberoch nad 100 Aย zvyฤajne aj vรฝmenu prรญstrojovรฝch transformรกtorov prรบdu. Samozrejme, uvedenรฉ vรฝmeny treba vopred odsรบhlasiลฅ sย prevรกdzkovateฤพom distribuฤnej sรบstavy aย dodrลพaลฅ jeho smernice tรฝkajรบce sa postupu pri tรฝchto ฤinnostiach.
Pri vyลกลกรญch odberoch (merania triedy A, B) si odberateฤพ objednรกva (sย predstihom) vย distribuฤnej spoloฤnosti poลพadovanรบ hodnotu rezervovanej kapacity, definovanej vย kW. Tรกto hodnota nesmie byลฅ niลพลกia ako 20 % maximรกlnej rezervovanej kapacity aย vyลกลกia ako maximรกlna rezervovanรก kapacita. Dodrลพanie rezervovanej kapacity sa vyhodnocuje zย takzvanรฉho mesaฤnรฉho maxima, ฤo je najvyลกลกia nameranรก hodnota 15-minรบtovรฉho vรฝkonu vย danom mesiaci. Pokiaฤพ sa vย mesiaci nameria viac prekroฤenรญ rezervovanej kapacity, penalizuje sa iba najvyลกลกie zย nich. Vรฝลกka penรกle zรกvisรญ od schvรกlenรฉho cennรญka konkrรฉtneho prevรกdzkovateฤพa distribuฤnej siete, orientaฤne ide oย sumu asi 30 โฌ/kW za prekroฤenie rezervovanej kapacity aย 100 โฌ/kW za prekroฤenie maximรกlnej rezervovanej kapacity.
รsporu moลพno dosiahnuลฅ vย prรญpade, keฤ mรก odberateฤพ objednanรบ zbytoฤne veฤพkรบ rezervovanรบ kapacitu. Konkrรฉtnym prรญkladom je odberateฤพ, ktorรฝ mal rezervovanรบ kapacitu 1ย 000ย kW, priฤom najvyลกลกie nameranรฉ maximum za ostatnรฉ dva roky bolo 677 kW. Znรญลพenรญm rezervovanej kapacity zย 1 000 kW na hodnotu 700 kW sa dosiahne roฤnรก รบspora takmer 20 000 โฌ. Pritom sa nemusia investovaลฅ ลพiadne finanฤnรฉ prostriedky navyลกe, ide iba oย ฤisto administratรญvny รบkon.
Mesaฤnรก aย kvartรกlna optimalizรกcia rezervovanej kapacity
Na zjednoduลกenie sa doposiaฤพย vลพdy bralo do รบvahy, ลพe cena rezervovanej kapacity je konลกtantnรก, bez ohฤพadu na akรฉ obdobie sa rezervรกcia vykonรก. Vย skutoฤnosti jednotlivรญ prevรกdzkovatelia distribuฤnej siete umoลพลujรบ voฤพbu hodnoty rezervovanej kapacity vย ฤasovรฝch รบsekoch rok, kvartรกl alebo mesiac. Odberateฤพ si teda mรดลพe nastaviลฅ inรบ hodnotu rezervovanej kapacity na danรฝ mesiac, respektรญve kvartรกl. Najmรค pri sezรณnnych odberoch (plavรกrne, lyลพiarske vleky, …) tak mรดลพe optimรกlne nastaviลฅ veฤพkosลฅ rezervovanej kapacity svojho odberu.
Obr. 8 Mesaฤnรฉ maximรก odberateฤพa prevรกdzkujรบceho lyลพiarsky vlek
Na prรญklade prevรกdzkovateฤพa lyลพiarskych vlekov (obr. 8) moลพno vidieลฅ, ลพe vย mesiacoch mรกj aลพ november je odber vรฝrazne niลพลกรญ ako vย zimnej sezรณne. Vย danom ฤase je preto zbytoฤnรฉ platiลฅ rovnakรบ rezervovanรบ kapacitu ako vย ostatnรฝch mesiacoch. Treba vลกak povedaลฅ, ลพe cena roฤnej, kvartรกlnej aย mesaฤnej rezervovanej kapacity je rozdielna. Cena roฤnej rezervovanej kapacity je najniลพลกia, cena kvartรกlnej je oย 15ย % vyลกลกia ako je cena roฤnej aย cena mesaฤnej je asi oย 30 % vyลกลกia vย porovnanรญ sย roฤnou. Pred prechodom na inรบ rezervovanรบ kapacitu treba preto vopred vypoฤรญtaลฅ, ฤi sa aj po zohฤพadnenรญ cenovรฝch rozdielov zmena finanฤne oplatรญ. Pri nastavovanรญ kvartรกlnej rezervovanej kapacity si mรดลพe odberateฤพ sรกm zvoliลฅ zaฤiatok kvartรกlu (naprรญklad namiesto od 1. januรกra sa poฤรญta kvartรกl od 1. februรกra alebo od 1. marca).
Zmenu rezervovanej kapacity nemoลพno vykonรกvaลฅ ฤพubovoฤพne ฤasto. Informรกcie oย presnรฝch podmienkach poskytuje odberateฤพom dodรกvateฤพ elektriny alebo prevรกdzkovateฤพ distribuฤnej siete.
Regulรกtor maxima
Vย niektorรฝch prรญpadoch moลพno rezervovanรบ kapacitu vรฝraznejลกie znรญลพiลฅ nasadenรญm regulรกtora maxima. Okrem znรญลพenia rezervovanej kapacity mรก regulรกtor maxima eลกte jednu vรฝraznรบ vรฝhodu. Pri sprรกvnom nรกvrhu aย fungovanรญ nรญm moลพno zabrรกniลฅ prekroฤeniu rezervovanej kapacity aย maximรกlnej rezervovanej kapacity, ฤรญm sa uลกetria prรญpadnรฉ vysokรฉ penรกle.
Princรญp funkcie regulรกtora maxima je jednoduchรฝ. Na zรกklade impulzov zย pripojenรฉho fakturaฤnรฉho elektromera sa vย kaลพdej 15-minรบtovej meracej periรณde priebeลพne vyhodnocuje hodnota odberu. Pokiaฤพ je prรญrastok odberu prรญliลก veฤพkรฝ aย hrozรญ prekroฤenie maxima, regulรกtor sย predstihom automaticky odpojรญ vopred definovanรฉ spotrebiฤe (alternatรญva je, ลพe upozornรญ obsluhu, ktorรก vykonรก odopnutie manuรกlne), ฤรญm sa zabrรกni prekroฤeniu nastavenรฉho maxima.
Zรกkladnรฝm predpokladom moลพnosti nasadenia regulรกtora je dostatoฤne veฤพkรฝ disponibilnรฝ regulaฤnรฝ vรฝkon. Regulรกtorom by sa mali ovlรกdaลฅ iba spotrebiฤe, ktorรฉ majรบ dostatoฤne veฤพkรฝ prรญkon, aby malo vรฝznam ich regulovaลฅ, spotrebiฤe ktorรฉ sa ฤastejลกรญm vypรญnanรญm aย zapรญnanรญm nepoลกkodia, aย spotrebiฤe, ktorรฝch krรกtkodobรฉ odpojenie (asi 1 aลพ 5 minรบt) negatรญvne nezasiahne vรฝrobnรฉ procesy ฤi technolรณgie.
Typickรฝm prรญkladom spotrebiฤov, ktorรฉ sรบ zvyฤajne vhodnรฉ na regulรกciu, sรบ priamovรฝhrevnรฉ elektrickรฉ radiรกtory, suลกiฤky, tepelnรฉ ฤerpadlรก, kompresory atฤ.
Pred nasadenรญm regulรกtora je nevyhnutnรฉ sย vรฝrobnรฝm technolรณgom danej firmy prekonzultovaลฅ moลพnosti regulรกcie aย vykonaลฅ vรฝpoฤet nรกvratnosti investรญcie (orientaฤne ide oย ฤiastku 3 000 โฌ aลพ 7 000 โฌ vย zรกvislosti od poฤtu vypรญnanรฝch spotrebiฤov, rozlohy objektu aย ฤalลกรญch faktorov). Na obr. 9 sa nachรกdza odberovรฝ diagram zรกkaznรญka sย vysokรฝm podielom vykurovacรญch telies, vย prรญpade ktorรฉho moลพno nasadenรญm regulรกtora maxima dosiahnuลฅ vรฝznamnรฉ รบspory.
Obr. 9 Odberovรฝ diagram zรกkaznรญka, vย prรญpade ktorรฉho je vhodnรฉ nasadiลฅ regulรกtor maxima
Vย sรบฤasnosti mรก odberateฤพ rezervovanรบ kapacitu 1 000 kW. Nasadenรญm regulรกtora maxima moลพno bez rizika znรญลพiลฅ jej veฤพkosลฅ na 600 kW. Tรฝm sa dosiahne รบspora asi 26 000 โฌ roฤne. Nรกvratnosลฅ investรญcie do regulรกtora maxima vo vรฝลกke 6 000 โฌ je necelรฉ 3 mesiace. Pokiaฤพ by mal tento odberateฤพ pรดvodne nastavenรบ rezervovanรบ kapacitu 700 kW, potom by jej znรญลพenie na 600 kW prinieslo รบsporu sย nรกvratnosลฅou investรญcie 11 mesiacov.
Minimalizรกcia penรกle za nedodrลพanie รบฤinnรญka
Vย prรญpade zรกkaznรญkov, ktorรญ majรบ vย prevรกdzkach vo vรคฤลกej miere zastรบpenรฉ spotrebiฤe sย indukฤnรฝm charakterom odberu (elektromotory, transformรกtorovรฉ zvรกraฤky a i.), dochรกdza kย fรกzovรฉmu posunu medzi napรคtรญm aย prรบdom. Vektory napรคtia predbiehajรบ vektory prรบdu. Veฤพkosลฅ tohto posunu vyjadruje takzvanรฝ รบฤinnรญk. Pre jednofรกzovรฝ odber predstavuje รบฤinnรญk kosรญnus (niekedy sa pouลพรญva tangens) uhla medzi napรคtรญm aย prรบdom (pozn. vย ฤalลกom texte sa bude vลพdy braลฅ do รบvahy kosรญnus). Pri trojfรกzovรฝch odberoch sa na รบฤely fakturรกcie vyhodnocuje รบฤinnรญk zย nameranรฉho mesaฤnรฉho mnoลพstva odobranej ฤinnej aย jalovej elektriny. Prรญklad nevykompenzovanรฉho odberu, pri ktorom sa fรกzovรฉ posuny pribliลพujรบ kย 60ยฐ aย รบฤinnรญk dosahuje hodnotu 0,5, moลพno vidieลฅ na obr. 10.
Vย sรบฤasnosti sa vย prรญpade vลกetkรฝch prevรกdzkovateฤพov distribuฤnej sรบstavy akceptuje รบฤinnรญk vย rozpรคtรญ od 0,95 aลพ 1. Niลพลกie hodnoty รบฤinnรญka ako 0,95 sa penalizujรบ. ฤรญm niลพลกรญ je รบฤinnรญk, tรฝm vyลกลกie je penรกle za jeho nedodrลพanie. Vรฝลกka penรกle je stanovenรก vย cennรญku distribรบcie prรญsluลกnej distribuฤnej spoloฤnosti. Niektorรญ prevรกdzkovatelia distribuฤnej sรบstavy vyhodnocujรบ zvlรกลกลฅ รบฤinnรญk vย nรญzkej aย vysokej tarife.
Obฤas sa oprรกvnenosลฅ penalizรกcie nedodrลพania รบฤinnรญka odberateฤพmi spochybลuje. Tu si treba uvedomiลฅ negatรญvny dosah nรญzkeho รบฤinnรญka predovลกetkรฝm na straty. Tieto poลกkodzujรบ prevรกdzkovateฤพa distribuฤnej sรบstavy najmรค zย hฤพadiska nรกkladov na nรกkup silovej elektriny potrebnej na krytie strรกt.
Situรกciu moลพno ilustrovaลฅ na konkrรฉtnom prรญklade. Odberateฤพ sย priemernou hodnotou odoberanรฉho vรฝkonu 4 MW je napรกjanรฝ na napรคลฅovej รบrovni 22 kV aย pripojenรฝ 10 km dlhรฝm vedenรญm. Pri รบฤinnรญku 0,98 sรบ straty na vedenรญ zhruba 100 kW. Ak mรก zรกkaznรญk nevykompenzovanรฝ odber aย jeho รบฤinnรญk je naprรญklad 0,5, potom musรญ na dosiahnutie rovnakรฉho ฤinnรฉho odberu tiecลฅ takmer dvakrรกt vyลกลกรญ prรบd. Dรดsledkom zdvojnรกsobenia prรบdu je zvรฝลกenie ohmickรฝch strรกt vo vodiฤoch na ลกtvornรกsobok, ฤiลพe na 400 kW. Prevรกdzkovateฤพ distribuฤnej sรบstavy tak musรญ vynaloลพiลฅ na krytie strรกt mesaฤne asi 20 000 โฌ navyลกe. Kย tรฝmto priamym finanฤnรฝm stratรกm sa pripoฤรญtavajรบ nepriame, ktorรฉ vznikajรบ preto, ลพe prevรกdzkovateฤพ distribuฤnej sรบstavy nemรดลพe naplno vyuลพรญvaลฅ prenosovรบ kapacitu vedenia aย transformรกtora. Je teda zrejmรฉ, ลพe penalizรกcia za nedodrลพanie รบฤinnรญka je vย princรญpe oprรกvnenรก.
Penalizรกcii moลพno predรญsลฅ inลกtalรกciou kompenzaฤnรฉho zariadenia. Kompenzaฤnรฉ zariadenie priebeลพne sleduje okamลพitรบ hodnotu รบฤinnรญka. Pracuje buฤ na princรญpe sledovania fรกzovรฉho posunu medzi napรคtรญm aย prรบdom vย jednej fรกze (takzvanej referenฤnej), alebo vyhodnocuje poฤet impulzov ฤinnej aย jalovej energie zย vรฝstupu fakturaฤnรฉho elektromera. Pritom vhodnejลกรญ je druhรฝ spรดsob, ktorรฝ lepลกie garantuje sprรกvnu ฤinnosลฅ kompenzaฤnรฉho zariadenia, najmรค pri nesymetrickรฝch odberoch, respektรญve odberoch sย pripojenรฝmi frekvenฤnรฝmi meniฤmi.
Bez ohฤพadu na to, ako sa kompenzaฤnรฝm zariadenรญm vyhodnocuje fรกzovรฝ posun, reaguje na jeho zvรคฤลกenie nad nastavenรบ hodnotu pripรกjanรญm kompenzaฤnรฝch kondenzรกtorov. Naopak, pri zmenลกovanรญ podielu indukฤnej zรกลฅaลพe postupne odpรกja kondenzรกtory. Sprรกvne navrhnutรฉ aย funkฤnรฉ kompenzaฤnรฉ zariadenie zabezpeฤรญ dodrลพanie รบฤinnรญka vย predpรญsanom pรกsme.
Obฤas sa vย praxi vyskytujรบ problรฉmy sย nesprรกvne navrhnutรฝmi hodnotami kompenzaฤnรฝch kondenzรกtorov. Vย prรญpade starลกรญch kompenzaฤnรฝch zariadenรญ dochรกdza kย poruchรกm kondenzรกtorov, ฤastรฉ sรบ aj referenฤnรฉ stรฝkaฤe pripรกjajรบce kondenzรกtory (niektorรฉ zย nich buฤ nespรญnajรบ, alebo, naopak, majรบ trvale zlepenรฉ kontakty). Zriedkavosลฅou nebรฝvajรบ ani preruลกenรฉ poistky, zapojenรฉ do sรฉrie sย prรญsluลกnรฝm kondenzรกtorom.
Nedodrลพanie รบฤinnรญka aย zย neho vyplรฝvajรบce penรกle mรดลพe byลฅ aj nรกsledkom navรฝลกenia spotreby jalovej elektriny zo strany prevรกdzkovateฤพa distribuฤnej sรบstavy, pokiaฤพ odberateฤพ nedodrลพรญ predpรญsanรฉ podmienky.
Odberatelia, ktorรญ vlastnia transformรกtor aย ich prรญpojnรฝm miestom voฤi prevรกdzkovateฤพovi distribuฤnej sรบstavy je primรกrna strana transformรกtora (zvyฤajne 22/0,4 kV) majรบ meranie umiestnenรฉ buฤ na primรกrnej, alebo na sekundรกrnej strane transformรกtora. Pri meranรญ na sekundรกrnej strane je odberateฤพ povinnรฝ kompenzovaลฅ indukฤnosลฅ transformรกtora. Kompenzรกcia sa vykonรกva trvalรฝm pripojenรญm kondenzรกtorov na sekundรกrne vinutie pred meracie transformรกtory prรบdu. Veฤพkosลฅ kondenzรกtorov zรกvisรญ od parametrov transformรกtora (vรฝkon, napรคลฅovรก รบroveล, typ plechov). Kaลพdรฝ prevรกdzkovateฤพ distribuฤnej sรบstavy mรก vย cennรญku distribรบcie tabuฤพky, vย ktorรฝch sรบ predpรญsanรฉ kapacity kompenzaฤnรฝch kondenzรกtorov aย hodnoty kapacitnรฝch prรบdov pre jednotlivรฉ typy transformรกtorov. Povinnosลฅou odberateฤพa je raz za rok nechaลฅ kompetentnou osobou zmeraลฅ kapacitnรฉ prรบdy troch kompenzaฤnรฝch kondenzรกtorov. Oย vykonanรญ merania vykonรก tรกto osoba protokol, ktorรฝ odberateฤพ nรกsledne doruฤรญ prevรกdzkovateฤพovi distribuฤnej sรบstavy. Pokiaฤพ tak neurobรญ, alebo ak je ฤo iย len jeden zย nameranรฝch prรบdov niลพลกรญ ako minimum vย rรกmci predpรญsanรฉho rozsahu, povaลพuje sa transformรกtor za nevykompenzovanรฝ aย pripoฤรญtavajรบ sa kย nameranej spotrebe jalovej elektriny jalovรฉ transformaฤnรฉ straty (ich veฤพkosลฅ je tieลพ uvedenรก vย cennรญku distribรบcie).
Minimalizรกcia penรกle za dodรกvku jalovej elektriny
Opaฤnรฝm problรฉmom, ako je nevyhovujรบci รบฤinnรญk, spรดsobenรฝ veฤพkou spotrebou jalovej energie, je dodรกvka jalovej elektrickej energie. Kย dodรกvke dochรกdza vtedy, ak prevlรกda kapacitnรก zloลพka odberu, teda ak je odber takzvane prekompenzovanรฝ.
Kย prekompenzovaniu dochรกdza zย rรดznych prรญฤin. Vย praxi sรบ najฤastejลกie tieto:
- nesprรกvne navrhnutรฉ odstupลovanie hodnรดt kompenzaฤnรฝch kondenzรกtorov,
- takzvanรฝ zlepenรฝ kontakt stรฝkaฤa (trvalo pripojenรฝ jeden, ฤi viac kondenzรกtorov), prรญpadne inรก porucha kompenzaฤnรฉho zariadenia,
- dlhรฉ kรกblovรฉ prรญvody vย rรกmci rozฤพahlejลกรญch areรกlov.
Prvรฝ aย druhรฝ problรฉm sa rieลกi opravou, respektรญve รบpravou kompenzaฤnรฉho zariadenia. Vย prรญpade dlhรฝch kรกblovรฝch prรญvodov je rieลกenie komplikovanejลกie, ฤasto je nevyhnutnรฉ pouลพiลฅ takzvanรฉ dekompenzaฤnรฉ tlmivky.
Na rozdiel od รบฤinnรญka sa penรกle za dodรกvku jalovej elektriny vyhodnocuje iba zย celkovรฉho mesaฤnรฉho mnoลพstva dodanej jalovej elektriny, bez ohฤพadu na spotrebu ฤinnej energie. Cena za 1 kVArh dodanej elektriny sa vย sรบฤasnosti pohybuje na รบrovni asi 0,0166 โฌ. Kapacitnรฝ charakter odberu sa penalizuje, pretoลพe spรดsobuje neลพiaduce zvyลกovanie napรคtia vย sieti aย jej nestabilitu.
Obr. 11 Diagram zaลฅaลพenia zรกkaznรญka sย prekompenzovanรฝm odberom
Priebehy odberu ฤinnej aย jalovej elektriny zรกkaznรญka, ktorรฝ mรก vย rรกmci areรกlu niekoฤพko kilometrov dlhรฉ kรกblovรฉ rozvody, moลพno vidieลฅ na obr. 11. Dรดsledkom toho je trvalรก dodรกvka jalovej elektriny do siete 22 kV vย priemernej hodnote 50 kVArh. Mesaฤnรก dodรกvka jalovej elektriny je asi 36 000 kVArh, zย ฤoho vyplรฝva penรกle 600 โฌ (bez DPH). Tento problรฉm moลพno odstrรกniลฅ inลกtalรกciou dekompenzaฤnรฝch tlmiviek.
Presun merania na primรกrnu stranu transformรกtora 22/0,4 kV
Zรกkaznรญkom, ktorรญ odoberajรบ elektrinu na napรคลฅovej รบrovni 22 kV, ale meranie majรบ inลกtalovanรฉ na sekundรกrnej strane transformรกtora 22/0,4 kV, รบฤtuje prevรกdzkovateฤพ distribuฤnej sรบstavy oย 6 % vyลกลกiu spotrebu, ako je nameranรก. Uvedenรฝch 6 % sa รบฤtuje zย dรดvodu krytia strรกt transformรกtora. Pritom straty transformรกtorov sย orientovanรฝmi plechmi (takรฉto transformรกtory sa vyrรกbajรบ asi od roku 1975) sรบ niลพลกie ako 1,5 %. Vย tomto prรญpade sa odporรบฤa investovaลฅ do presunu merania na primรกrnu stranu transformรกtora, ktorรก zabezpeฤรญ meranie skutoฤnej dodรกvky elektriny. Presun merania prinesie asi 4 %-nรบ รบsporu nรกkladov na nรกkup elektriny. Vรฝmena prรญstrojovรฝch transformรกtorov, kabelรกลพe aย ฤalลกรญch prvkov predstavuje nemalรบ investรญciu. Aj tu treba preto najskรดr vykonaลฅ vรฝpoฤet ฤasu nรกvratnosti. Zvyฤajne sa presun oplatรญ iba odberateฤพom sย roฤnou spotrebou vyลกลกou ako je 1 aลพ 2 GWh.
Zรกver
Ako je zrejmรฉ zย ฤlรกnku, ide oย pomerne komplikovanรบ problematiku. Moลพno aj preto platia niektorรญ odberatelia za elektrinu zbytoฤne veฤพa.
Pokiaฤพ mรก odberateฤพ pocit, ลพe jeho nรกklady na nรกkup elektriny sรบ neรบmerne vysokรฉ, ale nemรก dostatoฤne hlbokรฉ znalosti vย oblasti energetiky, je vhodnรฉ, aby sa obrรกtil na odbornรบ poradenskรบ firmu. Tรกto mรดลพe jeho odberovรฉ diagramy analyzovaลฅ, prรญpadne vykonรก potrebnรฉ doplnkovรฉ merania aย navrhne konkrรฉtne moลพnosti รบspor.
Aby mali najmรค vรคฤลกรญ odberatelia istotu, ลพe navrhnutรฉ opatrenia prinesรบ naozaj รบspory, je moลพnรฉ aย vhodnรฉ viazaลฅ ฤasลฅ platby za prรกcu poradenskej firmy na skutoฤne dosiahnutรฉ รบspory. Pri tom je dรดleลพitรฉ si uvedomiลฅ, ลพe รบspora sa vyฤรญsฤพuje porovnanรญm skutoฤnej platby sย vypoฤรญtanรฝmi nรกkladmi, ktorรฉ by musel odberateฤพ vynaloลพiลฅ vย rovnakom obdobรญ, ak by neaplikoval navrhnutรฉ opatrenia. Tรฝmto sa eliminuje prรญpadnรฝ vplyv zmeny cien silovej elektriny aย distribuฤnรฝch sluลพieb na vรฝpoฤet รบspory.
TEXT: Ing. Vladimรญr Durec
OBRรZKY: autor
Ing. Vladimรญr Durec je riaditeฤพom spoloฤnosti OKOnet, a. s.
รdaje v ฤlรกnku sรบ aktuรกlne v ฤase jeho napรญsania.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Sprรกva budov.