navrh systemu vykurovania a chladenia pre nizkoenergeticky dom
Galรฉria(4)

Nรกvrh systรฉmu vykurovania a chladenia pre nรญzkoenergetickรฝ dom

Partneri sekcie:

Komplexnรฉ rieลกenie zรญskalo Cenu SSTP za rok 2011 vย kategรณrii Diplomovรก prรกca. Predmetom diplomovej prรกce bol nรกvrh systรฉmu vykurovania aย chladenia bytovรฉho domu. Snahou bolo navrhnรบลฅ aย esteticky stvรกrniลฅ jednotnรฉ rieลกenie zohฤพadลˆujรบce nielen komfort uลพรญvateฤพov, ale aj vplyv na ลพivotnรฉ prostredie ฤi ekonomiku prevรกdzky.

o2 big image
ob1 big image
navrh systemu vykurovania a chladenia pre nizkoenergeticky dom 5821 big image
Rieลกenรฝ dom je 5-podlaลพnรฝ objekt, ktorรฝ mรก na 1. nadzemnom podlaลพรญ polyfunkฤnรฉ vyuลพitie, na kaลพdom vyลกลกom poschodรญ sa nachรกdzajรบ tri byty.
ย 
Zรกkladnรฝ koncept nรกvrhu
Nรกvrh systรฉmu vykurovania aย chladenia predstavujeย jednotnรฝ systรฉm nรญzkoteplotnรฉho vykurovania aย vysokoteplotnรฉho chladenia. Vykurovanie sa nazรฝva vย tomto prรญpade nรญzkoteplotnรฉ preto, lebo sa vykuruje sย teplotami omnoho niลพลกรญmi, neลพ je beลพnรฉ (naprรญklad pri pouลพitรญ vykurovacรญch telies) aย chladรญ sa sย vyลกลกรญmi teplotami neลพ pri chladenรญ vzduchom. To zaruฤuje nรญzke prevรกdzkovรฉ nรกklady โ€“ vzhฤพadom na menej dodanej energie โ€“ aย ลกetrenie prรญrodnรฝmi zdrojmi. Pri teplotnom spรกde teplonosnรฉho mรฉdia (vody) 37/31 ยฐC sa priestory vykurujรบ pomocou veฤพkoploลกnรฝch sรกlavรฝch stropnรฝch plรดch, priย teplotnom spรกde 15/21 ยฐC tie istรฉ funkฤnรฉ plochy chladia. Sรกlavรฉ stropy tak zabezpeฤujรบ vykurovanie vย zime aย chladenie vย lete.
ย 
Odovzdรกvacie prvky
Za odovzdรกvacie prvky sa zvolili sรกlavรฉ stropnรฉ sadrokartรณnovรฉ panely, ktorรฉ sรบ sรบฤasลฅou sadrokartรณnovรฉho stropu, na pohฤพad nepostrehnuteฤพnรฉ. Tepelnรก energia sa odovzdรกva cez veฤพkรฉ plochy, ฤo je veฤพmi prรญjemnรฉ, zdravรฉ aย รบspornรฉ, vhodnรฉ najmรค doย nรญzkoenergetickรฝch stavieb aย pri pouลพitรญ nรญzkoteplotnรฝch zdrojov. Sadrokartรณnovรฉ dosky majรบ zabudovanรฉ rรบrky, vย ktorรฝch prรบdi teplonosnรฉ mรฉdium (teplรก alebo studenรก voda). Potrebujรบ len malรบ konลกtrukฤnรบ vรฝลกku, ktorรก sa skladรก zย hrรบbky sadrokartรณnu so zabudovanรฝmi rรบrkami, nosnej kovovej konลกtrukcie aย priestoru na uloลพenie rozvodnรฝch rรบr na zapojenie panelov, spolu je to pribliลพne 15ย cm. Tieto dosky sรบ preto vhodnรฉ nielen do novostavieb, ale aj do rekonลกtruovanรฝch budov. Vykurovacรญ vรฝkon stropnรฉho systรฉmu je pri vyลกลกie uvedenom teplotnom spรกde aย poลพadovanej interiรฉrovej teplote 64ย W/m2, chladiaci vรฝkon je 48 W/m2.
ย 
Zdroj tepla aย chladu
Zdroj tepla aย chladu, ako aj odovzdรกvacรญ systรฉm musia vย miestnostiach pokrรฝvaลฅ potrebu tepla vย zime aย potrebu chladu vย lete. Pri nรกvrhu sa vychรกdzalo zย dvoch porovnรกvanรฝch alternatรญv zdrojov. Bytovรฝ dom sa najskรดr posรบdil zย hฤพadiska potreby tepla aย chladu. Obalovรฉ konลกtrukcie spฤบลˆali odporรบฤania normy STN 73 0540. Posudzovala sa aj tepelnรก zรกลฅaลพ zo vลกetkรฝch moลพnรฝch zdrojov โ€“ vonkajลกรญch aย tieลพ vnรบtornรฝch. Do รบvahy sa bralo, ลพe oknรก รบฤinne tienia exteriรฉrovรฉ ลพalรบzie aย sklรก majรบ reflexnรบ vrstvu na zabrรกnenie neลพiaducich slneฤnรฝch tepelnรฝch ziskov vย lete.

Stanovenรฉ vรฝpoฤtovรฉ hodnoty tepelnรฝch strรกt/ziskov jednotlivรฝch miestnostรญ predstavovali vstupnรฉ รบdaje, nevyhnutnรฉ na optimรกlny nรกvrh teplotnรฉho spรกdu aย sย tรฝm sรบvisiacej veฤพkosti aktรญvnej plochy odovzdรกvacieho/prijรญmacieho systรฉmu vykurovania/chladenia.
ย 
Alternatรญva 1
Ako zdroj tepla aย chladu sa pouลพilo tepelnรฉ ฤerpalo voda โ€“ voda (vย porovnanรญ sย inรฝmi beลพne pouลพรญvanรฝmi druhmi tepelnรฝch ฤerpadiel mรก vyลกลกie vรฝkonovรฉ ฤรญslo) so zรกloลพnรฝm zdrojom (elektrokotol).

Alternatรญva 2
Zdrojom tepla bol nรญzkoteplotnรฝ plynovรฝ kotol aย zdrojom chladu chiller.
ย 
Obe alternatรญvy sa posรบdili zย energetickรฉho, ekonomickรฉho aย environmentรกlneho hฤพadiska. Ako vidieลฅ vย grafe na obr. 1, alternatรญva 1 je po vลกetkรฝch strรกnkach vรฝhodnejลกia. Aj keฤ sรบ poฤiatoฤnรฉ investiฤnรฉ nรกklady vyลกลกie neลพ pri alternatรญve 2, ich nรกvratnosลฅ je vzhฤพadom na nรญzke prevรกdzkovรฉ nรกklady priaznivรก. Vย prรญpade alternatรญvy 1 sa budova zaradila podฤพa vyhlรกลกky ฤ. 311/2009 Z. z. do energetickej triedy Aย  sย celkovou dodanou energiou 40 kWh/m2 za rok. Vย prรญpade alternatรญvy 2 sa budova dostala aลพ doย kategรณrie C sย celkovou dodanou energiou 83 kWh/m2 za rok.

Zย porovnania oboch alternatรญv tak jednoznaฤne vyplรฝva, ลพe aj samotnou voฤพbou zdroja tepla moลพno bez zmeny tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ budovy vรฝraznou mierou ovplyvniลฅ celkovรบ energetickรบ nรกroฤnosลฅ objektu.
ย 
Porovnanie zdrojov energie
Porovnanie zdrojov energie vyplรฝva zย tab. 1 aย 2.

Princรญp fungovania zvolenรฉho zdroja โ€“ Alternatรญva 1
Vykurovanie
Tepelnรฉ ฤerpadlo odoberรก nรญzkopotenciรกlne teplo spodnej vode, ktorรก sa ฤerpรก zo studne vyhฤบbenej pod รบroveลˆ podzemnej vody. Ochladenรก voda sa nรกsledne vracia do podloลพia prostrednรญctvom vratnej studne. Aby sa zabrรกnilo opรคtovnรฉmu ฤerpaniu vychladenej podzemnej vody, treba vratnรบ studลˆu situovaลฅ minimรกlne sedem metrov od sacej studne aย sรบฤasne ju treba umiestniลฅ vย smere toku podzemnรฝch vรดd.

Podzemnรก voda odovzdรก svoj potenciรกl cez doskovรฝ vรฝmennรญk tepelnรฉmu ฤerpadlu, ktorรฉ ju vyuลพije na ohriatie vody. Ohriata voda sa zhromaลพฤuje vย akumulaฤnej nรกdrลพi aย nรกsledne sa ฤerpรก do vykurovacรญch stropov. Ak je vย prevรกdzke zรกloลพnรฝ zdroj (elektrokotol), dohreje vodu na poลพadovanรฝch 37 ยฐC. Dohriata voda sa potom ฤerpรก do rozdeฤพovaฤa vykurovacej vody. Ak zรกloลพnรฝ zdroj nie je vย prevรกdzke (vรคฤลกina vykurovacieho obdobia), vykurovacia voda sa ฤerpรก cez anuloid priamo do rozdeฤพovaฤa.

Systรฉm regulรกcie snรญma a reguluje teplotu vย miestnostiach aย na prรญvode vykurovacej vody vย strojovni, ฤรญm sa maximรกlne optimalizujรบ chod aย prevรกdzka systรฉmu.

Druhรก prรญvodnรก vetva zย tepelnรฉho ฤerpadla zohrieva vodu vย zรกsobnรญkovom ohrievaฤi teplej vody na 50 ยฐC cez doskovรฝ vรฝmennรญk. Zรกsobnรญkovรฝ ohrievaฤ mรดลพe byลฅ podporenรฝ aj zรกloลพnรฝm elektrokotlom.

Chladenie
Studniฤnรก voda zย primรกrneho okruhu odovzdรกva svoj energetickรฝ potenciรกl cez vรฝmennรญk tepla sekundรกrnemu okruhu. Tu sa voda priamo mieลกa sย vodou zย chladiacich stropov pomocou trojcestnรฉho zmieลกavacieho ventilu aย obehovรฉho ฤerpadla. Ide teda oย pasรญvne chladenie, voda sa uลพ nijako neupravuje aย neochladzuje. Na prevรกdzku chladenia sa vyuลพรญva len energia na pohon obehovรฝch ฤerpadiel. Proti vzniku neลพiaducej kondenzรกcie chrรกnia systรฉm strรกลพenie prรญvodnej teploty chladiacej vody aย sรบฤasne priestorovรฉ termostaty aย snรญmaฤe rosnรฉho bodu. Teplota chladiacej vody neklesne pod kritickรบ teplotu 15 ยฐC, pretoลพe regulรกcia vย tomto prรญpade spรบลกลฅa cirkulaฤnรฉ ฤerpadlo, resp. primieลกava vratnรบ vodu, aby sa dosiahla poลพadovanรก teplota.

Ak uลพ poลพiadavka na chladenie nie je aktuรกlna, obehovรฉ ฤerpadlo sa vypne. Snรญmaฤe povrchovej teploty vย miestnostiach zase odstavia jednotlivรฉ okruhy pri dosiahnutรญ kritickej teploty na vznik povrchovej kondenzรกcie pomocou termopohonov na rozdeฤพovaฤoch vย bytoch.
ย 
Prevรกdzka
Zo strojovne sa zย rozdeฤพovaฤa vedรบ dve stรบpacie potrubia do polyfunkฤnรฝch priestorov na prรญzemรญ aย bytov na poschodiach. Rozvodnรฉ potrubia sa musia starostlivo zaizolovaลฅ proti รบniku tepla poฤas vykurovania aย proti vzniku kondenzรกtu poฤas chladenia kauฤukovou izolรกciou sย hrรบbkou navrhnutou pre jednotlivรฉ dimenzie. Jednotlivรฉ byty sรบ nรกsledne pripojenรฉ na bytovรฉ rozdeฤพovaฤe, na ktorรฉ sa pripรกjajรบ vykurovacie/chladiace okruhy prรญsluลกnรฝch miestnostรญ. Kaลพdรก miestnosลฅ jeย  teplotne regulovanรก priestorovรฝm termostatom, ktorรฝ vย prรญpade dosiahnutia poลพadovanej teploty uzatvรกra prostrednรญctvom prรญsluลกnรฉho termopohonu danรฝ okruh vykurovania/chladenia.
ย 
Systรฉm perspektรญvny preย nรญzkoenergetickรฉ stavby
Navrhnutรฝ systรฉm nรญzkoteplotnรฉho vykurovania aย vysokoteplotnรฉho chladenia predstavuje modernรฝ, komfortnรฝ aย efektรญvny veฤพkoploลกnรฝ odovzdรกvacรญ systรฉm, ktorรฝ je integrovanou sรบฤasลฅou sadrokartรณnovรฉho stropu. Systรฉm spฤบลˆa platnรฉ normovรฉ poลพiadavky aย je perspektรญvny vฤaka nรญzkym prevรกdzkovรฝm nรกkladom aย sรบฤinnosti vyuลพรญvania energie prostredia. Samozrejme, jeho pouลพitie mรก aj svoje obmedzenia aย odporรบฤania. Budova by mala spฤบลˆaลฅ minimรกlne ลกtandard nรญzkoenergetickej stavby, aby bolo moลพnรฉ pokryลฅ tepelnรฉ straty, resp. tepelnรฉ zisky veฤพkoploลกnรฝm sรกlavรฝm systรฉmom. ย Aby sa zaruฤil komfort uลพรญvateฤพom, mรก tento systรฉm obmedzenรฉ maximรกlne povrchovรฉ teploty a tรฝm aj vรฝkon. Treba zamedziลฅ zbytoฤnรฝm tepelnรฝm ziskom cez okennรฉ konลกtrukcie, ktorรฉ by bolo nevyhnutnรฉ nรกsledne chladiลฅ. Vhodnรฉ sรบ vonkajลกie ลพalรบzie, tieniace konzoly aย reflexnรฉ sklรก sย potrebnou odrazivosลฅou. Netreba zabรบdaลฅ ani na to, ลพe tepelnรฉ ฤerpadlo systรฉmu voda โ€“ voda na svoje fungovanie potrebuje vodu sย dostatoฤnou kvalitou aย vรฝdatnosลฅou.

Obr. 1 Porovnanie alternatรญv zย rรดznych hฤพadรญsk Obr. 2 Porovnanie alternatรญv zย hฤพadiska nรกkladov na palivo podฤพa jednotlivรฝch miest spotreby

ย Ing. Erika Zรกhumenskรก
Obrรกzky: autorka
Ilustraฤnรฉ foto: archรญv spoloฤnosti Interproject

Autorka pรดsobรญ ako projektantka vo firme universa sk.

Za odbornรฉ konzultรกcie patrรญ vฤaka vedรบcemu autorkinej prรกce doc. Ing. Danielovi Kalรบsovi, PhD., ฤalej firmรกm Rehau, UNIVERSA, Viessmann aย celej Katedre TZB na SvF STU.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZBย HAUSTECHNIK.