Nรกvrh systรฉmu vykurovania a chladenia pre nรญzkoenergetickรฝ dom
Komplexnรฉ rieลกenie zรญskalo Cenu SSTP za rok 2011 vย kategรณrii Diplomovรก prรกca. Predmetom diplomovej prรกce bol nรกvrh systรฉmu vykurovania aย chladenia bytovรฉho domu. Snahou bolo navrhnรบลฅ aย esteticky stvรกrniลฅ jednotnรฉ rieลกenie zohฤพadลujรบce nielen komfort uลพรญvateฤพov, ale aj vplyv na ลพivotnรฉ prostredie ฤi ekonomiku prevรกdzky.
Rieลกenรฝ dom je 5-podlaลพnรฝ objekt, ktorรฝ mรก na 1. nadzemnom podlaลพรญ polyfunkฤnรฉ vyuลพitie, na kaลพdom vyลกลกom poschodรญ sa nachรกdzajรบ tri byty.ย
Zรกkladnรฝ koncept nรกvrhu
Nรกvrh systรฉmu vykurovania aย chladenia predstavujeย jednotnรฝ systรฉm nรญzkoteplotnรฉho vykurovania aย vysokoteplotnรฉho chladenia. Vykurovanie sa nazรฝva vย tomto prรญpade nรญzkoteplotnรฉ preto, lebo sa vykuruje sย teplotami omnoho niลพลกรญmi, neลพ je beลพnรฉ (naprรญklad pri pouลพitรญ vykurovacรญch telies) aย chladรญ sa sย vyลกลกรญmi teplotami neลพ pri chladenรญ vzduchom. To zaruฤuje nรญzke prevรกdzkovรฉ nรกklady โ vzhฤพadom na menej dodanej energie โ aย ลกetrenie prรญrodnรฝmi zdrojmi. Pri teplotnom spรกde teplonosnรฉho mรฉdia (vody) 37/31 ยฐC sa priestory vykurujรบ pomocou veฤพkoploลกnรฝch sรกlavรฝch stropnรฝch plรดch, priย teplotnom spรกde 15/21 ยฐC tie istรฉ funkฤnรฉ plochy chladia. Sรกlavรฉ stropy tak zabezpeฤujรบ vykurovanie vย zime aย chladenie vย lete.
ย
Odovzdรกvacie prvky
Za odovzdรกvacie prvky sa zvolili sรกlavรฉ stropnรฉ sadrokartรณnovรฉ panely, ktorรฉ sรบ sรบฤasลฅou sadrokartรณnovรฉho stropu, na pohฤพad nepostrehnuteฤพnรฉ. Tepelnรก energia sa odovzdรกva cez veฤพkรฉ plochy, ฤo je veฤพmi prรญjemnรฉ, zdravรฉ aย รบspornรฉ, vhodnรฉ najmรค doย nรญzkoenergetickรฝch stavieb aย pri pouลพitรญ nรญzkoteplotnรฝch zdrojov. Sadrokartรณnovรฉ dosky majรบ zabudovanรฉ rรบrky, vย ktorรฝch prรบdi teplonosnรฉ mรฉdium (teplรก alebo studenรก voda). Potrebujรบ len malรบ konลกtrukฤnรบ vรฝลกku, ktorรก sa skladรก zย hrรบbky sadrokartรณnu so zabudovanรฝmi rรบrkami, nosnej kovovej konลกtrukcie aย priestoru na uloลพenie rozvodnรฝch rรบr na zapojenie panelov, spolu je to pribliลพne 15ย cm. Tieto dosky sรบ preto vhodnรฉ nielen do novostavieb, ale aj do rekonลกtruovanรฝch budov. Vykurovacรญ vรฝkon stropnรฉho systรฉmu je pri vyลกลกie uvedenom teplotnom spรกde aย poลพadovanej interiรฉrovej teplote 64ย W/m2, chladiaci vรฝkon je 48 W/m2.
ย
Zdroj tepla aย chladu
Zdroj tepla aย chladu, ako aj odovzdรกvacรญ systรฉm musia vย miestnostiach pokrรฝvaลฅ potrebu tepla vย zime aย potrebu chladu vย lete. Pri nรกvrhu sa vychรกdzalo zย dvoch porovnรกvanรฝch alternatรญv zdrojov. Bytovรฝ dom sa najskรดr posรบdil zย hฤพadiska potreby tepla aย chladu. Obalovรฉ konลกtrukcie spฤบลali odporรบฤania normy STN 73 0540. Posudzovala sa aj tepelnรก zรกลฅaลพ zo vลกetkรฝch moลพnรฝch zdrojov โ vonkajลกรญch aย tieลพ vnรบtornรฝch. Do รบvahy sa bralo, ลพe oknรก รบฤinne tienia exteriรฉrovรฉ ลพalรบzie aย sklรก majรบ reflexnรบ vrstvu na zabrรกnenie neลพiaducich slneฤnรฝch tepelnรฝch ziskov vย lete.
Stanovenรฉ vรฝpoฤtovรฉ hodnoty tepelnรฝch strรกt/ziskov jednotlivรฝch miestnostรญ predstavovali vstupnรฉ รบdaje, nevyhnutnรฉ na optimรกlny nรกvrh teplotnรฉho spรกdu aย sย tรฝm sรบvisiacej veฤพkosti aktรญvnej plochy odovzdรกvacieho/prijรญmacieho systรฉmu vykurovania/chladenia.
ย
Alternatรญva 1
Ako zdroj tepla aย chladu sa pouลพilo tepelnรฉ ฤerpalo voda โ voda (vย porovnanรญ sย inรฝmi beลพne pouลพรญvanรฝmi druhmi tepelnรฝch ฤerpadiel mรก vyลกลกie vรฝkonovรฉ ฤรญslo) so zรกloลพnรฝm zdrojom (elektrokotol).
Alternatรญva 2
Zdrojom tepla bol nรญzkoteplotnรฝ plynovรฝ kotol aย zdrojom chladu chiller.
ย
Obe alternatรญvy sa posรบdili zย energetickรฉho, ekonomickรฉho aย environmentรกlneho hฤพadiska. Ako vidieลฅ vย grafe na obr. 1, alternatรญva 1 je po vลกetkรฝch strรกnkach vรฝhodnejลกia. Aj keฤ sรบ poฤiatoฤnรฉ investiฤnรฉ nรกklady vyลกลกie neลพ pri alternatรญve 2, ich nรกvratnosลฅ je vzhฤพadom na nรญzke prevรกdzkovรฉ nรกklady priaznivรก. Vย prรญpade alternatรญvy 1 sa budova zaradila podฤพa vyhlรกลกky ฤ. 311/2009 Z. z. do energetickej triedy Aย sย celkovou dodanou energiou 40 kWh/m2 za rok. Vย prรญpade alternatรญvy 2 sa budova dostala aลพ doย kategรณrie C sย celkovou dodanou energiou 83 kWh/m2 za rok.
Zย porovnania oboch alternatรญv tak jednoznaฤne vyplรฝva, ลพe aj samotnou voฤพbou zdroja tepla moลพno bez zmeny tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ budovy vรฝraznou mierou ovplyvniลฅ celkovรบ energetickรบ nรกroฤnosลฅ objektu.
ย
Porovnanie zdrojov energie
Porovnanie zdrojov energie vyplรฝva zย tab. 1 aย 2.
Princรญp fungovania zvolenรฉho zdroja โ Alternatรญva 1
Vykurovanie
Tepelnรฉ ฤerpadlo odoberรก nรญzkopotenciรกlne teplo spodnej vode, ktorรก sa ฤerpรก zo studne vyhฤบbenej pod รบroveล podzemnej vody. Ochladenรก voda sa nรกsledne vracia do podloลพia prostrednรญctvom vratnej studne. Aby sa zabrรกnilo opรคtovnรฉmu ฤerpaniu vychladenej podzemnej vody, treba vratnรบ studลu situovaลฅ minimรกlne sedem metrov od sacej studne aย sรบฤasne ju treba umiestniลฅ vย smere toku podzemnรฝch vรดd.
Podzemnรก voda odovzdรก svoj potenciรกl cez doskovรฝ vรฝmennรญk tepelnรฉmu ฤerpadlu, ktorรฉ ju vyuลพije na ohriatie vody. Ohriata voda sa zhromaลพฤuje vย akumulaฤnej nรกdrลพi aย nรกsledne sa ฤerpรก do vykurovacรญch stropov. Ak je vย prevรกdzke zรกloลพnรฝ zdroj (elektrokotol), dohreje vodu na poลพadovanรฝch 37 ยฐC. Dohriata voda sa potom ฤerpรก do rozdeฤพovaฤa vykurovacej vody. Ak zรกloลพnรฝ zdroj nie je vย prevรกdzke (vรคฤลกina vykurovacieho obdobia), vykurovacia voda sa ฤerpรก cez anuloid priamo do rozdeฤพovaฤa.
Systรฉm regulรกcie snรญma a reguluje teplotu vย miestnostiach aย na prรญvode vykurovacej vody vย strojovni, ฤรญm sa maximรกlne optimalizujรบ chod aย prevรกdzka systรฉmu.
Druhรก prรญvodnรก vetva zย tepelnรฉho ฤerpadla zohrieva vodu vย zรกsobnรญkovom ohrievaฤi teplej vody na 50 ยฐC cez doskovรฝ vรฝmennรญk. Zรกsobnรญkovรฝ ohrievaฤ mรดลพe byลฅ podporenรฝ aj zรกloลพnรฝm elektrokotlom.
Chladenie
Studniฤnรก voda zย primรกrneho okruhu odovzdรกva svoj energetickรฝ potenciรกl cez vรฝmennรญk tepla sekundรกrnemu okruhu. Tu sa voda priamo mieลกa sย vodou zย chladiacich stropov pomocou trojcestnรฉho zmieลกavacieho ventilu aย obehovรฉho ฤerpadla. Ide teda oย pasรญvne chladenie, voda sa uลพ nijako neupravuje aย neochladzuje. Na prevรกdzku chladenia sa vyuลพรญva len energia na pohon obehovรฝch ฤerpadiel. Proti vzniku neลพiaducej kondenzรกcie chrรกnia systรฉm strรกลพenie prรญvodnej teploty chladiacej vody aย sรบฤasne priestorovรฉ termostaty aย snรญmaฤe rosnรฉho bodu. Teplota chladiacej vody neklesne pod kritickรบ teplotu 15 ยฐC, pretoลพe regulรกcia vย tomto prรญpade spรบลกลฅa cirkulaฤnรฉ ฤerpadlo, resp. primieลกava vratnรบ vodu, aby sa dosiahla poลพadovanรก teplota.
Ak uลพ poลพiadavka na chladenie nie je aktuรกlna, obehovรฉ ฤerpadlo sa vypne. Snรญmaฤe povrchovej teploty vย miestnostiach zase odstavia jednotlivรฉ okruhy pri dosiahnutรญ kritickej teploty na vznik povrchovej kondenzรกcie pomocou termopohonov na rozdeฤพovaฤoch vย bytoch.
ย
Prevรกdzka
Zo strojovne sa zย rozdeฤพovaฤa vedรบ dve stรบpacie potrubia do polyfunkฤnรฝch priestorov na prรญzemรญ aย bytov na poschodiach. Rozvodnรฉ potrubia sa musia starostlivo zaizolovaลฅ proti รบniku tepla poฤas vykurovania aย proti vzniku kondenzรกtu poฤas chladenia kauฤukovou izolรกciou sย hrรบbkou navrhnutou pre jednotlivรฉ dimenzie. Jednotlivรฉ byty sรบ nรกsledne pripojenรฉ na bytovรฉ rozdeฤพovaฤe, na ktorรฉ sa pripรกjajรบ vykurovacie/chladiace okruhy prรญsluลกnรฝch miestnostรญ. Kaลพdรก miestnosลฅ jeย teplotne regulovanรก priestorovรฝm termostatom, ktorรฝ vย prรญpade dosiahnutia poลพadovanej teploty uzatvรกra prostrednรญctvom prรญsluลกnรฉho termopohonu danรฝ okruh vykurovania/chladenia.
ย
Systรฉm perspektรญvny preย nรญzkoenergetickรฉ stavby
Navrhnutรฝ systรฉm nรญzkoteplotnรฉho vykurovania aย vysokoteplotnรฉho chladenia predstavuje modernรฝ, komfortnรฝ aย efektรญvny veฤพkoploลกnรฝ odovzdรกvacรญ systรฉm, ktorรฝ je integrovanou sรบฤasลฅou sadrokartรณnovรฉho stropu. Systรฉm spฤบลa platnรฉ normovรฉ poลพiadavky aย je perspektรญvny vฤaka nรญzkym prevรกdzkovรฝm nรกkladom aย sรบฤinnosti vyuลพรญvania energie prostredia. Samozrejme, jeho pouลพitie mรก aj svoje obmedzenia aย odporรบฤania. Budova by mala spฤบลaลฅ minimรกlne ลกtandard nรญzkoenergetickej stavby, aby bolo moลพnรฉ pokryลฅ tepelnรฉ straty, resp. tepelnรฉ zisky veฤพkoploลกnรฝm sรกlavรฝm systรฉmom. ย Aby sa zaruฤil komfort uลพรญvateฤพom, mรก tento systรฉm obmedzenรฉ maximรกlne povrchovรฉ teploty a tรฝm aj vรฝkon. Treba zamedziลฅ zbytoฤnรฝm tepelnรฝm ziskom cez okennรฉ konลกtrukcie, ktorรฉ by bolo nevyhnutnรฉ nรกsledne chladiลฅ. Vhodnรฉ sรบ vonkajลกie ลพalรบzie, tieniace konzoly aย reflexnรฉ sklรก sย potrebnou odrazivosลฅou. Netreba zabรบdaลฅ ani na to, ลพe tepelnรฉ ฤerpadlo systรฉmu voda โ voda na svoje fungovanie potrebuje vodu sย dostatoฤnou kvalitou aย vรฝdatnosลฅou.
Obr. 1 Porovnanie alternatรญv zย rรดznych hฤพadรญsk | Obr. 2 Porovnanie alternatรญv zย hฤพadiska nรกkladov na palivo podฤพa jednotlivรฝch miest spotreby |
ย Ing. Erika Zรกhumenskรก
Obrรกzky: autorka
Ilustraฤnรฉ foto: archรญv spoloฤnosti Interproject
Autorka pรดsobรญ ako projektantka vo firme universa sk.
Za odbornรฉ konzultรกcie patrรญ vฤaka vedรบcemu autorkinej prรกce doc. Ing. Danielovi Kalรบsovi, PhD., ฤalej firmรกm Rehau, UNIVERSA, Viessmann aย celej Katedre TZB na SvF STU.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZBย HAUSTECHNIK.