Nรกvrh tepelnรฝch izolรกciรญ do zariadenรญ stavieb
ลคaลพko nรกjdeme inรฝ materiรกl, ktorรฝ by investorovi poฤas ลพivotnosti zariadenia priniesol takรบ finanฤnรบ nรกvratnosลฅ ako prรกve tepelnรก izolรกcia. Ing. Vรญt Koverdynskรฝ, PhD. Autor pรดsobรญ v spoloฤnosti Isover. Straty tepla moลพno รบฤinne obmedziลฅ sprรกvnym uplatnenรญm vhodnรฝch tepelnรฝch izolรกciรญ. Mnohรฉ doterajลกie analรฝzy preukรกzali, ลพe prรกve aplikรกcia izolรกciรญ predstavuje medzi รบspornรฝmi opatreniami jeden z najvรฝznamnejลกรญch, a pritom pomerne lacnรฝ a ฤพahko vykonateฤพnรฝ spรดsob ลกetrenia.
Prudkรฝ a trvalรฝ kvantitatรญvny aj kvalitatรญvny technickรฝ rozvoj v priemyselnej vรฝrobe, doprave, stavebnรญctve a ostatnรฝch hospodรกrskych odvetviach, ako aj zvyลกujรบca sa nรกroฤnosลฅ na komfort spotrebiteฤพskej sfรฉry v celosvetovom meradle sรบ prรญฤinami exponenciรกlne narastajรบceho ฤerpania energie. Objem jestvujรบcich zรกsob energie je pritom limitovanรฝ a objavovanie novรฝch zdrojov je nielenลพe stรกle nรกroฤnejลกie, ale zรกroveล nedรกva nรกdej na ich ekonomickรฉ zvรฝhodnenie oproti dosiaฤพ znรกmym zdrojom. V tejto situรกcii predstavuje hlavnรฉ, ak nie jedinรฉ reรกlne smerovanie k ฤiastoฤnรฉmu vรฝchodisku hฤพadanie รบspornรฝch opatrenรญ. Teplo ako najvรคฤลกรญ vyuลพรญvanรฝ nositeฤพ energie sa musรญ dopraviลฅ z miesta svojho zrodu do miesta spotreby. V zmysle principiรกlnych fyzikรกlnych zรกkonov pritom vplyvom rozdielov teplรดt dochรกdza k jeho stratรกm. Ich รบฤinnรฉ obmedzenie je moลพnรฉ sprรกvnym uplatnenรญm vhodnรฝch tepelnรฝch izolรกciรญ (obr. 1). Mnohรฉ doterajลกie analรฝzy preukรกzali, ลพe prรกve uplatnenie izolรกciรญ predstavuje medzi รบspornรฝmi opatreniami jeden z najvรฝznamnejลกรญch, a pritom pomerne lacnรฝ a ฤพahko vykonateฤพnรฝ spรดsob ลกetrenia.
Podmienkou je dobrรก รบroveล odbornรญkov, ktorรฝch ฤinnosลฅ mรดลพe ovplyvniลฅ vรฝrobu, uplatnenie, navrhovanie, realizรกciu, ako aj รบdrลพbu tepelnรฝch izolรกciรญ. Z toho pohฤพadu nie je sรบฤasnรก situรกcia na Slovensku ideรกlna, lebo starลกia odbornรก literatรบra nie je veฤพmi dostupnรก a v mnohom je uลพ prekonanรก a novรก literatรบra รบplne chรฝba. V tejto situรกcii je odbornรก verejnosลฅ odkรกzanรก na prospektovรบ literatรบru vรฝrobcov, ktorรก je, pochopiteฤพne, tendenฤnรก a reklamne zameranรก. V sรฉrii ฤlรกnkov na pokraฤovanie budeme systematicky sledovaลฅ a predkladaลฅ najpodstatnejลกie informรกcie z odboru technickรฝch izolรกciรญ. Rรฝchly vรฝvoj v oblasti technickรฝch noriem, eurรณpskej aj nรกrodnej legislatรญvy mรก ฤasto za nรกsledok stratu orientรกcie, ฤo mรดลพe viesลฅ k pouลพรญvaniu starรฝch znรกmych poลพiadaviek a metรณd, ktorรฉ vลกak nie sรบ vลพdy v sรบlade s aktuรกlne platnou legislatรญvou. Tรฝmto seriรกlom sa snรกฤ podarรญ aspoล ฤiastoฤne pozdvihnรบลฅ odbornรบ รบroveล v okruhoch, ktorรฉ sa v poslednom ฤase odsunuli mimo zรกujmu odbornej verejnosti.
Obr. 1 Izolaฤnรฉ puzdrรก zabraลujรบ neลพiaducim tepelnรฝm stratรกm v kรบrenรกrskej praxi
Kritรฉriรก nรกvrhu hrรบbky izolรกcie
Okrem voฤพby izolaฤnรฉho materiรกlu vhodnรฉho na danรบ aplikรกciu je dรดleลพitรฉ sprรกvne navrhnรบลฅ hrรบbku izolรกcie. Tรบ moลพno urฤiลฅ na zรกklade troch hฤพadรญsk:
1. Ochrana osรดb pred kontaktom s horรบcim povrchom
Hrรบbku izolรกcie navrhujeme podฤพa kritรฉria maximรกlnej povrchovej teploty (obr. 2). Podฤพa normy STN 070620 (Konลกtrukcie a vรฝstroj kotlov) je maximรกlna povrchovรก teplota 50 ยฐC pri teplote ovzduลกia 25 ยฐC. Pri inej teplote okolitรฉho vzduchu je maximรกlne prรญpustnรฝ rozdiel medzi teplotou vonkajลกieho povrchu izolรกcie a okolitรฉho vzduchu 25 ยฐC. Ak netreba nรกvrh izolรกcie podriadiลฅ z nejakรฝch dรดvodov inรฝm poลพiadavkรกm a povrchovรก teplota je jedinรฝm kritรฉriom, vykonรกva sa vรฝpoฤet v prevaลพnej vรคฤลกine prรญpadov na letnรฉ obdobie. Na nรกvrh zariadenia v exteriรฉri slรบลพia miestne klimatickรฉ dรกta zaloลพenรฉ na roฤnรฝch extrรฉmoch โ naprรญklad typickรก letnรก vรฝpoฤtovรก teplota v naลกich zemepisnรฝch ลกรญrkach je 30 ยฐC. Vรฝpoฤet sa v tomto prรญpade musรญ vykonaลฅ na stav bezvetria (vysvetlรญme ฤalej, priฤom bezvetrie โ 0 m/s). Pri nรกvrhu izolรกcie na povrch v interiรฉri sa vychรกdza z vnรบtornรฝch nรกvrhovรฝch teplรดt (ak je budova vybavenรก vzduchotechnikou) alebo je nevyhnutnรฉ vykonaลฅ odhad tรฝchto vnรบtornรฝch teplรดt. Najvรคฤลกia hrรบbka izolรกcie bude vลพdy vychรกdzaลฅ v priestoroch, kde je najvyลกลกia teplota. Pri strojovniach a kotolniach treba v letnom obdobรญ poฤรญtaลฅ s minimรกlnou teplotou v miestnosti 35 ยฐC. Sprรกvny odhad teploty okolitรฉho vzduchu je pri nรกvrhu hrรบbky izolรกcie vzhฤพadom na kritรฉrium povrchovej teploty rozhodujรบci.
Obr. 2 Pri nรกvrhu hrรบbky izolรกcie z pohฤพadu kritรฉria maximรกlnej povrchovej teploty je kฤพรบฤovรก sprรกvna voฤพba emisivity povrchu oplรกลกtenia (rozdiel aลพ 9 K pri emisivite 0,1 a 0,9); vรฝpoฤet sa vykonal pri DN 200, teplote mรฉdia 180 ยฐC, izolรกcii z MW, v lete pri teplote 35 ยฐC s prirodzenou konvekciou, v zime pri โ15 ยฐC a rรฝchlosti vetra 3 m/s
2. Zamedzenie kondenzรกcie
Ide o zamedzenie kondenzรกcie pri povrchoch s niลพลกou teplotou, neลพ je teplota rosnรฉho bodu. Pri tepelnรฝch izolรกciรกch chladiacich rozvodov a zariadenรญ (pri tzv. chladovรฝch izolรกciรกch) musรญ byลฅ povrchovรก teplota vyลกลกia, neลพ je teplota rosnรฉho bodu okolitรฉho vzduchu. Inak vodnรก para z okolitรฉho vzduchu, ktorรก sa dostane k chladnรฉmu povrchu zariadenรญ ฤi potrubรญ, skondenzuje a spรดsobรญ odkvapkรกvanie z povrchu izolรกcie. Stรกle kvapkajรบci kondenzรกt je veฤพmi vรกลพnym problรฉmom, pretoลพe mรดลพe naruลกiลฅ pracovnรฉ reลพimy, spรดsobiลฅ stavebnรฉ chyby, korรณziu atฤ. Pri chladiacich zariadeniach je teda vรฝber druhu izolaฤnรฉho materiรกlu a vรฝpoฤet jeho sprรกvnej hrรบbky dรดleลพitou prรกcou projektanta. Pri nรกvrhu z hฤพadiska zamedzenia kondenzรกcie sa volรญ kombinรกcia najvyลกลกej teploty vzduchu a najvyลกลกej relatรญvnej vlhkosti, ktorรก sa v priestore mรดลพe vyskytnรบลฅ. Volรญ sa tรก kombinรกcia, pri ktorej vychรกdza najvyลกลกรญ parciรกlny tlak.
3. รspora energie (minimalizรกcia tepelnรฝch strรกt)
Hrรบbku izolรกcie poฤรญtame podฤพa kritรฉria maximรกlnej tepelnej straty s prihliadnutรญm na neลพiaduce otepฤพovanie alebo chladnutie teplonosnej lรกtky ฤi zaistenie funkฤnosti technologickรฝch procesov v prรญpadoch, kde je udrลพanie predpรญsanej teploty rozhodujรบcou podmienkou a pod. Podฤพa technolรณgie sa kontrolnรฝm vรฝpoฤtom overuje, ฤi je skutoฤnรก tepelnรก strata niลพลกia ako oฤakรกvanรก.
Nรกvrh technickรฝch izolรกciรญ podฤพa STN EN ISO 12241
Na Slovensku chรฝbala dlhรฝ ฤas norma, ktorรก by projektantom pomohla rieลกiลฅ problematiku nรกvrhu technickรฝch izolรกciรญ. Doฤkali sa aลพ v roku 2009, keฤ sa objavila slovenskรก verzia eurรณpskej normy STN EN ISO 12241. Tรกto norma je pri nรกvrhu technickรฝch izolรกciรญ kฤพรบฤovรก, pretoลพe stanovuje pravidlรก vรฝpoฤtu pri tepelnoizolaฤnรฝch vรฝrobkoch do zariadenรญ v budovรกch a priemyslovรฝch inลกtalรกciรกch. Medzi dรดleลพitรฉ faktory, podฤพa ktorรฝch sa posudzuje hodnota tepelnej straty, patrรญ dฤบลพka potrubรญ, umiestnenie potrubรญ (vo vnรบtri ฤi mimo) a teplota okolia. Pri nรกvrhu je nutnรฉ sprรกvne voliลฅ okrajovรฉ podmienky vรฝpoฤtu. Nรกvrh viazanรฝ len na jednu okrajovรบ podmienku nie je pri celoroฤne prevรกdzkovanom systรฉme dostatoฤnรฝ. Tepelnรฝ tok z povrchu izolรกcie je funkciou niekoฤพkรฝch premennรฝch, ktorรฉ sa nevzลฅahujรบ priamo na kvalitu izolรกcie. Patria medzi ne teplota okolia, prรบdenie vzduchu (prirodzenรฉ ฤi nรบtenรฉ), drsnosลฅ a emisivita povrchu izolรกcie a vรฝmena tepla ลพiarenรญm s okolitรฝmi povrchmi. Pri vรฝpoฤte rosnรฉho bodu pri chladovรฝch izolรกciรกch je kฤพรบฤovรก relatรญvna vlhkosลฅ okolitรฉho vzduchu.
Obr. 3 Charakter rรฝchlostnรฉho profilu v laminรกrnej a turbulentnej medznej vrstve (vฤพavo) a priebeh sรบฤiniteฤพa prestupu tepla [3]
Vรฝpoฤet sรบฤiniteฤพa prestupu tepla
Jednรฝm z hlavnรฝch problรฉmov bolo vลพdy sprรกvne urฤiลฅ sรบฤinitele prestupu tepla. Existuje totiลพ mnoลพstvo experimentรกlne stanovenรฝch vzลฅahov, ktorรฉ vyuลพรญvajรบ bezrozmerovรฉ kritรฉriรก (Reynoldsove, Nusseltove, Prandtove), na uplatnenie sรบ vลกak prรญliลก zloลพitรฉ, majรบ รบzky rozsah platnosti, a preto sa v inลพinierskej praxi mรกlokedy pouลพรญvajรบ. Na obr. 3 je zobrazenรฝ priebeh sรบฤiniteฤพa prestupu tepla v zรกvislosti od typu prรบdenia. S postupujรบcim vรฝvinom medznej vrstvy (rastom jej hrรบbky) tento sรบฤiniteฤพ vลพdy klesรก. Pri prechode do turbulentnej medznej vrstvy sรบฤiniteฤพ prestupu tepla prudko narastรก. Spรดsobuje to vznik dodatoฤnรฉho prenosovรฉho mechanizmu โ turbulenciรญ, t. j. pohyb vรญrov, ktorรฉ zintenzรญvลujรบ prenos tepla od povrchu smerom do prรบdu [3]. Norma STN EN ISO 12241 podฤพa umiestnenia potrubia (vo vnรบtri ฤi mimo) a jeho polohy (vodorovnej ฤi zvislej) uvรกdza vzลฅahy na vรฝpoฤet sรบฤiniteฤพa prestupu tepla. Jedinรฝm obmedzenรญm je rozdiel medzi teplotou povrchu a teplotou okolitรฉho vzduchu do 100 K (ฤo je pri nรกvrhu technickรฝch izolรกciรญ prakticky vลพdy).
Sรบฤiniteฤพ prestupu tepla sa skladรก z dvoch zloลพiek:
- radiaฤnej hr โ zรกvisรญ od teploty a emisivity povrchu finรกlneho oplรกลกtenia izolรกcie (tab. 1); emisivita je pritom definovanรก ako pomer medzi sรบฤiniteฤพom sรกlania povrchu a sรบฤiniteฤพom sรกlania ฤierneho telesa,
- konvektรญvnej hcv โ zรกvisรญ od radu faktorov ako pohyb vzduchu, teplota, relatรญvna orientรกcia povrchu, materiรกl povrchu atฤ.
Platรญ, ลพe:
h = hr + hcv (1)
Ukรกลพku vplyvu zรกvislosti sรบฤiniteฤพa prestupu tepla od emisivity a rรฝchlosti prรบdenia vetra moลพno vidieลฅ na grafoch na obr. 4 aลพ 6. Pri posudzovanรญ povrchovej teploty pri povrchoch v exteriรฉri sa vรฝpoฤet vykonรกva na stav bezvetria. To moลพno definovaลฅ ako stav, pri ktorom sa vyrovnรกva konvektรญvna zloลพka sรบฤiniteฤพa prestupu tepla pri nรบtenom prรบdenรญ (spรดsobenom vetrom) so sรบฤiniteฤพom prestupu tepla pri prirodzenom prรบdenรญ (vznikajรบcom v dรดsledku rozdielnych hustรดt vzduchu spรดsobenรฝch teplotnรฝmi rozdielmi). Vyrovnanie veฤพkosti tรฝchto dvoch sรบฤiniteฤพov zรกvisรญ od teploty okolitรฉho vzduchu a hrรบbky navrhnutej izolรกcie; vo vรคฤลกine prรญpadov dรดjde k vyrovnaniu pri rรฝchlostiach vetra 0,3 aลพ 1 m/s (ฤรญm je vรคฤลกia hrรบbka izolรกcie a niลพลกรญ rozdiel teplรดt teplonosnej lรกtky a okolitรฉho vzduchu, tรฝm je niลพลกia rรฝchlosลฅ vetra, pri ktorej sa vyrovnajรบ sรบฤinitele). Pri izolovanom povrchu umiestnenom v exteriรฉri je preto ฤasto jednoduchลกie vykonaลฅ vรฝpoฤet sรบฤiniteฤพa prestupu tepla pri prirodzenom prรบdenรญ (interiรฉr). Pri vรฝpoฤtoch mรดลพe nastaลฅ v prechodovej oblasti medzi laminรกrnym a turbulentnรฝm prรบdenรญm (obr. 3) problรฉm s vรฝpoฤtom โhrรบbka izolรกcie navrhnutรก pri laminรกrnom prรบdenรญ sa mรดลพe lรญลกiลฅ od hrรบbky vypoฤรญtanej pri turbulentnom prรบdenรญ. V tรฝchto ojedinelรฝch prรญpadoch odporรบฤame zvoliลฅ hodnotu โmedziโ, ktorรก nie je normou priamo definovanรก. Typickรฉ hodnoty sรบฤiniteฤพa prestupu tepla konvekciou sรบ danรฉ v tab. 2 [5]. Hodnoty vyลกลกie neลพ 100 W/(mยฒ . K) znamenajรบ, ลพe vnรบtornรฝ odpor pri prestupe tepla je veฤพmi nรญzky a mรดลพe sa preto vo vรคฤลกine vรฝpoฤtov zanedbaลฅ. Z toho dรดvodu mรก vรฝznam poฤรญtaลฅ vnรบtornรฝ sรบฤiniteฤพ prestupu tepla len pri VZT potrubiach.
Obr. 4 Zรกvislosลฅ sรบฤiniteฤพa prestupu tepla od emisivity โ interiรฉr v lete (ฮธe = 35 ยฐC)
Nรกvrh hrรบbky izolรกcie v praxi
Z dรดvodu zloลพitosti vรฝpoฤtovรฝch vzลฅahov sa v norme STN EN ISO 12241 opisuje aj zjednoduลกenรก graficko-vรฝpoฤtovรก metรณda vรฝpoฤtu. Aj tรก je vลกak stรกle pomerne zloลพitรก a v praxi sa ฤasto nepouลพรญva. Pri nรกvrhu technickรฝch izolรกciรญ sa omnoho ฤastejลกie vyuลพรญvajรบ vรฝpoฤtovรฉ pomรดcky. ฤasto ide o jednoduchรฉ programy vytvorenรฉ priamo koncovรฝmi uลพรญvateฤพmi na jednotlivรฉ vรฝpoฤtovรฉ รบlohy zvlรกลกลฅ. V sรบฤasnosti sรบ vลกak uลพ k dispozรญcii aj profesionรกlne vรฝpoฤtovรฉ programy na nรกvrh technickรฝch izolรกciรญ. Najkomplexnejลกรญm je nรกvrhovรฝ program IsoCal, ktorรฝ moลพno pouลพiลฅ na vรคฤลกinu รบloh, ktorรฉ sa vyskytujรบ v praxi. Program bol vyvinutรฝ spoloฤnosลฅou Isover na pomoc odbornรญkom pracujรบcim v oblasti TZB (vykurovanie, chladenie, vzduchotechnika), energetiky a procesnรฉho inลพinierstva, priฤom ฤeskรก verzia je k dispozรญcii uลพ od roku 2006. Vรฝpoฤtovรฝ nรกstroj bol vyvinutรฝ predovลกetkรฝm na pomoc pri pouลพitรญ izolaฤnรฝch vรฝrobkov Isover, ako jedinรฝ ho vลกak moลพno vyuลพiลฅ aj na vลกeobecnรฉ vรฝpoฤty pri akomkoฤพvek inom izolaฤnom materiรกli. V novej verzii programu 3.0 sรบ v databรกze navyลกe uvedenรฉ vลกetky typy izolaฤnรฝch materiรกlov, ktorรฉ sa v TZB aplikรกciรกch pouลพรญvajรบ โ keramickรก vlna, penovรฉ sklo, kalciumsilikรกt, syntetickรฝ kauฤuk, PUR/PIR, striekanรก PUR pena, EPS, XPS, fenolickรก pena ฤi expandovanรฝ perlit.Priebehy tepelnรฝch vodivostรญ pri tรฝchto materiรกloch sรบ zadanรฉ polynรณmom 3. stupลa v rรกmci celรฉho teplotnรฉho rozsahu pouลพitia danej izolรกcie (tzn. od minimรกlnej do maximรกlnej prevรกdzkovej teploty), vรฝpoฤet sa teda vykonรกva s veฤพkou presnosลฅou.
Uลพรญvateฤพ si v novej verzii 3.0 mรดลพe aj veฤพmi jednoducho nadefinovaลฅ svoju vlastnรบ databรกzu zadanรญm ลกtyroch hodnรดt sรบฤiniteฤพa tepelnej vodivosti v zรกvislosti od teploty. Program zo zadanรฝch hodnรดt automaticky urobรญ vรฝpoฤet polynรณmu, s ktorรฝm potom pracujรบ jednotlivรฉ vรฝpoฤtovรฉ moduly. Program poฤรญta podฤพa uลพ spomรญnanej nรกvrhovej normy STN EN ISO 12 241. Verziu v ฤeskom jazyku si moลพno po zaregistrovanรญ bezplatne stiahnuลฅ na webovรฝch strรกnkach www.isover.cz/isocal. Uลพรญvatelia programu majรบ k dispozรญcii aj prรญruฤku na nรกvrh technickรฝch izolรกciรญ [4], ktorรก okrem teรณrie obsahuje aj vzorovรฉ prรญklady vรฝpoฤtov a cennรฉ prรญlohy s veliฤinami nevyhnutnรฝmi na zadรกvanie okrajovรฝch podmienok. Medzi ne patria naprรญklad tabuฤพka s ekvivalentnรฝmi dฤบลพkami na tepelnรฉ mosty, vonkajลกie vรฝpoฤtovรฉ teploty a priemernรฉ teploty vzduchu podฤพa lokalรญt, teploty v susednรฝch nevykurovanรฝch miestnostiach, obsah vlhkosti vo vzduchu, vnรบtornรฉ vรฝpoฤtovรฉ teploty a relatรญvne vlhkosti vzduchu podฤพa typu miestnostรญ, dimenzie potrubรญ z rozliฤnรฝch typov materiรกlov, tepelnรฉ vlastnosti vody, pary, vzduchu ฤi plynu a pod. Prรญruฤka zรญskala Cenu Dr. Cihelku za publikรกciu, ktorรก priniesla najvรคฤลกรญ prospech odborovej praxi za rok 2012.
Vyuลพitie vรฝpoฤtovรฉho programu IsoCal
Vรฝpoฤet tepelnรฝch strรกt
Teplo sa vลพdy prenรกลกa z teplejลกej lรกtky do chladnejลกej, ihneฤ ako existujรบ dve lรกtky s rozliฤnรฝmi teplotami oddelenรฉ vrstvou materiรกlu (stenou). Ak je deliaca stena veฤพmi mรกlo izolovanรก, nastรกva relatรญvne rรฝchly prenos tepla. Pouลพitie materiรกlov s dobrรฝmi izolaฤnรฝmi vlastnosลฅami a zvyลกovanie hrรบbky izolรกcie znaฤne zniลพuje tepelnรบ stratu. Pomocou programu IsoCal sa mรดลพu rieลกiลฅ vรฝpoฤty potrubรญ, kruhovรฝch ฤi ลกtvorhrannรฝch vzduchovodov a plรดch, a to vo vodorovnom ฤi zvislom variante. Za kritรฉrium nรกvrhu moลพno zvoliลฅ jeden z troch vรฝpoฤtovรฝch prรญstupov:
- danรก hrรบbka izolรกcie,
- najvyลกลกia povrchovรก teplota,
- maximรกlna dovolenรก tepelnรก strata.
Program spoฤรญta tepelnรบ stratu a vyjadrรญ energetickรบ รบsporu izolovanรฉho potrubia. Okrem toho vyฤรญsli vonkajลกรญ sรบฤiniteฤพ prestupu tepla (moลพno ho aj meniลฅ v prรญpade vedenia v podhฤพadoch, pod stropom a v kรบtoch, teda vลกade tam, kde hrozรญ nebezpeฤenstvo vytvorenia zรณny s tzv. โnulovรฝmโ prรบdenรญm), povrchovรบ teplotu izolรกcie, teplotu medzi izolaฤnรฝmi vrstvami, celkovรบ tepelnรบ stratu na danรบ dฤบลพku potrubia alebo danรบ plochu ploลกnรฉho povrchu. ฤalej zobrazรญ sรบฤiniteฤพ prechodu tepla U a porovnรก ho s poลพiadavkami vyhlรกลกky ฤ. 193/2007 Sb. (urฤenรฉ tรฝm, ktorรญ poฤรญtajรบ izolรกcie na uplatnenie na ฤeskom trhu). Pri kritรฉriu najvyลกลกej povrchovej teploty a maximรกlnej tepelnej straty spoฤรญta poลพadovanรบ hrรบbku izolรกcie a navrhne takรบ hrรบbku, ktorรก sa ลกtandardne vyrรกba. Voliteฤพne moลพno zrรกtaลฅ aj energetickรบ stratu a nรกklady na energiu pri danej dฤบลพke potrubia ฤi ploche povrchu a zohฤพadniลฅ aj vplyv tepelnรฝch mostov spรดsobenรฝch podkonลกtrukciami, zรกvesmi, armatรบrami ฤi prรญrubami.
Zmena teploty v potrubรญ
Vรฝpoฤet zmeny teploty lรกtky pretekajรบcej potrubรญm s urฤitou dฤบลพkou je ฤasto pouลพรญvanรฝm kritรฉriom pri nรกvrhu izolรกcie. Naprรญklad vรฝpoฤet chladnutia pary po dฤบลพke potrubia umiestnenรฉho v exteriรฉri je v zimnom obdobรญ stredobodom zรกujmu, pretoลพe pri sprรกvnom nรกvrhu hrรบbky izolรกcie na miesto spotreby dorazรญ para s poลพadovanรฝmi parametrami a zรกroveล sa tรฝm znรญลพi riziko neลพiaducej kondenzรกcie pary v parovode pri znรญลพenom prietoku. Tรฝmto vรฝpoฤtovรฝm modulom sa spoฤรญta vรฝstupnรก teplota prรบdiacej lรกtky, tepelnรก strata, vnรบtornรฝ a vonkajลกรญ sรบฤiniteฤพ prestupu tepla. ฤalej moลพno vo vรฝpoฤte zohฤพadniลฅ vplyv prevรกdzkovรฝch nรกkladov.
Obr. 5 Zรกvislosลฅ sรบฤiniteฤพa prestupu tepla od emisivity โ exteriรฉr v zime (ฮธe = โ15 ยฐC, v = 3 m/s)
Teplota v nรกdrลพi
Sledovanie chladnutia skladovanej lรกtky v akumulaฤnรฝch nรกdobรกch a udrลพiavanie poลพadovanej teploty je zรกsadnรฉ najmรค pri technologickรฝch prevรกdzkach. Naprรญklad pri rope, TTO, mazute a pod. by pri poklese teploty lรกtky na teplotu tuhnutia hrozilo nebezpeฤenstvo nemoลพnosti vypustenia danรฉ stuhnutรญm lรกtky v okolรญ vypรบลกลฅacรญch kohรบtov a ฤalej popraskanie tanku vplyvom zvรคฤลกenia objemu skladovanej lรกtky. Sprรกvna hrรบbka izolรกcie a kvalifikovanรฝ nรกvrh tepelnรฉho vรฝkonu vykurovacรญch hadov zabrรกni jednak stuhnutiu lรกtky a jednak udrลพรญ vhodnรบ viskozitu kvapaliny na ฤalลกie pouลพitie. Program poฤรญta teplotu lรกtky po zadanom akumulaฤnom ฤase, poฤiatoฤnรบ tepelnรบ stratu, sรบฤiniteฤพ prestupu tepla zvonku, plochu, objem nรกdrลพe a prenos energie v kWh poฤas danรฉho akumulaฤnรฉho obdobia. ฤasovรฝ priebeh chladnutia lรกtky v nรกdrลพi sa znรกzorลuje aj graficky.
Zรกver
Na vรฝber vhodnรฉho izolaฤnรฉho materiรกlu existujรบ rozliฤnรฉ poลพiadavky. Jednou z kฤพรบฤovรฝch je pouลพiteฤพnosลฅ v praktickรฝch prevรกdzkovรฝch podmienkach. Z tohto dรดvodu sa pri projektovanรญ hodnotia jednak technickรฉ vlastnosti jednotlivรฝch materiรกlov, jednak sa pozornosลฅ venuje aj ich spracovateฤพnosti. Vลกetky potrubnรฉ vedenia, VZT kanรกly, plochy (vrรกtane zรกvesov potrubรญ a ฤalลกรญch doplnkov) sa musia izolovaลฅ tak, aby boli splnenรฉ bezpeฤnostnรฉ a funkฤnรฉ poลพiadavky. Funkฤnรฝmi poลพiadavkami sรบ maximรกlna tepelnรก strata (dosiahnutie ฤo najvรคฤลกรญch ekonomickรฝch รบspor optimalizaฤnรฝm nรกvrhom ekonomickej hrรบbky izolรกcie) a maximรกlna povrchovรก teplota izolovanรฉho zariadenia. Pri chladovรฝch izolรกciรกch je najdรดleลพitejลกou poลพiadavkou zamedzenie kondenzรกcie na vonkajลกom povrchu izolรกcie. Pod bezpeฤnostnรฝmi poลพiadavkami sa rozumejรบ sprรกvanie pri horenรญ, ekologickรก a zdravotnรก bezchybnosลฅ materiรกlu. Pri vรฝpoฤte sรบฤiniteฤพa prestupu tepla moลพno zanedbaลฅ odpor pri prestupe tepla vo vnรบtri potrubia a pri oceฤพovรฝch rozvodoch aj odpor vedenรญm tepla stenou potrubia, pretoลพe vplyv na celkovรฝ tepelnรฝ odpor tรฝchto dvoch ฤastรญ je minimรกlny (rรกdovo 10-2 aลพ 10-4x menลกรญ oproti Rse a Rizolรกcie). Pri vรฝpoฤte sa tak zohฤพadnรญ iba odpor pri vedenรญ tepla vrstvou izolรกcie a odpor pri prestupe tepla z povrchu izolรกcie do okolia. Pri VZT potrubiach je nevyhnutnรฉ zapoฤรญtaลฅ aj vplyv odporu pri prestupe tepla vo vnรบtri. Sรบฤiniteฤพ prestupu tepla vo vnรบtri vzduchovodu sa pri nรญzkej rรฝchlosti prรบdenia vzduchu blรญลพi sรบฤiniteฤพu prestupu tepla zvonku. Pri prirodzenom prรบdenรญ dosahuje najฤastejลกie hodnoty ฮฑi = 6 aลพ 20 W/(m2 . K), pri nรบtenom prรบdenรญ vo vnรบtri VZT potrubรญ je ฮฑi = 10 aลพ 200 W/(m2โ. K).Vzhฤพadom na veฤพkรฝ rozsah nebolo moลพnรฉ zahrnรบลฅ do tohto ฤlรกnku problematiku nรกvrhu tepelnรฝch izolรกciรญ do chladiacich rozvodov. Tรฝmi sa bude zaoberaลฅ druhรฝ diel zo sรฉrie ฤlรกnkov, v ktorom podrobne objasnรญme vรฝber sprรกvneho typu izolaฤnรฉho materiรกlu, nรกvrh hrรบbky izolรกcie z hฤพadiska zabrรกnenia vzniku kondenzรกcie a parametre, ktorรฉ ovplyvลujรบ nรกvrh hrรบbky chladovej izolรกcie.
Foto a obrรกzky: archรญv autora
Literatรบra:
1. STN 070620: 2000 Konstrukce a vรฝstroj parnรญch a horkovodnรญch kotlลฏ.
2. STN EN ISO 12241: 2009 Tepelnรก izolรกcia technickรฝch zariadenรญ budov a priemyselnรฝch inลกtalรกciรญ. Vรฝpoฤtovรฉ pravidlรก.
3. JรCHA M.: Pลenos tepla a lรกtky, Brno: CERM, 2001.
4. KOVERDYNSKร, V.: Pลรญruฤka pro nรกvrh technickรฝch izolacรญ, Praha: Saint-Gobain Construction Products CZ, a. s., 2012, s. 60.
5. MILLS A. F., Heat and Mass Transfer, USA: RICHARD D. IRWIN, INC., 1995.
ฤlรกnek byl uveลejnฤn v ฤasopisu TZB HAUSTECHNIK.