Nรกvrh zdroja tepla na spaฤพovanie biomasy
Diplomovรก prรกca odmenenรก Cenou SSTP rieลกila nรกvrh zdroja tepla pre Obecnรฝ รบrad a Kultรบrny dom v obci Podzรกmฤok, okres Zvolen. Diplomovรก prรกca sa zaoberala nรกvrhom kotolne na spaฤพovanie biomasy pre budovu Obecnรฉho รบradu a Kultรบrneho domu v obci Podzรกmฤok, okr. Zvolen. Teplo sa vyrรกba pre potreby samotnรฉho objektu obecnรฉho รบradu a kultรบrneho domu a zรกroveล sa distribuuje do objektov penziรณnu a administratรญvnej budovy priฤพahlej agrofarmy.
Nielen na Slovensku je v sรบฤasnosti zreteฤพnรฝ trend prechodu z fosรญlnych palรญv na obnoviteฤพnรฉ zdroje energie. Tento krok, ktorรฝ by mal odrรกลพaลฅ zodpovednosลฅ investorov, je zakotvenรฝ aj v legislatรญve Eurรณpskej รบnie a jej zรกvรคzku k postupnรฉmu prechodu k budovรกm s takmer nulovou spotrebou energie. Prรญkladom by mali รญsลฅ najmรค verejnรฉ budovy, budovy ลกtรกtnej a verejnej samosprรกvy. Bezpeฤnรฉ, udrลพateฤพnรฉ a environmentรกlnejลกie hospodรกrenie so surovinami moลพno okrem zniลพovania energetickej nรกroฤnosti budov dosiahnuลฅ aj vyuลพรญvanรญm dostupnรฝch obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie. Jednou z moลพnostรญ je vyuลพรญvanie biomasy ako paliva, a to vo forme drevnรฝch peliet ฤi drevenej ลกtiepky atฤ. Toto vyuลพรญvanie by vลกak malo maลฅ kaskรกdovรบ hierarchiu, ฤo znamenรก postupnรฉ vyuลพรญvanie prvotnej suroviny s cieฤพom ฤo najviac predฤบลพiลฅ jej ลพivotnรฝ cyklus a vyลฅaลพiลฅ z neho maximum [1]. Z tohto predpokladu sa vychรกdzalo aj pri nรกvrhu danej kotolne na drevnรบ ลกtiepku, ktorรก by sa zรญskavala jednak nรกkupom od lokรกlnych dodรกvateฤพov, jednak z vlastnรฝch zdrojov z รบdrลพby zelene a ฤistenia porastov v obecnรฝch lesoch ฤi vรฝkupom drevnรฝch zvyลกkov od lokรกlnych drevospracujรบcich podnikov.
Budova Obecnรฉho รบradu a Kultรบrneho domu Podzรกmฤok
Predmetnรฝ objekt Obecnรฉho รบradu a Kultรบrneho domu (Ocร) Podzรกmฤok sa nachรกdza v centre obce, 10 km juลพne od Zvolena (obr. 1). Obecnรฝ รบrad a kultรบrny dom sรบ stavebne prepojenรฉ do jednรฉho objektu. Pรดvodnรก budova bola dokonฤenรก v roku 1957, v roku 2010 sa zaฤala rekonลกtrukcia, pri ktorej sa odstrรกnila ฤasลฅ strechy a ฤasลฅ obvodovej steny pรดvodnej budovy, priฤom priestory sa rozลกรญrili prรญstavbou a nadstavbou. Rekonลกtrukcia sa tรฝkala aj vnรบtornรฉho vybavenia, rozvodov zdravotechniky a zรกsobovania objektu teplom a teplou vodou. Ostatnรฉ budovy zรกsobovanรฉ z rieลกenej kotolne sa nachรกdzajรบ v tesnom susedstve Ocร, takลพe ich vzรกjomnรฉ energetickรฉ prepojenie neprinรกลกa nadmernรฉ straty v distribuฤnej sieti a pomรกha efektรญvnejลกiemu vyuลพitiu zdrojov tepla.
Obr. 1 Situovanie Obecnรฉho รบradu a Kultรบrneho domu v Podzรกmฤoku
Energetickรก bilancia objektu
Navrhnutรฉ zdroje tepla pokrรฝvajรบ vypoฤรญtanรบ potrebu tepla na vykurovanie troch objektov โ Ocร, penziรณnu s celoroฤnรฝm vyuลพitรญm a administratรญvnej budovy v areรกli agrofarmy (obr. 2). Teplรก voda sa vzhฤพadom na charakter vyuลพรญvania prevรกdzky Ocร a administratรญvnej budovy pripravuje lokรกlne elektrickรฝmi zรกsobnรญkovรฝmi ohrievaฤmi. V nepriamoohrevnรฝch zรกsobnรญkovรฝch ohrievaฤoch situovanรฝch v kotolni sa pripravuje len teplรก voda pre potreby ubytovacieho zariadenia.
Obr. 2 Roฤnรก potreba tepla na vykurovanie objektov, prรญpravu teplej vody a prรญpravu tepla pre vzduchotechniku
Zdroje tepla
Pri uvaลพovanej prednostnej prรญprave teplej vody je minimรกlna prรญpojnรก hodnota kotolne 229 kW. Navrhnutรฉ boli dva kotly na pelety a drevnรบ ลกtiepku HERZ firematic s vรฝkonom 149 kW. Hoci by na pokrytie potreby tepla staฤili aj kotly s menลกรญm vรฝkonom (napr. 2 ร 130 kW), z hฤพadiska zabezpeฤenia komfortu pripojenรฝch uลพรญvateฤพov pri technickej poruche jednรฉho z kotlov sa zvolilo takรฉho rieลกenie. Rovnakรฝ vรฝkon kotlov je vhodnejลกรญ aj z hฤพadiska prevรกdzky a รบdrลพby zariadenรญ. Keฤลพe si kaลพdรฝ kotol na biomasu vyลพaduje vlastnรฝ systรฉm dodรกvky paliva, zvolil sa z hฤพadiska investiฤnรฝch nรกkladov a priestorovรฝch poลพiadaviek minimรกlny poฤet dva kusy kotlovรฝch zariadenรญ.
Palivovรฉ hospodรกrstvo
Ako s primรกrnym zdrojom tepla sa pri nรกvrhu kotolne a skladovรฝch priestorov poฤรญtalo s drevnou ลกtiepkou od dodรกvateฤพa v kombinรกcii s vlastnรฝmi obecnรฝmi zdrojmi drevnรฉho odpadu spracovanรฉho mobilnรฝm ลกtiepkovaฤom. Vรฝhrevnosลฅ drevnej ลกtiepky zรกvisรญ priamo od jej vlhkosti a platรญ, ลพe ฤรญm je vlhkosลฅ vyลกลกia, tรฝm mรก palivo menลกiu vรฝhrevnosลฅ. Pri drevnej ลกtiepke od ลกpecializovanรฉho dodรกvateฤพa sa poฤรญtalo s vlhkosลฅou 20 %, zatiaฤพ ฤo pri ลกtiepke z vlastnรฝch zdrojov s niลพลกou kvalitou sa poฤรญtalo s vlhkosลฅou aลพ 40 %. Roฤnรก potreba paliva v kotolni je 164 aลพ 232 t v zรกvislosti od vlhkosti paliva, ฤo predstavuje 860 aลพ 1 029 m3. Vzhฤพadom na dispoziฤnรฉ moลพnosti kotolne sa dajรบ vytvoriลฅ dva sklady paliva s uลพitoฤnรฝm objemom 84 m3. Sklad paliva bude teda potrebnรฉ naplniลฅ 11- aลพ 13-krรกt roฤne podฤพa kvality paliva a aktuรกlnej spotreby. Nemenej dรดleลพitรฝm faktorom pri kotolniach na biomasu je nakladanie s popolom. Pri zvolenรฝch parametroch zdroja tepla a kvality drevnej ลกtiepky sa horenรญm vyprodukuje 980 aลพ 1 040 l popola, priฤom integrovanรก nรกdoba v kotloch mรก objem 2 x 75 l. To znamenรก, ลพe viackrรกt do roka sa musรญ zabezpeฤiลฅ รบdrลพba a vyprรกzdnenie zbernรฝch nรกdob a transport popola na sklรกdku.
Plniaci systรฉm paliva
Na dopravu paliva zo skladovรฉho priestoru do kotlov sa zvolil systรฉm s pruลพinovรฝm mieลกadlom a zรกvitovรฝmi dopravnรญkmi. Toto rieลกenie je vhodnรฉ pre drevnรบ ลกtiepku, no v prรญpade vรฝhodnรฉho zdroja drevnรฝch peliet tu moลพno bez zmeny konลกtrukcie dopravovaลฅ aj tie [2]. V prรญpade navrhovanej kotolne ide o rekonลกtrukciu, ฤo vรฝrazne determinuje nรกvrh systรฉmu plnenia. Kotolลa aj sklad paliva sa nachรกdzajรบ na jednej vรฝลกkovej รบrovni, ฤรญm vznikla potreba vybudovania zvislรฉho systรฉmu plnenia skladu palivom (obr. 3). Sklad paliva sa nachรกdza na severovรฝchodnom ฤele objektu, priฤom je prieฤkou s vรฝลกkou 1 m rozdelenรฝ na dva samostatnรฉ รบseky pre dve pruลพinovรฉ mieลกadlรก. Pod mieลกadlami je vytvorenรก drevenรก konลกtrukcia v sklone 11ยฐ. Pruลพinovรฉ mieลกadlo dodรกva palivo do zรกvitovรฉho dopravnรญka, ktorรฝ vedie takisto pod uhlom 11ยฐ do spรกdovej ลกachty.
Obr. 3 Dispozรญcia kotolne: 1 โ kotol Herz Firematic 149, 2 โ zรกvitovรฝ dopravnรญk, 4 โ pruลพinovรฉ mieลกadlo, 5 โ akumulaฤnรก nรกdoba HERZ PS 1500 l, 6 โ expanznรก nรกdoba REFLEX N 300/6, 7 โ dymovod, 8 โ keramickรฝ komรญn, 9 โ zdruลพenรฝ rozdeฤพovaฤ a zberaฤ, 10 โ rozdeฤพovaฤ a zberaฤ pre ฤerpadlovรฉ skupiny, 11 โ systรฉm zvislรฉho plnenia skladu, 12 โ prรญvod vzduchu, 13 โ odvod vzduchu
Ekonomickรฉ a ekologickรฉ zhodnotenie nรกvrhu
Ekonomickรฉ zhodnotenie vychรกdza z predpokladanรฝch investiฤnรฝch nรกkladov do zriadenia na spaฤพovanie drevnej ลกtiepky a investรญciรญ do ลกpecifickรฝch zariadenรญ potrebnรฝch pri tomto type kotolne.
Celkovรฉ odhadovanรฉ investiฤnรฉ nรกklady na zriadenie navrhovanej kotolne sรบ 112 297 โฌ. Tรกto cena predstavuje len hrubรฉ nรกklady na kotly a ลกpeciรกlne technolรณgie sรบvisiace s dopravou a skladovanรญm drevnej ลกtiepky, nezahลลa stavebnรฉ รบpravy, montรกลพ ani dopravu zariadenรญ. Prevรกdzkovรฉ nรกklady zahลลajรบ len nรกklady na palivo, nezohฤพadลujรบ ostatnรฉ vรฝdavky na chod kotolne ako รบdrลพbu, opravy, pravidelnรฉ revรญzie atฤ. Celkovรฉ nรกklady na drevnรบ ลกtiepku sรบ 16 202 โฌ. Keฤลพe sa poฤรญta aj s dodรกvkou ลกtiepky z vlastnรฝch zdrojov, tรกto suma by mala byลฅ v skutoฤnosti niลพลกia. Percentuรกlne sa vลกak tento podiel nedรก vyjadriลฅ, preto sa poฤรญta s ekonomicky nepriaznivejลกou alternatรญvou nรกkupu celรฉho objemu potrebnej drevnej ลกtiepky od externรฝch dodรกvateฤพov.
Na porovnanie sa vypracoval variant zรกsobovania teplom pomocou teplovodnรฝch elektrokotlov. Odhadovanรฉ investiฤnรฉ nรกklady boli v tomto prรญpade 33 729 โฌ a roฤnรฉ prevรกdzkovรฉ nรกklady boli podฤพa platnej tarify dodรกvateฤพa (Stredoslovenskรก energetika) 37 445 โฌ. Z porovnania rieลกenia kotolne na biomasu a kotolne s elektrokotlami a akumulaฤnรฝm spรดsobom vykurovania v tab. 1 vyplรฝva, ลพe kotolลa na biomasu je sรญce investiฤne nรกroฤnejลกia, ale jej hrubรก nรกvratnosลฅ je uลพ pribliลพne ลกtyri roky. Pri tomto porovnanรญ sa navyลกe nezohฤพadnil vlastnรฝ zdroj drevnej ลกtiepky, ktorรฝ by energetickรบ bilanciu nรกvrhu eลกte vylepลกil. Na druhej strane, nie je zohฤพadnenรก ani mechanickรก nรกroฤnosลฅ zariadenรญ pri spaฤพovanรญ ลกtiepky, ฤo by sa mohlo odraziลฅ na nรกkladoch na รบdrลพbu.
Prednosลฅou nรกvrhu je okrem ekonomickรฉho hฤพadiska aj voฤพba zdroja tepla na obnoviteฤพnรฉ palivo, vฤaka ฤomu sa zniลพuje spotreba fosรญlnych palรญv. Kotolลa na biomasu je prevรกdzkovo nรกroฤnejลกia, treba zabezpeฤovaลฅ chod zariadenรญ, dopฤบลanie skladu, no zรกroveล tento nรกvrh podporuje zamestnanosลฅ v obci a pomรกha jej vyrieลกiลฅ problรฉm s vรฝvozom a likvidรกciou drevnรฉho odpadu z รบdrลพby zelene.
Ekologickรฉ zhodnotenie
Ekologickรฝ vplyv nรกvrhu sa dรก vyjadriลฅ pomocou produkcie emisiรญ oxidu uhliฤitรฉho (CO2) do ovzduลกia. Mnoลพstvo emisiรญ sa prepoฤรญtalo podฤพa faktorov pre emisie uvedenรฝch vo vyhlรกลกke ฤ. 364/2012 Z. z. Faktor emisiรญ CO2 je pri drevnej ลกtiepke 0,02 kg/kWh a pri elektrickej energii 0,293 kg/kWh [3]. V grafickom porovnanรญ na obr. 4 je viditeฤพnรฝ markantnรฝ rozdiel v mnoลพstve vyprodukovanรฉho CO2 za rok uลพรญvania kotolne. Produkcia oxidu uhliฤitรฉho do ovzduลกia je pri spaฤพovanรญ drevnej ลกtiepky takmer 15-krรกt niลพลกia neลพ pri vyuลพรญvanรญ kotlov na elektrickรบ energiu.
Obr. 4 Porovnanie mnoลพstva emisiรญ CO2
Zรกver
Pri nรกvrhu zdrojov tepla verejnรฝch budov sรบ dรดleลพitรฝm faktorom poลพiadavky na energetickรบ nรกroฤnosลฅ a vplyv na ลพivotnรฉ prostredie. Preto hoci je poฤiatoฤnรก investรญcia do zriadenia kotolne na biomasu vyลกลกia neลพ pri inรฝch druhoch paliva, vฤaka prijateฤพnejลกej cene paliva je toto rieลกenie ekonomicky odรดvodniteฤพnรฉ. Na atraktivite mu pridรกva aj vyuลพรญvanie vlastnรฝch zdrojov drevnej ลกtiepky, ฤiลพe aj ฤiastoฤnรฉ vyrieลกenie problรฉmov s drevnรฝm odpadom v obci, rovnako ako vytvorenie novรฝch pracovnรฝch miest pre obyvateฤพov.
Obrรกzky: autorka
Diplomovรก prรกca bola vypracovanรก pod vedenรญm doc. Ing. Otรญlie Lulkoviฤovej, PhD., ktorej patrรญ vฤaka za odbornรฉ pripomienky a pedagogickรฝ prรญstup pri spracovanรญ nรกvrhu zdroja tepla na biomasu pre obecnรฝ รบrad a kultรบrny dom.
Literatรบra
- ZAMKOVSKร, J. โ PROKOVร, A. a kolektรญv: รฤelnรฉ a efektรญvne vyuลพรญvanie biomasy. Poziฤnรฝ dokument. Priatelia Zeme-CEPA, 2011, s. 41.
- Technickรฉ podklady HERZ.
- Vyhlรกลกka Ministerstva dopravy, vรฝstavby a regionรกlneho rozvoja Slovenskej republiky ฤ. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonรกva zรกkon ฤ. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodรกrnosti budov a o zmene a doplnenรญ niektorรฝch zรกkonov v znenรญ neskorลกรญch predpisov.
Ing. Lucia Kudivรกni
Autorka pรดsobรญ ako doktorandka na Katedre TZB SvF STU v Bratislave.