Novรฉ pravidlรก pre domรกce osvetlenie
Galรฉria(4)

Novรฉ pravidlรก pre domรกce osvetlenie

Partneri sekcie:

Oblasลฅ domรกceho osvetlenia ฤakajรบ radikรกlne zmeny. Vย nadvรคznosti na smernicu EP 2005/32/EC Poลพiadavkyยญ na ekodizajn vรฝrobkov vyuลพรญvajรบcich energiu sa konkretizujรบ vykonรกvacie opatrenia pre domรกce osvetlenie. Schvรกlenรฉยญ opatrenia sรบ rozvrhnutรฉ do dvoch ฤastรญ, prvรก obsahuje zรกkaz vลกetkรฝch matovanรฝch ลพiaroviek aย harmonogram zรกkazuยญ ฤรญrych nereflektorovรฝch ลพiaroviek aย konvenฤnรฝch halogรฉnovรฝch ลพiaroviek pre domรกcnosti. Druhรก ฤasลฅ rozoberรกยญ vhodnรฉ alternatรญvy konvenฤnรฝch ลพiaroviek.

Opatrenia pre domรกce osvetlenie
Konvenฤnรฉ ลพiarovky sa na รบzemรญ ฤlenskรฝch krajรญn Eurรณpskej รบnie zaฤnรบ postupne vyraฤovaลฅ uลพ od 1. septembra 2009. Tรฝmto dลˆom zaฤne platiลฅ zรกkaz vลกetkรฝch matovanรฝch ลพiaroviek. ฤŽalลกรญ postupnรฝ zรกkaz ฤรญrych nereflektorovรฝch ลพiaroviek aย konvenฤnรฝch halogรฉnovรฝch ลพiaroviek bude prebiehaลฅ podฤพa harmonogramu uvedenรฉho vย tabuฤพke.

Vyraฤovanie matovanรฝch aย nereflektorovรฝch ฤรญrych ลพiaroviek mรก jednoznaฤnรบ prรญฤinu. Konvenฤnรฉ ลพiarovky menia elektrickรบ energiu na svetlo veฤพmi nehospodรกrne โ€“ asi aลพ 95โ€‰% spotreby elektrickej energie vyลพiaria neuลพitoฤne vย infraฤervenej oblasti. Okrem toho, nehospodรกrnosลฅ ลพiaroviek ovplyvลˆuje aj niลพลกia ลพivotnosลฅ. Vย sรบฤasnosti je pritom vย domรกcnostiach odhadom aลพ 85โ€‰% vลกetkรฝch svetelnรฝch zdrojov energeticky neรบฤinnรฝch.ย 

Vyraฤovanie ลพiaroviek by malo vย praxi vyzeraลฅ tak, ลพe pokiaฤพ budรบ ลพiarovky na obchodnรฝch regรกloch, do roku 2012 ich nebude vย domรกcnosti nevyhnutnรฉ nahradiลฅ. Skladovรฉ zรกsoby ลพiaroviek bude moลพnรฉ ponรบkaลฅ aลพ do ich vypredania. Vรฝrobcovia vลกak musia reลกpektovaลฅ harmonogram zรกkazu nereflektorovรฝch ฤรญrych ลพiaroviek aย konvenฤnรฝch halogรฉnovรฝch ลพiaroviek.

Alternatรญvy konvenฤnรฝch ลพiaroviek
Vย nadvรคznosti na smernicu EP 2005/32/EC uvรกdzajรบ kฤพรบฤovรญ vรฝrobcovia svetelnรฝch zdrojov na trh vhodnรฉ alternatรญvy konvenฤnรฝch ลพiaroviek โ€“ hospodรกrne, trvรกcne aย recyklovateฤพnรฉ svetelnรฉ zdroje.

Vลกetky konvenฤnรฉ ลพiarovky majรบ ekvivalenty medzi rozliฤnรฝmi typmi halogรฉnovรฝch ลพiaroviek, jednopรคticovรฝch ลพiariviek sย integrรกlnym predradnรญkom aย LED zdrojmi. Alternatรญvy konvenฤnรฝch ลพiaroviek sa vyrรกbajรบ nielen hruลกkovitรฉ alebo vย tvare svieฤky, ale aj guฤพovitรฉ, rรบrkovitรฉ, krรบtenรฉ alebo reflektorovรฉ, ฤรญre ฤi matovanรฉ, sย obdobnรฝmi rozmerovรฝmi รบdajmi, beลพne pouลพรญvanรฝmi pรคticami, sย poลพadovanรฝm blokom prรญkonu aย menovitรฉho napรคtia vย ลกtandardnom rozsahu. Sรบ zvyฤajne mimoriadne hospodรกrne sย vyลกลกรญm mernรฝm vรฝkonom, sย dlhลกou ลพivotnosลฅou ako ลพiarovky aย sย veฤพmi dobrรฝm podanรญm farieb.

Pre domรกcnosลฅ sรบ vhodnรฉ jednopรคticovรฉ ลพiarivky sย integrรกlnym predradnรญkom, ale aj dvojpรคticovรฉ ลพiarivky sย vysokofrekvenฤnรฝm predradnรญkom. Sรบฤasnรฉ jednopรคticovรฉ ลพiarivky sย integrรกlnym predradnรญkom sa pouลพรญvajรบ aj na miestach, kde ich treba ฤastejลกie zapรญnaลฅ aย vypรญnaลฅ. Pred niekoฤพkรฝmi rokmi dosahovali ลพiarivky (vย zรกvislosti od typu) asi 10- aลพ 15-krรกt dlhลกiu ลพivotnosลฅ neลพ konvenฤnรฉ ลพiarovky iba vย prรญpade, keฤ sa ฤasto nezapรญnali aย nevypรญnali.

Dneลกnรฉ jednopรคticovรฉ ลพiarivky sย integrรกlnym predradnรญkom vydrลพia 10ย 000 spรญnacรญch cyklov. Pre nรกroฤnรฉ aplikรกcie sรบ vhodnรฉ ลพiarivky na 500ย 000 spรญnacรญch cyklov alebo na nekoneฤnรฝ poฤet cyklov poฤas svojej ลพivotnosti. Vย sรบฤasnosti sรบ uลพ na trhu aj jednopรคticovรฉ ลพiarivky sย integrรกlnym predradnรญkom, ktorรฉ sa ฤพahko stmievajรบ. Pre lustre sรบ vhodnรฉ jednopรคticovรฉ halogรฉnovรฉ ลพiarovky rozliฤnรฝch druhov.

Vyraฤovanรญm konvenฤnรฝch ลพiaroviek dostรกva silnรฝ impulz pouลพรญvanie LED zdrojov. Tieto zdroje uลพ svojimi parametrami prekonali jednopรคticovรฉ ลพiarivky sย integrรกlnym predradnรญkom aย ฤoskoro budรบ aj cenovo atraktรญvnejลกie. Kฤพรบฤovรญ vรฝrobcovia LED zdrojov stรกle pracujรบ aj na zvyลกovanรญ ich svetelnej รบฤinnosti. Vรฝroba svietidiel sย LED zdrojmi je tieลพ cestou vedรบcou kย prekonaniu sรบฤasnej svetovej finanฤnej aย hospodรกrskej krรญzy na รบseku umelรฉho osvetlenia. Najmรค pre novรฉ firmy vytvรกra prรญleลพitosลฅ zaฤaลฅ vรฝrobu svietidiel na bรกze LED zdrojov.

รšspory elektrickej energie aย emisiรญ CO2
Aลพ 19 % elektrickej energie vย Eurรณpe sa spotrebuje na osvetlenie. Kaลพdoroฤne sa tu predรก pribliลพne 2,1 miliรกrd neรบspornรฝch ลพiaroviek aย inลกtaluje sa ich asi 3,6 miliรกrd. Prechodom na novรฉ typy svetelnรฝch zdrojov moลพno dosiahnuลฅ รบspory vo vรฝลกke 50 %, ฤo predstavuje znรญลพenie emisiรญ CO2 oย 20 miliรกrd ton. Kalkulรกcia รบspor vย domรกcnostiach predstavuje pri prechode od neรบspornรฝch ลพiaroviek na รบspornรฉ ลพiarivky roฤnรฉ รบspory aลพ 12 eur na kaลพdรฝ svetelnรฝ bod. Celkovo mรดลพu domรกcnosti vย Eurรณpe vรฝmenou za energeticky รบฤinnejลกie osvetlenie vย domรกcnostiach uลกetriลฅ aลพ 10 miliรกrd eur sย ekvivalentom 25 miliรณnov ton emisiรญ CO2.ย 

Na Slovensku je asi 1ย 700ย 000 domรกcnostรญ. Ak vลกetky domรกcnosti zamenia 60 % konvenฤnรฝch ลพiaroviek za energeticky รบspornรฉ svetelnรฉ zdroje, ktorรฉ vyhovujรบ najprรญsnejลกรญm ekologickรฝm ลกtandardom, zรญska sa energetickรก รบspora vo vรฝลกke 20 aลพ 40 % aย roฤnรฉ znรญลพenie emisiรญ CO2 oย 4,25 miliรณnov ton.

Osvetlenie ako sรบฤasลฅ energetickej efektรญvnosti budov
Potrebu energie na osvetlenie definuje vyhlรกลกka Ministerstva vรฝstavby aย regionรกlneho rozvoja SR ฤ. 625/2006 Z. z., ktorou sa vykonรกva zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov. Potreba energie na osvetlenie vychรกdza zย menovitรฉho prรญkonu zabudovanรฝch svietidiel aย zahล•ลˆa prรญkon zo siete svetelnรฝch zdrojov, predradnรญkov aย riadiacich jednotiek vย svietidlรกch alebo pripojenรฝch kย svietidlรกm vrรกtane strรกt aย je sรบฤiniteฤพom menovitรฉho prรญkonu svietidiel aย roฤnรฉho ฤasu vyuลพitia. Prรญkon svietidla vyplรฝva zย dokumentรกcie kย svietidlรกm, najmรค zย technickรฝch listov alebo zย katalรณgu, alebo zย รบdajov na ลกtรญtku.

Podrobnosti oznaฤovania svietidiel pre domรกcnosti energetickรฝm ลกtรญtkom ustanovuje nariadenie vlรกdy SR ฤ. 188/2002 Z. z. Podklady na vytvorenie energetickรฉho ลกtรญtku svietidiel pre domรกcnosลฅ musia obsahovaลฅ tieto informรกcie:

  • triedu energetickej hospodรกrnosti svietidla definovanรบ podฤพa stupnice od A (viac รบspornรก) po G (menej รบspornรก),
  • svetelnรฝ tok (lm) svietidla,
  • prรญkon (W) svietidla,
  • priemernรบ vypoฤรญtanรบ ลพivotnosลฅ (h) svietidla.

prof.ย Ing.ย Pavol Horลˆรกk, DrSc.
Foto: archรญv Philips, Tri Form

Autor bol vย rokoch 1966 aลพ 2008 pracovnรญkom Katedry elektroenergetiky FEI STU Bratislava. Vย rรกmci ลพivnostenskรฉho podnikania sa naฤalej orientujeยญ na oblasลฅ osvetlenia, na projektovanie osvetlenia aย na proces merania svetla aย farieb.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.

Najฤรญtanejลกie