Novรฉ pravidlรก pre domรกce osvetlenie
Oblasลฅ domรกceho osvetlenia ฤakajรบ radikรกlne zmeny. Vย nadvรคznosti na smernicu EP 2005/32/EC Poลพiadavkyยญ na ekodizajn vรฝrobkov vyuลพรญvajรบcich energiu sa konkretizujรบ vykonรกvacie opatrenia pre domรกce osvetlenie. Schvรกlenรฉยญ opatrenia sรบ rozvrhnutรฉ do dvoch ฤastรญ, prvรก obsahuje zรกkaz vลกetkรฝch matovanรฝch ลพiaroviek aย harmonogram zรกkazuยญ ฤรญrych nereflektorovรฝch ลพiaroviek aย konvenฤnรฝch halogรฉnovรฝch ลพiaroviek pre domรกcnosti. Druhรก ฤasลฅ rozoberรกยญ vhodnรฉ alternatรญvy konvenฤnรฝch ลพiaroviek.
Opatrenia pre domรกce osvetlenieKonvenฤnรฉ ลพiarovky sa na รบzemรญ ฤlenskรฝch krajรญn Eurรณpskej รบnie zaฤnรบ postupne vyraฤovaลฅ uลพ od 1. septembra 2009. Tรฝmto dลom zaฤne platiลฅ zรกkaz vลกetkรฝch matovanรฝch ลพiaroviek. ฤalลกรญ postupnรฝ zรกkaz ฤรญrych nereflektorovรฝch ลพiaroviek aย konvenฤnรฝch halogรฉnovรฝch ลพiaroviek bude prebiehaลฅ podฤพa harmonogramu uvedenรฉho vย tabuฤพke.
Vyraฤovanie matovanรฝch aย nereflektorovรฝch ฤรญrych ลพiaroviek mรก jednoznaฤnรบ prรญฤinu. Konvenฤnรฉ ลพiarovky menia elektrickรบ energiu na svetlo veฤพmi nehospodรกrne โ asi aลพ 95โ% spotreby elektrickej energie vyลพiaria neuลพitoฤne vย infraฤervenej oblasti. Okrem toho, nehospodรกrnosลฅ ลพiaroviek ovplyvลuje aj niลพลกia ลพivotnosลฅ. Vย sรบฤasnosti je pritom vย domรกcnostiach odhadom aลพ 85โ% vลกetkรฝch svetelnรฝch zdrojov energeticky neรบฤinnรฝch.ย
Vyraฤovanie ลพiaroviek by malo vย praxi vyzeraลฅ tak, ลพe pokiaฤพ budรบ ลพiarovky na obchodnรฝch regรกloch, do roku 2012 ich nebude vย domรกcnosti nevyhnutnรฉ nahradiลฅ. Skladovรฉ zรกsoby ลพiaroviek bude moลพnรฉ ponรบkaลฅ aลพ do ich vypredania. Vรฝrobcovia vลกak musia reลกpektovaลฅ harmonogram zรกkazu nereflektorovรฝch ฤรญrych ลพiaroviek aย konvenฤnรฝch halogรฉnovรฝch ลพiaroviek.
Alternatรญvy konvenฤnรฝch ลพiaroviek
Vย nadvรคznosti na smernicu EP 2005/32/EC uvรกdzajรบ kฤพรบฤovรญ vรฝrobcovia svetelnรฝch zdrojov na trh vhodnรฉ alternatรญvy konvenฤnรฝch ลพiaroviek โ hospodรกrne, trvรกcne aย recyklovateฤพnรฉ svetelnรฉ zdroje.
Vลกetky konvenฤnรฉ ลพiarovky majรบ ekvivalenty medzi rozliฤnรฝmi typmi halogรฉnovรฝch ลพiaroviek, jednopรคticovรฝch ลพiariviek sย integrรกlnym predradnรญkom aย LED zdrojmi. Alternatรญvy konvenฤnรฝch ลพiaroviek sa vyrรกbajรบ nielen hruลกkovitรฉ alebo vย tvare svieฤky, ale aj guฤพovitรฉ, rรบrkovitรฉ, krรบtenรฉ alebo reflektorovรฉ, ฤรญre ฤi matovanรฉ, sย obdobnรฝmi rozmerovรฝmi รบdajmi, beลพne pouลพรญvanรฝmi pรคticami, sย poลพadovanรฝm blokom prรญkonu aย menovitรฉho napรคtia vย ลกtandardnom rozsahu. Sรบ zvyฤajne mimoriadne hospodรกrne sย vyลกลกรญm mernรฝm vรฝkonom, sย dlhลกou ลพivotnosลฅou ako ลพiarovky aย sย veฤพmi dobrรฝm podanรญm farieb.
Pre domรกcnosลฅ sรบ vhodnรฉ jednopรคticovรฉ ลพiarivky sย integrรกlnym predradnรญkom, ale aj dvojpรคticovรฉ ลพiarivky sย vysokofrekvenฤnรฝm predradnรญkom. Sรบฤasnรฉ jednopรคticovรฉ ลพiarivky sย integrรกlnym predradnรญkom sa pouลพรญvajรบ aj na miestach, kde ich treba ฤastejลกie zapรญnaลฅ aย vypรญnaลฅ. Pred niekoฤพkรฝmi rokmi dosahovali ลพiarivky (vย zรกvislosti od typu) asi 10- aลพ 15-krรกt dlhลกiu ลพivotnosลฅ neลพ konvenฤnรฉ ลพiarovky iba vย prรญpade, keฤ sa ฤasto nezapรญnali aย nevypรญnali.
Dneลกnรฉ jednopรคticovรฉ ลพiarivky sย integrรกlnym predradnรญkom vydrลพia 10ย 000 spรญnacรญch cyklov. Pre nรกroฤnรฉ aplikรกcie sรบ vhodnรฉ ลพiarivky na 500ย 000 spรญnacรญch cyklov alebo na nekoneฤnรฝ poฤet cyklov poฤas svojej ลพivotnosti. Vย sรบฤasnosti sรบ uลพ na trhu aj jednopรคticovรฉ ลพiarivky sย integrรกlnym predradnรญkom, ktorรฉ sa ฤพahko stmievajรบ. Pre lustre sรบ vhodnรฉ jednopรคticovรฉ halogรฉnovรฉ ลพiarovky rozliฤnรฝch druhov.
Vyraฤovanรญm konvenฤnรฝch ลพiaroviek dostรกva silnรฝ impulz pouลพรญvanie LED zdrojov. Tieto zdroje uลพ svojimi parametrami prekonali jednopรคticovรฉ ลพiarivky sย integrรกlnym predradnรญkom aย ฤoskoro budรบ aj cenovo atraktรญvnejลกie. Kฤพรบฤovรญ vรฝrobcovia LED zdrojov stรกle pracujรบ aj na zvyลกovanรญ ich svetelnej รบฤinnosti. Vรฝroba svietidiel sย LED zdrojmi je tieลพ cestou vedรบcou kย prekonaniu sรบฤasnej svetovej finanฤnej aย hospodรกrskej krรญzy na รบseku umelรฉho osvetlenia. Najmรค pre novรฉ firmy vytvรกra prรญleลพitosลฅ zaฤaลฅ vรฝrobu svietidiel na bรกze LED zdrojov.
รspory elektrickej energie aย emisiรญ CO2 Aลพ 19 % elektrickej energie vย Eurรณpe sa spotrebuje na osvetlenie. Kaลพdoroฤne sa tu predรก pribliลพne 2,1 miliรกrd neรบspornรฝch ลพiaroviek aย inลกtaluje sa ich asi 3,6 miliรกrd. Prechodom na novรฉ typy svetelnรฝch zdrojov moลพno dosiahnuลฅ รบspory vo vรฝลกke 50 %, ฤo predstavuje znรญลพenie emisiรญ CO2 oย 20 miliรกrd ton. Kalkulรกcia รบspor vย domรกcnostiach predstavuje pri prechode od neรบspornรฝch ลพiaroviek na รบspornรฉ ลพiarivky roฤnรฉ รบspory aลพ 12 eur na kaลพdรฝ svetelnรฝ bod. Celkovo mรดลพu domรกcnosti vย Eurรณpe vรฝmenou za energeticky รบฤinnejลกie osvetlenie vย domรกcnostiach uลกetriลฅ aลพ 10 miliรกrd eur sย ekvivalentom 25 miliรณnov ton emisiรญ CO2.ย Na Slovensku je asi 1ย 700ย 000 domรกcnostรญ. Ak vลกetky domรกcnosti zamenia 60 % konvenฤnรฝch ลพiaroviek za energeticky รบspornรฉ svetelnรฉ zdroje, ktorรฉ vyhovujรบ najprรญsnejลกรญm ekologickรฝm ลกtandardom, zรญska sa energetickรก รบspora vo vรฝลกke 20 aลพ 40 % aย roฤnรฉ znรญลพenie emisiรญ CO2 oย 4,25 miliรณnov ton. |
Osvetlenie ako sรบฤasลฅ energetickej efektรญvnosti budov Potrebu energie na osvetlenie definuje vyhlรกลกka Ministerstva vรฝstavby aย regionรกlneho rozvoja SR ฤ. 625/2006 Z. z., ktorou sa vykonรกva zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov. Potreba energie na osvetlenie vychรกdza zย menovitรฉho prรญkonu zabudovanรฝch svietidiel aย zahลลa prรญkon zo siete svetelnรฝch zdrojov, predradnรญkov aย riadiacich jednotiek vย svietidlรกch alebo pripojenรฝch kย svietidlรกm vrรกtane strรกt aย je sรบฤiniteฤพom menovitรฉho prรญkonu svietidiel aย roฤnรฉho ฤasu vyuลพitia. Prรญkon svietidla vyplรฝva zย dokumentรกcie kย svietidlรกm, najmรค zย technickรฝch listov alebo zย katalรณgu, alebo zย รบdajov na ลกtรญtku. Podrobnosti oznaฤovania svietidiel pre domรกcnosti energetickรฝm ลกtรญtkom ustanovuje nariadenie vlรกdy SR ฤ. 188/2002 Z. z. Podklady na vytvorenie energetickรฉho ลกtรญtku svietidiel pre domรกcnosลฅ musia obsahovaลฅ tieto informรกcie:
|
prof.ย Ing.ย Pavol Horลรกk, DrSc.
Foto: archรญv Philips, Tri Form
Autor bol vย rokoch 1966 aลพ 2008 pracovnรญkom Katedry elektroenergetiky FEI STU Bratislava. Vย rรกmci ลพivnostenskรฉho podnikania sa naฤalej orientujeยญ na oblasลฅ osvetlenia, na projektovanie osvetlenia aย na proces merania svetla aย farieb.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.