image 70186 25 v2
Galรฉria(4)

Nulovรฝ dom โ€“ fikcia, ale dobrรฝ biznis

Partneri sekcie:

Prรญspevok k tรฉme nulovรฉ domy, ktorรฝ vรกs donรบti zamyslieลฅ sa. Konลกtrukcia ลกetrnรฝch budov sa stala vรฝznamnรฝm medzinรกrodnรฝm trendom poslednรฝch desaลฅroฤรญ, pretoลพe prรกve budovy majรบ na svedomรญ priamu spotrebu takmer polovice primรกrnych energetickรฝch zdrojov a polovicu vลกetkรฝch spotrebovanรฝch surovรญn, produkujรบ stovky miliรณnov ton odpadu a tretinu celosvetovej produkcie CO2.

Stevo 3 cycle  1
505084249
452566837

Viac ako doprava alebo akรฉkoฤพvek inรฉ odvetvie mรดลพe prรกve stavebnรญctvo a prevรกdzka budov prispieลฅ k lepลกiemu riadeniu obmedzenรฝch zdrojov, ako aj k znรญลพeniu emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov.

Nulovรฉ, ekologickรฉ, รบspornรฉ, โ€žzelenรฉโ€œ?

ฤŒasto sa stretรกvame s oznaฤenรญm nulovรฝ, ekologickรฝ, รบspornรฝ alebo zelenรฝ. Ide o marketingovรฝ ลฅah alebo pravdivรฉ oznaฤenie znรญลพenรฉho vplyvu (vรฝrobku, technolรณgie alebo stavby) na ลพivotnรฉ prostredie? Skรบsme si to priblรญลพiลฅ na prรญklade kotla na biomasu, ktorรฝ sa v sรบฤasnosti vnรญma ako โ€žekologickรฝโ€œ a ฤasto sa oznaฤuje ako zdroj โ€žs nรญzkou alebo nulovou produkciou CO2โ€œ. Stretรกvame sa pri ลˆom s takouto definรญciou: โ€žKotol na biomasu spaฤพuje organickรฉ palivรก, ako sรบ naprรญklad drevenรฉ pelety, ktorรฉ sa povaลพujรบ za palivo s nulovรฝmi emisiami, pretoลพe mnoลพstvo oxidu uhliฤitรฉho, ktorรฉ sa uvoฤพnรญ pri ich spรกlenรญ, je kompenzovanรฉ mnoลพstvom, ktorรฉ bolo absorbovanรฉ ich pestovanรญm (rastom).โ€œ

Realita

Vรฝrobnรฝ proces peliet zahล•ลˆa zvoz suroviny, jej triedenie a suลกenie, peletizรกciu, chladenie peliet, ich uskladnenie, balenie a dovoz. Kaลพdรฝ z tรฝchto procesov si vyลพaduje pouลพitie urฤitรฝch zariadenรญ a energiu (zvoz suroviny โ€“ kamiรณnovรก doprava, suลกenie suroviny โ€“ potreba asi 5 MJ na 1 kg odparenej vody, peletizรกcia โ€“ ลกtiepkovaฤ, peletovacรญ lis atฤ.). Kaลพdรฝ proces produkuje urฤitรฝm spรดsobom CO2 (zvoz suroviny โ†’ kamiรณnovรก doprava โ†’ spaฤพovanie fosรญlnych palรญv โ†’ produkcia CO2), preto tvrdenie, ลพe โ€žmnoลพstvo oxidu uhliฤitรฉho, ktorรฉ sa uvoฤพnรญ pri ich spรกlenรญ, je kompenzovanรฉ mnoลพstvom, ktorรฉ bolo absorbovanรฉ pestovanรญm plodรญnโ€œ, je z celkovรฉho pohฤพadu produkcie CO2 veฤพmi zavรกdzajรบce.

Nulovรฝ automobil โ€“ nulovรฝ dom

Skรบsme zaviesลฅ pojem โ€žnulovรฝ automobilโ€œ. Je to auto, ktorรฉ mรก pri jazde z vysokรฉho kopca smerom nadol vลพdy veฤพmi nรญzku alebo ลพiadnu spotrebu fosรญlnych palรญv, poprรญpade nulovรบ produkciu emisiรญ. Na prvรฝ pohฤพad je zrejmรฝ nesprรกvny pohฤพad na โ€žnulovosลฅโ€œ automobilu, pretoลพe sme spotrebu fosรญlnych palรญv minutรบ cestou do kopca zanedbali, uvaลพovali sme len o tom, ฤo minie auto jazdou z kopca. Rovnako nezmyselnรฉ sa v tejto sรบvislosti javรญ oznaฤenie nulovรฝch domov. Koฤพko energie sme do domu vloลพili (vรฝroba materiรกlov, stavba domu, vรฝroba technolรณgiรญ atฤ.) si nevลกรญmame, vลกรญmame si len dom od okamihu kolaudรกcie (jazdy z kopca).

Svetovรฝ priemer pomeru medzi zรญskanou a vloลพenou energiou je pribliลพne 0,1 : 1. Lovec a zberaฤ plodรญn pred desaลฅtisรญcmi rokov bol teda v zรญskavanรญ energie 100-nรกsobne efektรญvnejลกรญ ako modernรฝ poฤพnohospodรกr [8]

Ako posรบdiลฅ mieru ekologickosti, nulovosti?

Ak chceme posรบdiลฅ energetickรบ nรกroฤnosลฅ budovy alebo jej vplyv na ลพivotnรฉ prostredie, musรญme analyzovaลฅ celรฝ ลพivotnรฝ cyklus budovy (od vรฝroby materiรกlov, stavebnรฉho procesu, ฤasu uลพรญvania aลพ po demolรกciu budovy a recyklรกciu), nielen jej vplyv na ลพivotnรฉ prostredie poฤas uลพรญvania. Na tento รบฤel bola vyvinutรก technika hodnotenia ลพivotnรฉho cyklu.

Hodnotenie ลพivotnรฉho cyklu

Hodnotenie (posรบdenie) ลพivotnรฉho cyklu (LCA โ€“ Life Cycle Assessment, tieลพ znรกme ako analรฝza od kolรญsky po hrob โ€žfrom-cradle-to-graveโ€œ) [1] je technika na posรบdenie vplyvu produktu na ลพivotnรฉ prostredie vo vลกetkรฝch fรกzach ลพivotnรฉho cyklu โ€“ t. j. od ลฅaลพby surovรญn cez spracovanie materiรกlov, vรฝrobu, distribรบciu, pouลพรญvanie, opravy, รบdrลพbu aลพ po likvidรกciu alebo recyklรกciu. Cieฤพom LCA je porovnaลฅ celรฝ rad รบฤinkov environmentรกlnych vplyvov priradenรฝch k tovarom a sluลพbรกm s cieฤพom zlepลกiลฅ procesy, podporiลฅ hospodรกrnosลฅ a poskytnรบลฅ solรญdny zรกklad na kvalifikovanรฉ rozhodnutia [2]. Termรญn ลพivotnรฝ cyklus sa odvolรกva na predstavu, ลพe objektรญvne a komplexnรฉ hodnotenie si vyลพaduje posรบdenie produkcie surovรญn, vรฝroby, distribรบcie, pouลพรญvania a likvidรกcie vrรกtane โ€žmedzipreprรกvโ€œ a vลกetkรฝch ostatnรฝch รบkonov potrebnรฝch na existenciu vรฝrobku. LCA pomรกha vyhnรบลฅ sa presunu environmentรกlneho problรฉmu z jednรฉho miesta na druhรฉ, priฤom umoลพลˆuje ลกtudovaลฅ celรฝ vรฝrobnรฝ systรฉm. Vyhne sa tak โ€žsuboptimalizรกciiโ€œ, ku ktorej by mohlo dรดjsลฅ zameranรญm sa len na jeden proces.

Hodnotenie ลพivotnรฉho cyklu domu

Na posรบdenie spotreby energie a produkcie emisiรญ tak musรญme braลฅ do รบvahy vลกetky dรดleลพitรฉ vรคzby, ktorรฉ sa s domom spรกjajรบ. Uvedieme jednoduchรฝ prรญklad. Na vรฝrobu 1 m3 plnej tehly sa spotrebuje 1โ€ฏ350 kWh energie [3] a na vรฝrobu 1โ€ฏm3 slamenรฉho balรญka 6 kWh [3]. V prรญpade domu s รบลพitkovou plochou 150 m2 tvorรญ rozdiel energie potrebnej na vรฝrobu obvodovรฝch stien murovanรฉho a slamenรฉho domu pribliลพne 150โ€ฏMWh (bez energie na prepravu a stavbu). Inรฝmi slovami, pri murovanom dome sme len do materiรกlov vloลพili toฤพko energie, ฤo vystaฤรญ na vykurovanie domu z prรญrodnรฝch materiรกlov na pribliลพne 100 rokov (produkcia emisiรญ a CO2 je analogickรก). Pri podrobnej analรฝze zistรญme, ลพe mnohรฉ โ€žekologickรฉโ€œ zariadenia a technolรณgie minรบ viac energie na svoju vรฝrobu (vyprodukujรบ viac CO2), ako dokรกลพu โ€žuลกetriลฅโ€œ poฤas svojej ลพivotnosti.

Prevรกdzka bytu ฤi domu si vyลพaduje dodรกvky energie. Musia sa vyrobiลฅ tisรญcky kilometrov potrubรญ, kรกblov (ฤalลกie oceliarne, fabriky), vystavaลฅ plynรกrne, elektrรกrne

Kde sรบ voda a potraviny?

ฤŒi uลพ ide o ekologickรฉ, nulovรฉ, alebo zelenรฉ domy, najvรคฤลกia pozornosลฅ sa stรกle venuje energetickรฝm vstupom do domu a emisiรกm ako vรฝstupom, no akosi sa pozabudlo, ลพe modernรฝ ลกtandard bรฝvania (stavby domov) obsahuje dva ฤalลกie dรดleลพitรฉ vstupy, bez ktorรฝch by boli domy neobรฝvateฤพnรฉ. Neuvaลพovanรฝmi vstupmi sรบ prรกve voda a potraviny. Ktorรฝ dom minie z tohto pohฤพadu viac energie a vyprodukuje viac emisiรญ? โ€žModernรฝ nulovรฝ dom s fotovoltikouโ€œ, do ktorรฉho musรญme potraviny doniesลฅ zo supermarketu a vodu dotlaฤiลฅ ฤerpadlami cez potrubia, alebo drevenรก chatka s vlastnou studลˆou a zรกhradou (pozri samostatnรฝ rรกmฤek)? Bill Molison tvrdรญ, ลพe pestovanรญm potravรญn v okolรญ miest ich spotreby by ich cena klesla aลพ o 90 %. Najvyลกลกie รบspory energie (aj emisiรญ) sa dosiahnu prรกve uลกetrenรญm nรกkladov na balenie, prepravu a marketing [4].

Zanedbรกvanรฉ vรคzby

Stavba bytu ฤi domu si vyลพaduje stavbu kameลˆolomov, ลกtrkovnรญ, cementรกrnรญ, tehelnรญ… Prevรกdzka kameลˆolomov a cementรกrnรญ je moลพnรก len pomocou urฤitej technolรณgie a zariadenรญ. Tie sa musia vyrobiลฅ, t. j. vyลพadujรบ si stavbu oceliarnรญ, fabrรญk na vรฝrobu strojov, zariadenรญ. Stroje a zariadenia si vyลพadujรบ energiu, preto sa musia vyrobiลฅ ลฅaลพobnรฉ zariadenia (ฤalลกie fabriky na vรฝrobu ลฅaลพobnรฝch zariadenรญ, potrubรญ), vytvoriลฅ bane, rafinรฉrie atฤ. Prevรกdzka bytu ฤi domu si vyลพaduje dodรกvky energie. Musia sa vyrobiลฅ tisรญcky kilometrov potrubรญ, kรกblov (ฤalลกie oceliarne, fabriky), vystavaลฅ plynรกrne, elektrรกrne. Treba postaviลฅ zรกvody na obohacovanie urรกnu, na vรฝrobu kรกblov, strojov na vรฝrobu kรกblov atฤ. Vลกetky zรกvody musia maลฅ ekonomicko-prรกvne zรกzemie, a tak je nutnรฉ postaviลฅ administratรญvne centrรก, kde cementรกrne, oceliarne, rafinรฉrie a pod. riadia nรกkup, predaj, รบฤtovnรญctvo atฤ.  Stavba a uลพรญvanie novodobรฝch domov roztรกฤa obrovskรบ ลกpirรกlu potrieb. ล tatisticky takmer 94 % vลกetkรฝch neobytnรฝch budov musรญme postaviลฅ prรกve v dรดsledku potrieb naลกich domov. Podobne takmer 95 % energie sa buฤ priamo, alebo nepriamo minie na potreby bรฝvania [5]. Jedine รบฤelovรฉ zanedbanie zmienenรฝch dรดleลพitรฝch vรคzieb mohlo viesลฅ k nesprรกvnemu vnรญmaniu a oznaฤeniu nulovรฝch domov. Naprรญklad fotovoltickรฝ systรฉm โ€žnulovรฉhoโ€œ domu sรญce pokrรฝva celรบ energetickรบ spotrebu domu, no energia na jeho vรฝrobu, stavbu zรกvodov a kancelรกriรญ, servisnรฉ รบkony, vรฝrobu batรฉriรญ, na ลฅaลพbu lรญtia a ฤalลกรญch surovรญn sa neberie do รบvahy.

Najbliลพลกie k nulovรฉmu domu majรบ stavby naลกich prarodiฤov

Z pohฤพadu LCA, t. j. celkovรฉho hodnotenia vplyvu domu na ลพivotnรฉ prostredie, mali najbliลพลกie k ลพelanej definรญcii nulovรฝch domov domy naลกich prarodiฤov. Okolie domov im poskytovalo vลกetky zรกkladnรฉ potreby. Materiรกly na stavbu domu (slama, hlina, kameลˆ, drevo), potraviny a vodu (studลˆa, zรกhrada). Potraviny vtedy rรกstli v zรกhrade, dnes potrebujeme sieลฅ supermarketov, dopravcov, baliarnรญ… Drevenicu postavili za tรฝลพdeลˆ ลกtyria tesรกri s minimom nรกstrojov. Dnes potrebujeme tehelne, kameลˆolomy, bagre, zรกvody na vรฝrobu bagrov… Drevo na kรบrenie mali naลกi prarodiฤia z priฤพahlรฉho lesa. Dnes potrebujeme tisรญce kilometrov potrubรญ, fabriky na vรฝrobu potrubรญ ฤi ลพeleziarne.

Mohli by sme vyuลพรญvaลฅ materiรกly, energiu a potraviny zo svojho okolia. Eliminovali by sa tak energetickรฉ potreby nรกลกho bรฝvania (aj naลกej prรกce) pribliลพne o 95 %.

Preฤo zรกmerne klameme oznaฤenรญm โ€žnulovรฉโ€œ โ€“ โ€žekologickรฉโ€œ

Na poliach pestujeme repku olejnรบ, z ktorej vyrobรญme bionaftu. Bionaftu natankujeme do kamiรณna, ktorรฝm prepravรญme potraviny z krajรญn zรกpadnej Eurรณpy. Tieto potraviny sa vลกak mohli pestovaลฅ na tom istom poli ako repka priamo u nรกs โ€“ bez potreby kamiรณna, jeho paliva, zรกvodu na vรฝrobu bionafty a mnoลพstva zbytoฤne vynaloลพenej prรกce a energie. Tento prรญklad ilustruje jednu z mnohรฝch nezmyselnรฝch situรกciรญ โ€žcivilizovanejโ€œ spoloฤnosti. ลฝiaฤพ, v trhovej kapitalistickej spoloฤnosti musia bezpodmieneฤne existovaลฅ podobnรฉ nezmyselnรฉ cykly.  Nie je ลฅaลพkรฉ zrรกtaลฅ, pri akรฝch podmienkach bude maลฅ naลกe bรฝvanie minimรกlnu spotrebu zdrojov, ako aj minimรกlny vplyv na ลพivotnรฉ prostredie. Zistรญme, ลพe musรญ fungovaลฅ na rovnakรฝch princรญpoch ako prรญroda. Mravce na Slovensku si nestavajรบ mravenisko z materiรกlu dovezenรฉho z Poฤพska, vyuลพรญvajรบc elektrickรบ energiu vyrobenรบ v Nemecku. Stavajรบ len z toho, ฤo je โ€žporukeโ€œ, s energiou, ktorรก je โ€žporukeโ€œ.  Mohli by sme vyuลพรญvaลฅ materiรกly, energiu a potraviny zo svojho okolia. Eliminovali by sa tak energetickรฉ potreby nรกลกho bรฝvania (aj naลกej prรกce) pribliลพne o 95 %. To vลกak nie je ลพiaduce. Kde by bol zisk vลกetkรฝch ฤlรกnkov vstupujรบcich do procesu? Ekonomika ลกtรกtov by sa zrรบtila. Tรก nepotrebuje ลกetrenie ani skutoฤnรฉ nulovรฉ domy. Potrebuje โ€žnulovรฉโ€œ domy, ktorรฉ potrebujรบ fotovoltickรฉ systรฉmy, veternรฉ turbรญny, batรฉrie, tepelnรฉ ฤerpadlรก. Takรฉto โ€žnulovรฉโ€œ domy potrebujรบ dodรกvky vody, potravรญn, materiรกlov, technolรณgiรญ, ฤo si vyลพaduje existenciu kameลˆolomov, cementรกrnรญ, rafinรฉriรญ, kancelรกriรญ, t. j. vecรญ, ktorรฉ treba kรบpiลฅ ฤi vyrobiลฅ, teda vecรญ, na ktorรฝch sa dรก zarobiลฅ.

Kedysi efektรญvnejลกie ako dnes
Pri modernom poฤพnohospodรกrstve nรกs moลพno prekvapรญ nepriaznivรฝ pomer medzi zรญskanou a vloลพenou energiou (tzv. energetickรก nรกvratnosลฅ ). U ฤloveka lovca a zberaฤa plodรญn bol tento pomer 5 : 1 aลพ 10 : 1 v prospech zรญskanej energie. Tradiฤnรฉ samozรกsobiteฤพskรฉ poฤพnohospodรกrstvo malo veฤพmi priaznivรฝ pomer 15 : 1 aลพ 40 : 1. S prรญchodom industrializรกcie sme vลกak vo veฤพkom zaฤali vkladaลฅ do systรฉmu dodatkovรบ energiu, ktorej je viac ako energie, ktorรบ zรญskame poฤพnohospodรกrskym hospodรกrenรญm. Svetovรฝ priemer pomeru medzi zรญskanou a vloลพenou energiou je pribliลพne 0,1 : 1. Lovec a zberaฤ plodรญn pred desaลฅtisรญcmi rokov bol teda v zรญskavanรญ energie 100-nรกsobne efektรญvnejลกรญ ako modernรฝ poฤพnohospodรกr [8].

Smerom k nenulovรฉmu, ale udrลพateฤพnรฉmu bรฝvaniu

Nulovรฝ dom je z hฤพadiska LCA, teda posรบdenia domu v rรกmci celku planรฉty Zem, perpetum mobile, ฤiลพe nonsens. Nie je pritom dรดleลพitรฉ priblรญลพiลฅ sa k nulovej spotrebe zdrojov a produkcii emisiรญ, dรดleลพitรฉ je priblรญลพiลฅ sa k udrลพateฤพnosti konceptu bรฝvania. Les poskytujรบci energiu domu bude o tisรญc rokov lesom, no fotovoltickรฝ systรฉm bude o 20 rokov na smetisku. Naลกa planรฉta je postavenรก na tom, ลพe tu vลกetko je. Vie to kaลพdรฉ zviera a kaลพdรฝ hmyz. Nepotrebuje peniaze ani prรกcu. Prรญroda ลพije a stavia z toho, ฤo je poruke, preto tu existuje miliรณny rokov, a tam, kde sa nedostal ฤlovek, zostala druhovo pestrรก a neporuลกene ฤistรก. Nemusรญme vลกak odรญsลฅ do jaskyne a odhodiลฅ technickรฉ vรฝdobytky. Pri zmene princรญpov bรฝvania โ€“ lokalizรกcii zdrojov โ€“ by sme mohli ลพiลฅ z 5 % energie [6, 8], ktorรบ dnes mรญลˆame, bez toho, aby sme sa vzdali ฤohokoฤพvek cennรฉho. Zvyลกok energie mรญลˆame zbytoฤne. Vytvรกrame nezmyselnรฉ cykly (v zmysle repka olejnรก โ€“ bionafta โ€“ kamiรณn โ€“ dovoz potravรญn), ktorรฉ spotrebovรกvajรบ energiu a zaprรญฤiลˆujรบ zneฤistenie.  Prechod k udrลพateฤพnรฉmu bรฝvaniu nebude jednoduchรฝ. Nutnรฝm predpokladom je uvedomelosลฅ na strane zneฤisลฅovateฤพa a vykorisลฅovateฤพa โ€“ ฤloveka. ฤŒlovek dnes nemรก v รบcte svoj ลพivot (fajฤรญ, prejedรก sa) ani ลพivoty inรฝch ฤพudรญ (neutรญchajรบce genocรญdy, vojny), preto neฤudo, ลพe nemรก v รบcte ลพivoty zvierat ani zdravie prรญrody. Len konลกtatuje, ลพe zneฤistenie planรฉty je katastrofรกlne, spรดsob ลพivota neudrลพateฤพnรฝ, no โ€žnie je to aลพ takรฉ zlรฉโ€œ, aby sa vzdal svojho pohodlia a ziskov.Keฤ bude krรฉdom a zmyslom ฤพudskej existencie maximalizรกcia ziskov a neรบmernรก snaha zvyลกovaลฅ ลพivotnรฝ komfort, nรกsledky mรดลพu byลฅ nevypoฤรญtateฤพnรฉ a nรกhle. Ak nedokรกลพeme regulovaลฅ svoj poฤet, apetรญt a rozlohu, ktorรบ okupujeme, prรญroda to urobรญ za nรกs formou hladu, erรณzie, biedy a chorรดb.

Literatรบra
1. ล tevo, S.: Life Cycle Assessment โ€“ Posรบdenie ลพivotnรฉho cyklu 1. ฤasลฅ. In: Posterus.sk, jรบn 2011, http://www.posterus.sk/?p=10798.
2. National Risk Management Research Laboratory, Life Cycle Assessment: Principles and Practice, Cincinnati, Ohio 45268, www.epa.gov/nrmrl/lcaccess/pdfs/chapter1_frontmatter_lca101.pdf.
3. Minke, G.: Pล™รญruฤka hlinฤ›nรฉho stavitelstvรญ. Bratislava: Pagoda, 2009, s. 58.
4. Mollison, B. & Slay, M. R.: รšvod do permakultรบry, Alter Nativa 2012.
5. ล tevo, S.: Budovy ako otrokรกri. In: Eurostav, roฤ. 20, ฤ. 5, 2014, s. 24 โ€“ 27.
6. ล tevo, S.: Udrลพateฤพnรก a ekologickรก stopa. In: Eurostav, roฤ. 19, ฤ. 9, 2013, s. 16 โ€“ 20.
7.  Jasminskรก, N. โ€“ Azariovรก, K.: Proposal for the Environmentally Friendly Technologies to Supply Energy for the Objects Without Standard Energetic Media Connection. In: Transfer inovรกciรญ, roฤ. 4, ฤ. 23, 2012, s. 265 โ€“ 271.

Ing. Stanislav ล tevo, PhD.
Autor pรดsobรญ ako vรฝskumnรญk na Fakulte elektrotechniky a informatiky a na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. V sรบkromรญ sa venuje nรกvrhom udrลพateฤพnรฝch stavieb.8.  Novรกฤek, P.: Udrลพitelnรฝ rozvoj. Univerzita Palackรฉho v Olomouci, 2010.

Foto: autor, thinkstock.com, Dano Veselskรฝ

ฤŒlรกnek byl uveล™ejnฤ›n v ฤasopisu TZB HAUSTECHNIK.

Najฤรญtanejลกie