O päť rokov by mali MVE vyrobiť 450 GWh elektriny ročne

Slovensko by malo o päť rokov vyrábať prostredníctvom malých vodných elektrární (MVE) 450 gigawatthodín elektrickej energie ročne. Do roku 2030 by sa mala ročná výroba elektriny v malých vodných elektrárňach zvýšiť na 850 gigawatthodín. "Výhľadový cieľ dosiahnuť spomínanú výrobu do roku 2030 je vytýčený ako ambiciózny indikatívny cieľ, ktorého plnenie je podmienené splnením záväzkov Slovenska vyplývajúcich z cieľov rámcovej smernice o vode a ochrany území Natura 2000," uviedlo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) v návrhu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na Slovensku.

V súčasnosti sa podľa koncepcie vyrába v malých vodných elektrárňach 284 gigawatthodín elektrickej energie ročne. Súčasný stav využívania hydroenergetického potenciálu slovenských vodných tokov na výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach je podľa rezortu životného prostredia stagnujúci. „Súvisí predovšetkým s ich problematickým umiestňovaním, ktoré je okrem technických požiadaviek podmienené zohľadňovaním množstva ďalších aspektov, z ktorých najväčšou bariérou sú aspekty environmentálne,“ dodalo ministerstvo.
  
Výška celkového hydroenergetického potenciálu vodných tokov na Slovensku je 13 682 gigawatthodín za rok. Technický hydroenergetický potenciál Slovenska, ktorý zohľadňuje nevyužiteľné vodné toky a energetické straty pri premene energie, je na úrovni 6 700 gigawatthodín za rok. Slovensko v súčasnosti využíva vyše dvoch tretín technického hydroenergetického potenciálu. „Kompletná databáza technického hydroenergetického potenciálu slovenských vodných tokov zahŕňa celkovo 625 profilov, z čoho 227 profilov predstavuje využívaný hydroenergetický potenciál,“ dodal rezort životného prostredia. Pre využitie technického hydroenergetického potenciálu v malých vodných elektrárňach ostáva 797 gigawatthodín ročne.
  
Vo veľkých vodných elektrárňach sa v súčasnosti vyrába 4 448 gigawatthodín elektrickej energie ročne, čo je zhruba 66,4 % z technického hydroenergetického potenciálu.

Zdroj: SITA
Foto: Ing. Peter Dušička