image 100790 25 v1
Galรฉria(5)

Odpadovรก stopa globalizovanรฝch domov

Partneri sekcie:

Civilizovanรฝ ฤlovek dnes produkuje odpad takmer pri kaลพdej svojej ฤinnosti. ฤฝudia v domoch preลพijรบ pohodlne vฤaka intenzifikovanรฉmu poฤพnohospodรกrstvu a enormnej energetickej sieti. Prvky, technolรณgie a materiรกly pre domy, poฤพnohospodรกrsku techniku ฤi energetiku vลกak pokrรฝva priemysel. ฤŒi uลพ priamo, alebo nepriamo, bรฝvanie v domoch a bytoch tak roztรกฤa obrovskรบ ลกpirรกlu produkcie odpadov. Koฤพko odpadu produkuje bรฝvanie v sรบฤasnรฝch domoch?

02 Stevo
obr 2 beton ocel
obr 4 hierarchia odpadoveho hospodarstva
01 Stevo

Prรญrodnรฉ a ฤพudskรฉ vรฝtvory stoja v rรกmci energetickej a odpadovej bilancie presne na opaฤnรฝch stranรกch. V prรญrode neexistujรบ sklรกdky odpadu a energia prรญrodnรฉho systรฉmu stรกle narastรก (napr. od zasadenia semienka stromฤeka energia stromu automaticky narastรก โ€“ bez ฤพudskej prรกce, bez zneฤistenia, porรบch a bez odpadu).

Pri vรฝrobe a pouลพรญvanรญ ฤพudskรฝch vรฝtvorov vลกak vznikรก odpad, priฤom akรฝkoฤพvek vรฝrobok od okamihu svojej vรฝroby (auto, dom, poฤรญtaฤ a i.) โ€ženergeticky degradujeโ€œ, opotrebovรกva sa, vyลพaduje si nevyhnutnรฉ opravy, aลพ kรฝm sa dostane do takรฉho stavu, ลพe ho nedokรกลพeme vyuลพiลฅ, t. j. stรกva sa z neho odpad, ktorรฝ prรญroda vo svojom dokonalom cykle nedokรกลพe v drvivej vรคฤลกine prรญpadov asimilovaลฅ.

Na Zemi sa v sรบฤasnosti (ลกtatistika z roku 2017) vyprodukuje podฤพa odhadov viac ako 1,5 miliardy ton odpadov [1], priฤom podฤพa predpovedรญ vedcov by sa tรกto hodnota do roku 2025 mohla vyลกplhaลฅ aลพ na 2,6 miliardy ton. Najvรคฤลกรญmi producentmi odpadu sรบ najbohatลกie svetovรฉ ลกtรกty na ฤele s USA, kde kaลพdรฝ deลˆ vznikne okolo 620-tisรญc ton odpadov, na druhom mieste je ฤŒรญna s produkciou 520-tisรญc ton. V porovnanรญ s tรฝm vznikne v SR denne priemerne 84-tisรญc ton odpadov.

Na to, aby sme mali domy oddelenรฉ od ich zรกhrad, musรญme vyrobiลฅ traktory, kombajny, nรกkladnรฉ autรก, zรกvody na vรฝrobu ocele, z ktorรฝch sa autรก vyrรกbajรบ, potrebujeme postaviลฅ cementรกrne, v ktorรฝch vyrรกbame cement na stavbu domov, zรกvodov, oceliarnรญ atฤ. Aby sme dokรกzali platiลฅ รบฤty za vodu, potraviny, energie ฤi samotnรฝ dom, dochรกdzame do prรกce, preto je nevyhnutnรฉ postaviลฅ ฤalลกie oceliarne, automobilky, prekladiskรก… V srdci celej ลกpirรกly priemyslu, energetiky, poฤพnohospodรกrstva atฤ. je prรกve bรฝvanie v globalizovanรฝch domoch, preto nie je prekvapenรญm, ลพe mรก ลกtatisticky na svedomรญ takmer 97 % vลกetkรฝch odpadov.

Odpadovรก stopa

Odpadovรบ stopu definujeme podobne ako uhlรญkovรบ, vodnรบ ฤi energetickรบ stopu ako mnoลพstvo tuhรฉho odpadu, ktorรฝ danรฝ tovar alebo sluลพba produkuje v rรกmci ลพivotnรฉho cyklu. V najhrubลกom priblรญลพenรญ mรดลพeme odpadovรบ stopu rozdeliลฅ na dve zรกkladnรฉ ฤasti โ€“ priamu a nepriamu.

 

Priama odpadovรก stopa

Moลพno si ju ฤพahko predstaviลฅ a zmeraลฅ, predstavuje totiลพ odpad, ktorรฝ vznikne priamo pri pouลพitรญ ฤi vyuลพitรญ urฤitรฉho produktu alebo procesu. Ak skonzumujeme jeden jogurt alebo splรกchneme WC pitnou vodou, v oboch prรญpadoch vieme urฤiลฅ, akรฉ mnoลพstvo odpadu sme vyprodukovali.

 

Nepriama odpadovรก stopa

Tรกto stopa je omnoho komplikovanejลกia. Zahล•ลˆa celรฝ reลฅazec produkcie odpadov aลพ po okamih priameho vyuลพรญvania produktu alebo sluลพby. V predchรกdzajรบcom prรญklade tak nepriama odpadovรก stopa jednรฉho jogurtu zahล•ลˆa vลกetok odpad, ktorรฝ sa vyprodukoval pri produkcii krmiva pre kravu, z ktorej sa zรญskalo mlieko na vรฝrobu jogurtu, produkciu โ€žodpadovโ€œ samotnej kravy, odpad vzniknutรฝ pri stavbe kravรญna prerรกtanรฝ na jednu kravu na mnoลพstvo mlieka na jeden jogurt, ฤalej mnoลพstvo odpadu, ktorรฉ vzniklo pri vรฝrobe elektrickej energie, vฤaka ktorej sa jogurt vyrobil, zachladil a zabalil.

ฤŽalej odpad, ktorรฝ vznikol pri vรฝrobe obalu jogurtu, rafinรกcie nafty (v prepoฤte na prevoz jednรฉho jogurtu) a pod. Nepriama odpadovรก stopa mรก v rรกmci globalizovanรฉho fungovania spoloฤnosti extrรฉmne ฤalekosiahle vรคzby. Priama dennรก priemernรก odpadovรก stopa Eurรณpana je pribliลพne 1,1 kg, priฤom nepriama dennรก odpadovรก stopa je pribliลพne 12 kg [2]. Priemerne tak kaลพdรฝ z nรกs โ€“ od novorodenca po dรดchodcu โ€“ vyprodukuje za deลˆ necelรฝch 13 kg tuhรฉho odpadu [1].

Na obr. 1 vidieลฅ ลกtatisticky vyhodnotenรฉ mnoลพstvo odpadu vyprodukovanรฉho potrebami globalizovanรฉho bรฝvania podฤพa jednotlivรฝch oblastรญ โ€“ sektorov. Tento graf mรก vลกak veฤพmi nรญzku vรฝpovednรบ hodnotu, pretoลพe jedna poลพiadavka domu mรก spravidla ฤalekosiahle vรคzby naprieฤ viacerรฝmi sektormi (napr. poฤพnohospodรกrstvo produkuje len 2 % priameho odpadu, lenลพe nepriamo je bytostne naviazanรฉ na sektor energetiky, spracovateฤพskรฝ priemysel, chemickรฝ priemysel atฤ.) Pre moลพnosti lepลกej kvantifikรกcie odpadov v rรกmci potrieb domu sa v nasledujรบcej ฤasti sรบstredรญme na odpadovรบ stopu zabezpeฤenia zรกkladnรฝch ลพivotnรฝch potrieb v rรกmci sรบฤasnรฝch โ€žcivilizovanรฝchโ€œ bytov a domov.

Obr. 1 Percentuálne zloลพenie odpadu v nadväznosti na potreby domu podฤพa sektora [2]

Obr. 1 Percentuรกlne zloลพenie odpadu v nadvรคznosti na potreby domu podฤพa sektora [2]

Fyziologickรฉ potreby

Dรฝchanie

Vzduch patrรญ k naลกej najzรกkladnejลกej ลพivotnej potrebe. Bez vzduchu vydrลพรญme ลพiลฅ len niekoฤพko minรบt, preto je to zariadenรฉ tak, ลพe nemusรญme robiลฅ niฤ, aby sme sa k vzduchu dostali. Mรดลพeme len leลพaลฅ, spaลฅ a dรฝchaลฅ. V domoch bez nรบtenรฉho vetrania je produkcia odpadu pri dรฝchanรญ nulovรก. Pri nรบtenom vetranรญ tvoria odpadovรบ stopu potreby dรฝchania dve hlavnรฉ oblasti. Prvou je odpad, ktorรฝ vznikรก pri vรฝrobe vzduchotechniky, t. j. odpad, ktorรฝ vznikรก ลฅaลพbou materiรกlov, ich spracovanรญm, pri vรฝrobe strojov a technolรณgiรญ, pomocou ktorรฝch sa vyrรกba vzduchotechnika, odpad, ktorรฝ vznikรก pri stavbe zรกvodu na vรฝrobu vzduchotechniky atฤ., vลพdy v prepoฤte na jednu vzduchotechnickรบ jednotku.

Druhou oblasลฅou je odpad, ktorรฝ vznikรก pri vรฝrobe energie, ktorou sa vzduchotechnickรฝ systรฉm pohรกลˆa, t. j. odpad, ktorรฝ vznikรก pri vรฝrobe cementu, pomocou ktorรฉho sa postavila elektrรกreลˆ, pri vรฝrobe bagrov, nรกkladnรฝch รกut, ลพeriavov a ฤalลกej techniky, ktorรก sa pouลพila pri stavbe elektrรกrne. ฤŽalej je to odpad, ktorรฝ vznikol pri vรฝrobe kรกblov, stoลพiarov, elektrorozvodnรญ atฤ., v prepoฤte na mnoลพstvo energie, ktorรบ minie vzduchotechnika v rรกmci jednรฉho dลˆa na jednรฉho ฤloveka.

Naprรญklad pri spracovanรญ ลกtyroch ton bauxitu zรญskame iba jednu tonu hlinรญka [3], vo vลกeobecnosti tak na vรฝrobu jednรฉho kilogramu hlinรญka pripadajรบ viac ako tri kilogramy tuhรฉho odpadu (najฤastejลกie vo forme kalov), ฤo predstavuje ฤasลฅ nepriameho odpadu. Navyลกe, vรฝroba hlinรญka je energeticky veฤพmi nรกroฤnรก, ฤo v rรกmci celรฉho ลพivotnรฉho cyklu znaฤรญ pribliลพne ฤalลกรญ kilogram odpadu. Celkovo sa tak pri vรฝrobe 1 kg hlinรญka vyprodukuje viac ako 4,2 kg odpadu. Odpadovรก stopa zabezpeฤenia dรฝchania v dome s nรบtenรฝm vetranรญm je tak pribliลพne 100 g na osobu na deลˆ. Tvorรญ ju najmรค odpad vzniknutรฝ pri vรฝrobe energie, ktorรก pohรกลˆa vzduchotechnickรฝ systรฉm. Odpadu vznikajรบcemu pri vรฝrobe a distribรบcii elektrickej energie sa venujeme v nasledujรบcom odseku.

 

Odpad verzus elektrickรก energia

Kaลพdรก spotrebovanรก kilowatthodina vyprodukuje na rรดznych miestach (jadrovรก elektrรกreลˆ, cementรกreลˆ, zรกvod na obohacovanie urรกnu, podnik na vรฝrobu veternรฝch turbรญn atฤ.) urฤitรฉ mnoลพstvo odpadu. Naprรญklad na jeden inลกtalovanรฝ MW vรฝkonu elektrรกrne sa v uhoฤพnej elektrรกrni minie 160 m3 betรณnu a 98 t ocele, zariadenia s kombinovanรฝm cyklom na zemnรฝ plyn โ€žpotrebujรบโ€œ 27โ€ฏm3 betรณnu a 3,3 t ocele [4]. V jadrovej elektrรกrni treba na vรฝrobu 1 TWh energie 40โ€ฏt ocele a 300 t betรณnu [4]. Na rovnakรฉ mnoลพstvo vyrobenej energie pomocou veternรฝch elektrรกrnรญ sa spotrebuje 50-krรกt viac ocele a aลพ 60-krรกt viac betรณnu [5] ako v prรญpade jadrovej elektrรกrne.

Po ukonฤenรญ ลพivotnosti elektrรกrne sa ฤasลฅ z jej materiรกlov recykluje, no vรคฤลกina materiรกlov bude tvoriลฅ odpad, ktorรฝ skonฤรญ s najvรคฤลกou pravdepodobnosลฅou na sklรกdke, v prรญpade jadrovรฝch elektrรกrnรญ dokonca na sklรกdke nebezpeฤnรฉho odpadu, ktorรฝ bude treba strรกลพiลฅ a udrลพiavaลฅ mnoho storoฤรญ. V atรณmovej elektrรกrni Bohunice pracuje priamo viac ako 1 000 zamestnancov a minimรกlne rovnakรฝ poฤet v rรกmci subdodรกvateฤพskรฉho a podpornรฉho sektora. Na vrub vรฝroby 1 kW v tejto elektrรกrni tak pripadรก aj vลกetok odpad, ktorรฝ tรญto ฤพudia vyprodukujรบ v rรกmci svojho pracovnรฉho ฤasu, ฤalej odpad, ktorรฝ vznikne pri ich doprave do zamestnania atฤ.

Vรคzby produkcie odpadu pri vรฝrobe, resp. spotrebe elektrickej energie sรบ enormnรฉ. Podฤพa skladby vรฝroby elektrickej energie podฤพa zdrojov a posรบdenรญm v zmysle metodiky LCA moลพno odhadnรบลฅ, ลพe pribliลพne 15 % vลกetkรฉho sklรกdkovรฉho odpadu mรก priamu nadvรคznosลฅ na vรฝrobu a distribรบciu elektrickej energie. Po prepoฤte tak mรก jedna spotrebovanรก kWh na svedomรญ vytvorenie pribliลพne od 0,15 kg tuhรฉho odpadu.

Obr. 2 Porovnanie potreby ocele (v tonách) v prepoฤte na výkon jedného megawattu  ZP – elektráreลˆ na zemný plyn, 1970 PWR – jadrová elektráreลˆ s reaktormi typovo zo 70. a 80. rokov minulého storoฤia, ESBWR – zjednodušený nukleárny reaktor s vriacou vodou, GT-MHR – Modulárny vysokotlakový reaktor s plynovou turbínou, AHTH – pokroฤilý vysokotlakový reaktor [4]

Obr. 2 Porovnanie potreby ocele (v tonรกch) v prepoฤte na vรฝkon jednรฉho megawattu  ZP โ€“ elektrรกreลˆ na zemnรฝ plyn, 1970 PWR โ€“ jadrovรก elektrรกreลˆ s reaktormi typovo zo 70. a 80. rokov minulรฉho storoฤia, ESBWR โ€“ zjednoduลกenรฝ nukleรกrny reaktor s vriacou vodou, GT-MHR โ€“ Modulรกrny vysokotlakovรฝ reaktor s plynovou turbรญnou, AHTH โ€“ pokroฤilรฝ vysokotlakovรฝ reaktor [4]

  

Smรคd

Odporรบฤanรก dennรก potreba vody na pitie je 2 aลพ 3 l. Nรกลก smรคd v dome mรดลพeme uhasiลฅ vodou z vodovodu alebo fฤพaลกovanou vodou z obchodu. Produkcia odpadu v rรกmci tรฝchto dvoch prรญpadov je vลกak fatรกlne odliลกnรก. V prรญpade vodovodu pozostรกva odpadovรก stopa litra vody najmรค z odpadovej stopy samotnรฉho vodovodu. V nej je zahrnutรฝ odpad vzniknutรฝ pri stavbe zรกvodov na vรฝrobu vodovodnรฝch potrubรญ, ฤerpadiel… a vลกetkรฝch energiรญ nevyhnutnรฝch na prevรกdzku a รบdrลพbu vodovodu. Odpadovรบ stopu vodovodu nie je ฤพahkรฉ stanoviลฅ, no odhaduje sa, ลพe na distribรบciu 1 l vody sa vyprodukuje (ฤi uลพ priamo alebo nepriamo) pribliลพne od 1,5โ€ฏg odpadu.

Pri vode v plastovรฝch fฤพaลกiach (2 ร— 1โ€ฏl fฤพaลกa) vznikne 74 g odpadu [6], v prรญpade nevratnรฝch sklenรฝch fliaลก pribliลพne 700โ€ฏg [7] alebo v prรญpade nรกpojov v hlinรญkovรฝch plechovkรกch 40 g. Vratnรฉ sklenenรฉ obaly moลพno opakovane pouลพiลฅ pribliลพne ยญ40-krรกt, ฤรญm sa odpad uhasenia smรคdu oproti nevratnรฝm sklenenรฝm fฤพaลกiam redukuje aลพ 25-krรกt [8]. Nepriamy odpad sa tvorรญ pri samotnej vรฝrobe obalov (fliaลก), dolovanรญ a prevoze surovรญn na ich vรฝrobu ฤi pri samotnej preprave hotovรฝch plnรฝch fliaลก. Celkovo tak uhasenie nรกลกho smรคdu vyprodukuje od 5,5 g odpadu v prรญpade vody z vodovodu, resp. viac ako 2โ€ฏ500 g v prรญpade fฤพaลกovanej vody ฤi chladenรฝch nรกpojov v plechovkรกch.

 

Hlad

Preลพitie v globalizovanรฝch domoch zรกvisรญ od intenzifikovanรฉho poฤพnohospodรกrstva, ktorรฉ je charakteristickรฉ enormnou potrebou energie, nesmiernou produkciou zneฤistenia a odpadov. Uspokojenie nรกลกho hladu tak produkuje ลกirokรบ paletu odpadov a jedov. Podobne ako v predchรกdzajรบcich prรญpadoch, mnoลพstvo odpadu na uspokojenie nรกลกho hladu zรกvisรญ od nรกลกho jedรกlniฤka. Kรฝm u vitariรกna potraviny z poฤพa skonฤia cez predajnรบ sieลฅ โ€žpriamo v jeho ลพalรบdkuโ€œ, u ฤloveka konzumujรบceho mรคso podobnรฉ potraviny z poฤพa putujรบ do ลพalรบdkov zvierat, ktorรฉ ฤasom vyrastรบ a neskรดr skonฤia na jeho tanieri.

To, samozrejme, produkuje viac odpadov, pretoลพe treba postaviลฅ vรฝrobne krmiva, kravรญny, bitรบnky, mraziarne atฤ. Niet preto divu, ลพe farma s 2 500 kusmi hovรคdzieho dobytka produkuje rovnakรฉ mnoลพstvo odpadu ako mesto s 411 000 ฤพuฤmi [9]. Na uspokojenie hladu vitariรกna sa vyprodukuje denne od 970 g odpadu, pri vegรกnovi je to od 1,7 kg, vegetariรกnovi od 3,4โ€ฏkg v prรญpade ฤloveka, ktorรฝ konzumuje mรคso kaลพdodenne, je to aลพ do pribliลพne 9,7โ€ฏkg [10, 11, 12].

 

Vyluฤovanie

Z hฤพadiska vyluฤovania produkuje ฤlovek v rรกmci ponรญmania tuhรฉho odpadu pribliลพne 0,15 kg stolice [13], ฤo tvorรญ priamu odpadovรบ stopu. Keฤลพe vรคฤลกina ฤพudรญ pouลพรญva splachovacie toalety, nepriamu odpadovรบ stopu tvorรญ najmรค odpad prislรบchajรบci k vรฝrobe a prevรกdzke kanalizaฤnรฉho systรฉmu, stavbe a prevรกdzke ฤistiarne odpadovรฝch vรดd atฤ. Nepriama odpadovรก stopa tohto segmentu je pribliลพne 0,04 kg [14, 15], pri malรฝch domovรฝch ฤistiarลˆach je to pribliลพne 0,01โ€ฏkg. Celkovรก odpadovรก stopa vyluฤovania ฤloveka je tak v rรกmci jednรฉho dลˆa pribliลพne 0,2โ€ฏkg.

Potreby bezpeฤia

Spรกnok

Potrebu spรกnku (bezpeฤia) zaruฤuje najmรค dom, ktorรฝ chrรกni ฤloveka pred nepriaznivรฝm poฤasรญm a inรฝmi neลพiaducimi okolitรฝmi vplyvmi. Produkciu odpadu mรดลพeme z tohto pohฤพadu rozdeliลฅ v najhrubลกom priblรญลพenรญ na odpad vznikajรบci pri stavbe, รบdrลพbe a demolรกcii domu a na odpad vznikajรบci pri vykurovanรญ a chladenรญ domu. Dneลกnรฉ domy sรบ zvรคฤลกa postavenรฉ z fabricky vyrobenรฝch materiรกlov, ktorรฉ sรบ charakteristickรฉ enormnรฝm โ€žmateriรกlovรฝm kanibalizmomโ€œโ€ฏโ€“ napr. na vรฝrobu cementu treba minรบลฅ veฤพa samotnรฉho cementu na stavbu cementรกrne, cesty k cementรกrni, prepravnej siete cementu atฤ.

Byt ฤi dom, v ktorom bรฝvame, sa po svojej ลพivotnosti zdemoluje, ฤasลฅ materiรกlov sa recykluje (tehly sa mรดลพu pouลพiลฅ na stavbu inรฉho domu, drevo z krovu na kรบrenie, zo ลกkridiel sa mรดลพe vyrobiลฅ antuka a pod.), no vรคฤลกina odpadu skonฤรญ na sklรกdke. Ak sa dom nezdemoluje, spravidla je nevyhnutnรก vรฝraznรก rekonลกtrukcia (vรฝmena streลกnej krytiny, zateplenie a pod.), v rรกmci ktorej vznikรก odpad v nadvรคznosti na vรฝrobu novรฝch materiรกlov pouลพitรฝch pri rekonลกtrukcii a odpad z rekonลกtruovanรฝch ฤastรญ (starรก streลกnรก krytina atฤ.).

ล tatisticky je v sรบฤasnรฝch domoch, tak ako ich poznรกme, na jednom ลกtvorcovom metri podlahovej plochy uloลพenรฝch pribliลพne od 400 do 600 kg materiรกlov. Pri predpoklade, ลพe na jednรฉho ฤloveka pripadรก 35 m2 a ลพivotnosลฅ domu je optimistickรฝch 100 rokov, pripadรก na jeden deลˆ na jednรฉho ฤloveka pribliลพne 1,7 kg odpadu. V naลกich podmienkach je ฤalej na zabezpeฤenie zdravรฉho 8-hodinovรฉho spรกnku potrebnรฉ dom vykurovaลฅ a pri nevhodnรฝch nรกvrhoch aj chladiลฅ.

Tvorba odpadu pri vykurovanรญ zahล•ลˆa tri zรกkladnรฉ oblasti. Prvou je priamy odpad, ktorรฝ vznikรก pri spaฤพovanรญ โ€“ premene energetickรฉho nosiฤa v procese premeny na teplo. Druhou oblasลฅou je odpad, ktorรฝ vznikne v celom ลพivotnom cykle โ€“ od ลฅaลพby ฤi dolovania energetickรฉho nosiฤa cez jeho spracovanie aลพ po jeho dopravu na miesto premeny na teplo v naลกom dome. Treลฅou oblasลฅou je odpad vznikajรบci pri vรฝrobe technolรณgiรญ vykurovania (kotol, sรกlavรฉ panely, komรญny atฤ.). Pri vรฝpoฤte tvorby odpadu v oblasti vykurovania sa poฤรญta s dennou potrebou ฤloveka bรฝvajรบceho v dome v energetickej triede B (predpoklad 70 kWh/m2/rok) na รบrovni pribliลพne 6,7 kWh (pri predpoklade 35 m2 vykurovanej plochy na osobu).

Vykurovanie biomasou (v naลกich podmienkach najฤastejลกie drevom) je v procese spaฤพovania charakteristickรฉ tvorbou popola, popolฤeka (jemnรฉho popola strhรกvanรฉho prรบdom spalรญn z priestoru kรบreniska, ktorรฝ sa rozptyฤพuje ako spaฤพovacรญ odpad do ovzduลกia ) a tvorbou sadzรญ. Po prepoฤte moลพno konลกtatovaลฅ, ลพe zo spรกlenรฉho objemu 1 m3 drevnej hmoty vznikne 3 aลพ 5 kg popola [16]. Popolฤek a sadze tvoria rรกdovo niลพลกie hodnoty. Ak ide o spaฤพovanie suchรฉho bukovรฉho dreva (cca 4,0 kWh/kg), v rรกmci spaฤพovania vznikne denne pribliลพne 10 g popola. ฤŽalej treba pripoฤรญtaลฅ mnoลพstvo odpadu, ktorรฉ vznikne v dรดsledku zvozu dreva (ฤi inej biomasy) do miesta spaฤพovania, pรญlenia, kรกlania a pod. Odpad ako kรดra, piliny a pod. sa spravidla spรกlia, preto ide v tomto smere najmรค o odpad z technickรฝch zariadenรญ a energetiky na spracovanie biomasy.

Treลฅou ฤasลฅou je odpad, ktorรฝ vznikne pri vรฝrobe ฤi stavbe kotla, pece, kachieฤพ, resp. elektronikou riadenรฉho splyลˆovacieho kotla. Vo vลกeobecnosti platรญ, ลพe jednoduchรฉ kotly a pece majรบ vysokรบ ลพivotnosลฅ a pri ich vรฝrobe a servise sa produkuje menej pevnรฝch odpadov ako pri komplikovanejลกรญch rieลกeniach s elektronikou a mierne vyลกลกou รบฤinnosลฅou spaฤพovania. Liatinovรฝ ฤi liatinovo-ลกamotovรฝ kozub bez sklenenej vรฝplne mรก mnohogeneraฤnรบ ลพivotnosลฅ bez akรฝchkoฤพvek servisnรฝch รบkonov, v prepoฤte spolu s odpadom pri โ€žserviseโ€œ komรญna na deลˆ mu tak prislรบchajรบ pribliลพne 3 g odpadu v rรกmci technolรณgie na vykurovanie. Vykurovanie biomasou (drevom) produkuje v rรกmci jednรฉho ฤloveka odpad pribliลพne od 15 g na deลˆ.

V prรญpade uhlia je situรกcia principiรกlne veฤพmi podobnรก ako v predchรกdzajรบcom prรญpade, pretoลพe ide o takmer identickรบ tvorbu popola, popolฤeka, sadzรญ ฤi technolรณgiรญ na spaฤพovanie uhlia. Pri uhlรญ je vลกak oveฤพa vรฝraznejลกia tvorba popola a popolฤeka (ฤierne uhlie 10โ€ฏaลพ 15 %, hnedรฉ uhlie 10 aลพ 30 %) [17], priฤom aj samotnรฉ โ€ždolovanieโ€œ uhlia je oproti drevu energeticky aj odpadovo nรกroฤnejลกie. Na 6,7 kWh tepelnej energie potrebujeme spรกliลฅ minimรกlne 0,8 kg ฤierneho uhlia (pri vรฝhrevnosti 8,4 kWh/kg), to znamenรก, ลพe vznikne pribliลพne 200 g popola. Po zarรกtanรญ technolรณgie a odpadu pri dolovanรญ a dovoze uhlia je dennรก stopa odpadu vykurovania na jednรฉho ฤloveka od 290 g.

Vykurovanie zemnรฝm plynom je charakteristickรฉ tรฝm, ลพe pri jeho spaฤพovanรญ nevznikรก takmer ลพiadny tuhรฝ odpad. Odpad vลกak vznikรก pri vรฝrobe samotnรฉho kotla, no najviac ho vznikรก v ลฅaลพobnej a distribuฤnej sieti. Naprรญklad len v rรกmci plynovej siete SR je na tieto รบฤely zamestnanรฝch niekoฤพko tisรญc ฤพudรญ (SPP, Eustream atฤ.). V rรกmci metodiky LCA sa dennรก stopa odpadu vykurovania zemnรฝm plynom prerรกtanรก na jednรฉho ฤloveka pohybuje od 340 g vyลกลกie. Ak vykurujeme dom pomocou elektrickej energie, vytvorรญ splnenie poลพiadavky na jednรฉho ฤloveka (6,7 kWh tepelnej energie) minimรกlne 0,8 kg tuhรฉho odpadu v prรญpade priameho elektrickรฉho vykurovania (sรกlavรฉ panely, elektrickรฉ kachle a pod.), resp. od 270 g v prรญpade tepelnรฉho ฤerpadla (s dlhodobรฝm COP = 3).

 

Chladenie

Chladenie domov bolo v naลกich podmienkach donedรกvna veฤพmi zriedkavรฝm javom. Slovensko mรก v rรกmci svojho รบzemia veฤพmi rozdielne klimatickรฉ podmienky โ€“ od teplejลกรญch juลพnรฝch oblastรญ aลพ po chladnejลกie severnรฉ oblasti. Obdobie, keฤ je nutnรฉ domy chladiลฅ, je vรฝrazne kratลกie ako vykurovacie obdobie. Aj napriek tomu, ลพe jednotka chladu je vo vลกeobecnosti pribliลพne 5-krรกt drahลกia ako jednotka tepla, ลกtatisticky je v miernych pรกsmach spotreba energie na chladenie rovnรก jednej ลกestine [18] energie na vykurovanie. V nami analyzovanom prรญpade by tejto spotrebe zodpovedala energia pribliลพne 1,2 kWh, ฤomu zodpovedรก pribliลพne 180 g odpadu na jeden deลˆ v rรกmci vรฝroby elektrickej energie na pohon klimatizรกcie a zhruba od 70 g odpadu na vรฝrobu samotnej klimatizรกcie[19]. Spolu tak pripadรก na jednรฉho obyvateฤพa klimatizovanรฉho domu dennรฝ odpad od 250 g.

 

Hygiena

ล tatisticky sa za beลพnรบ priemernรบ spotrebu (teplej) vody v domรกcnosti poฤรญta 50 l na osobu. Mnoลพstvo odpadu na uspokojenie hygienickej potreby jednรฉho ฤloveka pozostรกva z troch zรกkladnรฝch zloลพiek โ€“ dopravy vody, jej ohrevu a vyฤistenia v ฤŒOV. Dopravenie vody k vodovodnรฉmu kohรบtiku reprezentuje odpad pri stavbe zรกvodov na vรฝrobu vodovodnรฝch potrubรญ, odpad pri servise potrubรญ, ฤerpadiel, vodรกrnรญ atฤ.

Ohrev jednรฉho litra vody na teplotu 30 หšC (ak poฤรญtame so 100-percentnou รบฤinnosลฅou ohrevu) si vyลพaduje 0,035 kWh. Naplnenie potrieb ลกtatistickej osoby (50 l) si tak vyลพaduje od 1,75 kWh tepelnej energie. Tรบ zรญskame z urฤitรฉho energetickรฉho nosiฤa produkujรบceho odpad v mnoลพstve, ktorรฉ je analogickรฉ ako vyลกลกie uvedenรฝ prรญpad vykurovania. Do tejto oblasti musรญme zahrnรบลฅ rovnako aj mnoลพstvo odpadu vzniknutรฉho pri vรฝrobe samotnej technolรณgie ohrevu vody (kotol, solรกrny systรฉm, obehovรฉ ฤerpadlo, zรกsobnรญk a pod.). V rรกmci ฤŒOV sa na vyฤistenie 50 l vody minie od 0,0485 kWh. Celkovo tak dennรก potreba energie ฤloveka na hygienickรฉ รบฤely vytvรกra pribliลพne od 90 do 800 g odpadu v zรกvislosti od pouลพitej technolรณgie ohrevu vody.

Sociรกlne potreby

Medzi tieto potreby zaraฤujeme potrebu sociรกlneho kontaktu, estetickรฉ potreby, potreby uznania, ocenenia, potrebu poznรกvania, sebarealizรกcie atฤ. V rรกmci domu existuje veฤพa spotrebiฤov, ktorรฉ ฤasลฅ tรฝchto potrieb napฤบลˆajรบ (napr. osvetlenie -> ฤรญtanie knihy -> vzdelรกvanie, TV, internet, hracie konzoly atฤ. -> oddych, zรกbava).

Z pohฤพadu odpadu sa ako najvรฝznamnejลกie javรญ pouลพรญvanie elektroniky a osvetlenia. ล tatisticky tvorรญ v priemernej ลกtvorฤlennej slovenskej rodine tรกto spotreba pribliลพne 43 % spotrebovanej elektrickej energie. To predstavuje pribliลพne 0,91 kWh [20] na jednรฉho ฤloveka, ฤรญm sa nepriamo tvorรญ pribliลพne 140 g odpadu. Kaลพdรฝ ฤlovek na Zemi okrem toho ลกtatisticky za minulรฝ rok vyhodil 6,1 kg pouลพitej elektroniky [21] (priฤom len jedna pรคtina sa recykluje), ฤo tvorรญ pribliลพne 20 g elektroodpadu na jeden deลˆ. Spolu tak pouลพitie elektroniky v rรกmci potrieb sebarealizรกcie vytvorรญ denne od 160 g odpadu na jednรฉho obyvateฤพa domu ฤi bytu.

 

Sebarealizรกcia

Po uspokojenรญ fyziologickรฝch potrieb aj potreby bezpeฤia sa ฤพudskรก pozornosลฅ presรบva od fyzickej รบrovne k duchovnej. Keฤลพe ฤlovek je tvor (odvodenรฉ od slova tvoriลฅ), nasรฝtenรฝ ฤlovek v pohodlรญ svojho domu prirodzene inklinuje k sebarealizรกcii. Podฤพa aktuรกlnych ลพivotnรฝch tรฉm, vedomostรญ a schopnostรญ si vyberรก prรกcu, kde naplno rozvรญja svoju sebarealizรกciu, schopnosลฅ a potrebu tvoriลฅ. Pracuje v zamestnanรญ, ktorรฉ ho bavรญ a napฤบลˆa. Nepriamym dรดsledkom sebarealizรกcie z pohฤพadu zamestnania je aj finanฤnรก odmena, ktorej ฤasลฅ sa spravidla minie na zmienenรฉ potreby (nรกklady domu).

Z tohto pohฤพadu zohrรกva dรดleลพitรบ รบlohu umiestnenie domu vo vzลฅahu k miestu zamestnania. Je zrejmรฉ, ลพe ฤรญm bliลพลกie je dom pri zamestnanรญ, tรฝm menej energie minie ฤlovek na dopravu do zamestnania, ฤรญm analogicky vyprodukuje aj menej odpadu, ktorรฝ v tomto ohฤพade pozostรกva z troch zรกkladnรฝch ฤastรญ โ€“ odpad vzniknutรฝ pri vรฝrobe a distribรบcii energetickรฉho nosiฤa na pohon dopravnรฉho prostriedku, odpad vznikajรบci pri vรฝrobe dopravnรฉho prostriedku a odpad vznikajรบci pri vรฝrobe a prevรกdzke komunikรกcie (cesty, ลพeleznice, tunely, mosty, letiskรก atฤ.)

Eurรณpske rafinรฉrie produkujรบ roฤne pribliลพne 5 000 t tuhรฉho odpadu [22], ฤomu zodpovedรก pribliลพne 1 g tuhรฉho odpadu na liter benzรญnu/nafty. Auto strednej triedy mรก v sebe uloลพenรฝch pribliลพne 76 000 kWh [23, 24] energie. Pri ลพivotnosti 15 rokov (ak nepoฤรญtame poruchy, servis, vรฝmenu oleja a i.) je dennรก produkcia odpadu pri takomto automobile pribliลพne od 400 g alebo ekvivalentne od 4 g na prejdenรฝ kilometer (ak predpokladรกme ลพivotnosลฅ auta 500 000 km). Podobne moลพno kvantifikovaลฅ aj spotrebu energie nevyhnutnej na รบdrลพbu dopravnรฉho prostriedku (vรฝmena olejov, filtrov, pokazenรฝch dielov).

Podฤพa sรบฤasnej vyลฅaลพenosti ciest pripadรก ลกtatisticky pribliลพne jedna desatina paliva spotrebovanรฉho na cestรกch na samotnรบ stavbu a รบdrลพbu ciest [25, 26]. V hrubom priblรญลพenรญ predstavuje priama aj nepriama produkcia odpadu na prepravu automobilom 7 g/km. Pri priemernej vzdialenosti dochรกdzania do prรกce 15 km [27] a v prรญpade, ลพe autom cestuje naraz 1,8 ฤloveka (slovenskรฝ priemer) [28], a ฤlovek pracuje pรคลฅ dnรญ v tรฝลพdni, bude na jeden deลˆ a na jednรฉho ฤloveka pripadaลฅ najmenej 310 g odpadu.

Z obr. 3 (hodnotรญ len mnoลพstvo vyprodukovanรฉho odpadu bez ohฤพadu na moลพnosti recyklรกcie atฤ.) je zrejmรฉ, ลพe z pohฤพadu vytvรกrania mnoลพstva odpadu je dรดleลพitejลกรญ nรกลก ลพivotnรฝ ลกtรฝl โ€“ ฤiลพe to, v akom dome bรฝvame, akรฝm spรดsobom ho vykurujeme, chladรญme a ako svietime. Ak kaลพdรฝ deลˆ pijeme vodu z nevratnรฝch sklenenรฝch fliaลก, vytvorรญme viac odpadu, ako by vznikol v prepoฤte na stavbu a uลพรญvanie domu, v ktorom bรฝvame. Podobne ako pri uhlรญkovej, energetickej ฤi vodnej stope, najviac odpadu sa vytvรกra pri uspokojovanรญ nรกลกho hladu. V hrubom priblรญลพenรญ tak mรดลพeme konลกtatovaลฅ, ลพe hmotnosลฅ odpadu vznikajรบceho pri naลกom nasรฝtenรญ prevyลกuje vลกetky ostatnรฉ oblasti tvorby odpadu.

Obr. 3 Odpadová stopa napฤบลˆania ฤพudských ลพivotných potrieb v globalizovanom dome

Obr. 3 Odpadovรก stopa napฤบลˆania ฤพudskรฝch ลพivotnรฝch potrieb v globalizovanom dome

Odpad verzus globalizovanรฉ domy

Produkcia odpadu zรกvisรญ bytostne od uvedomenia ฤloveka, ktorรฝ ho produkuje. Vo vรคฤลกine prรญpadov je voda z vodovodu na Slovensku veฤพmi kvalitnรก, viac ako 300-krรกt lacnejลกia v porovnanรญ s balenou vodou a je takmer bezodpadovรก. Pri zakรบpenรญ balenej vody vznikรก odpad, priฤom jeho mnoลพstvo zรกvisรญ od toho, ฤi je obal vratnรฝ, ฤi ho kupujรบci vyhodรญ do zmieลกanรฉho odpadu, alebo ho triedi โ€“ tzn., ฤi ho moลพno opรคtovne pouลพiลฅ alebo recyklovaลฅ (triedenรฝ odpad eลกte nemusรญ byลฅ recyklovanรฝ; odkedy ฤŒรญna prestala odoberaลฅ plastovรฝ odpad z Eรš, vรคฤลกina vytriedenรฝch plastov skonฤรญ aj tak na sklรกdke), priฤom spaฤพovanie a sklรกdkovanie sรบ najhorลกรญmi alternatรญvami odpadovรฉho hospodรกrstva.

Rast HDP krajรญn zรกvisรญ najmรค od spotreby (mรญลˆania), ฤรญm, samozrejme, nepriamo rastie aj objem odpadov. Prioritou je pritom prรกve rast HDP a nie ekolรณgia a odpadovรฉ hospodรกrstvo, niet preto divu, ลพe napriek mnohรฝm normรกm a smerniciam tรฝkajรบcim sa domov v sรบฤasnosti neexistuje obmedzenie na tvorbu odpadov domรกcnostรญ. Ak uลพรญvateฤพ domu zaplatรญ za odvoz smetรญ, prรญpadne odpad odvezie na zbernรฝ dvor ฤi sklรกdku, mรดลพe ho vyprodukovaลฅ koฤพkokoฤพvek. Takmer 37 % odpadu domรกcnostรญ tvorรญ biologickรฝ odpad [3], ktorรฝ je jednoducho znovu vyuลพiteฤพnรฝ. Naprรญklad sliepka je vรฝbornรฝ chodiaci โ€ždvojnohรฝ kompostรฉrโ€œ.

Ak by sa v rรกmci sรญdliska oplotil neveฤพkรฝ pozemok, napr. pre stovku nosnรญc, pri ktorรฝch by bol cez deลˆ dรดchodca z danรฉho sรญdliska, zรญskali by takmer vลกetci. Miestni ฤพudia by miesto do kontajnerov prehodili odpad len za plot k sliepkam a sprรกvca by im za to podal niekoฤพko ฤerstvรฝch vajรญฤok. Odpad by sa jednoducho vyuลพil. Dรดchodca by bol rรกd, ลพe sa mรดลพe s niekรฝm porozprรกvaลฅ, ฤพudia by boli radi, ลพe majรบ ฤerstvรฉ biovajรญฤka, ekolรณgovia by sa teลกili, ลพe ubudla tretina sklรกdkovanรฉho odpadu. Nepoteลกili by sa vลกak chovatelia nosnรญc, ktorรญ by urฤite lobovali vo vlรกde za zรกkon, ktorรฝ by zakazoval chovanie nosnรญc na sรญdliskรกch.

Vรคฤลกina eurรณpskych odpadovรฝch smernรญc je v podobnom znenรญ. Rieลกia len kozmetickรฉ รบpravy, a to tak, aby nemali dosah na rast HDP. Tvorbu odpadu mรก vลกak v rukรกch kaลพdรฝ z nรกs, len na nรกs zรกleลพรญ, koฤพko odpadu vytvorรญme. Nikto nรกs nenรบti pouลพiลฅ vลพdy novรฉ vrecko pri kรบpe chleba. Mรดลพeme vyuลพiลฅ vlastnรฉ, naprรญklad lรกtkovรฉ vreckรก a taลกky na chlieb, ovocie ฤi celรฝ nรกkup. Obojstrannou tlaฤou v tlaฤiarni znรญลพime spotrebu papiera aลพ o 50 %. Mnohรฉ veci (nรกbytok, obuv, obleฤenie, kabelky atฤ.) sa dajรบ eลกte opraviลฅ a nemusia skonฤiลฅ v koลกi.

Obr. 4 Hierarchia odpadového hospodárstva

Obr. 4 Hierarchia odpadovรฉho hospodรกrstva

Nemusรญme vyhadzovaลฅ veci, ktorรฉ mรดลพu poslรบลพiลฅ inรฝm a sรบ plne funkฤnรฉ, mรดลพeme ich priniesลฅ do centra opรคtovnรฉho pouลพitia, ponรบknuลฅ ich blรญzkym, susedom, v secondhande, bazรกri, na burze a pod., kde je ekologickรฉ aj nakupovaลฅ! Na Slovensku aj v Eรš sa v sรบฤasnosti vyhadzuje takmer tretina potravรญn [3]. Dรดslednรฝm plรกnovanรญm nรกkupu, kontrolou chladniฤky ฤi komory, uvedomelรฝm varenรญm a skladovanรญm potravรญn vลกak moลพno znรญลพiลฅ mnoลพstvo vyhodenรฝch potravรญn na nulu. Dรดleลพitรฉ je nekupovaลฅ viac, ako stihneme zjesลฅ, a uprednostลˆovaลฅ lokรกlne a sezรณnne potraviny.

Jedna domรกcnosลฅ dostane mesaฤne pribliลพne 2 kg reklamnรฝch letรกkov a prospektov, roฤne je to asi 24 kg papiera vyhodenรฉho ฤพuฤmi, z ktorรฝch vรคฤลกina tieto letรกky vรดbec neฤรญta. Na 1 000 domรกcnostรญ sa teda spotrebuje roฤne 24 t papiera, priฤom na vรฝrobu 1 t papiera je potrebnรฝch 17 stromov, spolu je to 408 zbytoฤne vyrรบbanรฝch stromov. Nรกlepkou โ€žnevhadzovaลฅ letรกkyโ€œ by ฤพudia, ktorรญ o ne nemajรบ zรกujem, jednoducho uลกetrili prรญrodu a eliminovali vznik mnoลพstva odpadu.

Maliฤkรฉ zmeny v naลกich ลพivotoch (bรฝvanรญ) dokรกลพu vyvolaลฅ nesmierne pozitรญvne zmeny pri vzniku odpadov, a to bez akรฉhokoฤพvek obmedzenia nรกลกho komfortu. Nemusรญme sa sprchovaลฅ v studenej vode, ani odรญsลฅ do jaskyne, staฤรญ si len viac vลกรญmaลฅ odpad, ktorรฝ produkujeme, a rozumne vyuลพรญvaลฅ veci, ktorรฉ skutoฤne potrebujeme. ฤŒasto zistรญme, ลพe odpad mรดลพeme vรฝrazne redukovaลฅ alebo ho nรกsledne vyuลพiลฅ, ฤi recyklovaลฅ. Naprรญklad vรฝroba 1 kg sklenenรฝch obalov z ฤrepov znรญลพi emisie CO2 o 400 g, ฤiลพe o hodnotu, ktorรก vznikne poฤas zhruba 3-kilometrovej jazdy osobnรฝm automobilom. Recyklรกciou jednej hlinรญkovej plechovky sa uลกetrรญ energia na chod poฤรญtaฤa alebo TV poฤas troch hodรญn. Recyklรกciou 110 t papiera sa zachrรกni 1โ€ฏha 80-roฤnรฉho lesa. Nemusรญme ฤakaลฅ na smernicu z Eรš, produkciu odpadu mรกme vo vlastnรฝch rukรกch!

 

Ing. Stanislav ล tevo, PhD.
Autor sa venuje nรกvrhom udrลพateฤพnรฝch stavieb a automatizรกcii budov.

Obrรกzky: archรญv autora

Literatรบra

  1. ล tatistika odpadov. รšdaje extrahovanรฉ v mรกji 2017, publ. 7. december 2017, http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Waste_statistics/sk.
  2. The European Week for Waste Reduction: 5 charts to help understand this issue in Europe, 24.11.2015, http://www.ready-for-the-resource-revolution.com/en/semaine-europeenne-de-la-reduction-des-dechets-5-graphiques-pour-comprendre-cet-enjeu-en-europe/.
  3. Doprajme si menej odpadu. CEPTA โ€“ Centrum pre trvalo udrลพateฤพnรฉ alternatรญvy, 08 January 2017, http://www.cepta.sk/index.php/en/waste-and-biowaste/81-informacie-o-projekte/603-doprajme-si-menej-odpadu.
  4. Peterson, Per F. โ€“ Zhao, H. โ€“ Petroski, R.: Metal And Concrete Inputs For Several Nuclear Power Plants. University of California, Berkeley, 4153 Etcheverry Berkeley, California 94720-1730, Report UCBTH-05-001, February 4, 2005, https://pdfs.semanticscholar.org/.
  5. How much steel and how much concrete for the fabrication of windmills and nuclear reactors? EFN / Bruno Comby / 7 02 2007. 
  6. American Samoa Power Aui’hority Materials Management Office, APPENDIX A, http://www.aspower.com.
  7. How much a bottle weighs. 19 Jul (2009), http://absolutregis.xooit.com/t979-How-much-a-bottle-weighs.htm.
  8. Vratnรฉ a nevratnรฉ obaly. 13. 02. 2007, http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1269-vratne-a-nevratne-obaly.htm.
  9. Risk Assessment Evaluation for Concentrated Animal Feeding Operations. United States Environmental Protection Agency, EPA/600/R-04/042, May 2004, https://nepis.epa.gov/.
  10. Food losses, Resources Research. January 8, 2018, https://makanaka.files.wordpress.com/2013/01/fao-food-waste-campaign-201301.jpg.
  11. Vanderholm, D. H.: Agricultural waste manual. 1984-12 as NZAEI project report, no. 32 by Lincoln College. NZAEI, http://researcharchive.lincoln.ac.nz/handle/10182/1393.
  12. Towards sustainable agricultural waste management. Environment Agency 2001, https://assets.publishing.service.gov.uk.
  13. Human feces. From Wikipedia, the free encyclopedia https://en.wikipedia.org/wiki/Human_feces, 2. March 2017.
  14. Igor Assis Lana e Cruz: Energy and material balances of wastewater treatment, including biogas production, at a recycled board mill. Linkรถping University | Department of Management and Engineering, Spring 2016| ISRN-number: LIU-IEI-TEK-A–16/02676โ€”SE, https://liu.diva-portal.org.
  15. ล tevo, S.: Energetika bรฝvania v globalizovanรฝch domoch . In: TZB Haustechnik. Roฤ. 25, ฤ. 1 (2017), s. 32 โ€“ 35.
  16. Koลกko, M.: Emisie vznikajรบce pri spaฤพovanรญ dreva. Katedra energetickej techniky, SjF TU v Koลกiciach. In: Plynรกr โ€“ vodรกr โ€“ kรบrenรกr. 5/2010, https://vytapeni.tzb-info.cz/7093-emisie-vznikajuce-pri-spalovani-dreva.
  17. Popol. Prรกce publikovanรฉ na internete, 6. jรบn 2016, https://sk.wikipedia.org/wiki/Popol.
  18. Knight, I.: Assessing electrical energy use in HVAC systems. Welsh School of Architecture, Cardiff University, 2009.
  19. General Specification For Air-Conditioning, Refrigeration, Ventilation And Central Monitoring & Control System Installation In Government Buildings Of The Hong Kong Special Administrative Region. Architectural Services Department, AC_GS 2012 Edition w/Corr. GSAC02-2012, www.archsd.gov.hk.
  20. Na Slovensku sa vlani spotrebovalo rekordne veฤพa elektriny. Elektrina a e-mobilita, 14. 03. 2017, http://energia.sk.
  21. Studie OSN: Jen pฤ›tina vyhozenรฉ elektroniky se ve svฤ›tฤ› recykluje, zprรกvy o pล™รญrodฤ›, ลพivotnรญm prostล™edรญ a ekologii. 19. 12. 2017, https://ekolist.cz.
  22. Odpady vznikajรญcรญ pล™i zpracovรกnรญ ropy. http://odpadovy-hospodar.cz/odpady-z-tezbyzpracovani-a-vyuziti-ropy/odpady-vznikajici-pri-zpracovani-ropy.
  23. Vehicle energy efficiencies. IEA EGRD Workshop Mobility: Technology Priorities and Strategic Urban Planning. Nils-Olof Nylund VTT Technical Research Centre of Finland, 24. 05. 2013, http://www.iea.org.
  24. Funazaki, A. โ€“ Taneda, K. โ€“ Tahara, K. โ€“ Inaba, A.: Automobile life cycle assessment issues at end-of-life and recycling. JSAE Review, Volume 24, Issue 4, October 2003, Pages 381 โ€“ 386, https://doi.org/10.1016/S0389-4304(03)00081-X.
  25. Pavement Interactive: Energy and Road Construction-Whatโ€™s the Mileage of Roadway? February 21, 2012.
  26. Sharrard, L. A. โ€“ ASCE, M. S. โ€“ Matthews, H. S. โ€“ ASCE, M. A. โ€“ Roth, M.: Environmental Implications of Construction Site Energy Use and Electricity Generation. DOI: 10.1061/ASCE0733-93642007133:11846, Journal of Construction Engineering and Management ยฉ ASCE, November 2007. 
  27. Office for National Statistics: 2011 Census Analysis – Distance Travelled to Work, England and Wales, 26 March 2014.
  28. European Environment Agency: Occupancy rates of passenger vehicles, July, 2010, http://www.eea.europa.eu/.
  29. Produktovรก ลกpecifikรกcia vzduchotechnickej jednotky Verso CF 1300 F. 10. 3. 2018, https://www.rekuvent.cz/verso-cf-1300-f-0059.html.
  30. Thomas E Novotny, Stella Aguinaga Bialous, Lindsay Burt, Clifton Curtis, Vera Luiza da Costa, Silvae Usman Iqtidar, Yuchen Liu, Sameer Pujari, Edouard Tursan d’Espaignet: The environmental and health impacts of tobacco agriculture, cigarette manufacture and consumption. (Submitted: 17 January 2015 โ€“ Revised version received: 17 September 2015 โ€“ Accepted: 25 September 2015 โ€“ Published online: 22 October 2015.) Bulletin of the World Health Organization 2015; 93: 877 โ€“ 880, http://dx.doi.org/10.2471/BLT.15.152744.
  31. Odpady v souฤasnosti. Multimediรกlnรญ roฤenka ลพivotnรญho prostล™edรญ, 10. 3. 2018, http://www.vitejtenazemi.cz/cenia/index.php?p=odpady_v_soucasnosti&site=odpady.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 2/2018.

Najฤรญtanejลกie