Pasรญvne vyuลพitie solรกrnej energie vo funkcionalistickej vile Tugendhat
ฤlรกnok predkladรก prรญpadovรบ ลกtรบdiu zameranรบ na funkciu รณnyxovej steny, ktorรก tvorรญ dominantu hlavnรฉho obytnรฉho priestoru vily Tugendhat. Merania a simulรกcia v programe BSim [2] mali potvrdiลฅ hypotรฉzu, ลพe รณnyxovรก stena nie je len estetickรฝm prvkom, ale zastรกva aj akumulaฤnรบ funkciu.
V literatรบre [1] mรดลพeme nรกjsลฅ vyhlรกsenie prof. Eugena Dostรกla, ktorรฉ vlastne vystihuje podstatu funkcionalizmu: โSvetlo, slnko a vzduch sรบ kรบzelnรญkmi modernej medicรญnyโ. Funkcionalizmus vyuลพรญva pri svojom nรกvrhu prvky solรกrnej architektรบry โ ide predovลกetkรฝm o sprรกvnu orientรกciu budovy na svetovรฉ strany, o tvorbu akumulaฤnรฝch jadier a pรดdorysnรฉ tepelnรฉ zรณnovanie.
Za tzv. mekku bielych krabรญc sa povaลพuje mesto Brno. Dรดvodom tohto oznaฤenia je prรกve veฤพkรฉ mnoลพstvo funkcionalistickรฝch vรญl z 20. storoฤia, ktorรฉ sa tu nachรกdzajรบ. Jednou z najznรกmejลกรญch je vila Tugendhat, navrhnutรก architektom Ludwigom Miesom van der Rohe. Vila bola dostavanรก v roku 1930 a v roku 2001 bola zapรญsanรก do zoznamu UNESCO [1].
Charakteristika rieลกenej miestnosti
รnyxovรก stena sa nachรกdza v hlavnej obytnej hale na 1. NP vily. Tรกto hala je ลกpecifickรก tรฝm, ลพe je z JV a JZ strany รบplne zasklenรก. Z JV strany prilieha k obytnej hale zimnรก zรกhrada. Na obr. 1 je v pรดdoryse 1.โNP zaznaฤenรก pozรญcia รณnyxovej steny, na priloลพenej fotografii vidieลฅ stenu z prednej strany. Materiรกl steny predstavuje odrodu chalcedรณnu (SiO2) so sรบฤiniteฤพom tepelnej vodivosti stanovenรฝm pribliลพne na hodnotu ฮป = 7,25 (W/(m .โK). Stena mรก hrรบbku dโ=โ70โmm. Rozmery kamennรฝch dosiek sรบ zrejmรฉ z obr. 2.
Obr. 1 Prednรฝ pohฤพad na รณnyxovรบ stenu [zdroj: David ลฝidlickรฝ [3]]; pรดdorys 1. NP vily Tugendhat s lokalizรกciou obytnej haly a รณnyxovej steny (dole) [zdroj: autori]
Metรณdy pouลพitรฉ na overenie hypotรฉzy
Vyslovenรก hypotรฉza sa overovala vlastnรฝm meranรญm in situ a simulรกciou oslnenia v programe BSim. Vlastnรฉ meranie prebiehalo dลa 14. 7. 2009, keฤ bol prรญstup verejnosti do vily uzavretรฝ. Meranie sa zaznamenรกvalo รบstredลou Almemo 3290-8 v intervale 5 minรบt. Zaznamenรกvali sa tieto veliฤiny: teplota povrchu tp (ยฐC), rรฝchlosลฅ prรบdenia pri povrchu v (m/s) a hustota tepelnรฉho toku z/do povrchu q (W/m2). Snรญmaฤe boli umiestnenรฉ na prednej a zadnej strane steny vo vรฝลกke pribliลพne 0,6 m nad podlahou (obr. 2).
Obr. 2 Pohฤพad na รณnyxovรบ stenu z prednej strany s lokalizรกciou snรญmaฤov [zdroj: autori]
Teplota vnรบtornรฉho vzduchu v obytnej hale ti (ยฐC) sa priebeลพne merala na niekoฤพkรฝch miestach v rรกmci inej vรฝskumnej รบlohy. Potom sa vลกak zistilo, ลพe v obdobรญ, keฤ prebiehalo meranie steny (14. 7. 2009), doลกlo k strate dรกt. Zรกznam bol aktรญvny aลพ od 17. 7. 2009. Na zรกklade porovnania teplรดt vzduchu zรญskanรฝch z miestnostรญ na 2. NP (tam sa zรกznam dochoval) sa odhadlo, ลพe teplota vzduchu v obytnej hale sa mohla dลa 14. 7. 2009 pohybovaลฅ v intervale 24 aลพ 29 ยฐC.
Simulรกcia oslnenia
V programe BSim sa zostavil geometrickรฝ model obytnej haly s รณnyxovou stenou (obr. 3).
Obr. 3 Model v programe BSim โ oslnenie รณnyxovej steny dลa 14. 7. 2009 o 5:50 hod. rรกno (vฤพavo) a o 18:50 hod. (vpravo) [zdroj: autori]
Zo simulรกcie oslnenia haly vyplynulo, ลพe dลa 14. 7. by solรกrna radiรกcia mala najviac ovplyvลovaลฅ meranรฉ parametre od 5:50 do 7:20 a od 18:10 do 18:50 hod. V tรฝchto hodinรกch dopadajรบ slneฤnรฉ lรบฤe do blรญzkosti รณnyxovej steny a je pravdepodobnรฉ, ลพe stena absorbuje ลพiarenie, ktorรฉ sa odrรกลพa od povrchu podlahy. Vo vลกeobecnosti je v letnom obdobรญ slnko vysoko nad horizontom a jeho lรบฤe nedopadajรบ priamo na รณnyxovรบ stenu. Vรฝnimkou je len pribliลพne 40 minรบt v skorรฝch rannรฝch hodinรกch, keฤ lรบฤe oลพarujรบ malรบ ฤasลฅ zadnej strany steny (obr. 3 vฤพavo). V lete je hala pomerne dobre zatienenรก nielen previsom strechy, ale aj opadavรฝm stromom, ktorรฝ sa nachรกdza na JV strane vedฤพa zimnej zรกhrady. Tieto skutoฤnosti sa vลกak nedajรบ simulรกciou zachytiลฅ. Z ฤalลกรญch simulรกciรญ vyplynulo, ลพe priame slneฤnรฉ ลพiarenie dopadรก na stenu v zimnom obdobรญ. V tomto ฤase vลกak uลพ nebolo moลพnรฉ vykonaลฅ ฤalลกie merania z dรดvodu pamiatkovej obnovy vily.
Diskusia
Na presnejลกiu interpretรกciu meranรฝch vรฝsledkov sme si na webe Weather Underground [4] spรคtne overili klimatickรฉ dรกta (najmรค oblaฤnosลฅ) z najbliลพลกej meteorologickej stanice (letisko Brno-Tuลany) z dลa 14.โ7.โ2009. Bol to daลพdivรฝ deล, priฤom asi do 12:00 hod. bola obloha jasnรก, medzi 12:00 aลพ 15:00 hod. polojasnรก aลพ oblaฤnรก a od 15:00 hod. bola opรคลฅ jasnรก aลพ polojasnรก. Teplota vzduchu sa pohybovala v intervale od 20,4 do 32 ยฐC.
Na grafe na obr. 4 je zachytenรฝ priebeh nameranรฝch tepelnรฝch tokov q (W/m2) na prednej (PD) a zadnej (ZD) strane รณnyxovej steny. ฤalej je tu zachytenรฝ zรกznam rรฝchlosti prรบdenia vnรบtornรฉho vzduchu v (m/s) pri povrchu steny. Meranรฉ tepelnรฉ toky predstavujรบ zdieฤพanie tepla (prevaลพne konvekciou) medzi povrchom steny a vzduchom v miestnosti. Na grafe sรบ znรกzornenรฉ intervaly, keฤ na prednom a zadnom povrchu steny dochรกdza k akumulรกcii tepla z okolitรฉho vzduchu (-q) a k vyลพarovaniu tepla do okolitรฉho vzduchu (+q). Sivรฝm podfarbenรญm sรบ oznaฤenรฉ ฤasovรฉ intervaly zistenรฉ simulรกciou. V tรฝchto intervaloch je povrch steny intenzรญvnejลกie ovplyvลovanรฝ odrazenรฝm slneฤnรฝm ลพiarenรญm. Rannรก ลกpiฤka ovplyvลuje tepelnรฝ tok na zadnej strane steny (ZD), podveฤernรก ลกpiฤka zasa na prednej strane (PD). Prudkรฉ vรฝkyvy meranej rรฝchlosti na prednej strane steny medzi cca 10:40 aลพ 12:40 hod. si vysvetฤพujeme tรฝm, ลพe tu dochรกdzalo k rรฝchlemu ohriatiu vnรบtornรฉho vzduchu vplyvom slneฤnรฉho ลพiarenia (jasnรก obloha) a takto ohriaty vzduch prรบdil nahor pozdฤบลพ steny. Na konci merania vidieลฅ opรคลฅ vรฝkyv rรฝchlostรญ aj tepelnรฝch tokov spรดsobenรฝ zrejme prievanom (otvorenรฉ dvere, oknรก).
Obr. 4 Graf priebehov tepelnรฝch tokov a rรฝchlostรญ vzduchu na prednej a zadnej strane steny [zdroj: autori]
Obr. 5 Graf priebehov tepelnรฝch tokov a povrchovรฝch teplรดt na prednej a zadnej strane steny [zdroj: autori]
Za predpokladu jednorozmernรฉho vedenia tepla rovinnou stenou moลพno tepelnรฝ tok cez stenu vyjadriลฅ vzลฅahom
Na zรกklade tohto vzลฅahu moลพno z priebehov povrchovรฝch teplรดt na prednom a zadnom povrchu usรบdiลฅ, kedy prebieha akumulรกcia tepla v รณnyxovej stene (-q) a kedy vyลพarovanie tepla zo steny do okolia (+q). Z grafu na obr. 5 sรบ eลกte zrejmรฉ ฤasovรฉ medzery 1 a 2 spรดsobenรฉ rรดznymi teplotami vzduchu ti v priestoroch pred a za รณnyxovou stenou. ฤasovรก medzera 2 je dlhลกia vplyvom podveฤernรฉho slneฤnรฉho ลพiarenia, ktorรฉ zaprรญฤiลuje ohriatie vzduchu pred stenou. Teplota okolitรฉho vzduchu je tu teda dlhลกie vyลกลกia neลพ teplota povrchu steny a akumulรกcia tu trvรก dlhลกรญ ฤas.
Zรกver
Z vyลกลกie uvedenรฝch poznatkov vyplรฝva, ลพe รณnyxovรก stena rozdeฤพuje celรฝ priestor haly nielen esteticky, ale aj mikroklimaticky. Teplota vzduchu ti v ฤasti haly pred stenou je cez deล preukรกzateฤพne vyลกลกia neลพ teplota vzduchu v ฤasti za stenou, a to aj poฤas menej slneฤnรฉho dลa.
Realizovanรฝm meranรญm sme preukรกzali akumulaฤnรบ funkciu รณnyxovej steny, ktorรก je principiรกlne blรญzka Trombeho stene. Na detailnejลกie skรบmanie akumulaฤnรฝch vlastnostรญ รณnyxovej steny by bolo vhodnรฉ vykonaลฅ merania v zimnรฝch mesiacoch a pri jasnej oblohe. Predmetom ฤalลกieho vรฝskumu by mohlo byลฅ zaradenie CFD simulรกcie na skรบmanie obrazov prรบdenia v okolรญ steny, ako aj vyฤรญslenie mnoลพstva tepelnej energie, ktorรบ je รณnyxovรก stena schopnรก naakumulovaลฅ a vyลพiariลฅ predovลกetkรฝm v zimnรฝch mesiacoch a v prechodnom obdobรญ.
ฤlรกnok vznikol s podporou ลกpecifickรฉho vรฝskumu VG FAST 2011 โ projekt ฤ. 1316 โ Vplyv slneฤnej energie a energie zeme na znรญลพenie energetickej nรกroฤnosti budov. Poฤakovanie patrรญ aj Ing. arch. Ivete ฤernej (riaditeฤพke a sprรกvkyni vily Tugendhat), ktorรก nรกm umoลพnila zrealizovaลฅ meranie รณnyxovej steny.
Literatรบra
1. Kolektรญv autorov: Slavnรฉ brnฤnskรฉ vily. 1. vydรกnรญ. Praha: FOIBOS, a. s., 2008. 177 s. ISBN 80-903661-5-5. Kapitola pรกtรก, Triumf funkcionalismu, s. 51 โ 52.
2. Danish Building Research Institute Aalborg University Copenhagen. BSim [online]. Poslednรก revรญzia 1. 10. 2013 [cit. 7. 2. 2015]. Dostupnรฉ na: http://sbi.dk/en/bsim.
3. Ateliรฉr ลฝidlickรฝ: Vila Tugendhat, fotogalerie 2010. Vila Tugendhat [online]. 2010-2015, [cit. 7. 2. 2015]. Dostupnรฉ na: http://www.tugendhat.eu/cz/fotogalerie/fotogalerie-2010.html.
4. The Weather Channel, LLC. LKTB โ letiลกtฤ Tuลany, ฤesko. Weather Underground [online] 2015, [cit. 7. 2. 2015]. Dostupnรฉ na: http://www.wunderground.com/history/airport/LKTB/2009/7/14/MonthlyHistory.html.
Ing. Lenka Maurerovรก, doc. Ing. Jiลรญ Hirลก, CSc.
Autori pรดsobia v รstave technickรฝch zariadenรญ budov Stavebnej fakulty Vysokรฉho uฤenรญ technickรฉho v Brne.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.