Perspektรญvy biomasy a tuhรฝch biopalรญv v sektore energetiky
Vย procese fotosyntรฉzy sa na zemi roฤne vyprodukuje biomasa sย chemickou energiou vyลกลกou ako 3ย 000 EJ, zatiaฤพ ฤo sรบฤasnรก celosvetovรก spotreba energie sa odhaduje na 300 EJ. Reรกlne hodnotenie vyuลพiteฤพnosti biomasy vลกak nezรกvisรญ ani tak od jej celkovรฉho potenciรกlu, ako od sรบฤasnรฝch technickรฝch, ekonomickรฝch, environmentรกlnych aย sociรกlnych moลพnostรญ hospodรกrneho vyuลพitia tohto obnoviteฤพnรฉho nosiฤa energie.
Eลกte pred tromi-ลกtyrmi generรกciami, teda ฤasovรฝm intervalom vcelku nepatrnรฝm vย porovnanรญ sย histรณriou ฤพudskej spoloฤnosti, bolo slneฤnรฉ ลพiarenie jedinรฝm primรกrnym nosiฤom energie (tepla) aย biomasa sa povaลพovala za najdรดleลพitejลกรญ sekundรกrny โ obnoviteฤพnรฝ nosiฤ energie, vรฝstup zย fotosyntรฉzy. Vย priebehu tohto krรกtkeho ฤasovรฉho รบseku vลกak doลกlo kย takรฉmu vรฝraznรฉmu rozvoju โ najmรค priemyslu aย dopravy, ลพe konvenฤne chรกpanรบ biomasu vย modernej energetike 20. storoฤia nahradila prevaลพne jej fosilizovanรก forma zastรบpenรก uhlรญm, ropou, plynom aย pod.
Skutoฤnosลฅou zostรกva, ลพe potreba energie aย ฤerpanie energetickรฝch zdrojov zatiaฤพ stรกle rastรบ aย predbiehajรบ rast poฤtu obyvateฤพov. Spolu sย tรฝm narastajรบ aj ekonomickรฉ aย environmentรกlne problรฉmy. ฤฝudskรก spoloฤnosลฅ potrebuje dostatok energie na zabezpeฤenie vรฝroby potravรญn aย pitnej vody, hygienickรฉho spรดsobu ลพivota, vykurovania aย osvetlenia komunรกlnej sfรฉry, pre priemyselnรบ vรฝrobu, dopravu aย pod. Existujรบ vลกak moลพnosti energetickรฝch รบspor, ktorรฉ nรกm ponรบkajรบ modernรฉ technolรณgie aย elektronika aย vyuลพitie novรฝch, ฤalลกรญch druhotnรฝch aย najmรค obnoviteฤพnรฝch nosiฤov energie. Toto sรบ rozhodujรบce faktory, ktorรฉ nรกs nรบtia hฤพadaลฅ novรฉ energetickรฉ alternatรญvy, priฤom je nevyhnutnรฉ klรกsลฅ dรดraz na ich priaznivรฝ vzลฅah kย ลพivotnรฉmu prostrediu.
Biomasa ako obnoviteฤพnรฝ nosiฤ energie
Preฤo je biomasa takรก aktuรกlna? Vย procese fotosyntรฉzy sa na zemi roฤne vyprodukuje biomasa sย chemickou energiou vyลกลกou ako 3ย 000 EJ (E, t. j. predpona exa = 1018), zatiaฤพ ฤo sรบฤasnรก celosvetovรก spotreba energie sa odhaduje na 300 EJ. Reรกlne hodnotenie vyuลพiteฤพnosti biomasy vลกak nezรกvisรญ ani tak od jej celkovรฉho potenciรกlu, ako od sรบฤasnรฝch technickรฝch moลพnostรญ hospodรกrneho vyuลพitia tohto obnoviteฤพnรฉho nosiฤa energie. Hornรบ hranicu energetickรฉho vyuลพitia biomasy urฤujรบ vรฝluฤne sรบฤasnรฉ technickรฉ, ekonomickรฉ, environmentรกlne aย sociรกlne moลพnosti, t. j. trvalo udrลพateฤพnรฝ rozvoj. Nateraz sa odhaduje vo vรฝลกke asi 600 EJ, t. j. dvojnรกsobku sรบฤasnej ยญcelosvetovej roฤnej spotreby energie. Zย toho vyplรฝva, ลพe problรฉm nie je vย prรญrodnรฝch zdrojoch, ale vย schopnostiach spoloฤnosti, ktorรก dokรกลพe vyuลพiลฅ iba 20โ% zย toho, ฤo nรกm dรกva prรญroda.
Sรบฤasnรฝ stav vyuลพitia biomasy vย sektore energetiky
Najvรคฤลกia ฤasลฅ biosurovinovej zรกkladne zย poฤพnohospodรกrskej aย lesnej produkcie, t. j. slneฤnรก energia uloลพenรก vย organickรฝch zlรบฤeninรกch uhlรญka, sa vย sรบฤasnosti vย energetike nevyuลพรญva, resp. sa vyuลพรญva nedostatoฤne, aย tak sa zย moลพnosti vyuลพรญvania lokรกlnych zdrojov stรกva environmentรกlna zรกลฅaลพ. Zย uvedenรฝch dรดvodov sa na celom svete venuje znaฤnรก pozornosลฅ vรฝskumu aย vรฝvoju rรดznych technolรณgiรญ ฤo najvyลกลกieho energetickรฉho vyuลพitia biomasy.
Energetickรก politika Slovenska
Slovensko je ako ฤlenskรฝ ลกtรกt Eร sรบฤasลฅou ลกirลกieho hospodรกrskeho priestoru aย politickรฉho zoskupenia. Energetickรก politika Slovenska je tak รบzko previazanรก sย energetickou politikou Eร, ale aj sย vรฝvojom ponuky aย dopytu po energetickรฝch zdrojoch vย svetovom hospodรกrstve. Vรฝsledkom tejto politiky je makroekonomickรก stabilita, modernizรกcia nรกrodnรฉho hospodรกrstva, vysokรฉ tempo ekonomickรฉho rastu aย integrรกcie do Eร.
Slovenskรก republika vย sรบฤasnosti dovรกลพa 90โ% primรกrnych energetickรฝch zdrojov, aย to najmรค zย Ruskej federรกcie. Spotreba elektrickej energie sa za ostatnรฉ tri roky zvรฝลกila oย 3 %. Vย dรดsledku reลกtrukturalizรกcie ekonomiky, rastรบcich cien energetickรฝch zdrojov, ale aj รบspornรฝch opatrenรญ sa od roku 1990 do roku 2003 celkovรก spotreba energie znรญลพila oย 30 %. Pritom naลกa energetickรก nรกroฤnosลฅ je vย porovnanรญ sย priemerom vย krajinรกch OECD takmer dvojnรกsobnรก. Do popredia sa vย sรบvislosti sย energetickou bezpeฤnosลฅou SR dostรกvajรบ aj รบspory vย podnikateฤพskej sfรฉre aย vย domรกcnostiach aย vhodnรฝ energetickรฝ mix.
Do roku 2010 by sa pod vplyvom rastรบceho dopytu vย priemysle aย vย doprave mala celkovรก ponuka energetickรฝch zdrojov zvรฝลกiลฅ oย 2,6โ%, ฤiลพe na 18,7 Mtoe (Mtoe = 106 toe; 1 tona ropy predstavuje 1 tonu ropnรฉho ekvivalentu; 1 toe = 41,868 GJ), aย finรกlna spotreba oย 5,4โ%, ฤiลพe na 12,3 Mtoe. Spotreba elektrickej energie by sa mala zvรฝลกiลฅ oย 12โ% โ na 25,6 TWh (2,2 Mtoe) โ aย spotreba ropy oย 2,9โ% โ na 3,5 Mtoe, pri konลกtantnej spotrebe plynu 4,1 Mtoe. Zvรฝลกi sa dopyt po elektrine vyrobenej zย jadrovej energie aย dopyt po rope aย biomase.
Riziko sa spรกja najmรค sย vysokou zรกvislosลฅou od dovozu fosรญlnych palรญv zย jednรฉho zdroja aย so strategickรฝmi zรกsobami ropy. Zย hฤพadiska energetickej bezpeฤnosti treba znรญลพiลฅ budรบcu zรกvislosลฅ od dovozu elektriny pri predpokladanom roฤnom nรกraste spotreby oย 1,6โ%, pretoลพe pri vรคฤลกej neลพ 15โ% zรกvislosti od dovozu elektriny je ohrozenรฉ fungovanie ekonomiky. Treba preto klรกsลฅ dรดraz predovลกetkรฝm na sebestaฤnosลฅ vo vรฝrobe elektriny aย venovaลฅ pozornosลฅ nielen spoฤพahlivosti aย bezpeฤnosti energetickej sรบstavy, ale aj vyuลพitiu alternatรญvnych zdrojov energie na vรฝrobu elektriny aย tepla. Reลกtrukturalizรกcia ekonomiky aย jej efektรญvne zapojenie sa do svetovรฉho hospodรกrstva sรบ nemysliteฤพnรฉ bez zniลพovania energetickej nรกroฤnosti aย dosiahnutia energetickej bezpeฤnosti.
Aby sme dosiahli poลพadovanรฉ ciele aย priority vย rรกmci energetickej bezpeฤnosti Slovenska, treba zvรฝลกiลฅ energetickรบ efektรญvnosลฅ pri zohฤพadnenรญ vplyvu na ลพivotnรฉ prostredie, podporovaลฅ rozvoj trhu sรบbeลพne so zniลพovanรญm energetickej zรกvislosti SR od dovozu aย kompletizovaลฅ prechod na konkurenฤnรฝ energetickรฝ sektor.
Obnoviteฤพnรฉ nosiฤe energie
Potenciรกl obnoviteฤพnรฝch nosiฤov energie (ONE) predstavuje energiu, ktorรบ moลพno premeniลฅ na inรฉ formy energie za jeden rok aย ktorej veฤพkosลฅ je danรก prรญrodnรฝmi podmienkami. Najvรคฤลกรญ celkovรฝ energetickรฝ potenciรกl mรก slneฤnรก energia. Tรก ฤasลฅ potenciรกlu, ktorรก sa dรก vyuลพiลฅ po zavedenรญ dostupnej technolรณgie, sa nazรฝva technickรฝ potenciรกl (obr. 1).
Obr. 1 Technickรฝ potenciรกl ONE
Zdroj: MH SR
PJ โ peta Joule (1 015 J)
TJ โ tera Joule (1 012 J)
(PJ = 1 000 TJ = 278 GWh pri elektrine, resp. 1 TWh = 3,6 PJ = 3 600 TJ)
Sรบฤasnรฉ vyuลพรญvanie ONE zรญskava na dรดvere aย zvyลกuje sa jeho vplyv na energetickรบ bezpeฤnosลฅ. Vyuลพรญvanie ONE vย ostatnรฝch piatich rokoch vย pomere kย spotrebe energie jednoznaฤne narastalo. Podiel ONE na hrubej domรกcej spotrebe energie dosiahol vย roku 2005 hodnotu 4,3โ% aย vย sรบฤasnosti je na รบrovni 6,5โ% (zdroj: MPH SR).
Vyuลพรญvanie ONE na vรฝrobu tepla zรกsluhou biomasy zaznamenรกva stabilnรฝ nรกrast. Spรดsobuje ho postupnรก zmena palivovej zรกkladne vรคฤลกรญch zdrojov, ako aj zvรฝลกenรฉ vyuลพรญvanie kotlov na biomasu vย domรกcnostiach zย dรดvodu rastรบcich cien zemnรฉho plynu. Primรกrna produkcia elektriny zย ONE sa vลกak vย roฤnom porovnanรญ podstatne menรญ, pretoลพe zรกvisรญ od vรฝroby vo veฤพkรฝch vodnรฝch elektrรกrลach.
Biomasa aย jej potenciรกl vย podmienkach Slovenska
Biomasa mรก najvรคฤลกรญ technickรฝ potenciรกl (120 PJ), ktorรฝ predstavuje 15โ% zย hrubej domรกcej spotreby energie (celkovej roฤnej spotreby energie) SR. Biomasa mรก veฤพkรบ perspektรญvu pri vรฝrobe tepla na vykurovanie, najmรค vย centralizovanรฝch vykurovacรญch systรฉmoch vo forme drevnรฝch ลกtiepok aย slamy aย vย domรกcnostiach vo forme peliet aย brikiet. Pomerne rรฝchlym rieลกenรญm zvรฝลกenรฉho vyuลพรญvania biomasy je spoluspaฤพovanie sย fosรญlnym palivom vย tepelnรฝch elektrรกrลach aย pri kombinovanej vรฝrobe elektriny aย tepla (teplรกrne). Vย prรญpade vรคฤลกรญch zariadenรญ je najdรดleลพitejลกรญm faktorom optimalizรกcia logistickรฝch nรกkladov.
Biomasa je zรกkladnou surovinou na vรฝrobu biopalรญv. Vย sรบฤasnosti sรบ dostupnรฉ biopalivรก 1. generรกcie, ktorรฉ budรบ dominovaลฅ pri napฤบลanรญ cieฤพa 5,75โ% obsahu vย motorovรฝch palivรกch vย roku 2010. Je predpoklad, ลพe do 10 rokov sa rozvinรบ technolรณgie na vรฝrobu 2. generรกcie biopalรญv, ktorรฉ nahradia vรฝznamnรบ ฤasลฅ fosรญlnych palรญv vyuลพรญvanรฝch na dopravu. Tรกto novรก generรกcia biopalรญv dosiahne oveฤพa vyลกลกie รบspory sklenรญkovรฝch plynov aย lepลกie kvalitatรญvne parametre pre spaฤพovacie motory.
ฤalลกou moลพnosลฅou vyuลพitia biomasy je vรฝroba bioplynu. Bioplyn vyrobenรฝ zย poฤพnohospodรกrskej biomasy, exkrementov hospodรกrskych zvierat, biologicky rozloลพiteฤพnรฝch komunรกlnych odpadov aย priemyselnรฉho organickรฉho odpadu (napr. parkovรฉ aย zรกhradnรฉ bioodpady, kaly zย ฤistiarnรญ odpadovรฝch vรดd, potravinรกrske odpady zย konzervรกrenskรฝch, mliekarenskรฝch, jatoฤnรฝch prevรกdzok aย pod.) moลพno vyuลพรญvaลฅ na vรฝrobu elektriny aย tepla.
Novรฉ technolรณgie na energetickรบ premenu biomasy umoลพลujรบ vย poฤพnohospodรกrstve vyuลพiลฅ neobrรกbanรฉ alebo spustnutรฉ pรดdy na pestovanie vysokoรบrodnรฝch ลกฤพachtenรฝch alebo introdukovanรฝch plodรญn. Tieto novรฉ technolรณgie predstavujรบ potenciรกl รบฤelovo pestovanej biomasy, ktorรฝ sa odhaduje na 32 PJ (obr. 2).
Obr. 2 Technickรฝ potenciรกl biomasy a jej vyuลพรญvanie
Zdroj: MH SR
Vyuลพรญvanie biomasy je vzhฤพadom na jej technickรฝ potenciรกl nedostatoฤnรฉ aย menลกie ako avizovanรฝch 15โ% (zย celkovej roฤnej spotreby energie SR). Vย pomere kย hrubej spotrebe energie sa biomasa vyuลพรญvala vย roku 2005 len vย objeme menลกom ako 2โ%, priฤom priemer Eร dosiahol viac ako 4 %.
Predpoklady pre nรกrast uplatnenia biomasy vย sektore energetiky
Vedeckรฉ aย technologickรฉ ciele vรฝskumnรฝch pracovรญsk vo vzลฅahu kย sektoru bioenergetiky sรบ tieto:
- umoลพniลฅ efektรญvne zvรฝลกenie pestovania biomasy na plantรกลพach sย krรกtkym rubnรฝm ฤasom aย sย recyklรกciou odpadovej vody aย splaลกkovรฝch kalov na zavlaลพovanie aย hnojenie, aย tak aลพ 3-nรกsobne zvรฝลกiลฅ sรบฤasnรบ produkciu technickej biomasy na Slovensku,
- umoลพniลฅ bezpeฤnรฉ aย efektรญvne vyuลพรญvanie odpadovej vody aย splaลกkovรฝch kalov na plantรกลพach sย krรกtkym rubnรฝm ฤasom,
- propagovaลฅ pestovanie biomasy na plantรกลพach sย krรกtkym rubnรฝm ฤasom na Slovensku sย odovzdanรญm vytvorenรฉho โknow-howโ eurรณpskej รบnie potenciรกlnym zรกujemcom oย plantรกลพnictvo energetickรฝch drevรญn aย plodรญn.
Oฤakรกvanรฉ vรฝsledky vย oblasti vรฝskumu aย vรฝvoja na vรฝraznรฉ zvรฝลกenie vyuลพitia obnoviteฤพnรฝch nosiฤov energie โ biomasy โ sรบ:
- vรฝvoj podpornรฝch nรกstrojov na rozhodovanie vo veci selekcie optimรกlnych odrรดd,ย
- vรฝber najvhodnejลกรญch druhov/odrรดd na pouลพitie vย rรดznych regiรณnoch Slovenska, aย to na bรกze miestnych klimatickรฝch podmienok, charakteristickรฝch vlastnostรญ pรดdy, kvality odpadovej vody aย kalov, ktorรฉ sรบ kย dispozรญcii na pouลพitie, aย na zรกklade miestnej trhovej situรกcie pre pestovanรบ biomasu,
- vรฝber najvhodnejลกรญch postupov aย metodรญk zakladania energetickรฝch plantรกลพรญ, intenzity zavlaลพovania aย hnojenia, pouลพitia doplnkovรฝch hnojรญv aย pri intervaloch zberu zohฤพadลovanie ลกpecifickรฝch miestnych podmienok (klรญma, kvalita odpadovej vody aย kalov aย vlastnosti pรดdy),
- ekonomickรก optimalizรกcia systรฉmu pestovania aย zberu pre rรดzne regiรณny Slovenska,
- efektรญvne vyuลพitie biomasy pestovanej na plantรกลพach na regionรกlnom trhu,
- metodickรก prรญruฤka pre kฤพรบฤovรฝch politickรฝch โhrรกฤovโ vo vzลฅahu kย regionรกlnemu uplatneniu vyuลพรญvania odpadovej vody aย kalov pri pestovanรญ technickej biomasy na energetickรฝch plantรกลพach.
prof. Ing. Jozef Vรญglaskรฝ, CSc.
Foto: autor
Obrรกzky: MH SR
Autor pรดsobรญ na Katedre environmentรกlnej techniky Fakulty environmentรกlnej a vรฝrobnej techniky TU vo Zvolene, ฤalej ako predseda SK-BIOM a ฤlen vรฝboru Eurรณpskej asociรกcie pre biomasu v Bruseli.
Prรญspevok podporila Eร ako projekt 012429 โ BIOPROS โRieลกenie pre bezpeฤnรบ aplikรกciu odpadovรฝch vรดd aย kalov pre vysokoรบฤinnรบ produkciu biomasy na plantรกลพach rรฝchlorastรบcich drevรญnโ, vย ktorom je Slovensko zastรบpenรฉ cez SK-BIOM, 2005-2008.